Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/198/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112233945
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112233945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci

žalobcu:MUDr.J.H.,bytomA.Hlinku4820/28,95501Topoľčany,zast.:JUDr.EvaPríbelská,advokátka,
J. Matušku 2178, 955 01 Topoľčany proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s. Mlynské Nivy 1,
829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala v zastúpení svojej právnej zástupkyne žalobu na tunajší súd dňa 08.10.2012.
Predmetná žaloba bola súdu doručená dňa 15.10.2012. V žalobnom návrhu právna zástupkyňa uviedla:

„žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXX/XXXX/
UZzodňa19.04.2007.“Uviedlaďalej,žežalobcovibolasplatenáčiastka33.193,92EURdňa28.03.2008
žalovaným v 1. rade. nesúhlasí s Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 31.08.2012, ktorý rozhodol tak,
že zaviazal žalovaných v 1. rade - 3. rade na zaplatenie vymáhanej istiny s príslušenstvom, spoločne
a nerozdielne. Z týchto dôvodov sa domáha zrušenia Rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu, a
taktiež sa domáha, aby súd vykonal v potrebnom rozsahu vo veci dokazovanie.

Tunajší súd uznesením 32Cb/198/2012 zo dňa 13.12.2013 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád návrhu
na začatie konania, v lehote 20 dní.

Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila žalobný návrh písomne v zmysle
uznesenia 32 Cb/198/2012 zo dňa 13.12.2013, a to až dňa 09.04.2013. Súd aj napriek nedodržanej
lehote na odstránenie vád žalobného návrhu, tento neodmietol a vychádzal zo skutočností, ktoré boli
uvedené v predmetnom písomnom podaní. Ako dôvod podania žaloby na zrušenie rozhodcovského

rozsudku uviedla žalobkyňa § 40 odsek 1 písmeno c ) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Uviedla, že je „nepochopiteľné a nezákonné, že má byť vedené exekučné konanie vo veci, ktorá nie
je právoplatne skončená“, a preto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom. Namieta,
že žalovaný (strany sporu už v tomto konaní správne označila) nepreukázal, že svoju pohľadávku
vymáhal bezúspešne od „odporcu v 1. rade, a to PHL TRADE spol. s r. o. so sídlom v Nedanovciach,
ktorej spoločnosti bol úver poskytnutý, pred začatím rozhodcovského konania. Navrhuje súdu, aby
vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, najmä kto úverom disponoval, na aký účel

bol úver použitý, akým subjektom a akým spôsobom bola zabezpečená návratnosť úveru žalovanému.
Ďalšie dôkazy navrhne žalobkyňa podľa potreby následne. Navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
rozhodcovský rozsudok zruší v celom rozsahu.Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.12.2013 sa vyjadril žalovaný. V písomnom vyjadrení
uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa 19.04.2007 so spoločnosťou PEGAS TRADE, spol. s r. o., IČO: 36
523 917, so sídlom Pod Kalváriou 18, Topoľčany (ďalej len dlžník) Zmluvu o kontokorentnom úvere č.

XXX/XXXX UZ na základe ktorej žalovaný poskytol dlžníkovi kontokorentný úver na jeho bežnom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 2.500.000,- Sk (82.984,80 EUR) s postupným znižovaním úverového
rámca, za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve s tým, že konečný termín splatnosti úveru bol
dohodnutý na deň 18.04.2008.

Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy boli prílohy, a to Všeobecné obchodné podmienky pre
úvery, Odkladacie podmienky a Špecifické podmienky úveru. Dlžník úver vyčerpal, tento však
nesplácal žalovanému v lehote splatnosti. Zostatok nesplateného úveru ku dňu 18.04.2008 bol v sume
2.069.208,91 Sk (68.685,15 EUR), z toho účtovný zostatok 2.050.529,44 SK a naakumulovaný debetný
úrok v sume 18.679,47 Sk.

