Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 13, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/643/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104115643
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1104115643.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateliek 1/ G. V.,

bývajúcej v R., Ľ.. W. XX, 2/ B.. L. L., bývajúcej v V., V. XXX, 3/ B.. N. N., bývajúcej v R., Š. X,
všetkých zastúpených JUDr. Miroslavom Šimkovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Galandova 3,
proti odporcovi Slovenskej katolíckej charite, so sídlom v Bratislave, Kapitulská 18, zastúpeného JUDr.
Petronelou Minárikovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Smolenická 2, o zaplatenie náhrady za
nevydané budovy, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľkám v prvom, druhom a treťom rade spoločne a nerozdielne
sumu vo výške 24.135,91 Eur spolu s úrokom z omeškania 16,5% ročne z dlžnej sumy od 27.4.2002

do zaplatenia.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v prvom až treťom rade sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 29. marca 2004
domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 1.326.486,-Sk (44.031,27 Eur) s prísl. titulom náhrady za
nevydané budovy podľa § 14 a § 16 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej ako "zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde"). Uviedli,
že sú oprávnenými osobami na vydanie 2/3 podielu na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra
Senica, nachádzajúcich sa v obci V., katastrálne územie V. - M., a to kaštieľ - budova č. 1 na pozemku

parc. D. Č.. XXXX, maštaľ, v súčasnosti neexistujúca, zapísaná v

- 2 - 8C (25C) 643/2004-533-

D. Č.. XXXX, dvojitý obývací dom - označovaný ako Alžbetinum, zapísaný v D. Č.. XXXX, obytný
dom s hospodárskymi budovami označovaný ako Jozefinum/Marianum, zapísaný v D. Č.. XXXX
(ďalej ako "budovy alebo nehnuteľnosti"). Bývalý Okresný úrad v Senici rozhodnutím z 16.8.2001, č.j.
15/2001s.33/2001/KRA nepriznal navrhovateľkám vlastnícke právo k predmetným budovám, keďže pri
prestavbe jednotlivých objektov došlo k zmene ich pôvodného stavebno-technického charakteru, a
preto budovy nebolo možné podľa § 11 ods. 4 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde vydať.

Týmto rozhodnutím správneho orgánu, však ostalo nedotknuté právo navrhovateliek na náhradu za
dané nehnuteľnosti, ktoré si uplatnili u odporcu ako osoby povinnej. Navrhovateľky vyzvali odporcu
o poskytnutie náhrady prvý krát dňa 22.10.2001, pričom odporca bol povinný pristúpiť k úhrade
požadovanej čiastky najneskôr do 26.4.2002 podľa § 16 ods. 4 zákona o úprave vlastníckych vzťahovk pôde. Pri ustálení náhrady za nevydané budovy navrhovateľky vychádzali zo záverov znaleckého
posudku Ing. Ladislava Szollosiho č. 16/2004 z 9.3.2004, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti na sumu
1.989.730,-Sk (66.046,94 Eur), z ktorej hodnoty navrhovateľkám prislúcha podiel o veľkosti 2/3, t.j.

1.326.486,-Sk (44.031,27 Eur).

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu s výškou navrhovateľkami požadovanej
náhrady za budovy nesúhlasil. Uviedol, že v reštitučnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o základe
nároku navrhovateliek, Obvodný pozemkový úrad v Senici dal vypracovať znalecký posudok č. 40/1996,
ktorý nebol spochybnený Krajským súdom v Trnave, ani navrhovateľkami. Podľa tohto posudku boli

nehnuteľnosti vrátane pozemku, ohodnotené v stave v roku 1949 na sumu 854.640,-Sk (28.368,85
Eur) a v stave v roku 1991 na sumu 5.026.485,-Sk (166.848,74 Eur). Potvrdil, že navrhovateľky ho
vyzvali na náhradu za budovy listom z 22.10.2011, v ktorom požadovali sumu 4.095.931,-Sk (135.960
Eur). So znaleckým posudkom Ing. Szollosiho nesúhlasil, za smerodajný žiadal považovať posudok
vypracovaný Doc. Ing. Jozefom Zajacom, DrSC. č. 40/1996, pričom hodnotu nehnuteľností v ňom žiadal
znížiť, pretože po znárodnení nehnuteľností v roku 1950, tieto užívala armáda, školstvo, Rómovia a

odporca ich prevzal až v roku 1969 v stave, keď ani jeden z objektov nebol schopný užívania. Keďže od
roku 1969 začal odporca s postupnou rekonštrukciou, ktorú hradili rádové sestry zo svojich súkromných
úspor, mal odporca za to, že na náhrade za nevydané budovy by sa mal spoluúčastniť aj štát s poukazom
na § 16 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky v prvom a treťom rade, oboznámil sa

s prednesmi právneho zástupcu navrhovateliek a právneho zástupcu odporcu, s obsahom pripojeného
spisu Obvodného pozemkového úradu v Senici, č.j. 15/2001s, 33/2004 KRA, ako aj obsahom súdneho
spisu a vyhlásil rozsudok vo veci samej.

