Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 8, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 42C/42/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309202859
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2010:1309202859.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozhodol sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci

navrhovateľa: H.. X. X., bytom K. XXXX/XX, Z., proti odporcovi: Reca Slovensko, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 134/B, Bratislava, IČO: 35 789 140, zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Syrovým, Kadnárova
2, Bratislava, o neplatnosť okamžitého rozviazania pracovného pomeru o určenie, že pracovný pomer
trvá, o mzdové nároky a nároky z titulu stravného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd priznáva odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.344,17 Euro, ktoré je navrhovateľ povinný
zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom 42C 42/2009 zo dňa 9. novembra 2009 uvedené návrhy navrhovateľa

zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vec v tom čase prejednal v neprítomnosti
navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že predvolanie mal vykázané, avšak
neúčasť neospravedlnil vážnymi dôvodmi. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní listinnými
dôkazmi založenými v spise ako aj svedeckými výpoveďami H.. X. D. a S. O. mal za preukázané, že
navrhovateľ pracoval u odporcu v riadnom pracovnom pomere od 8.9.2008 ako obchodný zástupca pre
región Bratislava, Humenné a okolie, pričom reálne vykonával prácu regionálneho zástupcu v okolí
Humenné, Michalovce. V súvislosti s výkonom jeho práce mu boli zverené pracovné prostriedky a to fax,
osobné motorové vozidlo, mobilný telefón, karty zákazníkov. V čase od 19. januára 2009 do 16.2.2009

bol navrhovateľ práceneschopný a v priebehu tohto obdobia dňa 5.2.2009 ho vyhľadal jeho priamy
nadriadený pán O. a pre neuspokojivé pracovné výsledky mu navrhol ukončenie pracovného pomeru
dohodou, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Počas trvania práceneschopnosti mu boli za účasti i pána Y.
odňaté pracovné prostriedky a to osobné motorové vozidlo, fax, mobilný telefón a zákaznícke karty. Po
ukončení pracovnej neschopnosti doručil odporca navrhovateľovi list z 8.2.2009, v ktorom mu dňom
23.2.2009 nariaďuje, aby sa dostavil do sídla firmy Reca Slovensko, s.r.o., Vajnorská 134/B, Bratislava,
kde mu bude upresnená činnosť, ktorú bude vykonávať v Bratislave, kde má spoločnosť momentálne

nedostatok pracovníkov. Túto výzvu navrhovateľ prevzal dňa 18.2.2009 od spolupracovníka pána Y.,
avšak uvedený deň sa na pracovisko Bratislava nedostavil. Odporca ho preto opätovne listom zo dňa
25.2.2009 vyzval,abysadostavilnapracoviskodoBratislavydňom3.3.2009.Výzvabolanavrhovateľovi
doručovaná dňa 26.2.2009 poštou v mieste bydliska prvý krát a dňa 27.2.2009 druhý krát. A týmto dňom
bola uložená na pošte a navrhovateľ si ju prevzal dňa 16.3.2009, ale napriek tomu sa na pracovisko
nedostavil. Odporca následne pristúpil dňa 16.3.2009 k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru z
dôvodu podľa § 68/1 písm.b Zákonníku práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Toto podanie

si odporca prevzal dňa 3.4.2009. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 68 ods. 1, 2, 3 a § 81 písm. a
Zákonníka práce s tým, že podľa jeho názoru bolo povinnosťou navrhovateľa dostaviť sa na písomnúvýzvu z 18.2.2009 do sídla obchodnej spoločnosti za účelom prerokovania plnenia jeho ďalších úloh
a to najmä v kontexte, že región Bratislava bol dohodnutý ako miesto výkonu práce podľa pracovnej
zmluvy z 8.9.2008. Skutočnosť, že sa navrhovateľ nedostavil do sídla spoločnosti, pričom mu muselo

byť zrejmé, kde presne sa sídlo obchodnej spoločnosti nachádza, nakoľko v tomto sídle absolvoval
dve týždňové školenia v rámci zaučenia, súd kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
pričom prakticky išlo o neospravedlnené absencie minimálne od 23.2.2009. Nakoľko sa navrhovateľ
nedostavil ani na opätovnú výzvu z 25.2.2009, podľa názoru prvostupňového súdu odporca nemal
inú možnosť, ako ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom okamžite. Z dôvodu, že navrhovateľ prestal