V článku 5 VOP pre úvery sa zmluvné strany dohodli, že ak dlžník v prípade kontokorentného úveru
nezaplatí veriteľovi akúkoľvek splatnú čiastku záporného zostatku na bežnom účte riadne a včas,
veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby, ktorou veriteľ bežne úročí
nepovolené debety prečerpania na bežných účtoch vedených u veriteľa zo splatnej, alebo nezaplatenej
čiastky. V zmysle citovaného ustanovenia ako aj platných úrokových sadzieb VÚB a. s. pre nepovolené

debety, platných v čase vzniku omeškania dlžníka, žalovaný uplatnil od 19.04.2008 nárok na úroky z
omeškania vo výške 25% p.a. stanovené veriteľom na výveskách pre nepovolený debet.

Pohľadávka žalovaného z Úverovej zmluvy bola zabezpečená inštitútom ručenia v zmysle ustanovenia
§ 303 a nasl. Obchodníka zákonníka. Dňa 19.04.2007 vystavil žalobca (v tomto konaní žalovaný)

Ručiteľskú listinu č. XXX/XXXXRL, ktorou sa stal ručiteľom v prospech žalovaného (v tomto konaní
žalobcu) a v ktorej tento vyhlásil, že preberá v prospech veriteľa ručenie za riadne a včasné splnenie
všetkých záväzkov a že v prípade, ak dlžník nesplní ktorýkoľvek zo zabezpečených záväzkov, na prvé
požiadanie veriteľa okamžite veriteľa uspokojí a zaplatí mu požadovanú dlžnú čiastku. Ručiteľskú listinu
s rovnakým obsahom pod č. XXX/XXXX/RL vystavil aj G. H., bytom J. Kráľa 663/23, 956 18 Bošany

ako Ručiteľ 2.

Keďže dlžník nesplatil úver žalovanému v termíne podľa Úverovej zmluvy, žalovaný vyzval dlžníka
listom zo dňa 15.05.2008 na úhradu splatných záväzkov v lehote do 15 dní od doručenia zásielky.
Žalovaný listami zo dňa 15.05.2008 vyzval na plnenie aj žalobcu a aj ručiteľa v 2. rade. Ani jeden z

vyzvaných na výzvy žalovaného nereagoval a pohľadávku nezaplatil. Preto žalovaný podal žalobu na
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Líščie Nivy 17, 821 08 Bratislava
na vydanie rozhodcovského rozsudku o zaplatenie 136.616,52 EUR s príslušenstvom. Právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodovanie voči dlžníkovi je daná v článku 21 VOP pre úvery, označenom
ako „Rozhodné právo a rozhodcovská dohoda“, kde sa zmluvné strany dohodli, že akýkoľvek spor, nárok

alebo rozpor vzniknutý z Úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa
existencie, platnosti alebo ukončenia) rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.
Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie voči žalobcovi a ručiteľovi 2. je daná článkom 5
Ručiteľskej listiny, označenom ako „Rozhodné právo a riešenie sporov“, v zmysle ktorého akýkoľvek
spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z ručiteľskej listiny alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok

týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie.

Na základe vyššie uvedeného vydal rozhodcovský súd Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/XXXX-XXXX
zo dňa 31.08.2012, ktorý je prílohou žaloby.

Žalovaný uvádza, že žalobný návrh je podaný nedôvodne, právomoc rozhodcovského súdu je daná
vyššie uvedenými a priloženými listinami. Popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že
žalobkyňa žiadnu rozhodcovskú zmluvu neuzatvorila sa javí byť účelovým tvrdením a listinné dôkazy
založené do súdneho spisu preukazujú opak. Námietka žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že by svoju

pohľadávku vymáhal bezúspešne od dlžníka mimo rozhodcovského konania nie je dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.10.2012 a vykonateľnosť dňa 05.10.2012 a
je teda exekučným titulom.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 22.05.2014. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že
kontokorentný úver bol poskytnutý spoločnosti PEGAS TRADE, spol. s r. o., IČO: 36 523 917, so sídlom
Pod Kalváriou 18, Topoľčany, v tom období bol spoločníkom a konateľom tejto obchodnej spoločnosti

