Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413207804
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413207804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s. so
sídlom v Bratislave, na ul. Košickej č. 56 právne zastúpeného HMG & PARTNERS s.r.o. so sídlom v
Bratislave, na ul. Štefanovičovej č. 12 proti žalovanej B. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v I. č. XXX, o
zaplatenie sumy 2.116,79 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo
dňa 18.2.2014 č. k. 3C/478/2013- 190 takto väčšinou hlasov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu a
žalovaná dňa 9.8.2005 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere. Na jej základe právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 1.128,58 Eur pri úrokovej sadzbe 17,30 %. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20 - temu dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá na termín 20.8.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.7.2010. V
priebehukonaniažalovanávznieslanámietkupremlčania.Predmetomkonaniajezaplateniepohľadávky

vzniknutej so spotrebiteľského právneho vzťahu. Na premlčanie sa preto vzťahuje 3 - ročná premlčacia
doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

Keďže v čase podania žaloby dňa 6.8.2013 už celá pohľadávka žalobcu bola premlčaná súd prvého
stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne posúdená, ak vzniknutý
zmluvný vzťah bol posúdený ako vzťah spotrebiteľský. Zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka patrí podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodnéhozákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to
bez ohľadu na povahu účastníkov. Pri posudzovaní premlčania sa teda nemalo postupovať podľa
Občianskeho zákonníka ale v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 23a ods. 1
za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých
prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval. Uvedené
ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere
uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená s právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004

zakotvila do nášho súkromného práva, právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je
zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004
v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka a zmluvy podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení §

53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských
zmluvách napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej
základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho.

Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov Občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc

z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových
zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Čo sa týka právnej úpravy premlčania táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to

v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník pri premlčaní určuje v
ustanovení § 397 4 - ročnú premlčaciu dobu. Na rozdiel od tejto úpravy je v ustanovení § 101Občianskeho zákonníka stanovená 3 - ročná všeobecná premlčacia doba. Zákonná úprava premlčania
je teda v Občianskom zákonníku pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy
sa žalovaná vzdať nemohla. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Možnosť aplikácie ustanovení
Obchodného zákonníka, t. j. i ustanovení o premlčaní na vzniknutý spotrebiteľský právny vzťah priamo

vyplýva zo záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere. Takéto dojednanie vylučujúce použitie
ustanoveníObčianskehozákonníkaopremlčaníjeneplatnéprerozporsustanovením§54Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka
nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu
vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní nemožno, ako to už bolo skôr
konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž
logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase

uzatvorenia zmluvy sa premlčanie riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách
uzatvorených podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Obchodným zákonníkom.
Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou
druhou.

Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101

Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa správne postupoval, ak po vznesení námietky premlčania
nárok uplatnený žalobcom zamietol podľa ustanovenia § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhrada trov nevznikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.