úplne komunikovať so svojím zamestnávateľom prvostupňový súd mal za preukázanú i výnimočnosť pre
možnosť ukončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením v zmysle § 68 ods. 1 Zákonníku práce.
Mzdové nároky navrhovateľa uplatnené v žalobnom návrhu za obdobie od 23.2.2009 súd zamietol s
tým, že mzda v zmysle § 118 ods. 1 Zákonníka práce patrí iba za vykonanú prácu. Navrhovateľ od
23.2.2009 nepracoval, čo mal súd za preukázané a v tomto období hodnotil navrhovateľa tak, že mal
neospravedlnené absencie a preto mu za uvedené obdobie neprináleží mzda. Z uvedených dôvodov

zamietol aj návrh navrhovateľa na poskytnutie stravného, nakoľko v zmysle ust. § 152 ods. 2 zákonníku
prácemázamestnanec,ktorývrámcipracovnejzmenyvykonávalprácuviacako4hodinynaposkytnutie
stravy nárok. Súd mal však za preukázané, že navrhovateľ prácu nevykonával.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že odvolaním napáda
rozsudok v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní zmenil rozhodnutie

súdu prvého stupňa a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní poukázal na to, že pojednávanie
vo veci samej a rozhodnutie súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 9.11.2009 bez jeho prítomnosti
považuje za zásadné porušenie jeho ústavných práv na súdnu ochranu, ktoré ale nezapríčinil svojím
konaním. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov a
výsluchov svedkov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie svojich ústavných
práv konkretizoval tým, že predvolanie na pojednávanie dňa 9. novembra 2009 mu nebolo doručené
príslušným orgánom a to slovenskou poštou. A z tohto dôvodu sa nemohol dostaviť na súdne
pojednávanie. O súdnom pojednávaní sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

K odvolaniu sa vyjadril odporca , ktorý uviedol, že predtým ako prikročil k okamžitému zrušeniu

pracovného pomeru sa snažil vec riešiť s navrhovateľom telefonicky alebo prostredníctvom
nadriadených zamestnancov konkrétne pána O.. Navrhovateľ však nerešpektoval výzvy odporcu,
nedostavilsanapracovisko.Zuvedenéhoodporcavyvodilzáver,ženavrhovateľnemalskutočnýzáujem
na trvaní pracovného pomeru, opakovane predlžoval doručovanie pošty, nakoľko si musel byť vedomý,
toho, že svojím konaním zadáva príčinu na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odvolací Krajský súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
beznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žeprvostupňovýmsúdombolaznemožnenéúčastníkovi
konať pred súdom a preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm.f napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie. Odvolací súd poukázal na to, že zo
strany pošty nebol dodržaný občiansko - súdny poriadok pri doručovaní predvolania navrhovateľovi

na termín 9.11.2009 keď poštovú zásielku s predvolankou na uvedený termín pojednávania pod č.
PR XXXXXXXX podanú dňa 6.10.2009 keď túto doručovala dňa 8.10.2009 kedy vykonala prvý pokus
o doručenie a zásielka bola hneď oznámená a uložená na pošte Humenné. Poštová doručovateľka
nevykonala druhý pokus o doručenie a zásielku oznámila ihneď po neúspešnom pokuse. Odvolací
súd nariadil prvostupňovému súdu, aby vytýčil vo veci nový termín pojednávania, navrhovateľa na

pojednávanie predvolal a umožnil mu vyjadriť sa k obrane odporcu a k predloženým dôkazom.

