Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715203264
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7715203264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakoci a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne Q. K., K. XX B. O., U. K. G. B., F.,
zastúpenej JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom so sídlom v Michalovciach, Štefánikova č. 10, proti
žalovanému B.L. K. - B. E., K. K., K. Z. K. K., I. Č.. XXX, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. Bratislava, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 07. 02. 2018 č.k. 16C/94/2015-23 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia
sumy 32.762,39 eur s prísl. s tým, že žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov
konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom škody
pozostávajúcej z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že zamestnanec žalovaného dňa 01.
02. 2002 zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia spočívajúceho vo
viacúlomkovej zlomenine kĺbnej jamky pravej strany panvy, vykĺbenie hlavice pravej stehennej kosti,
pohmoždenie ľavej strany hrudníka v oblasti prsnej žľazy, otrasu mozgu stredného stupňa a úrazom
šoku stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov. Na základe
posudkuobolestnombolojejstanovenébolestnévpočte130bodov,ktorébolozvýšenénadvojnásobok,

teda na 260 bodov. V posudku o sťažení spoločenského uplatnenia bolo stanovené jej sťaženie
spoločenského uplatnenia v rozsahu 125 bodov. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zo
strany intervenienta došlo k vyplateniu základného bodového ohodnotenia, ako aj základného sťaženia
spoločenského uplatnenia a následne aj zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia na základe
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 03. 10. 2008 č.k. 7C/3/2004-153, ktorým jej bolo priznané
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 10-násobku, teda v sume 75.000 Sk.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne
na mimoriadne zvýšenie či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dôvodný. V
tejto súvislosti poukázal súd na skutočnosť, že aj keď z výpovede žalobkyne vyplýva, že nehoda zmenila
jej život, aj životný štýl, vzhľadom na to, že pred nehodou bola schopná voľne sa pohybovať, pracovať,starať sa o rodinu, mohla jazdiť na bicykli a so synom športovať, bola štíhlejšia, zdravšia, aktívna, po
nehode nemohla už pracovať, má neutíchajúce bolesti v chrbte, bedrách, bolesti hlavy a nohy. Ohľadom
týchto svojich tvrdení nepredložila žiadny hodnoverný dôkaz (lekárske správy, znalecký posudok), ktoré

by preukazovali, že dopravná nehoda v príčinnej súvislosti s jej terajším zdravotným stavom a zároveň
odôvodňuje aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolesti nad rámec, aký je uvedený v § 7
ods.1vyhl.č.32/1965Zb.Podľanázorusúduzpredloženýchlekárskychspráv,čiodošetrujúcichlekárov
alebo rehabilitačného lekára, ako aj zo správy ortopéda v bydlisku žalobkyne, nebolo preukázané, že
by tu bol dôvod na takéto zvýšenie či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a z toho

dôvodu súd žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. V odvolaní uviedla, že v súvislosti so zraneniami sa musela podrobiť operáciám v celkovej anestézii,
pričom poranenie u nej zanechalo trvalé následky. Zmeny v zdravotnom stave trvale ovplyvňujú
spôsob jej života sťažením chôdze, pohybu a znížením odolávať fyzickej záťaži, čo sa negatívne

odráža na jej psychike. Jej zranenia si vyžiadali komplikovanú a dlhodobú liečbu s doliečovacím
procesomsprevádzanúbolesťami,keďznačnebolestivýbolsamotnýúraz,aleajpriebehsamotnejliečby
pozostávajúcej z operačných zákrokov a rehabilitácií a má teda za to, že v danej veci je preukázaná
existenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Pokiaľsajednáoodškodneniesťaženiaspoločenského
uplatnenia, dôvody o zvýšenie zakladajú stratené, resp. výrazne obmedzené možnosti žalobkyne v

rodinnom, spoločenskom živote, profesionálnom uplatnení v oblasti športového vyžitia v porovnaní s jej
možnosťami pred vznikom škody. V dôsledku zdravotných ťažkostí prišla o zamestnanie a tým pádom aj
o stály príjem. Po smrti manžela sa dostala do vážnych finančných ťažkostí, keďže rodina prišla o jediný
stály zdroj príjmu. Nezvláda splácať hypotéku a z toho dôvodu so synom prišli o dom. Jej zdravotné
problémy naďalej pretrvávajú, neustále je pod lekárskym dohľadom v dôsledku obmedzení v pohybe,

trpí nadváhou, jej ťažkosti sa stupňujú a nepretržite trpí veľkými bolesťami, čo preukazujú priložené
lekárske potvrdenia. Podľa jej názoru súd nevykonal dôkazy na zistenie skutočností pre posúdenie
závažnosti jednotlivých jej obmedzení. Už zo samotných lekárskych správ, ako aj z vyhlásení vyplýva,
že utrpela v dôsledku dopravnej nehody mimoriadne ťažké poškodenie zdravia s veľkými dlhodobo
pretrvávajúcimi bolesťami spojené s trvalými následkami. V dôsledku týchto ťažkostí došlo u nej k

