Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413227755
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413227755.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: T., nar. XX.XX.XXXX a S., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
deti rodičov: matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. XX, zastúpenej JUDr. Vierou Garbanovou,
so sídlom Nové Zámky, Nevädzová 14, a otca N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., S. XXX/X, t.č.
M., K. W. XX, zastúpeného JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky z 8. apríla 2014 č. k. 7P/402/2013-62 v spojení s opravným uznesením z 29. júla
2014 č. k. 7P/402/2013-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že deti majú obvyklý
(aj trvalý pobyt) v M., kde žili s rodičmi na základe ich vzájomnej dohody, a preto má na konanie vo veci
právomoc konať rakúsky súd. Premiestnenie maloletých detí matkou na Slovensko bez súhlasu otca
nezaložilo právomoc slovenského súdu konať.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, v ktorom poukázala na znenie ust. § 88 ods. 1 písm. c/
OSP. Uviedla, že odporca má trvalý pobyt vo Q. od 21.08.2012. Maloleté deti majú trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky od 24.01.2014 na adrese F. M. XX, v D. u jej matky. Na území Slovenska sa zdržujú
od 27.06.2013. Obe deti navštevovali Základnú školu J. Z. v D. s vyučovacím jazykom maďarským a do
školy ich zapísala so súhlasom otca a konala v zmysle konania vedeného pod sp. zn. 11P/259/2013. Otec
deti odhlásil zo školy dňa 07.03.2014 s tým, že budú pokračovať v štúdiu v zahraničí. O deti sa vzorne
stará, má za to, že deti majú svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Uviedla, že súd prvého stupňa
sa nikdy nezaoberal trvalým pobytom otca, nepreveril pomery, v ktorých deti vyrastajú. Žiadala, aby súd
zveril deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu podľa jeho zárobkových
možností a schopností.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je zrejmé, že obe deti sú od
27.06.2013 v starostlivosti matky a do zahraničia k otcovi sa odmietajú vrátiť. Matka zabezpečila deťom
vzdelávanie na Slovensku, otec však obe deti zo školy odhlásil, s tým, že ich prevezme do svojej
starostlivosti a vráti sa s nimi na územie M., čo sa doposiaľ nestalo. Maloleté deti žijú s matkou vo
vyhovujúcich bytových, sociálnych a výchovných pomeroch.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvého stupňa konal nadbytočne, keď
zastavené konanie zastavil, a preto rozhodol vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že sa od roku 2009 zdržiava v M., kde aj pracuje.
Býva v prenajatom byte, kde majú deti vytvorené vhodné podmienky na bývanie a školu. Deti sú prijaté
na školu v M. a na základnej škole v D. dorieši dokončenie školského roku 2013/2014.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti odvolania v zmysle ust. § 205 a nasl. OSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2, § 214
ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako vecne nesprávne podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a ods. 2 OSP zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Keďže k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť
aj samotným rozhodnutím o zastavení konania pre nedostatok právomoci, je nevyhnutné zaoberať sa
správnosťou tohto rozhodnutia, teda aj správnosťou jeho právnych záverov.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V prejednávanej veci sa matka podaným návrhom zo dňa 14.11.2013 domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že žiadala zveriť obe mal. detí do jej osobnej
starostlivosti a podaným návrhom zo dňa 28.02.2014 sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým budú deti zverené do jej starostlivosti. Z obsahu spisuje je zrejmé, že rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky z 23.04.2012 č.k. 7P/299/2011-40, právoplatným dňa 23.04.2012, bolo manželstvo
rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená dohoda rodičov tak, že obe mal. deti boli zverené do
osobnej starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť. Styk matky s deťmi bol upravený
neobmedzene podľa predchádzajúcej dohody rodičov.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení dôvodil, že deti majú obvyklý (aj trvalý pobyt) v M., kde žili
s rodičmi na základe ich vzájomnej dohody, a preto má na konanie vo veci právomoc konať rakúsky
súd. Otec umožnil matke, aby s deťmi strávila letné prázdniny na území Slovenskej republiky, matka
nedodržala dohodu a deti po skončení prázdnin otcovi nevrátila. Premiestnenie maloletých detí matkou
na Slovensko bez súhlasu otca nezakladá právomoc slovenského súdu konať.

Podľa § 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ako „ZMPS“), ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Týmto právne záväzným aktom je nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
keďže aj Slovenská republika a Rakúska republika sú členskými štátmi Európskej únie, a preto je ho
potrebné aplikovať prednostne pred ZMPS podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR.