- 3 - 8C (25C) 643/2004-534-

Podľa rozsudku z 15. novembra 2007, č.k. 8C 643/2004-235, súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť

navrhovateľkám v prvom až treťom rade spoločne a nerozdielne čiastku 548.542,10 Sk (18.208,26 Eur)
spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne z danej sumy od 27.4.2002 do zaplatenia, vo
zvyšku návrh navrhovateliek zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Právnyzákladnávrhunavrhovateliekpovažovalzanesporný,keďžeodporcaboldržiteľomnehnuteľností
prevzatých od bývalého Československého štátu, a teda povinnou osobou na vydanie náhrady za ne.

Ohľadne výšky náhrady vychádzal z hodnoty nehnuteľností podľa posudku Ing. Zajaca vypracovaného
pre účely reštitučného konania, ktorý považoval za komplexný a záverečný. Podľa súdu spochybňovanie
jeho správnosti by narušilo princíp právnej istoty a de facto by zmenilo aj podmienky samotného
rozhodnutia správneho orgánu z roku 2001. Keďže podľa stavu k roku 1949 činila hodnota nehnuteľností
sumu 854.640,-Sk (28.368,85 Eur), z toho na pozemky pripadla čiastka 32.238,-Sk (1.070,11 Eur),

súd ustálil, že navrhovateľkám patrí podiel 2/3 zo sumy 822.402,-Sk (27.298,75 Eur), konkrétne suma
548.542,10 Sk (18.208,26 Eur). Túto čiastku súd nepovažoval za potrebné znížiť podľa návrhu odporcu,
keďže požiadavka odpočtu amortizácie vo výške 20% z ceny nehnuteľností nemala oporu v zákone č.
229/1991 Zb. Súd priznal navrhovateľkám popri istine aj úroky z omeškania od 27.4.2002, vychádzajúc
z toho, že navrhovateľky vyzvali odporcu na uspokojenie ich nároku v lehote najneskôr do 26.4.2004.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateliek ako nedôvodný zamietol.

Na odvolanie navrhovateliek Krajský súd v Bratislave, rozsudkom z 22. apríla 2009, sp. zn. 15Co
209/2008, pripustil späťvzatie návrhu navrhovateliek v časti istiny vo výške 18.208,26 Eur spolu s 16,5%
úrokom z omeškania za obdobie od 27.4.2002 do 1.3.2003 zo sumy 18.208,26 Eur, v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, a to z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkami pred

otvorením odvolacieho pojednávania dňa 22.4.2009. Vo zvyšnej časti priznaného príslušenstva vo výške
16,5% ročne zo sumy 28.208,26 Eur za obdobie od 1.3.2003 do 16.12.2008 odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a v zamietajúcej časti, t.j. v časti zaplatenia sumy 25.823 Eur
(777.943,90 Sk) rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Mal rovnako ako súd prvého stupňa
za nepochybné, že navrhovateľkám ako oprávneným osobám vzniklo právo na poskytnutie náhrady za

obytné budovy, a to v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o o úprave vlastníckych vzťahov kpôde. Pri určení výšky tejto náhrady však konajúci súd vychádzal nesprávne zo záverov posudku Ing.
Zajaca č. 40/1996, nakoľko tento bol vypracovaný len za účelom reštitučného konania, t.j. na určenie,
či je nehnuteľnosti možné navrhovateľkám vydať alebo majú právo na poskytnutie náhrady. Naviac, pri

vypracovaní posudku sa Ing. Zajac dopustil pochybenia, keď nebol prítomný na ohliadke nehnuteľností
a vychádzal len z podkladov predložených mu Ing. I., ktorý však nevystupoval ako osoba oprávnená
na poskytnutie takých dokladov. Vzhľadom na nezrovnalosti v otázke stanovenia ceny nehnuteľností v
rozhodnom období, t.j. k roku 1949, keď v posudkoch založených v

- 4 - 8C (25C) 643/2004-535-

súdnom spise je táto cena odlišná, krajský súd uložil súdu prvého stupňa nariadiť znalecké dokazovanie

riadne ustanoveným súdnym znalcom, ktorý určí cenu nehnuteľností k rozhodnému obdobiu, t.j. k roku
1949 v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.

