Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 8, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/250/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201879
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201879.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ViliamaPohančeníkaasudcovJUDr.

Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Obec Radošovce, IČO: 00
309 907, Radošovce 24, 908 63 Radošovce, zastúpený: JUDr. Jozef Horváth, advokát, Francisciho ul.
11,Bratislava,protižalovanému:Úradpreverejnéobstarávanie,Dunajská68,Bratislava,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1164-176-7000/2009 zo dňa 07.12.2009, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
1164-176-7000/2009 zo dňa 07.12.2009, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 139 ods. 2 písm.

a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len ZVO) nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky do 30 dní
od doručenia rozhodnutia. Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Poukázal na čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR ako aj na § 33 ods. 4 písm. c/ ZVO,
podľa ktorého verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo
záujemcu, ak nepredložil požadované doklady alebo informácie. Tiež poukázal na § 34 ods. 1,8,
§ 37 ods. 3, § 42 ods. 1,2, § 139 ods. 2 písm. a/ a § 140 ods. 2,3,4 ZVO. Uviedol, že každý
záujemca mal zabezpečený neobmedzený prístup k súťažným podkladom, pričom spoločnosť EURO -

BUILDING, a.s. nežiadala vysvetlenie ani nenamietala požiadavky na spôsob predloženia elektronickej
ponuky. Súťaž bola vyhlásená v systéme EVO a viaceré úkony sa tu vyznačujú určitou špecifickosťou
v porovnaní s listinnou podobou realizácie zadávania zákaziek. Žalovaný vypracoval metodický pokyn
k systému EVO, súčasťou ktorého sú aj príručky používateľa EVO. Uchádzač EURO - BUILDING,
a.s. nedodržal dôsledne pokyny uvedené v súťažných podkladoch, pričom ak neboli rozhodujúce
dokumenty podpísané elektronickým podpisom, má sa za to, akoby neboli predložené vôbec. To isté
platí aj pre rozpočty, ktoré boli predložené iba vo forme „pdf“ a nie aj vo forme „xls“. Išlo o prípad

nesplnenia podmienky, ktorej splnenie podmieňovalo možnosť uchádzača pôsobiť ďalej ako uchádzač.
Skutočnosť, že uchádzač predložil ponuku aj v listinnej forme, je bez právneho významu. Akceptovaním
neplatne predloženej ponuky by došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi,
pretože ostatní dvaja uchádzači predložili uvedené dokumenty podpísané elektronickým podpisom.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nepodpísanie návrhov zmlúv elektronickým podpisom
bolo odstránené predložením požadovaného sprievodného listu podpísaného elektronickým podpisom.
Neobstojí tvrdenie žalovaného, že s poukazom na § 43a Občianskeho zákonníka navrhovateľ svojou

kompletnou ponukou vypracovanou podľa súťažných podkladov deklaroval technické požiadavky ako aj
obchodné podmienky v súlade s § 3 a 4 ods. 1, 8 ZVO a táto je prejavom vôle smerujúcim k uzatvoreniuzmluvy s kontrolovaným a je dostatočne určitá. Ustanovenia ZVO majú totiž prednosť pred použitím
ustanovení Obchodného alebo Občianskeho zákonníka a preto neplnenie podmienok konkrétneho
ustanovenia ZVO nemožno sanovať poukazom na možnosť jeho výkladu cestou lex generalis. Žalobca

ďalej namietal prekročenie kompetencie žalovaným, keď sa tento zaoberal aj inými skutočnosťami, ktoré
nebolipredmetomnámietok.Premožnosťnariadeniazrušiťpoužitýpostupzadávaniazákazkymusiabyť
súčasne splnené obidve podmienky uvedené v § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO. Namietal aj nevykonateľnosť
výroku napadnutého rozhodnutia, z ktorého nevyplýva, ktorému subjektu žalovaný nariaďuje zrušenie
použitého postupu zadávania zákazky.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že zo znenia §
139 ods. 2 ZVO je zrejmé, že právomoc žalovaného rozhodnúť v konaní o námietkach sa viaže
na zistenie, či postupom kontrolovaného bol porušený ZVO. Rozhodnutie žalovaného teda v danom
prípade nie je viazané na petit alebo porušenia ZVO uvedené v námietkach. Vydanie rozhodnutia
žalovaného podľa § 139 ods. 2 ZVO je viazané výlučne na skutkové zistenia úradu verifikované v konaní
o námietkach. Poukázal aj na predchádzajúce právne úpravy verejného obstarávania a v intenciách

