Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/284/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214544
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413214544.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. verita s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti
povinnej: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, Y., o vymoženie sumy 1.530,45 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/767/2013-8 zo dňa
25.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/767/2013-8 zo dňa 25.06.2013 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Zákon
o rozhodcovskom konaní“ alebo „ZRK“) a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie

exekúcie zo dňa 16.04.2013 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 1.530,45 eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozhodcovský Rozsudok sp.zn. IDA12100189
zo dňa 14.10.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a.s., ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 21.01.2012 (ďalej len rozhodcovský
rozsudok). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená medzi
Poštovou bankou a.s. a povinnou zo dňa 03.05.2006 číslo zmluvy 1629543606. Súčasťou Zmluvy o

úvere (ZoÚ) sú obchodné podmienky pre úver, kde v článku 9 prechodné a záverečné ustanovenia
sa uvádza v bode 2, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z ZoÚ a OP
budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. IČO: 35862882, zapísaná v OR SR OS Bratislava

1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa
rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava. Súd prvého stupňa mal za to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú.

Ďalej uviedol, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v
neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byťžiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd zastaví
exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju

právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Súd prvého stupňa zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,

ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v
predmetnejveci,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej

veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd prvého stupňa bol toho
názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto
nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok

nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť
úverovej zmluvy č. 1629543606 zo dňa 03.05.2006, súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy
boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom.

Nazákladeuvedenéhosúdprvéhostupňažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a), d) f) a e) OSP, pričom uviedol, že
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa vychádzal pri
rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať
či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve
len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah

vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 159/2009. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu,

aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „ res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza
k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie
je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi
súdnym a rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti, že oprávnený Poštová banka postupovala v
súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej

doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. Poukázal aj na porušenie zákazu retroaktivity aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení pred účinnosťou tohto znenia. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie ustanovení
Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tento oblasti.Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred

súdom. Mal za to, že súd prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom,
čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
právnyúkon,honezákonnezvýhodňujelennazákladejehopostavenia.Exekučnýsúdnahrádzapasivitu
povinného, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon a svojím postupom znemožnil uplatniť právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu
SR v tejto oblasti. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 1.530,45 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď
poukazoval na Rozhodcovský Rozsudok sp. zn. IDA12100189, ktorý vydal dňa 14.10.2011 Stály
rozhodcovský súd zriadený pri ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská
cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.01.2012

a vykonateľnosť dňa 21.01.2012 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Súdna exekútorka Mgr. Jana
Sitášová, Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A požiadala dňa 19.06.2013 súd prvého stupňa o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou
úradníčkou rozhodol napadnutým uznesením.

Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinnou dňa 02.05.2006, č. zmluvy 1629543606, na základe ktorej sa
právny predchodca oprávneného ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníčke, úver v sume
80.000Sk(2.655,51eura)adlžníčkasazaviazalazaplatiťveriteľovitútosumuv60mesačnýchsplátkach
po 2.189 Sk (72,66 eura).

Súčasťou Zmluvy o úvere (ZoÚ) sú obchodné podmienky (OP) pre úver (verzia 2/2005), ktoré v článku
9 (bod 9.2) „Prechodné a záverečné ustanovenia“ uvádzajú: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma
návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane

sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. IČO: 35862882,
zapísanávORSROSBratislava1,odd.Sa,vl.č.3157/B(RAM)podľajehovnútornýchpredpisov.Strany
sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a
záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania začaté
v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za

podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Pôvodný veriteľ Poštová
banka, a.s., pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský

rozsudok, konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko medzi
predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, považuje sa teda za dodávateľa a povinná pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, považuje sa preto za spotrebiteľa.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle, ktorých v prípade, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v

súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil,
musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011
súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladovje aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd Slovenskej
republiky v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v

Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o úvere totiž
môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na

jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom

táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
pôvodného veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Povinná tak rozhodcovskú
doložku nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, mohla zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok
odmietnuť.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom

konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvéhostupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako

celok. Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté
rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.