V súlade s pokynom krajského súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. záväzný,
konajúci súd uznesením z 22.3.2010, č.k. 8C 863/2004-334, nariadil vo veci znalecké dokazovanie a
poveril súdneho znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Pavla Patinku

vykonaním znaleckého úkonu - určiť cenu nehnuteľností v katastrálnom území V. - M., obec V., okres
E., a to 1/ kaštieľ - budova č. 1, zapísaný v D. Č.. XXXX, 2/ maštaľ, v súčasnosti neexistujúca, zapísaná
v D. Č.. XXXX, 3/ dvojitý obývací dom - označovaný ako Alžbetinum, zapísaný v D. Č.. XXXX, stavby
nachádzajúce sa na pozemku parc. č. 1, o výmere 3.597 m2 a 4/ obytný dom s hospodárskymi budovami
označovanýakoJozefinum/Marianum,zapísanývD.Č..XXXX,napozemkuparc.č.4/2,ovýmere1.777

m2, k dátumu 4.2.1949 v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.
Vzhľadom na námietky proti osobe súdneho znalca súd uznesením zo 7.7.2010, č.k. 8C 643/2004-349,
zmenil výrok pôvodného uznesenia o vykonaní znaleckého dokazovania v osobe znalca a vykonaním
znaleckého úkonu poveril Ing. Pavla Janíka, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 24/2010.

Po doručení znaleckého posudku navrhovateľky upravili žalobný petit a zobrali návrh v časti zaplatenia

sumy 1.687,10 Eur späť. Vzhľadom na súhlas odporcu s dispozitívnym úkonom navrhovateliek konajúci
súd uznesením z 18. apríla 2011, č.k. 8C 643/2004-463 v časti zaplatenia sumy 1.687,10 Eur zastavil.
Predmetom konania tak ostalo zaplatenie sumy vo výške 24.135,91 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 16,5% ročne z danej sumy od 27.4.2002 do zaplatenia a náhrada trov konania (č.l. 457).

Súd doplnil vo veci dokazovanie výsluchom súdneho znalca Ing. Pavla Janíka a oboznámil sa s

jeho znaleckým posudkom č. 24/2010 a doplňujúcimi písomnými vyjadreniami z 14. mája a 9. júna
2011, oboznámil sa aj s písomnými a ústnymi vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateliek a
právnej zástupkyne odporcu, ako aj ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania
navrhovaného právnou zástupkyňou odporcu, aby súd ustanovil do konania znalca na porovnanie
znaleckého posudku Ing. Pavla Janíka a posudku Ing. Mariána Svatíka, s výnimkou kaštieľa a

na vypracovanie nového znaleckého posudku na stanovenie hodnoty vedľajších stavieb, nakoľko
dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže ocenenie vedľajších
stavieb bolo už predmetom znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom a súd ohľadne neho
nemal žiadne pochybnosti. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

- 5 - 8C (25C) 643/2004-536-

Znalec Ing. Pavol Janík ocenil nehnuteľnosti, ktorých náhrada je predmetom sporu v znaleckom posudku
č. 24/2010 na sumu 63.785,43 Eur (1.921.600,-Sk) vrátane trvalých porastov v čiastke 269,19 Eur
(8.109,50 Sk). Ako vyplýva zo znaleckého posudku, znalec vykonal miestne šetrenie a ohliadku všetkých
nehnuteľností, pričom pri spracovaní posudku vychádzal zo zamerania a zakreslenia skutkového stavu
dňa 17.11.2010, ako aj zo záznamu z miestneho šetrenia z rovnakého dňa v prítomnosti navrhovateliek

v prvom až treťom rade a pani G. Š. za odporcu. Hoci konštrukcie a vybavenia jednotlivých oceňovaných
objektov sa menili, modernizovali a aj odstraňovali, ich popis bol urobený k dátumu 4.2.1949 (str. 4
posudku). Jeden objekt bol celkom zbúraný. Znalcovi bola na účely vypracovania znaleckého posudkupredložená dobová fotodokumentácia z roku 1945 a 1968, notárom overené čestné vyhlásenie G.
V., ktoré znalec za prítomnosti zúčastnených oboznámil. Keďže nik z prítomných osôb nekonštatoval
nesúlad medzi čestným vyhlásením a technickým stavom nehnuteľností k dátumu 4.2.1949, znalec

prevzal popis jednotlivých objektov, ich konštrukcií a vybavenia k roku 1949 z tohto čestného vyhlásenia.

Právna zástupkyňa odporcu v priebehu konania viackrát žiadala, aby súd pre stanovenie sumy náhrady
za nevydané budovy vzal do úvahy posudok Ing. Martina Svatíka, ktorý dodatočne založila do súdneho
spisu. Tento posudok považovala za objektívny, keďže bol vypracovaný v prítomnosti navrhovateliek
pred 20 rokmi v rozpätí 3 dní. V ňom bola cena nevydaných budov určená na 44.261,10 Eur (1.333.410