historickéhovýkladujezrejmé,žežalovanývkonaníonámietkachpreskúmavalvždyzákonnosťpostupu
obstarávateľa komplexne, t.j. aj nad rámec skutočností namietaných v námietkach. Žalobca v rámci
žalobných dôvodov nespochybnil dôvody determinujúce zrušenie predmetného postupu zadávania
zákazky, ale obmedzil sa iba na skutočnosti súvisiace s vylúčením uchádzača EURO - BUILDING,
a.s.. ZVO neupravuje kritériá determinujúce platnosť predloženia ponuky. Samotný akt predloženia

ponuky možno považovať za právnu skutočnosť, ktorá má povahu právneho úkonu podľa § 34 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného tiež nenastal žiaden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu
upravených v Občianskom zákonníku. V ďalšom žalovaný poukázal na znenie metodického pokynu k
systému EVO a príručku používateľa systému EVO. Pre posúdenie úplnosti elektronicky predloženej
ponuky z pohľadu vyžadovania elektronického podpisu uchádzača je smerodajný elektronický podpis

na sprievodnom liste. V danom prípade bol obsahovou súčasťou ponuky vylúčeného uchádzača
sprievodný list podpísaný elektronickým podpisom. Vylúčený uchádzač teda predložil ponuku v systéme
EVO v súlade s metodickým pokynom. Žalovaný ďalej uviedol, že dôvodom zrušenia postupu
zadávania zákazky boli všetky tie zistené porušenia zákona o verejnom obstarávaní, s ktorými sa
žalobca v žalobe ani nevysporiadal, resp. ich nespochybnil. Podľa žalovaného je ďalej zrejmé, že

dôvody vylúčenia uchádzača EURO - BUILDING, a.s. nemožno subsumovať pod ustanovenia § 33
ZVO, keďže tento predložil vo svojej ponuke všetky požadované doklady a informácie týkajúce sa
podmienok účasti. Žalobca opomenul skutočnosť, že vylúčený uchádzač predložil ponuku aj v listinnej
podobe a táto obsahovala všetky doklady požadované žalobcom podpísané predsedom predstavenstva
navrhovateľa, resp. splnomocnenou osobou. Ustanovenie § 42 ods. 1 ZVO nemožno postaviť do roviny,

že obstarávateľ je oprávnený vylúčiť ponuku uchádzača, ak ponuka nespĺňa akékoľvek požiadavky,
predovšetkým formálneho charakteru, stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp.
v súťažných podkladoch. Štádium vyhodnocovania ponúk podľa § 42 ZVO je zamerané predovšetkým
na vyhodnotenie ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky a nie na formálne náležitosti
ponuky. Žalovaný považuje požiadavku žalobcu, aby návrh zmluvy bol podpísaný uchádzačom alebo

oprávnenou osobou konajúcou za uchádzača elektronickým podpisom za preukázanú predložením
požadovaného sprievodného listu podpísaného elektronickým podpisom a taktiež listinnou formou
ponuky, ktorá obsahuje návrhy zmlúv podpísané predsedom predstavenstva vylúčeného uchádzača. K
predloženým rozpočtom vo formáte „pdf“ a nie vo formáte „xls“ žalovaný uviedol, že tento nedostatok
bolo možné odstrániť tým, že podľa § 42 ods. 2 ZVO mohla komisia kontrolovaného požiadať uchádzača

o vysvetlenie ponuky. Týmto by neprišlo k zmene ponuky. Žalovaný ďalej uviedol, že podstatná
časť v rozhodnutí identifikovaných porušení zákona mohla mať zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania počnúc porušením princípu rovnakého zaobchádzania. Napokon žalovaný uviedol, že
koncepcia výroku napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.1 O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.

najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Krajský súd vo veci už rozhodol skorším rozsudkom č.k. 2S 250/09-62 zo dňa 26.05.2010 tak, že
žalobu zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžf/36/2010
zo dňa 26.10.2011 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa
najvyššieho súdu žalobca v žalobe netvrdí, že bol napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený

na svojich právach a neuviedol nič, čo by mohlo byť považované v zmysle § 250 ods. 2 vety prvej
O.s.p. za námietku označujúcu porušenie jeho konkrétnych práv. Žaloba teda trpí nedostatkom, keďže
nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej
procesnej legitimácie žalobcu. S poukazom na uvedený názor súd vyzval žalobcu, aby uviedol, ako
bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, načo žalobca uviedol, že táto otázka bola

