Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Er/3807/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708204058
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2708204058.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: STYLTEX Slovakia,
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Gorkého č. 18, 909 01 Skalica, IČO: 34 101 624, vedenej
súdnou exekútorkou: JUDr. Blanka Ružeková, Exekútorský úrad so sídlom Fajnorova 1547/13, 905 01
Senica, o vymoženie 1.969,33 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 001922 zo dňa 17.04.2000 bola súdna exekútorka JUDr.
Blanka Ružeková, Exekútorský úrad so sídlom Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica poverená podľa § 45
ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a

doplnkov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)vykonanímexekúcienazákladeexekučnéhotitulu-platobného
výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 6223/98/HM zo dňa 11.11.1998. Exekučné konanie sa
začalo dňa 05.04.2000 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.

Dňa 22.01.2010 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko na
povinného bol vyhlásený konkurz. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekúcie v celkovej sume
52,29 eur a žiadala, aby súd zaviazal na ich náhradu oprávneného.

Uznesením č.k. 1Er/3807/2008-46 zo dňa 19.11.2010 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vstúpil do
konania nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s.

Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú
by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že
počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to
zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil
právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodnéhoregistra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad
zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného
registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia

Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia
exekučného súdu o trovách exekúcie.

Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 M Cdo 16/2011), v prípade, ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok
majetkudlžníkazastavil,prichádzadoúvahyzastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučného

poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu,
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 260/T má
preukázané, že povinný bol dňa 19.03.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho
nástupcu, čomu predchádzalo rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu z dôvodu podľa § 44

ods. 1 písm. a), d) ZKV, čím bola spoločnosť zrušená.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002 exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak

len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.V exekučnom konaní sú účastníkmi konania oprávnený a povinný a ak súd rozhoduje o trovách aj
exekútor. Vo veci bolo zistené, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čo s poukazom na
ustanovenie § 20a ods. 2 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby, mať práva a

povinnosti zanikla dňom výmazu z obchodného registra.

Podľa § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, z ktorých jednou je v zmysle
§ 19 O.s.p. aj spôsobilosť účastníka byť účastníkom konania, ktorú má mať účastník v zmysle § 20 O.s.p.
Povinnému zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti výmazom z obchodného registra, tým stratil aj
procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.) súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57

ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Exekučné konanie sa začalo dňa 05.04.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, t.j. pred 01.02.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa
predpisov účinných do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), teda nie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 01.02.2002.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na

účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 tak, že
súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods.
1 Exekučného poriadku). Súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní
všakprihliadneajnato,čioprávnenýmoholprináležitejopatrnostipredvídaťdôvodzastaveniaexekúcie.

V danej veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný bol vymazaný
z Obchodného registra. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť
zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný

v čase, keď povinný ešte nebol zrušený. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 19.03.2011.
K výmazu povinného z Obchodného registra došlo počas exekučného konania, takmer jedenásť rokov
po začatí exekúcie.

Ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú
možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie, nakoľko dáva súdu možnosť vyhodnotenia

postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje
jeho intenzita. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii,
keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti
subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov

exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone -
návrhu na nariadenie exekúcie.

Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol
pri podaní návrhu predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zanikne a na zaviazanie
oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke tak nie sú splnené zákonné

podmienky. Nakoľko povinný zanikol, na náhradu trov exekúcie ho nemožno zaviazať. Vzhľadom nauvedené súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
Aj keď má súdny exekútor právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti, zároveň znáša riziko, že v konečnom dôsledku nebudú uspokojené všetky jeho nároky vrátane

neuhradenia odmeny za výkon exekučnej činnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS
432/08-16 zo dňa 16.12.2008).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).