Prvostupňový súd vytýčil termín pojednávania na deň 8. decembra 2010. Odporca bol na uvedený
termín pojednávania riadne predvolaný keď predvolanie prevzal dňa 11.11.2010. Na pojednávanie sa
riadne dostavil a bol vo veci vypočutý. Vo svojej výpovedi uviedol, že k odporcovi nastúpil do riadneho
pracovného pomeru na základe pohovorov vykonaných s jeho neskoršími priamymi nadriadenými a to

pánom O. ako i konateľom obchodnej spoločnosti Reca pánom H.. D.. Uviedol, že podpísal písomnú
pracovnú zmluvu kde s ním boli dohodnuté miesta výkonu práce. V tejto súvislosti poukazoval naprávnynedostatoktaktouzavretejpracovnejzmluvy.Pouzavretípracovnéhopomerumuboliodovzdané
pracovné prostriedky a to telefón, fax, mapy, cenníky motorového vozidla a bol mu oznámený i plán jeho
mesačných tržieb. Bezprostredne po nástupe do práce absolvoval dvojtýždňové školenie v Bratislave.

Následne mu boli stanovené okresy, v ktorých mal vykonávať predajnú činnosť. Vo výpovedi poukazoval
na nedorozumenia, ktoré mal so svojím priamym nadriadeným p. O. a o ktorých informoval i pána
D. konateľa obchodnej spoločnosti. Tieto nezrovnalosti vyplývali najmä z nespokojnosti jeho priameho
nadriadeného pána O. z výsledkami ktoré dosahoval pri predajnej činnosti. Pričom navrhovateľ v tejto
súvislosti poukazoval, že dosahoval veľmi dobré výsledky. Ďalej uviedol, že dňa 16.januára 2009 bol a

za ním jeho priamy nadriadený pán O., ktorý mu navrhoval ukončenie pracovného pomeru dohodou,
s tým, že mu bude vyplatené odstupné vo výške jedného mesiaca. Ohľadne skončenia pracovného
pomeru najmä argumentoval tým, že cca 19 pracovníkov musí byť prepustených a to z dôvodu zníženia
obratu. Následne mu za prítomnosti pána O. i pána Y. boli odňaté jeho pracovné prostriedky a to osobný
automobil, fax, telefón, zákaznícke karty. Uviedol, že dňa 18.2.2009 prišiel k nemu domov pán Y., ktorý
mu odovzdal faxové podanie odporcu zo dňa 18.2.2009. Voči tomuto faxovému podaniu navrhovateľ

namietal, že sa nejedná o originál listu ale iba o kópiu a namietol v tejto súvislosti, že odporca bol
nesprávne označený a že takýto príkaz nemá náležitosti príkazu na pracovnú cestu a preto na tento
list nereagoval a nedostavil sa dňa 23.2.2009 do Bratislavy. Toto zdôvodnil vo svojej výpovedi i tým,
že Bratislava nebola miestom obvyklým pre výkon jeho práce a v liste nebolo povedané ako sa do
Bratislavy má dostaviť. Preto nereagoval na tento list a čakal čo bude ďalej. Poukázal na to, že originál

tohto listu mu bol doručený až dňa 26.2.2009 kedy tento list prevzal na pošte. Ďalej uviedol, že dňa
16.3.2009 mu bol doručený poštou následne ďalší list zo dňa 25.2.2009 kde bol opätovne vyzvaný aby
sa dostavil do Bratislavy. Na tento list opätovne nereagoval , pretože mu bol doručený po lehote kedy sa
mal dostaviť do Bratislavy, keď táto lehota bola v liste určená na 20.3.2009.Na otázku sudcu, prečo sa
za danej situácie nesnažil skontaktovať so zamestnávateľom navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol,

že reagoval striktne podľa zákona. Potvrdil, že dňa 3.4.2009 mu bolo doručené okamžité skončenie
pracovnéhopomeruzodňa16.3.2009.Vtejtosúvislosti eštepoukázalnato,ževtomtoobdobímalťažko
onkologicky chorú matku a musel sa o túto starať a v prípade, keby mu bol riadne doručený cestovný
príkaz so všetkými náležitosťami tak by na túto výzvu reagoval a oznámil by odporcovi skutočnosť, že
sa musí starať o svoju matku.

Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníku práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol za

a) právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

2) zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo

dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel , najneskôr však do jedného
roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ust. § 63 ods. 3 a
4 Zákonníku práce.

Podľa § 81 písm. a Zákonníku práce zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníku práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníku práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa ods. 1najmä
poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu

pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo
fyzickejosoby,ktorámáoprávneniesprostredkovaťstravovacieslužby,akichsprostredkuje uprávnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie
stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak pracovnázmena trvá viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného
jedla.