nepriamo zodpovedaná v odôvodnení žaloby, pričom ukrátenie na svojich právach vidí najmä v tom,
že žalovaný nerešpektoval pri stanovení podmienok zo strany žalobcu ako obstarávateľa slobodu
jeho vôle stanoviť podmienky účasti v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR a ďalej tým, že komisia
žalovaného prekročila zákonom stanovenú kompetenciu, ak sa zaoberala aj inými skutočnosťami,
ktoré neboli predmetom námietok. Argumentácia komisie žalovaného tiež vzbudzuje pochybnosti o jej

nestrannosti. Napokon uviedol, že bol ukrátený aj na svojich právach slobodne si vybrať dodávateľa
rekonštrukcie školy a boli mu spôsobené nemalé finančné náklady spojené s novým vyhlásením
verejného obstarávania.

Podľa názoru krajského súdu boli splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci,
pričom súd považuje žalobcu za aktívne procesne legitimovanú osobu, keď ukrátenie tejto právnickej

osoby na svojich právach napadnutým rozhodnutím žalovaného vidí minimálne v tom, že na základe
napadnutého rozhodnutia musel žalobca vynaložiť finančné náklady spojené s novým vyhlásením
verejného obstarávania na dodávateľa rekonštrukcie školy. S ďalšími dôvodmi, ktorými žalobca
odôvodňovalsvojuaktívnuprocesnúlegitimáciu,sasúdnestotožnil.Jezrejmé,žežalobcapredovšetkým
- ako základný predpoklad konania vôbec - musí tvrdiť, že rozhodnutím, ktoré napáda, bol ukrátený

na svojich právach. Je preto potrebné, aby odôvodnil, že rozhodnutie nepriaznivo zasiahlo sféru jeho
subjektívnych oprávnení a povinností, uviedol, o ktoré oprávnenia a povinnosti ide, z čoho vyvodzuje,
že tu takéto práva alebo povinnosti sú a že patria práve jemu. Z ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p.
vyplýva, že zákonodarca nie príliš šťastným spôsobom vyjadril dôvod nedostatku legitimácie na podanie
žaloby pojmom „neoprávnená osoba“, čim došlo podľa názoru súdu k istému zmiešaniu procesnej a

hmotno-právnej legitimácie a je nanajvýš subtílnou otázkou, ako obidva prípady odlíšiť. Ide o to, že
ak tu nie je vôbec subjektívne právo žalobcu, ktoré by mohlo byť rozhodnutím dotknuté, nie je žaloba
prípustná a konanie o nej musí byť zastavené, čo však nie je korektné, keďže konanie o žalobe sa
zastavuje, pretože žalobca je neoprávnenou osobou, čím však súd povedal to, čo malo byť povedané až
zamietavým rozsudkom vo veci samej, že totiž žalobca nemá to právo, ktoré v žalobe tvrdí. Súd by tak

pod maskou procesnej legitimácie v podstate riešil otázku legitimácie vecnej. Podľa názoru súdu aj keď
materiálne chýba tvrdené subjektívne právo (hmotná legitimácia), nechýba v danom prípade tvrdenie
ako predpoklad procesný (procesná legitimácia) a nie je teda dôvod, aby konanie riadne neprebehlo a
neskončilo zamietavým rozsudkom. Súd je vo všeobecnosti názoru, že zastavenie konania podľa § 250d
ods. 3 O.s.p. prichádza do úvahy len vtedy, ak je zrejmé, že je vylúčené, aby žalobcovi tvrdené právovôbec mohlo patriť. Ak tvrdené právo žalobcovi patriť zásadne môže, je odôvodnený riadny postup v
konaní a vecné rozhodnutie.

Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného

bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania,
rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov.

V danom prípade obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky dňa 11.09.2009, čo znamená,
že na túto verejnú súťaž treba aplikovať ZVO účinný do 31. decembra 2009.