manžel žalobkyne. Medzičasom došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na PHL spol. s r. o. .
Predmetný úver bol čerpaný na podnikanie a v žiadnom prípade sa netýkal žalobkyne. Žalobkyňa sa
na podnikaní svojho manžela nepodieľala. O skutočnosti, že má ručiť na predmetný úver sa žalobkyňa
dozvedela krátko pred podpísaním úverovej zmluvy, nemala žiadnu vedomosť o podmienkach úveru,
účele úveru a o zámere svojho manžela. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o rozhodcovskej doložke
a tejto ani nerozumela. Aj keď by si MUDr. H. prečítala rozhodcovskú doložku, nerozumela by jej ani

vtedy a ani teraz, nemala vôľu uzatvoriť s bankou takúto „dohodu.“ Spôsob konania banky je v rozpore s
dobrými mravmi. Manžel žalobkyne je ochotný tento záväzok voči VÚB a. s. riešiť sám. Rozhodcovská
doložka je neplatná. Navrhuje vypočuť žalobkyňu, ktorá sa nemohla pre pracovnú zaneprázdnenosť
zúčastniť dnešného pojednávania a tiež jej manžela G. H., ktorých účasť na ďalšom pojednávaní súdu
vie zabezpečiť.

Poverený zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom na argumentáciu právnej zástupkyne žalobkyne
by bolo možné spochybniť akúkoľvek zmluvu, resp. dohodu. Má za to, že z predložených listinných
dôkazov nie je sporné, že žalobkyňa bola pri uzatváraní úverovej zmluvy ako aj ručiteľskej zmluvy
spôsobilá ju uzatvoriť, túto uzatvárala slobodne, pri plnom vedomí, je teda spôsobilá posúdiť následky

takto uzatvorenej zmluvy.

Uviedol ďalej, že v danej veci ide o prečítanie a podpísanie dokumentu, ktorý nemá ani tri strany. Nevidí
dôvod na výsluch žalobkyne a jej manžela G. H., keďže podľa jeho názoru nie je daný dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku súdom.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako len „ZoRK“): „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ust. § 40 ods. 2 ZoRK: „Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,

napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.“Podľa ust. § 41 ods. 1 ZoRK: „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.“

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.“

Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.“

Z vyššie uvedených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok aj podmienku písomnej formy. V
zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Zmluvnými stranami však podľa názoru žalobkyne nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, pretože

takúto zmluvu so žalovaným nikdy neuzatvorila. Základná podmienka pre konštatovanie existencie
rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma.

Žalobca sa predmetnou žalobou domáha, aby súd na základe vyššie uvedených skutočností
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v

Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych
sporov, pod č.: sp. zn. II/XXXX - XXXX so sp. zn.: II/XXXX-XXXX z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.
c) zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. preto, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy, zrušil.

Súd uvádza, že v zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v
samotnom texte Zmluvy alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného
zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne, a to podpisom

dokumentu, ktorým bolo písomné vyhotovenie Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXX/XXXX/UZ zo dňa
19.04.2007.

Rozhodcovskú zmluvu možno uzatvoriť dvomi spôsobmi, a zo ako samostatnú rozhodcovskú
zmluvu alebo ako rozhodcovskú doložku v rámci občianskoprávneho a obchodnoprávneho vzťahu,

pričom v oboch prípadoch musí byť dodržaná zákonná požiadavka písomnej formy.

Z rozhodcovského spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade (G. H.) počas rozhodcovského konania
namietal, že žalobca (VÚB a.s.) nepreukázal, že svoju pohľadávku vymáhal bezúspešne od žalovaného
v 1. rade mimo rozhodcovského konania a namietal tiež výšku vymáhaných úrokov v Úverovej zmluve,

ktoré sú podľa jeho tvrdenia v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol tiež, že nemá k dispozícii dostatok
finančných prostriedkov ako ručiteľ vo výške istiny a nie je schopný istinu namiesto žalovaného v 1. rade
jednorázovo uhradiť.