Kčs), z toho podiel navrhovateliek o výške 2/3 zodpovedal sume 26.625,01 Eur (802.105,-Sk). Z tohto
dôvodu predostrela navrhovateľkám dohodu o vyplatení sumy 8.416,75 Eur (253.563,-Sk) spolu s
úrokmi z omeškania až do zaplatenia. Pokiaľ išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca
Ing. Janíka, namietala jeho nesprávnosť, neobjektívnosť a nedostatky. Namietala 1/ jeho totožnosť s
posudkom Ing. Szollosiho č. 16/2004, keďže súdny znalec ocenil jednotlivé objekty v rovnakom poradí
a zhruba v tých istých cenových reláciách, 2/ znalec k posudku nepriložil podklady potrebné k oceneniu,

3/ k zameraniu stavieb nedošlo, pretože odporcovi bola znemožnená obhliadka, 4/ na ohliadku dňa
17.11.2010 v čase od 9. hod do cca 12. hod. síce boli prizvané aj rádové sestry U., D. K. Y. bývajúce v
kaštieli od roku 1969, avšak znalec im oznámil, že pre neho je smerodajné vyjadrenie navrhovateliek, 5/
znalec vypracoval znalecký posudok len podľa vyjadrení navrhovateliek a uviedol údaje nevyplývajúce
z k posudku priložených podkladov, 6/ znalec v posudku ohodnotil sklad ovocia na cenu 3.743,17 Eur

(112.766,84 Sk), hoci táto budova bola zasanovaná pred uchopením držby odporcu, 7/ znalec oceňoval
aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré už neexistujú, ako žumpa objekt č. 9.4., žumpa objekt č. 9.5., spevnené
plochy objekt č. 9.7., spevnené plochy objekt č. 9.8., 8/ pri oceňovaní plotov súdny znalec uvádzal ich
dlhšiu výmeru ako znalec Ing. Szollosi, pričom neuviedol podklad, z ktorého vychádzal.

- 6 - 8C (25C) 643/2004-537-

V písomnom podaní z 11. mája 2011 právna zástupkyňa odporcu namietala ďalšie nezrovnalosti
znaleckého posudku č. 24/2010, keď znalec pri ohodnocovaní hospodárskej budovy č. 3.3.1. objekt
č. 3 nesprávne určil jeho plošnú výmeru na 401,22 m2, pretože do danej výmery poňal aj obyčajné
prechodovépodbrániebezdverí,t.j.podjazdocelkovejploche43,43m2aohodnotilhoakohospodársku
budovu. Namietala aj nedostatočné zistenie materiálu, z ktorého boli ohodnocované stavby zhotovené,

v ktorom smere súdny znalec vychádzal len z čestného vyhlásenia navrhovateľky v prvom rade, a nie
aj z existujúcej fotodokumentácie.

Vznesené námietky proti znaleckému posudku právna zástupkyňa odporcu upresnila aj v písomnom
vyjadrení z 24. mája 2011 a na pojednávaní súdu dňa 13. júna 2011. Zároveň navrhla ustanoviť
do konania nového súdneho znalca, ktorý by posúdil objektívnosť znaleckého posudku Ing. Janíka

č. 24/2010, vynímajúc ocenenie kaštieľa a objektívnosť znaleckého posudku Ing. Martina Svatíka z
4.5.1992. Objektivitu posúdenia navrhovala vykonať tak, že súdom ustanovený znalec v prípade rozdielu
východzích údajov v posudkoch zoberie za správne tie údaje a popis nehnuteľností podľa posudku
Ing. Svatíka. Tento návrh odôvodnila právna zástupkyňa odporcu aj tým, že Ing. Janík sa dopustil
v posudku numerických chýb totožných s tými v znaleckom posudku Ing. Szollosiho č. 16/2004 -

konkrétne na str. 15 jeho posudku, kde namiesto 128,75 m2 malo byť správne 90,64 m2. Pokiaľ išlo
o asanovaný sklad ovocia, resp. objekt 3.2.1. namietala správnosť čestného vyhlásenia navrhovateľky
v prvom rade, ktorá v roku 1992 udávala ich rozmery 20x8, t.j. 160 m2, resp. pri objekte 3.2.1. 45,59
m2, pričom v znaleckom posudku Ing. Janíka č. 24/2010 uviedla rozmery iné, a to 21,42 m2x 10,71
m2, spolu 229,40 m2, pri objekte 3.2.1. rozmery 75m2. Hoci zistenie skutočnej výmery skladu ovocia

považovala v súčasnosti za nemožné, jeho výmeru a ocenenie podľa znaleckého posudku č. 24/2010
pokladala za nadhodnotené. Namietala tiež zaradenie skladu do súboru objektov náhrady, pričom však
akceptovala zaplatenie jeho ceny v prípade zohľadnenia posudku Ing. Svatíka. Právna zástupkyňa
odporcu ďalej namietala oceňovanie vedľajších stavieb len podľa čestného vyhlásenia navrhovateľky v
prvom rade, keďže iné dôkazy v posudku Ing. Janíka nenašla. V tejto súvislosti poukázala na posudok

vypracovaný Ing. Svatíkom, ktorý čerpal z rôznych dokumentov, ako je Kronika charitného domova V. -M., s fotografickým materiálom zachytávajúcim rekonštrukciu objektov, zápisnica o odovzdaní a prevzatí
objektu Dr. A. z 11.8.1949, list školského inšpektorátu z 31.8.1949, zápisnica na MNV V. - M. z 25.8.1949.

