Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/270/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314221916
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314221916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : F. Z., bytom C. č. XXXX/XX, W. U., zastúpený JUDr. Pavlom Jurekom, advokátom, so
sídlomNámestieSNPč.22,Bratislava,protiodporcovi:S.Z.,bytomA.č.XX,ozvýšenievýživnéhotakto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200 eur mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa, od 6.2.2014 až do času, kým navrhovateľ nebude schopný sám
sa živiť. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol za obdobie od 6.2.2014 do 2.12.2014 vo výške 2.200 eur je
odporca povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 6.2.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd
určil, že odporca je povinný prispievať na jeho výživu sumou 400 eur mesačne, počnúc dňom podania
návrhu. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom štvrtého ročníka strednej školy, má množstvo nákladov
potrebných na svoju výživu. Odporca je jeho otec, ktorý po odchode zo spoločnej domácnosti s jeho
matkou dňa 26.7.2013 si stanovil výživné vo výške 130 eur mesačne, ktoré však nezodpovedá jeho
odôvodneným potrebám.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal, aby súd návrh zamietol a určil
vyživovaciu povinnosť v sume 130 eur. Ďalej uviedol, že navrhovateľom uvádzaný rozpis nákladov
je neprimerane vysoký, nadhodnotený a nezodpovedá realite. Ak by rovnakou sumou, akú požaduje
navrhovateľ, prispievali aj jeho matka, stará matka a jeho sestra, tak by mesačné náklady na
bývanie v dome predstavovali sumu 320 eur, čo určite nie je reálne. Ani vreckové v sume 120 eur
nepovažuje za primerané. Uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje 650 až 700 eur, keďže opustil

spoločnú domácnosť musel si zabezpečiť nájom, náklady spojené s nájmom predstavujú sumu 360
eur, strava, životné poistenie, mobil, električenka a ostatné mesačné náklady spojené s výkonom práce
predstavujú v priemere sumu 250 eur. Odporca potvrdil, že od opustenia domácnosti dobrovoľne začal
navrhovateľovi prispievať sumou 130 eur mesačne na jeho účet. Má zato, že táto suma je dostatočná na
pokrytie nevyhnutných mesačných nákladov plnoletého dieťaťa a preto navrhuje, aby súd určil výživné v
sume 130 eur a návrh navrhovateľa zamietol. Pred otvorením pojednávania uviedol, že by mohol platiť
výživné v sume 110 eur.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to potvrdením o návšteve školy navrhovateľa,
výdavkami odporcu,a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ je v školskom roku 2014/2015 študentom Súkromnej strednej odbornej školy - Gastroškola

v Bratislave (potvrdenie o návšteve školy zo dňa 1.12.2014).

Odporca preukazoval súdu výdajky za mobilný telefón mesačne vo výške 40 až 70 eur, výdavky spojené
s cestovaním vo výške 26,90 eur. Predložil súdu nájomnú zmluvu zo dňa 31.7.2013, z ktorej vyplýva,
že výška nájmu je 360 eur mesačne. Odporca súdu predložil aj príjmové doklady, z ktorých vyplýva, že

túto sumu mesačne aj hradí.

Z potvrdenia spoločnosti SECURITON Servis, spol. s r.o. súd zistil, že v januári 2014 príjem odporcu
predstavoval čiastku 825,45 eur v hrubom. V roku 2013 priemerný príjem navrhovateľa bol 740 eur
mesačne v čistom.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nevie prečo otec odišiel z domu a odvtedy sa s ním nestretol,
nemal záujem o kontakt s ním. Výživné v sume 130 eur mu posielala asi 4 mesiace, od septembra 2013,
do januára 2014. Odkedy podal návrh na zvýšenie, prestal mu otec posielať akékoľvek peniaze. Jeho
výdavky predstavujú náklady na električenku, nakoľko dochádza denne z W. U. do N., kde študuje. Platí
školné vo výške 250 eur ročne, musí si kupovať aj oblečenie na prax, ktorú vykonáva v rámci školy a aj

na tú potrebuje financie. Býva v rodinnom dome v W. U. spolu s mamou, sestrou a starou matkou. Všetky
náklady na domácnosť platí mama, ktorá mu prispieva aj na vreckové a platí všetky jeho výdavky.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že výživné navrhovateľovi poslal iba päť krát, z toho raz mu poslal
180 eur, bolo to v decembri 2013 a bolo v tom zahrnuté aj vianočné. Potom prestal posielať peniaze,