Tunajší súd je názoru, že Rozhodcovský súd sa predmetnými námietkami žalovaného v 2. rade

zaoberal starostlivo a pri ich posudzovaní správne vychádzal zo skutočnosti, že v danom prípade ide o
podnikateľský úver, ktorý bol VÚB a. s. poskytnutý v zmysle ustanovenia článku 1 písmeno c) Úverovej
zmluvy na úhradu záväzkov (obchodných), ktoré vznikli pri výkone činnosti žalovaného v 1. rade.Ručenie poskytnuté na základe Ručiteľskej listiny I. a Ručiteľskej listiny II G. H. a MUDr. J. H. sa spravuje
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Z obsahu Úverovej zmluvy, ani z Ručiteľských listín ani z iných dokumentov založených v
rozhodcovskom spise nevyplýva, že by sa pri vymáhaní pohľadávky mal veriteľ prednostne uspokojiť
od z určitej zábezpeky alebo sa riadiť osobitným postupom, teda najskôr vymáhať pohľadávku od
dlžníka. Ručiteľskými zmluvami sa ručitelia zaviazali, že uhradia veriteľovi zabezpečovanú pohľadávku,
ak žalovaný v 1. rade ako dlžník svoj splatný záväzok nesplní, a to bez osobitnej výzvy veriteľa dlžníkovi

a stanovenia čo bolo preukázané.

V ustanovení článku 4 bod 4.1 Ručiteľskej listiny v písmene a) až c) je výslovne dohodnuté, že ručiteľ
je povinný svoje záväzky tejto ručiteľskej listiny plniť bez toho, aby bol veriteľ povinný predtým najprv
vyzvať dlžníka na plnenie, poskytnúť primeranú lehotu na plnenie alebo najprv uplatniť práva z iného
zabezpečenia. V dôsledku toho bol ručiteľ povinný veriteľovi pohľadávku vyplývajúcu z Úverovej zmluvy

a Ručiteľských listín uhradiť, nakoľko táto nebola uhradená zo strany obchodnej spoločnosti PHL
TRADE, spol. s r. o. so sídlom v Nedanovciach (dlžník v 1. rade) riadne a včas, na čo boli G. H. - ručiteľ v
1. rade a ručiteľka v 2. rade (v tomto súdnom spore žalobkyňa) výslovne upozornení veriteľom výzvou zo
dňa 15.05.2008. Pre písomnú výzvu veriteľa ručiteľom Obchodný zákonník nestanovuje žiadne formálne
náležitosti a po obsahovej stránke postačuje identifikácia dlhu.

Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žedňa19.04.2007bolauzatvorenáZmluvaokontokorentnomúvere
č. XXX/XXXX/UZ medzi obchodnou spoločnosťou PEGAS TRADE, spol. s r.o., IČO: 36 523 917 ako
dlžníkom a VÚB, a. s. IČO: 31 320 155 ako veriteľom, v ktorej hneď na úvodnej strane pod písmenom
a) je uvedené: „neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všetky jej prílohy, vrátane prílohy Všeobecné

obchodné podmienky pre úvery.“

Prílohami vyššie uzatvorenej Zmluvy o kontokorentnom úvere sú okrem Všeobecných podmienok pre
úvery aj tzv. Odkladacie podmienky a Špecifické podmienky úveru.

Predmetnú zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXX/XXXX/UZ podpísal dňa 19.04.2007 za dlžníka
(PEGAS TRADE, spol. s r.o.) konateľ spoločnosti G. H.. Podpísal ju tiež aj ako ručiteľ v 1. rade v ten
istý deň.