Súdom ustanovený znalec Ing. Pavol Janík na pojednávaní súdu dňa 18. apríla 2011 zotrval na

správnostinímvypracovanéhoznaleckéhoposudku.Spoukazomnastranu4posudkuajehoprílohu(č.l.
435) vykonal dňa 17.11.2010 miestne šetrenie, na ktoré volal dňa 8.11.2010 oboch zástupcov účastníkov
konania. Tí odporúčali privolať k šetreniu aj navrhovateľky v prvom až treťom rade a rádovú sestru -
občianskym menom

- 7 - 8C (25C) 643/2004-538-

G.Š.,inérádovésestrynevolal.Prítomnosťaleboneprítomnosťrádovýchsestiernemalavplyvnazávery

znaleckého posudku, pretože ním zisťoval hodnotu nehnuteľností k dátumu 4.2.1949, a preto stav budov
v roku 1969, kedy areál prevzal odporca, nebol vo veci relevantný. Osoby prítomné na miestnom šetrení
znalec oboznámil s uznesením konajúceho súdu, s jeho úlohou určiť hodnotu nehnuteľností k dátumu
4.2.1949, pričom im súčasne doslovne prečítal aj čestné vyhlásenie navrhovateľky v prvom rade, ktoré
mu táto predložila a poučil ich o možnosti vzniesť proti nemu námietky. Keďže nik z prítomných neuviedol

žiadne námietky proti obsahu čestného prehlásenia, a obe strany konštatovali jeho súlad s technickým
stavom objektov k roku 1949, ktorú skutočnosť deklarovali aj svojim podpisom, čestné prehlásenie sa
stalo jedným z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Súdny znalec podotkol, že čestné
vyhlásenie navrhovateľky v prvom rade použil na zistenie konštrukcie a vybavenia obytných budov,
pokiaľ išlo o výpočet zastavanej plochy, tu vychádzal zo zamerania na mieste samom, ktoré bolo súladné

so stavom v roku 1949 (č.l. 460). Znalec Ing. Janík vykonal aj dôslednú ohliadku nehnuteľností v trvaní
od 9. hod do cca 14.30 až 15. hod, pričom v tomto časovom rozpätí celý objekt prešiel, zameral a urobil
náčrty.Dokoncahojednaznavrhovateliekupozornilanazmenuvpôdorysochpriniektorýchobjektoch.V
tomto ohľade znalec uprednostnil zameranie zastavanej plochy na mieste samom pred použitím snímky
z pozemkovej mapy, pretože s mierkou 1:2880 je mapa nepresná. Znalec nesúhlasil s tvrdením, že

postupoval podľa posudku Ing. Szollosiho č. 16/2004, keď vychádzal zo štúdia materiálov v súdnom
spise, z dobových fotografií objektov, zohľadňoval aj obsah dokumentov vypracovaných v preberacom
konaní po roku 1949. Všetky podklady, ktoré použil, založil vo fotokópii do prílohy znaleckého posudku,
z iných podkladov znalec nevychádzal. I napriek tomu, že podobne ako Ing. Szollosi použil na zistenie
hodnotynehnuteľnostítzv.Smejkalovumetódu,určenúpreoceňovanietohotypuobjektov,svojevýpočty

nepovažoval za úplne totožné s výpočtami Ing. Szollosiho. Sklad ovocia znalec oceňoval vychádzajúc
zo znenia § 14 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého oprávnenej osobe patrí náhrada aj za
obytné domy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli.
Rovnako tak aj ďalšie objekty, a to žumpa objekt č. 9.4., žumpa objekt č. 9.5., spevnené plochy objekt č.
9.7., spevnené plochy objekt č. 9.8. oceňoval z dôvodu, že podľa čestného vyhlásenia navrhovateľky v

prvom rade tieto objekty k dátumu 4.2.1949 existovali. Ohodnocoval aj vstupnú bránu, ktorej existenciu
potvrdzovalo čestné vyhlásenie navrhovateľky v prvom rade pod bodom 9.6. ako vstupné vrátka do
dvora; táto brána sa zároveň nachádzala aj na dobovej fotodokumentácii z roku 1945 ( č.l. 431). Pokiaľ
išlo o výmeru plota - objekt č. 351 a 352, ktorý bol zachovaný v stave rovnakom ako v roku 1949,
tu po premeraní jeho dĺžky zistil nezrovnalosť s čestným vyhlásením navrhovateľky v prvom rade,

preto vychádzal z jeho reálnej dĺžky zistenej na mieste samom. Pokiaľ v znaleckom posudku uviedol,
že v objekte sa nachádzalo nádvorie spevnené dlažbou, tu poukázal na dobové fotografie objektu, z
ktorých vyplýva, že sa na nádvorí nachádzala kamenná drť. Súdny znalec nesúhlasil s tvrdeniami o
nezrovnalostiach vo výpočtoch v znaleckom posudku.

