Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 8, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201313
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: F.. K.. T. Ď., W..

XX.X.XXXX, F. F., G.. Q. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám.
Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 19. júna 2013, sp. zn. XXXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 16. júna 2013, sp. zn. XXXX/XXXX p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie
právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil

jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc.

V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci
v dovolacom konaní proti uzneseniam, vydaným v exekučnom konaní, proti ktorým odvolanie, a teda
ani dovolanie, nie je prípustné.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia
veci odporcovi na ďalšie konanie. Zdôraznil, že ak odporca uvádza, že nemožno vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu, pripúšťa, že výsledok sporu môže byť pre neho úspešný, a teda nejde o zrejmú
bezúspešnosť sporu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v otázke prípustnosti odvolania, a teda i dovolania,
proti uzneseniam v exekučnom konaní existujú i opačné právne názory, než citované v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia (R.. R. V.: X. T., V., X., XXXX).

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V prípade navrhovateľa nebola
vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, keďže predpokladom úspechu v dovolacom konaní je existencia
právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu. Prvostupňový súd uznesením zamietol námietky proti
exekúcii, odvolací súd odvolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietol. Výklad exekučného poriadku,
na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukazuje, nie je právne záväzný a je len na konkrétnom adresátovi,
či si ho osvojí.Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný nedôvodne.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p. so súhlasom účastníkov
konania. Rozsudok bol vyhlásený dňa 8. novembra 2013.

Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti
uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre
priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená.

Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej

účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje

i prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,

znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby
v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám
patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé
uplatneniealebobránenieprávajejednouzpodmienokposkytnutiaprávnejpomociskutočnosť,ženejde
o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu

prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však
treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa
o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať
dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva
uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia

skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní
dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku,
resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

Z náležite zisteného skutkového stavu odporcom vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej
pomoci v dovolacom konaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.4.2013, č. k. 15 CoE

86/2013-84.

Uvedeným rozhodnutím odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 14.6.2012 č. k. X X. XXX/XXXX-XX v časti zamietnutia námietok proti upovedomeniu
o začatí exekúcie a v časti nepovolenia odkladu exekúcie odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti podľa
§ 218, ods. 1, písm. c/ O. s. p., keď odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam

vyhovelo (§ 50, ods. 4 EP ) a proti rozhodnutiu, ktorým bol odklad exekúcie povolený (§56, ods. 7 EP).

Správny súd sa stotožňuje s názorom odporcu o neprípustnosti dovolania proti citovanému uzneseniu
odvolacieho súdu, ako aj so záverom, že navrhovateľ z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu nespĺňa
jednu z kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.Dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 236, ods. 1 O.s.p.), a
to výlučne z dôvodov, uvedených v ustanoveniach § 237 až 239 O.s.p. Proti negatívnemu rozhodnutiu
exekučného súdu o námietkach a o povolení odkladu exekúcie odvolanie nie je v zmysle § 202, ods. 2

O.s.p. v spojení s § 50, ods. 4 a § 56, ods. 7 O.s.p. prípustné. Navrhovateľ tak celkom bezdôvodne mieni
dovolaním napadnúť uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho neprípustnosti.
Aplikácia § 239 O.s.p. s ohľadom na absenciu zmeny alebo potvrdenia uznesenia prvostupňového
súdu neprichádza zjavne do úvahy. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu odporcu a ani z
návrhu nemožno vyvodiť danosť dôvodov v zmysle § 237 O.s.p. Odmietnutie odvolania z dôvodu jeho

neprípustnosti nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Námietky podľa § 50 nepredstavujú v exekučnom konaní jediný prostriedok obrany povinného a ani
najúčinnejší. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na zastavenie exekúcie podľa §
57 EP bez ohľadu na to, či boli alebo neboli podané námietky podľa § 50 EP, prípadne sa takým
námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného
vyplýva práve z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné v prevažnej väčšine prípadov

odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa. O takomto
návrhu odvolací súd rozhodol v prospech navrhovateľa, keď uznesenie exekučného súdu odvolací
súd vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
prípade vyhovenia námietkam povinného exekučný súd exekúciu zastaví ( § 50, ods. 5 EP ). Rovnako
súd exekúciu zastaví na návrh povinného z dôvodov, predpokladaných zákonom. I z tejto skutočnosti

treba vyvodiť, že pre dosiahnutie navrhovateľom sledovaného cieľa, ktorým je nepochybne zastavenie
exekúcie, nie je potrebné, aby sa ochrany svojich práv mohol domáhať i na základe mimoriadneho
opravného prostriedku.

Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.).

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca

ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich

dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší

súd SR v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.