takej podstatnej a nenapraviteľnej zmene v jej súkromnom, pracovnom, spoločenskom a rodinnom
živote, ktorá ju ovplyvňuje aj naďalej a naďalej bude ovplyvňovať počas celého jej života. Žalobkyňa
pred nehodou žila plnohodnotný život, pracovala, starala sa v tom čase o maloletého syna, športovala,
bola fyzicky aktívna. Súčasný zdravotný stav jej znemožňuje zúčastňovať sa úplne bežných denných
aktivít. V dôsledku skrátenia dolnej končatiny o 4 cm prežíva spoločenské defekty, trpí komplexom

menejcennosti, nemôže sa zúčastňovať bežných, ako aj spoločenských aktivít. Súd sa teda nesprávne
vysporiadal s predloženými lekárskymi správami a nálezmi, ako aj z predloženými vyhláseniami, z
ktorých nepochybne vyplýva, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Trvá na tom, že jej prípad je potrebné posudzovať
ako prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní nielen jej

zdravotné komplikácie, ale aj terajšiu situáciu a prognózu vývoja, ktoré sú trvalo zlé, a preto v jej prípade
je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia. Priložené dôkazy, teda lekárske
potvrdenia preukazujú jej pretrvávajúce zdravotné ťažkosti sprevádzané neznesiteľnými bolesťami,
ktoré nemohla žalobkyňa bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže nimi v tom
období nedisponovala. Súd sa dostatočne nezaoberal tým, že stratila ako poškodená predpoklady pre

uplatnenie v živote a spoločnosti následkom úrazu, dostatočne neskúmal, aký spôsob života viedla pred
úrazom a po ňom, pričom má za to, že z uvedeného dôvodu súd ani nemohol spravodlivo uvážiť, aká
náhrada je pre ňu primeraná.

8. Intervenient vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že v danom
prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa ohľadom zvýšenia odškodnenia za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani

počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na
skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa
s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza
z názoru, že v danom prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie

bolestného na 20 - násobok a 100 - násobok sťaženia spoločenského uplatnenia.

12. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

13. Podľa § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.

14. Podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

15. Pri ujme na zdraví sa odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o nároky
nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Celková výška odškodnenia

za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od lekárskeho posudku, ako aj od
posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre ďalšie
uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Zvýšenie náhrady za
odškodnenie, za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle cit. ustanovenia § 7 ods. 1
vyhl. predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu

na životné úkony poškodeného, alebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne
obmedzujú, menia alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote. Postup podľa uvedeného ustanovenia
prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti
poškodenéhosúveľmivýrazneobmedzenéalebocelkomstratenévporovnanísvysokouamimoriadnou
úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody.

16. V sporovom konaní, o ktoré ide v posudzovanej veci platí zásada dispozičná a prejednacia.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov k ním je zásadne
vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť
dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného

bremena. K splneniu tejto povinnosti je záväzná každá zo strán sporu, avšak dôkazné bremeno ohľadom
všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Žalovaný nenesie bremeno tvrdenia
ani bremeno dôkazné, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného bremena
žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť
na daný spor aplikovaná.

17. V prejednávanej veci teda pre úspešnosť žalobkyne v konaní bolo potrebné uniesť dôkazné bremeno
pokiaľ ide o jej tvrdenie, že v jej osobe a v jej prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa.

18. Žalobkyňa v prejednávanej veci uplatnila v konaní nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného

v rozsahu 20-násobku základného bodového ohodnotenia (260 bodov) a 100 - násobku sťaženia
spoločenského uplatnenia (125 bodov). Súd prvej inštancie v skoršom rozhodnutí priznal žalobkyni 10 -
násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné v rozsahu základného
bodového ohodnotenia. Bolo preto povinnosťou žalobkyne nielen tvrdiť, ale v konaní navrhovanýmidôkazmi preukázať okolnosť, že v jej prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy súd
môže odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. V tejto súvislosti
správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobkyňa ohľadom svojich tvrdení nepredložila žiaden

dôkaz (lekárske správy, znalecký posudok), ktorý by preukázal jej tvrdenie, že v jej prípade sa jedná o
prípad hodný osobitného zreteľa. Ani v odvolacom konaní žalobkyňa neuvádza, ktoré dôkazy v konaní
navrhla vykonať a súdom prvej inštancie neboli vykonané.

19. Na lekárske správy predložené žalobkyňou v odvolaní odvolací súd neprihliadal, nakoľko sa jednalo

o lekárske potvrdenia vydané po rozhodnutí súdom prvej inštancie a tieto žalobkyňa mohla zabezpečiť
aj v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) C.s.p.).

20. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že v konaní zo strany žalobkyne neboli preukázané
ňou tvrdené okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol súd odškodnenie za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a prípadné nízke bodové ohodnotenie poškodenia

zdravia (260 bodov bolestné a 125 bodov sťaženie spoločenského uplatnenia) nemožno kompenzovať
požadovaním neprimeraného zvýšenia odškodnenia.

21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku ako vecne správne potvrdil.

22. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že na strane žalobkyne, žalovaného, ale aj

intervenienta existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnému
žalovanému a intervenientovi v tom, že žalobkyňa v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví
spôsobenú jej poistencom intervenienta.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).