Podľa § 152 ods. 4 Zákonníku práce pri zabezpečení stravovania zamestnancom prostredníctvom

právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa
cennou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať
najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného
predpisu.Anipodoplnenídokazovaniavýsluchomnavrhovateľasúdnezistilinéskutkovéokolnosti,ktoré
by boli rozdielne od toho času kedy vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2009.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ pracoval u odporcu v riadnom pracovnom pomere

od 8.9.2008 ako obchodný zástupca pre región Bratislava, Humenné a okolie, pričom reálne vykonával
prácu regionálneho obchodného zástupcu v okolí Humenné a Snina. V súvislosti s výkonom jeho
práce mu boli zverené pracovné prostriedky a to fax, osobné motorové vozidlo, mobilný telefón, karty
zákazníkov. V čase od 19. januára 2009 do 16. februára 2009 bol navrhovateľ práceneschopný.
V priebehu práceneschopnosti ho dňa 5.2.2009 vyhľadal jeho priamy nadriadený pán O. a pre

neuspokojivé pracovné výsledky mu navrhol najskôr ukončenie pracovného pomeru dohodou s
čím navrhovateľ nesúhlasil. Počas práceneschopnosti boli navrhovateľovi odobraté osobné motorové
vozidlo,dňa6.2.2009,fax,mobilnýtelefónazákazníckekarty.Odporcaupozornilnavrhovateľaipísomne
na neuspokojivé pracovné výsledky listom zo dňa 19. januára 2009. Po ukončení práceneschopnosti
navrhovateľ túto skutočnosť faxom oznámil odporcovi. Odporca následne navrhovateľovi dňa 8.2.2009

prostredníctvom svojho pracovníka pána Y. doručil list zo dňa 18.2.2009 a to dňa 18.2.2009, ktorým ho
vyzval aby nastúpil dňa 23.2.2009 do práce do sídla firmy Reca Slovensko v Bratislave, na Vajnorskú
ulicu č. 134 /B a to v súvislosti s miestom výkon práce, ktoré je dohodnuté v pracovnej zmluve.
Navrhovateľ na túto výzvu nereagoval. Ako vo svojej výpovedi uviedol, jednak z toho dôvodu, že
mu nebol zaslaný originál listu ako i skutočnosti, že táto výzva podľa jeho názoru nemá náležitosti

cestovného príkazu nakoľko nebolo uvedené akým prostriedkom sa má dostaviť do miesta výkonu
práce s tým, že Bratislava nebolo dohodnuté obvyklé miesto výkonu práce a z tohto dôvodu na túto
výzvu nereagoval. Následne odporca opätovne listom zo dňa 25.februára 2009 vyzval navrhovateľa,
aby sa dostavil do sídla odporcu Bratislavy na Vajnorskú ulicu, prípadne, aby ich telefonicky kontaktoval.
Odporca prevzal tento list 16.3.2009. Na túto výzvu odporca nereagoval tým, že by sa dostavil na

pracovisko čo zdôvodňoval, že keď prevzal výzvu tak už uplynul termín v ktorom bol vyzvaný aby sa mal
dostaviťnapracoviskoatodňom3.3.2009.Nauvedenévýzvynavrhovateľreagovalsvojímlistomzodňa
23.marca 2009 keď okrem iného i výzvu na nástup do práce list zo dňa 25.2.209 v ktorom ho odporca
upozorňoval na porušenie pracovnej disciplíny, tento považoval za právne irelevantný. Vyzval odporcu,
aby vec riešil v súlade so zákonníkom práce, v prípade ak sú dané dôvody na ukončenie pracovného

pomeru. Dňa 3.4.2009 odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 16.3.2009 a to z dôvodu, že sa na písomnú výzvu z 18.2.2009 nedostavil na pracovisko dňom
23.2.2009 a rovnako sa nedostavil na pracovisko ani na následnú výzvu zo dňa 25.2.2009. Odporca
neprítomnosť v práci navrhovateľa od 22.2.2009 považoval za neospravedlnenú absenciu. Jeden zo
základných charakteristických rysov pracovného pomeru spočíva v záväzku pracovníka vykonávať

práce zodpovedajúce druhu prác dohodnutých v pracovnej zmluve; pracovný záväzok pracovníka
musí byť vždy vymedzený vecne, miestne a časove, ďalším základným rysom pracovného pomeru je
skutočnosť, že pracovník je povinný konať práce podľa pokynov organizácie a dodržiavať pracovnú
disciplínu. Prideľovať pracovníkovi práce odpovedajúce druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve je
oprávnená organizácia - zamestnávateľ.