Podľa § 9 (základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa) ods. 2 ZVO (teraz ods. 4)
pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie

uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

V tejto súvislosti, s poukazom na deklarované porušenie základných princípov verejného obstarávania
obstarávateľom, súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní
boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k
zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok (ako je

tomu u nariadeniach ako prameňoch úniového práva, z ktorých však žiadne na oblasť zadávania
verejných zákaziek bezprostredne nedopadá) ale členské štáty Európskej únie majú povinnosť
zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a
prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je
potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady,

ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých
možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému
zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu
víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového
práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých

ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho
interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv.
eurokonformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných
zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek.
Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony

smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov.
Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad
ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania
verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny
dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré

sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania
a nediskriminácie) (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008). Ako už súd
uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a
princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v

rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 2 (teraz ods. 4) ZVO je kľúčové pre postup
obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady
(princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované
z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom
vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve

prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými
dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou
špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny
z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo
nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem

diskriminácianiejedefinovanýpreúčelyverejnéhoobstarávania.Zákontentopojemnijakonevymedzuje
a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať
z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výkladtohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko
práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj
zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise -

ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce
v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom)
plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá
expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia
per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného

práva. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej
konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov.
V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo
verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny
súd ČR v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady
transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by

obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným
alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento
záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko
generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru
Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené

s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje
hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že
podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom,
ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov
o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a

riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady
transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí
preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159
zo dňa 15.09.2010).

Predovšetkým treba uviesť, že žalovaný v konaní o námietkach uchádzača EURO - BUILDING,

a.s. proti vylúčeniu tohto uchádzača z verejnej súťaže na predmet zákazky: „Rekonštrukcia základnej
školy“ vyhlásenej verejným obstarávateľom - Obec Radošovce, postupoval v súlade so ZVO a svoje
rozhodnutie zo dňa 07.12.2009 aj náležite odôvodnil. Podľa názoru súdu žalovaný riadne zistil skutkový
stav veci a vec aj správne posúdil po právnej stránke, pričom väčšina v napadnutom rozhodnutí
uvedených porušení ZVO mohla mať aj podľa názoru súdu zásadný vplyv na výsledok verejného

obstarávania počnúc porušením princípu rovnakého zaobchádzania, ktorého porušenie samo osebe
implikuje možnosť zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, vrátane stanovenia resp.
nastavenia komunikácie a vysvetľovania zo strany žalobcu a taktiež koncepciou podmienok účasti.

Nedôvodná je námietka žalobcu týkajúca sa nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom
na jeho výrok, keďže tento je v plnom súlade s ustanovením § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO. Z obsahu

napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2009 zrozumiteľne vyplýva, že žalobca vyhlásil
verejnú súťaž, t.j. žalobca bol verejný obstarávateľ (v texte rozhodnutia označený ako „kontrolovaný“) a
je teda zrejmé, komu žalovaný nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Pokiaľ ide o skutkový stav, tento bol riadne zistený a medzi účastníkmi ani nebol sporný. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž vo

Vestníku verejného obstarávania č. 175/2009 a stanovil pri zadávaní zákazky elektronickú komunikáciu
prostredníctvom systému EVO. Išlo o podlimitnú zákazku, pričom zo spisu ďalej vyplýva, že prístup k
súťažným podkladom mali desiati záujemcovia a v stanovenej lehote predložili obálky s dokumentáciou
traja uchádzači. Komisia zriadená žalobcom na hodnotenie ponúk vylúčila dvoch uchádzačov. Uchádzač
EURO - BUILDING, a.s. podal proti vylúčeniu žiadosť o nápravu, ktorá bola zamietnutá a tak

následne podal námietky proti vylúčeniu uchádzača. Na základe podaných námietok žalovaný rozhodol
napadnutým rozhodnutím tak, že nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky.K námietkam žalobcu treba všeobecne uviesť, že nedošlo k porušeniu tých zákonných ustanovení,
ktoré žalobca v žalobe uviedol. Žalovaný neprekročil svoju právomoc rozhodnúť v konaní o námietkach
podľa ustanovenia § 139 ods. 2 ZVO, keďže jeho právomoc sa viaže na zistenie, či postupom verejného

obstarávateľa alebo obstarávateľa bol porušený ZVO. Aj podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného
podľa § 139 ods. 2 ZVO nie je viazané na navrhovaný petit alebo uvedené porušenia zákona obsiahnuté
v podaných námietkach ale rozhodnutie žalovaného je viazané na skutkové zistenia verifikované v
konaní o námietkach. Správne žalovaný uviedol, že ak by zákonodarca chcel limitovať preskúmavaciu
právomoc žalovaného v konaní o námietkach skutočnosťami namietanými navrhovateľom v námietkach,

bolo by nevyhnutné túto skutočnosť exaktne premietnuť do procesnej úpravy konania o námietkach
tak, ako to napríklad upravuje § 250j ods. 1 O.s.p. resp. § 250j ods. 2 O.s.p.. Podľa názoru súdu, ak
žalovaný zistí v konaní o námietkach, že postupom kontrolovaného bol porušený ZVO a porušenie
mohlomaťzásadnývplyvnavýsledokverejnéhoobstarávania,pričomporušenieZVOnebolonamietané
navrhovateľom v námietkach, je žalovaný povinný podľa § 139 ods. 2 ZVO vydať meritórne rozhodnutie.
V tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (str. 2,