- 8 - 8C (25C) 643/2004-539-

Výpočet zastavanej plochy urobil v súlade so slovenskou technickou normou STN 73 4055, strana
2, odsek 3, podľa ktorej je zastavaná plocha definovaná ako plocha pôdorysného rezu vymedzená
vonkajším obvodom zvislých konštrukcií uvažovaného celku, preto sa do zastavanej plochy počíta
napríklad aj plocha podbránia, aj keď ide len o obyčajný podjazd. Pokiaľ išlo o vytýkané numerické chyby
v posudku, tu znalec potvrdil, že v čestnom vyhlásení na strane č. 4 je uvedený nesprávny výpočet

8,10x30,45-156= 128,75, v znaleckom posudku na strane 15 počítal so zastavanou plochou obytnej
časti objektu 3.2.2. o veľkosti 156 m2, avšak na strane 26 posudku pri objekte č. 3.4.2. nepočítal sozastavanou plochou 128,75 m2, ale s opravenou rozlohou o výmere 90,64 m2. Z uvedeného teda
vyplýva, že výpočet zastavanej plochy bol správny a netrpí numerickou chybou.

V odbornom vyjadrení z 9. júna 2011 súdny znalec doplnil, že vedľajšie stavby, a to objekty č. 3.4.1,

3.4.2. a 3.4.3. boli nielen popísané v čestnom vyhlásení navrhovateľky v prvom rade, ale boli zakreslené
aj v snímke z pozemkovej mapy z roku 1974, v geometrickom pláne z roku 1992, ich fyzický stav bol
odsúhlasený na miestnom šetrení dňa 17.11.2010 aj zo strany zástupcu odporcu a predmetné stavby
naďalej existujú po stavebných úpravách.

Právny zástupca navrhovateliek v rámci ústnych prednesov neakceptoval návrh zmieru prednesený
právnou zástupkyňou odporcu. Odporca mohol navrhnúť spôsob mimosúdnej dohody už dávnejšie,

avšak urobil to až po rozhodnutí odvolacieho súdu opierajúc sa o posudok, ktorý je pre neho výhodný.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí dal jasný pokyn na zjednotenie názoru a odstránenie nezrovnalostí
ohľadne výšky ceny nehnuteľností, ktorý pokyn konajúci súd rešpektoval. Znalecký posudok Ing.
Janíka považoval za ucelený a komplexný, súladný s technickými normami a zameraním oceňovaných
objektov. Keďže proti nemu nemal žiadne námietky, nevidel dôvod na zadanie kontrolného znaleckého

dokazovania; to považoval za neekonomické, nakoľko nový znalec by zrejme použil rovnakú metódu pre
určeniehodnotyobjektovakúpoužilajIng.Janík.PokiaľišlooposudokIng.MariánaSvatíkapredkladaný
odporcom, pokladal ho za listinný dôkaz určený pre iné potreby odporcu, ktorý v súdnom konaní nemá
dôkaznú silu znaleckého posudku.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku (ďalej ako "zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde"), zákon sa
vzťahuje aj na obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej
usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, na hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej
a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodného hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov.
Účelom tohto zákona je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989.

- 9 - 8C (25C) 643/2004-540-

Podľa § 5 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde povinnými osobami sú štát alebo
právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona (t. j. ku dňu 24.6.1991) nehnuteľnosť držia.

Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde oprávnenej osobe patrí

náhrada za obytné budovy, hospodárske a iné stavby, ktoré podľa toho zákona nemožno vydať.

Podľa § 14 ods. 5 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde ceny sa určia podľa cenových predpisov
platných ku dňu účinnosti zákona.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ostatné náhrady podľa §
14 a 15 poskytne právnická osoba, ktorá vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju

previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva.

Podľa § 16 ods. 3 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, oprávnená osoba vyzve na
vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia
pozemkového úradu alebo súdu, končí táto lehota uplynutím šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.

Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde ustanovenie náhrada
sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva voveciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne v podiele na imaní tejto osoby, a
to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132

O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateliek je dôvodný.