Zamestnávateľ je teda oprávnený pracovníkovi dávať pokyny týkajúce sa plnenia jeho pracovného
záväzku. Pracovník je povinný vykonávať dohodnuté práce podľa pokynov organizácie a to v takom
rozsahu, ktorý odpovedá dispozičnému oprávneniu zamestnávateľa. Je povinný udržiavať pracovnú
disciplínu. V rozsahu, ktorý je daný oprávnením zamestnávateľa je teda pracovník povinný poslúchnu
pracovných pokynov, inak právne zodpovedá za ich nedodržanie.

Vzhľadom na uvedené ako i vzhľadom na námietky navrhovateľa je pre posúdenie porušenia
pracovnej disciplíny potrebné vysporiadať sa s otázkou, či navrhovateľ na základe výzvy zo dňa18.2.2009, ktorá mu bola doručená prostredníctvom spolupracovníka pána Y. bol povinný dostaviť sa na
pracovisko do Bratislavy do sídla zamestnávateľa po ukončení práceneschopnosti. Túto výzvu zo strany
zamestnávateľa i vzhľadom na situáciu keď prebiehali eventuálne rokovania o skončení pracovného

pomeru medzi účastníkmi konania ako i skutočnosti, že odporca v tomto čase nemohol vykonávať
dojednanú prácu v mieste výkonu v Humennom, nakoľko nemal potrebné pracovné podmienky, možno
však považovať zo strany organizácie za plne legitímnu. Navrhovateľ mal v pracovnej zmluve dohodnuté
i miesto výkonu práce Bratislava kde sa nachádzalo sídlo firmy. Dojednanie miesta výkonu práce je v
dispozitívnej úprave účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ktorú si môžu dojednať v pracovnej zmluve.

V danom prípade účastníci pracovnoprávneho vzťahu si dojednali v pracovnej zmluve miesto výkonu
práce Bratislava a Humenné a okolie. Vzhľadom na charakter práce keď odporca vykonával prácu
obchodného zástupcu, tak dojednanie v danom prípade dvoch miest výkonu práce, keď jedno miesto
výkonu práce je totožné so sídlom organizácie a druhé miesto výkonu práce je ohraničené miestom
výkonu, ktoré je blízke bydlisku navrhovateľa a v ktorom mal pokyny vykonávať obchodnú činnosť,
ktorá bola druhom dohodnutým v pracovnej zmluve ako druh výkon práce je legitímne. Pokiaľ teda

odporca ako zamestnávateľ vydal navrhovateľovi ako zamestnancovi pokyn aby sa dostavil do sídla
organizáciedoBratislavy,naVajnorskúulicu,ktorébolookreminéhodojednanéiakojehomiestovýkonu
práce tak bolo povinnosťou navrhovateľa po skončení jeho práceneschopnosti dostaviť sa do sídla
zamestnávateľa, kde s ním malo byť prerokované eventuálne ďalšie pracovné zaradenie alebo kde mu
mal byť daný pokyn v súvislosti s výkonom práce. Pokiaľ navrhovateľ nerešpektoval tento pokyn tak

porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Námietky navrhovateľa, že prevzal iba kópiu listu zo
dňa 8.2.2009, ktorá bola tzv. faxovou kópiou , resp., že vo výzve bol nesprávne zamestnávateľ označený
s malým „r" neobstoja a súd ich kvalifikoval ako špekulatívne. Pokyny a príkazy v rámci nadriadenosti a
podriadenosti môžu sa zadávať akýmkoľvek neformálnym spôsobom, pričom musí byť zrejmé, k čomu
pokyn smeruje. Takýto pokyn nemusí mať ani písomnú formu. Z obsahu tohto pokynu zo dňa 18.2.2009