3, 4). V tejto súvislosti nemožno neuviesť, že žalobca sa v žalobe obmedzil len na zistenia žalovaného
súvisiace s posúdením zákonnosti vylúčenia spoločnosti EURO - BUILDING, a.s. a vôbec nespochybnil
dôvody determinujúce zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky.

Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného aj ohľadne polemiky o neplatne predloženej ponuke, keď
samotný akt predloženia ponuky treba považovať za právnu skutočnosť, ktorá má povahu právneho

úkonu. S takýmto aktom spája ZVO aj právne následky a to predovšetkým povinnosť obstarávateľa
takúto ponuku vyhodnotiť.

Metodický pokyn k systému EVO je základnou pomôckou pri realizácii elektronickej komunikácie vo
verejnom obstarávaní a súčasťou tohto pokynu sú príručky používateľov systému EVO. Žalovaný vo
vyjadrení k žalobe podrobne popísal relevantnú časť tohto metodického pokynu a príručky a po

oboznámenísastýmitodokumentmijeajsúdnázoru,žepreposúdenieúplnostielektronickypredloženej
ponuky z pohľadu vyžadovania elektronického podpisu uchádzača alebo záujemcu je smerodajný
elektronický podpis na sprievodnom liste. V danom prípade obsahovala ponuka uchádzača EURO -
BUILDING, a.s. aj sprievodný list podpísaný elektronickým podpisom a preto možno konštatovať, že
tento uchádzač predložil ponuku v systéme EVO v súlade s metodickým pokynom, na ktorý odkazuje

aj žalobca v žalobe. Navyše je nesporné, že uchádzač EURO - BUILDING, a.s. predložil ponuku aj
v listinnej podobe tak, ako to žalobca požadoval v súťažných podkladoch, pričom táto listinná forma
ponuky obsahuje doklady požadované žalobcom podpísané predsedom predstavenstva resp. ním
splnomocnenou osobou. Správne žalovaný zistil, že žalobca porušil princíp rovnakého zaobchádzania
s uchádzačmi, keď niektorým uznal niektoré doklady v listinnej podobe ponuky, aj keď ich elektronická

podoba ponuky neobsahovala a u iných uchádzačov listinnú podobu nebral do úvahy.

Samotné ustanovenie § 42 ods. 1 ZVO nemá byť vykladané tak, že obstarávateľ je oprávnený vylúčiť
ponuku uchádzača, ak ponuka nespĺňa akékoľvek formálne požiadavky stanovené v oznámení o
vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Štádium vyhodnocovania ponúk v
zmysle § 42 ZVO je zamerané najmä na vyhodnotenie ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet

zákazky a nie na formálne náležitosti ponuky. V danom prípade išlo o absenciu elektronického
podpisu na dokumente, pričom elektronický podpis používaný uchádzačmi v systéme EVO nemá
povahu zaručeného elektronického podpisu a tak ani nemožno tento elektronický podpis považovať
za relevantný na účely posúdenia návrhu zmluvy ako právneho úkonu. Táto požiadavka obstarávateľa
je teda viac menej formálna. Žalovaný správne považoval požiadavku žalobcu, aby návrh zmluvy bol

podpísaný uchádzačom alebo oprávnenou osobou konajúcou za uchádzača elektronickým podpisom,
za preukázanú predložením požadovaného sprievodného listu podpísaného elektronickým podpisom a
taktiež listinnou formou ponuky.

K tvrdeniam žalobcu ohľadne nepredloženia rozpočtov vo formáte „xls“ treba uviesť, že tento nedostatok
bolomožnoodstrániťpožiadanímovysvetlenieponuky,čímbyneprišlokzmeneponuky.Týmtotvrdením

žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani nekonštatoval porušenie ZVO ale iba poukázal na možnosť
žalobcu postupovať podľa § 42 ods. 2 ZVO.Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke
posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom
a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1

O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi ako
ani žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, právo na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.