Ako ručiteľka v 2. rade Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXX/XXXX/UZ podpísala dňa 19.04.2007

aj MUDr. J. H.. Jej podpis je uvedený pod textom: „So znením Zmluvy o úvere a s ňou súvisiacich
dokumentov som sa v plnom rozsahu oboznámil a bez výhrad súhlasím.“ (č. l. 31 súdneho spisu).

Ručiteľskúlistinuč.XXX/XXXX/RLMUDr.J.H.podpísalatohoistéhodňaapodvlastnoručnýmpodpisom
uviedla, že s podmienkami ručiteľskej listiny súhlasí. (č. l. 54 súdneho spisu). V predmetnej Ručiteľskej

listine v bode 5.2. je uvedené: „ Akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto ručiteľskej listiny
alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa existencie, platnosti alebo ukončenia )
rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky.

Súd preskúmaním žalobného návrhu konštatuje, že rozhodujúcimi kritériami pre platnú inkorporáciu

obchodných podmienok je platná (určitá a zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej je vyjadrené, že
zmluvné vzťahy sa riadia tiež obchodnými podmienkami a zároveň skutočnosť, že druhá strana mala
možnosť sa s nimi oboznámiť.

Dlžník nesplatil úver žalovanému v termíne Úverovej zmluvy, preto žalovaný vyzval dlžníka listom zo

dňa 15.05.2008 na úhradu splatných záväzkov v lehote 15 dní od doručenia zásielky. Listami zo dňa
15.05.2008 vyzval na plnenie aj žalobkyňu a ručiteľa v 1. rade. Keďže ani jeden z vyzvaných na výzvy
veriteľa nereagoval a pohľadávku neuhradil, veriteľ podal žalobu na Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovejasociáciesosídlomLíščieNivy17,Bratislavanazaplatenie136.616,52EURspríslušenstvom.
Právomoc rozhodcovského súdu je daná článkom 21 VOP pre úvery označenom ako „ Rozhodné

právo a rozhodcovská dohoda“, kde sa zmluvné strany dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor
vzniknutý z Úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa existencie,
platnosti a ukončenia) rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodovanie voči Navrhovateľovi a ručiteľovi 2 je daná článkom 5 Ručiteľskejlistiny, označenom ako „Rozhodné právo a riešenie sporov,“ v zmysle ktorého akýkoľvek spor, nárok
alebo rozpor vzniknutý z ručiteľskej listiny alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich
sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej

asociácie.

Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie je teda v prejednávanej veci
jednoznačne daná. Z vykonaného dokazovania tiež jednoznačne vyplýva že žalobkyňa podpísala
Ručiteľskú zmluvu a tým aj rozhodcovskú zmluvu, túto podpísala slobodne a vážne, pri plnom vedomí

a je teda spôsobilá posúdiť a znášať následky takto uzavretej zmluvy. Takýto postup bánk, kedy sa
rozhodcovská zmluva, resp. doložka nachádza v konkrétnej zmluve, súd považuje za štandardný
postup.

V tejto súvislosti súd uvádza, že každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania
zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia v zmysle § 120 odsek 1 OSP.

Navrhovateľ je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho
povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti
ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho
tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i
vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť

za nedokázanie tvrdených skutočností, t j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie
určenej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol
dôkazné bremeno, teda neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie
dokázané. Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje

najskôr navrhovateľa, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať ním tvrdený nárok.

Súd má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v prejednávanej veci.

Záverom je potrebné uviesť, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nejde o preskúmavanie

vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku (t.j. o zisťovanie správnosti skutkových zistení a právneho
posúdenia). Súd skúma, či bolo rozhodcovské konanie postihnuté závažnou procesnou vadou. Z tohto
dôvodu sa súd nezaoberal návrhom žalobkyne, aby bolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia
skutkového stavu, najmä kto úverom disponoval, na aký účel bol použitý, akým subjektom bol použitý a
akým spôsobom bola zabezpečená návratnosť úveru žalovanému.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd preto rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).