je nesporné, že tento podpísal štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti H.. D. a je nesporné uloženie
povinnosti navrhovateľa dostaviť sa dňa 23.2.2009 do sídla zamestnávateľa do Bratislavy na Vajnorskú
ulicu. Navrhovateľovi muselo byť jednoznačne zrejmé kde sa sídlo obchodnej spoločnosti nachádza,
nakoľko v tomto sídle absolvoval dvojtýždňové školenie. Nemožno sa ani stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, že nebol povinný sa dostaviť nakoľko pokyn nemal náležitosti cestovného príkazu, keď

mu nebolo stanovené aký cestovný prostriedok má použiť. Takáto povinnosť pre zamestnávateľa zo
Zákonníku práce nevyplýva. V danom prípade sa v zmysle ust. § 57 Zákonníku práce nevyžadoval
ani súhlas zamestnanca, nakoľko navrhovateľ sa mal dostaviť do miesta výkonu práce, ktoré mal
dohodnuté v pracovnej zmluve. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach nedefinuje a nevymedzuje
bližšie pojem pracovná cesta. Ust. § 57 iba upravuje podmienky za ktorých môže zamestnávateľ

zamestnanca na pracovnú cestu vyslať. V danom prípade tieto podmienky boli ako je vyššie uvedené
splnené. Zákon o cestovných náhradách na ktorých sa navrhovateľ odvoláva vo svojom písomnom
vyjadrení upravuje a definuje pojem pracovnej cesty iba pre účely poskytovania cestovných náhrad, čo
vyplýva z ust. § 1 Zák. č. 283/2002 Z. z. Na základe uvedených skutočností súd kvalifikoval konanie
navrhovateľa keď nesplnil tento pokyn a nedostavil sa do miesta výkonu práce do Bratislavy ako

závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že odporca sa pokúšal
s navrhovateľom ukončiť pracovný pomer s dohodou, resp., že priamy nadriadený odporca pán O.
vyslovil s prácou navrhovateľa nespokojnosť. Navrhovateľ sa nedostavil do miesta výkonu práce ani
na ďalšiu výzvu navrhovateľa zo dňa 25.2.2009 a to napriek tomu, že túto výzvu prevzal na pošte až
dňa 16.3.2009. Vo výzve bolo konštatované, že jeho neúčasť na pracovisku je považovaná za pracovnú

absenciu a zároveň mu bolo oznámené, že v prípade ak mu nevyhovuje nástup na pracovisko dňom
3.3.2009 tak môže sa telefonicky kontaktovať a dohodnúť si iný nástup do práce. Odporca na túto druhú
výzvu reagoval svojim listom z obsahu ktorého je zrejmé, že podľa jeho názoru sa žiadneho porušovania
pracovnej disciplíny nedopúšťa. Zároveň vyzýva odporcu pokiaľ má dôvody aby ukončil pracovný pomer
v zmysle Zákonníku práce. Z obsahu tohto listu pre súd vyplýva , že navrhovateľ nemieni akceptovať

výzvy odporcu aby sa dostavil do sídla zamestnávateľa v Bratislave. Práve v tomto postoji mal súd za
preukázanú výnimočnosť situácie v zmysle ust. § 68 ods. 1, ktorá oprávňovala odporcu ukončiť pracovný
pomer okamžite.

Navrhovateľ namietal i neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru v tej súvislosti, že toto
nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníku práce.V zmysle ust. § 74 Zákonníka práce zástupcami zamestnancov môžu byť Odborová organizácia,
Zamestnanecká rada, alebo Zamestnanecký dôverník, v zmysle ust. § 230 a nasl. Zákonníku práce.

Odporca sa vyjadril, že v jeho organizácii nepôsobí odborová organizácia ani zamestnanecká rada

a zamestnanecký dôverník. V konaní nebol preukázaný opak a neboli navrhované žiadne dôkazy
na preukázanie existencie odborovej organizácie, zamestnaneckej rady, resp., zamestnaneckého
dôverníka. Preto súd vyhodnotil v súlade s tvrdením odporcu , že u navrhovateľa nepôsobí odborová
organizácia, zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník. Za danej situácie nemožno požadovať
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, nakoľko títo u

odporcu nepôsobia. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zriadiť odborovú organizáciu, zamestnaneckú
radu a zamestnaneckého dôverníka nie je povinnosťou zamestnávateľa ale je to právo zamestnancov,
ktorí môžu tieto orgány na pracovisku zriadiť.