Je nesporné, že návrh navrhovateliek je dôvodný, čo do právneho základu, ktorá skutočnosť vyplýva z
rozhodnutia vydaného bývalým Okresným úradom v E. z 16.8.2001, č.j. 15/2001s.33/2001/KRA, ktorý
síce navrhovateľkám ako oprávneným osobám nepriznal vlastnícke právo k bližšie špecifikovaným
nehnuteľnostiam zabratým v roku 1949 Československým štátom, avšak len z dôvodu, že pri prestavbe
jednotlivých objektov došlo k zmene ich pôvodného stavebno-technického charakteru, a preto budovy

nebolomožnépodľa§11ods.4zákona oúpravevlastníckychvzťahovkpôdevydať.Týmtorozhodnutím
správneho orgánu, však ostalo nedotknuté právo navrhovateliek na náhradu za budovy, ktoré si aj s
poukazom na predmetné rozhodnutie správneho orgánu uplatnili u odporcu ako povinnej osoby v súlade
s § 14 a nasl. zákona č. 229/1991 Zb. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je povinný poskytnúť
navrhovateľkám žiadanú náhradu.

- 10 - 8C (25C) 643/2004-541-

Pokiaľ ide o výšku tejto náhrady, súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku súdom ustanoveného
znalca Ing. Pavla Janíka č. 24/2010, nakoľko predmetný posudok považoval za správny. Znalec sa
podľa mienky súdu tak v rámci výsluchu na pojednávaní súdu dňa 18. apríla 2011, ako aj v rámci
jeho písomných odborných vyjadrení z 14. mája 2011 a 9. júna 2011 dostatočne vyjadril k námietkam

proti znaleckému posudku a jeho záverom. Súd sa plne stotožnil s predmetnými vyjadreniami znalca,
považoval ich za úplné a správne a plne na ne poukazuje. Naviac dodáva, že neobjektívnosť znaleckého
posudku, na ktorú viac krát poukazovala právna zástupkyňa odporcu, nemôže zakladať len existencia
prípadnej podobnosti dvoch posudkov k tej istej problematike (Ing. Janíka a Ing. Szollosiho). Znalecké
posudky totiž vypracúvajú od seba nezávislí znalci, ktorí pri použití rovnakých podkladových materiálov

a rovnakej metódy výpočtu môžu dospieť k obdobným záverom. Z ničoho nevyplýva tvrdenie právnej
zástupkyne odporcu, že znalec Ing. Janík v rámci výsluchu potvrdil, že mu bol daný k dispozícii
posudok Ing. Szollosiho; túto skutočnosť súdny znalec neuviedol, a nemožno ju vyvodiť ani z prípadnej
podobnosti štruktúry znaleckých posudkov, keďže obaja znalci použili ako jeden z podkladov na ich
vypracovanie aj čestné prehlásenie navrhovateľky v prvom rade. Pokiaľ mala neobjektívnosť znaleckého

posudku Ing. Janíka prameniť z toho, že neumožnil rádovým sestrám odporcu vyjadriť sa k stavu
oceňovaných objektov v roku 1969, tu súd udáva, že úlohou znalca v zmysle pokynu konajúceho súdu,
bolo určenie hodnoty nehnuteľností k dátumu 4.2.1949, a nie k roku 1969. Túto úlohu znalec splnil,
keď pred vypracovaním znaleckého posudku vykonal v prítomnosti oboch zúčastnených strán dôslednú
ohliadku objektov, ich zameranie, oboznámil ich aj s obsahom čestného prehlásenia navrhovateľky v

prvom rade, voči ktorému v tom čase prítomná zástupkyňa odporcu - rádová sestra občianskym menom
G. Š., nemala žiadne námietky. Vzhľadom na súhlasné stanovisko tak navrhovateliek, ako aj odporcu
s obsahom čestného vyhlásenia, súdny znalec ho zohľadňoval pri plnení mu zadanej znaleckej úlohy.
Naviac, čestné vyhlásenie navrhovateľky v prvom rade bolo jedným, ale nie jediným podkladom, pre
ocenenie objektov, tak ako je uvedené v znaleckom posudku, a ako to napokon uviedol aj samotný súdny

znalec. Súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku narábal aj s inými dokladmi, a to snímkou
pozemkovej mapy z roku 1974 (č.l. 398), geometrickým plánom z roku 1992 (č.l. 399), ktoré sú totožné
s tými založenými právnou zástupkyňou odporcu do súdneho spisu na pojednávaní súdu 13.6.2011; so
zápisnicou z 11.8.1949 o odovzdaní a prevzatí objektu Dr. A. (č.l. 81), listom Školského inšpektorátu v
Skalici z 31.8.1949 (č.l. 415), zápisnicou MNV V. - M. z 25.8.1949 (č.l. 416), a ďalšími, ktoré sú mimo

iného totožnými dokumentmi aké použil aj Ing. Marián Svatík. Súd mal za to, že znalec Ing. Janík sa
nedopustilžiadnychnezrovnalostí,príp.numerickýchchýb,keďakotosámvysvetlil,postupovalvsúlade
s príslušnými technickými normami, jednotlivé výmery objektov získal ich premeraním na mieste samom,
a v prípade už neexistujúcich objektov použil tie rozmery uvedené v čestnom vyhlásení navrhovateľky
v prvom rade, ktoré v prípade namietaného skladu na ovocie (výmera 10,71x21,42m, t.j. spolu 229,41