pretože mu prišiel návrh na začatie konania, v ktorom navrhovateľ žiadal, aby mu platil 400 eur. Po
dohode s advokátkou sa rozhodol túto sumu neplatiť, až do rozhodnutia súdu. Uviedol, že býva sám v
podnájme, kde platí nájomné 360 eur mesačne. Platí si aj telefón. Iný príjem nemá. Predtým mal iný
príjem, keď býval v spoločnej domácnosti, bolo to asi 300 eur mesačne, upratoval. Z tejto práce odišiel,
pretože nebola pre neho iná robota a bola to iba zhoda okolností, že to bolo štyri dni potom, čo odišiel

zo spoločnej domácnosti. Pracoval pre kolegu, s ktorým mal živnosť, chodil mu kamarátsky vypomáhať,
tento kamarát ukončil podnikateľskú činnosť. Na otázku súdu spresnil, že kamarát sa volá W. S. a
odmietol,žebysňoumalinýakokamarátskyvzťah.Odkedyukončilprácu,niejesňouvkontakte.Snažil
sa získať vedľajšie zamestnanie, pomáhali mu aj rodičia, ktorí mu prispievali, pretože chceli vypomáhal
synovi. Zatiaľ si iné zamestnanie nenašiel. Potvrdil, že sa radil s advokátkou o podanom návrhu a na jej

radu podal námietku miestnej nepríslušnosti, nie preto, aby predlžoval konanie.

Svedkyňa M. Z., matka navrhovateľa uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva spolu so
synom dcérou a matkou, o ktorú sa stará. Vlastní starší osobný automobil a pracuje v Sociálnej poisťovni
ako referentka. Jej mesačný príjem predstavuje 650 eur, iný príjem nemá. Spláca hypotéku, mesačne vo

výške 135 eur, ktorú si zobrala na kúpu rodinného domu. Dcéra je už samostatná ma 27 rokov. Uviedla,
že keď odpočíta všetky výdavky, mesačne jej zostáva suma 250 eur, ktorá má pre seba a pre syna.

Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
4) Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará.
5) Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú
schopnésamysaživiť.Vyživovaciapovinnosťsavzťahujeajnaplnoletédieťa.Vprejednávanomprípademalsúd zapreukázané,ženavrhovateľještudentomzáverečnéhoročníkastrednejškoly,niejeschopný
sám sa živiť, pripravuje sa na budúce povolanie, preto vyživovacia povinnosť odporcu k nemu naďalej
trvá.

Prispievať na výživu je zákonná povinnosť oboch rodičov a ak si ju rodič neplní, určí rozsah vyživovacej
povinnosti súd.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd zobral do úvahy možnosti a majetkové
pomery odporcu, s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľa. Schopnosti a možnosti rodiča
súd hodnotí zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu, dosiahnutej

kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne.
Súd považoval za preukázané náklady, ktoré vynakladá navrhovateľ na školné, dopravu, stravu, bývanie
a iné.
Odporca pracuje, jeho mesačný príjem predstavuje okolo 740 eur. Treba pripomenúť, že výživné má
prednosťpredinýmivýdavkamirodičiaavzmysleustanovenia§62ods.5súdneberiedoúvahyvýdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd nebral do úvahy výdavky odporcu, ktoré v konaní preukazoval

súvisiace s platbami za mobilný telefón. Odporca síce tvrdil, že v prenajatom jednoizbovom byte býva
sám, avšak v nájomnej zmluva, ktorú súdu predložil uviedol kontakt na seba a to 2 mobilné telefónne
čísla a mailovú adresu Denisy Vlčkovej. Práve túto osobu spomínal súvislosti s jeho predchádzajúcim
zamestnaním a tvrdil, že odkedy toto zamestnanie ukončil, čo bolo krátko po odchode zo spoločnej
domácnosti, nie je s ňou v žiadnom kontakte. Je preto nepochopiteľné, prečo práve jej mailovú adresu

uvádzal ako kontakt na seba v nájomnej zmluve. Ďalšou skutočnosťou relevantnou pri rozhodovaní o
výške výživného bol fakt, že odporca sa vzdal druhého príjmu, ďalšieho zamestnania, ktoré pre neho
predstavovalo príjem približne 300 eur mesačne. Odporca v konaní ničím nepreukázal, že tento príjem
stratil bez svojho zavinenia. V neposlednom rade odporca sám potvrdil, že mal finančné prostriedky na
to, aby sa o podanom návrhu na začatie konania poradil s advokátom.

Súd schopnosti a možnosti odporcu vyhodnotil tak, že výživné vo výške 200 eur je vzhľadom na
odôvodnené potreby navrhovateľa, študenta posledného ročníka strednej školy, primerané. Z týchto
dôvodov návrhu vyhovel a zaviazal odporcu prispievať navrhovateľovi na výživu sumou 200 euro
mesačne počnúc s podaním návrhu a vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné súd zaviazal
odporcu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, súd preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.