V súvislosti s odôvodnením vyššie súd zamietol i návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že
jeho pracovný pomer trvá.

V súlade s ust. § 118 ods. 1 Zákonníku práce súd zamietol i mzdové nároky navrhovateľa, ktorý sa

domáhala od 23.februára 2009 do 3.4.2009 kedy mu bolo doručené okamžité zrušenie pracovného
pomeru a to z toho dôvodu, že súd mal za preukázané, že v uvedených dňoch nevykonával prácu a
nerešpektovanie pokynu navrhovateľa, že sa má dostaviť dňa 23.2.2009 do sídla organizácie, ktoré
má dohodnuté ako miesto výkonu práce, súd kvalifikoval ako absenciu navrhovateľa. Navrhovateľ ani
v tejto súvislosti nepreukázal, resp. bolo nesporné, že od 23.2. do 3.4.2009 kedy sa domáha mzdy

žiadnu prácu pre odporcu nevykonával. V zmysle ust. § 152 Zákonníku práce súd nemal za preukázané,
že navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na stravné, nakoľko v uvedenom období navrhovateľ
nevykonával prácu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a vzhľadom na úspech priznal
odporcovi náhradu trov konania. Náhrada trov konania spočívala v náhrade trov právneho zastúpenia,

celkovo vo výške 1.344,17 Eur podľa nasledovnej špecifikácie.

Dátum Úkony Hodnota Odmena Krátenie podľa § 13/2 vyhl.č. 655/04 Z.z. Paušál Spolu

10.6.2009 prevzatie určovací návrh 53,49 108,08 6,95 115,03

(3.3.09) 1 813,65 81,33

17.6.2009 podanie určovací návrh 53,49 127,99 6,95 134,94

vyjadrenia 2 377,95 101,25

23.10.2009 porada s určovací návrh 53,49 187,76 6,95 194,71

klientom 4 635,15 161,01

9.11.2009 termín určovací návrh 53,49 187,76 6,95 194,71

pojednávania 4 635,15 161,01

15.2.2010 vyjadrenie určovací návrh 55,49 188,76 7,21 195,97

k odvolaniu 4 633,15 161,01

13.4.2010 vyjadrenie v určovací návrh 55,49 188,76 7,21 195,97

dovolacom konaní 4 635,15 161,01

8.12.2010 termín určovací návrh 55,49 305,63 7,21 312,84pojednávania 11 965 287,14

1344,2

Právny zástupca odporcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci ,

pričom pri vyúčtovaní trov právneho zastúpenia vychádzal, že sa jednalo o dve veci a to určovací
nárok ohľadne neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ si náhradu mzdy do 31.5.2009 vyčíslil sumou 1.813,65
Eur a následne žiadal za každý mesiac, aby mu súd priznal náhradu mzdy vo výške 564,30 Eur. Súd
preto vyčíslil náhradu mzdy splatnú 16. deň mesiac pozadu vždy ku konkrétnemu úkonu kedy sa právny
služba vykonávala. Vzhľadom na to, že sa jednalo o spojenie dvoch vecí tak ako si uplatnil právny

zástupca odporcu náhrad u trov právneho zastúpenia tak súd upravil odmenu v súlade s ust. § 13 ods.
2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tak, že základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s
najvyššou hodnotou zvýšil o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v
ostatných spojených veciach, za úkon vykonaný dňa 8. decembra 2010 zvýšil sadzbu tarifnej odmeny
o 1/3 vzhľadom na novelu vyhl.č. 655/2004 a to vyhl.č. 232/2010 Z. z. K tarifnej odmene priznal i paušál

za úkony vykonané v roku 2009 vo výške 6,95 Eur a za úkony v roku 2010 vo výške 7,21 Eur. Súd
uložil navrhovateľovi náhradu trov konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu, ktorý uviedol
bankové údaje Slovenská sporiteľňa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15

dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu

Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.