m2) vyplývajú aj z nákresu pôvodného

- 11 - 8C (25C) 643/2004-542-stavukaštieľaapriľahlýchobjektov(č.l.420).Pokiaľideosamotnýskladovocia,ktoréhohodnotužiadala
právna zástupkyňa odporcu vylúčiť z náhrady z dôvodu jeho asanovania, tu súd poukazuje na to, že
náhrada za stavby, ktoré nemožno vydať, sa poskytuje aj v prípade, že tieto stavby už zanikli (§ 14

ods. 1 veta prvá zákona č. 229/1991 Zb.) a to až do výšky hodnoty týchto pôvodných nehnuteľností (§
16 ods. 4 veta druhá zákona č. 229/1991 Zb.). O asanácii skladu ovocia mal odporca preukázateľnú
vedomosť už počas reštitučného konania, v ktorom správny orgán rozhodol o nepriznaní vlastníckeho
práva navrhovateľkám (aj) k danému objektu a odporučil navrhovateľkám obrátiť sa s požiadavkou
náhrady (aj) za tento objekt na odporcu. Naviac, je pozoruhodné, že právna zástupkyňa odporcu žiadala

znížiť sumu náhrady o cenu skladu ovocia len za predpokladu určenia náhrady podľa znaleckého
posudku Ing. Janíka, nie však pri stanovení náhrady podľa posudku Ing. Svatíka (viď strana 4 zápisnice
z pojednávania dňa 13.6.2011).

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd pri stanovení náhrady za nevydané budovy vychádzal zo záverov
znaleckého posudku č. 24/2010 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Pavlom Janíkom, ktorý ocenil
nehnuteľnosti sumou na 63.516,25 Eur (po odpočítaní ceny trvalých porastov v sume 269,19 Eur z

celkovej sumy 63.785,43 Eur). Navrhovateľkám v prvom až treťom rade patrí náhrada len v podiele
2/3 z danej sumy, t.j. 42,344,17 Eur, z ktorej je potrebné odpočítať sumu odporcom v priebehu konania
už uhradenú vo výške 18.208,26 Eur; navrhovateľkám potom prináleží suma vo výške žalovanej istiny
24.135,91 Eur, ku ktorej úhrade súd zaviazal odporcu.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou

Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľky v prvom až treťom rade si v konaní popri žalovanej istine uplatňovali aj úrok z omeškania
vo výške 16,5% ročne zo sumy 24.135,91 Eur od 27.4.2002 do zaplatenia.

Súd považoval aj tento ich nárok za dôvodný. Vychádzal pritom z toho, že odporca mal v zmysle §
16 ods. 4 veta prvá zákona č. 229/1991 Zb. poskytnúť navrhovateľkám náhradu za nevydané objekty

najneskôr uplynutím 6-mesačnej lehoty

- 12 - 8C (25C) 643/2004-543-

odo dňa doručenia ich výzvy. Z tvrdení navrhovateliek, ako aj z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľky
vyzvali odporcu na plnenie listom z 22.10.2001, v ktorom mu poskytli lehotu na plnenie do 26.4.2002.
Odporca existenciu, ani doručenie predmetného listu nerozporoval, pričom ako vyplýva aj z rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 22.4.2009, dokonca dobrovoľne navrhovateľkám uhradil rozsudkom
okresného súdu z 15.11.2007 (č.l. 235) priznanú istinu spolu s úrokom z omeškania počítaným práve od
dátumu 27.4.2002. Vzhľadom na to, že súd považoval návrh navrhovateliek čo do uplatneného dátumu
začiatku omeškania za súladný s ustanoveniami § 16 ods. 4 veta prvá zákona č. 229/1991 Zb., priznal
navrhovateľkámpoprižalovanejistineajúrokzomeškaniavpožadovanejvýške16,5%(výškadiskontnej

sadzby NBS ku dňu 27.4.2002 bola 8,25%) zo žalovanej istiny, keď mal za to, že posledným dňom,
kedy odporca mohol splniť svoju povinnosť a uhradiť navrhovateľkám požadovanú náhradu bol dátum
26.4.2002. Keďže tak neurobil, počnúc nasledujúcim dňom, t.j. 27.4.2002 sa dostal s plnením svojej
povinnosti voči navrhovateľkám do omeškania.

Vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o

znalečnom za vypracovanie znaleckého posudku č. 24/2010, nakoľko proti uzneseniu súdu o priznaníznalečného z 3.5.2011, č.k. 8C 643/2004-481, podali odvolanie právna zástupkyňa odporcu a súdny
znalec, vyhradil si súd rozhodnutie o trovách konania až na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej

možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

- 13 - 8C (25C) 643/2004-544-

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 13. júna 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňaZa správnosť:

Henčeková A.