Podľa článku 1. písm. b/ nariadenia, sa nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych
veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností. Základné pojmy sú upravené v
článku 2 nariadenia.

Podľa článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou
ustanovení článkov 9, 10. a 12. Článok 9 nariadenia pritom upravuje zachovanie právomoci pôvodného
obvyklého pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného
členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt a článok 10 nariadenia upravuje zachovanie
právomoci súdov členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim

neoprávneným premiestnením alebo zadržaním v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného
premiestnenia alebo zadržiavania, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a
je súčasne splnená jedna z podmienok uvedených v písm. a/ alebo b/ článku 10 nariadenia.

Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských
štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje
jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému premiestneniu mal. dieťaťa
z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo
zadržiavaniu. Preto pre posúdenie, či súdy SR majú právomoc konať aj pri presťahovaní, resp.
premiestnení (zadržiavaní) mal. dieťaťa z Rakúskej republiky do Slovenskej republiky je posúdenie, kde
je obvyklý pobyt mal. detí a či došlo k ich premiestneniu na územie Slovenskej republiky oprávnene
alebo neoprávnene.

Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych
nástrojoch. Nakoľko nie je v nariadení definovaný, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt
na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.
Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho
môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho
práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V kontexte
slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať
s technicko-právnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je
totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre
jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko
jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu
roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa naviac je potrebné
vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará
o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, atď., v dôsledku čoho u väčšiny
maloletých detí bude ich obvyklý pobyt sledovať obvyklý pobyt jeho rodičov (rodiča), u ktorých dieťa
žije. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu
ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu
kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa
určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. To znamená súd miesta, kde sa dotknutá
osoba prevažne nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto zúčastniť a kde
je predpoklad, že sa nachádza väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo veci.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že deti majú už od 27.06.2013 trvalý pobyt
na Slovensku, keď bývajú u matky v D.. Matka deti zobrala na Slovensko po dohode s otcom, kde
ich zapísala aj do školy a túto školu riadne navštevovali. Otec deti počas tejto doby nenavštevoval.
Deti navštevovali na Slovensku aj materskú školu, v minulosti mali deti spoločný trvalý pobyt vo Q..
Režim a umiestnenie detí vykazuje takú mieru integrácie do sociálneho a rodinného prostredia, že možno
ustáliť, že obvyklý pobyt detí je na území Slovenskej republiky. Pod sociálnym prostredím treba rozumieť
celkové sociálne pomery maloletých detí v mieste obvyklého pobytu, t.j., kým a ako je zabezpečená
starostlivosť o deti, schopnosť zabezpečenia osobnej starostlivosti o deti, o ich výživu, výchovu, spôsob
jej zabezpečenia s prihliadnutím na potreby detí vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, vzájomné citové
vzťahy medzi rodičmi a rodičmi a deťmi, prípadne inými osobami. Odchod matky s deťmi na Slovensko
teda vychádzal z dlhodobo zaužívaného spôsobu života rodiny.

Podstatnou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že obvyklý pobyt detí je na území Slovenskej
republiky a teda je daná právomoc slovenských orgánov, je Dohoda o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom zo dňa 29.07.2014 uzatvorená medzi rodičmi maloletých detí. Táto
dohoda bola matkou podaná na Okresný súd Nové zámky dňa 04.08.2014 na jej schválenie. V zmysle
tejto dohody sa rodičia dohodli na zmene svojich rodičovských práv a povinností a upravili svoj styk s
maloletými deťmi tak, že tieto navrhli zveriť odo dňa podpisu dohody do osobnej starostlivosti matke,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec detí bude prispievať na výživu každého
dieťaťa po 100 eur mesačne, prvýkrát za mesiac august 2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

odvolací súd konštatuje, že sa podmienky pre posudzovanie právomoci slovenských súdov zmenili,
otec súhlasí s pobytom detí na Slovensku a táto dohoda rodičov založila príslušnosť súdov Slovenskej
republiky.

S poukazom na túto rodičovskú dohodu, ktorá má vždy prednosť pred súdnym rozhodnutím, odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže došlo
k dohode rodičov o obvyklom pobyte ich detí. Následne súd prvého stupňa rozhodne o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom bude prihliadať na predloženú dohodu
rodičov s akceptáciou na ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.