Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213010002.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného P. M. a spol., pre prečin
sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného D. L. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 24.02.2014, sp. zn. 1T/1/2013,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 11. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného D. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom rozsudkom z 24.02.2014,
sp. zn. 1T/1/2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného D. L. (ďalej len „obžalovaný“)
vinným zo spáchania prečinu sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 213 odsek 1, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

spoločným konaním s odsúdeným P. M. (ďalej len „odsúdený“) a po vzájomnej dohode so samostatne
trestne stíhaným obvineným O. Q. (ďalej len „obvinený“) v dňoch 11.05.2010, 14.05.2010, 18.05.2010,
20.05.2010 a 25.05.2010 na čerpacej stanici pohonných hmôt H. ako zamestnanci, ktorí mali uzatvorenú
pracovnú zmluvu so spoločnosťou H.-O. (ďalej len „poškodená právnická osoba“), preberali tovar od
dodávateľa C. s.r.o. so sídlom L., J. XX. augusta X/X, ktorý tovar im bol zverený a ktoré prevzatie tovaru
potvrdili svojou pečiatkou a podpisom priamo na daňovom doklade, po čom mali vyhotoviť príjemku o

prijatí tovaru na sklad, čo však neurobili a tento tovar na uvedenej čerpacej stanici pohonných hmôt
v období od mája 2010 po presne nezistenú dobu predávali, pričom peniaze za takto predaný tovar
nevložili do pokladne, ale ich použili pre vlastnú potrebu v rozpore s účelom, na ktorý im bol tento tovar
zverený, čím poškodenej právnickej osobe spôsobili škodu vo výške 3.474,91 eur.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 213 odsek 2
Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v

§ 37 Trestného zákona) trest odňatia slobody na jeden rok, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona podmienečne odložil určiac podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu
na dva roky.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku
poškodenú právnickú osobu s ňou uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie.Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajkyni a prokurátorovi oznámený vyhlásením v
ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 24.02.2014, po ktorom
oznámení obžalovaný prostredníctvom (s odsúdeným spoločnej) obhajkyne písomným podaním

adresovaným súdu prvého stupňa a podaným na pošte 11.03.2014, teda aj s poukazom na
ustanovenie podľa § 63 odsek 6 písmeno a/ Trestného poriadku včas, podal odvolanie smerujúce
proti výroku o vine a proti výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré prostredníctvom obhajkyne
odôvodnil ďalším písomným konaním doručeným Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“)
08.12.2014 zopakovaním svojich obhajobných tvrdení poukážuc na výpoveď svedka H. M. a výsledok

uskutočneného občianskeho súdneho konania. Namietol správnosť jednak skutkových zistení súdu
prvého stupňa majúcich neopodstatnene viesť k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku,
jednak právnych úvah súdu prvého stupňa, na základe ktorých v prejednávanej veci zažalovaný skutok
právne posúdil ako prečin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona a to v dôsledku absencie jednak úmyselného zavinenia, jednak priamej príčinnej
súvislosti medzi konaním obžalovaného popísaným v zažalovanom skutku na strane jednej a následkom

vzniknutým na záujme chránenom Trestným zákonom na strane druhej. Zo všetkých týchto dôvodov
obžalovaný odvolaciemu súdu navrhol postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného
poriadku napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu prvého
stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vo vyjadrení k odvolaniu

obžalovaného uviedol, že považuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a
správny a v konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné.

Obhajkyňaobžalovanéhonaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduokrempísomnéhoodôvodneniaproti
napadnutému rozsudku podaného odvolania obžalovaného dôvodila aj dôkazmi majúcimi sa nachádzať

v spise súdu prvého stupňa v právoplatne skončenom občianskom súdnom konaní o poškodenou
právnickou osobou uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej jej trestným činom, o ktorom sa
vedie v prejednávanej veci trestné konanie tvrdiac, že obžalovaný bol na pracovisku iba manipulantom,
hlásil na pracovisku zistené nedostatky a žiadny trestný čin nespáchal. V konečnom návrhu odvolaciemu
súdu navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie

z dôvodu potreby zadováženia spisov v tejto občianskoprávnej veci.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zdôraznil, že sa necíti byť vinný a tvrdil, že
zápisnicu (zrejme o svojej výpovedi) podpísali na polícii pod nátlakom a iba preto, že nebudú trestne
stíhaní v prípade, ak nahradia spôsobenú škodu, čo malo znamenať, že ide o konanie o dohode o vine
a treste, na postup policajta však sťažnosť nepodal. Pripojil sa ku konečnému návrhu svojej obhajkyne.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec (v ktorej bola obžaloba podaná
07.01.2013) na rozhodnutie 10.11.2014, v rámci plnenia svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného
poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti preskúmal výrok o vine a výrok o treste uloženom
obžalovanému napadnutým rozsudkom, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo, ako aj postup
konania napadnutému rozsudku predchádzajúceho a to aj z hľadiska prípadného výskytu chýb, ktoré

neboliodvolanímobžalovanéhovytýkané,ktorébyvšakmohliodôvodniť podaniedovolaniazniektorého
dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku žiadne také nezistiac).

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v
trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetkyzákladné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119
odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie aj o vine obžalovaného a o ukladanom mu treste.

Súdprvéhostupňaprivykonávanídôkazovnahlavnýchpojednávaniachuskutočnenýchvprejednávanej
veci postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania
dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo
k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného o pohnútke a okolnostiach ním v prípravnom konaní učineného

priznaniasakspáchaniuvprejednávanejvecizažalovanéhoskutkuobsiahnutévpísomnomodôvodnení
obžalovaným včas proti napadnutému rozsudku podaného odvolania aj odvolací súd (rovnako ako súd
prvého stupňa a v podstate z tých istých dôvodov ako skoršie, na hlavnom pojednávaní prednesené
obhajovacie tvrdenia obžalovaného, zhodné s obhajovacími tvrdeniami odsúdeného) nepovažoval za
preukázané, teda ani za relevantné.

Aj z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine napadnutého rozsudku
mohli vychádzať a napokon aj vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku
(§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

V tejto súvislosti a s poukazom na odvolací návrh obžalovaného zrušiť napadnutý rozsudok aj z

dôvodu uvedeného v § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že obžalovaný (sám, ani prostredníctvom svojej obhajkyne) v rámci postupu súdu prvého stupňa
podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom
24.02.2014 nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v prejednávanej veci, ba ani v písomných
dôvodoch proti napadnutému rozsudku včas podaného odvolania (ktoré prostredníctvom obhajkyne

predložil až odvolaciemu súdu a to 08.12.2014, teda po ôsmich mesiacoch od doručenia mu rovnopisu
napadnutého rozsudku) nevykonanie žiadnych ďalších dôkazov súdu prvého stupňa nevytkol.

Plnenímsvojej,zustanovenia§317odsek1Trestnéhoporiadkumuvyplývajúcejprieskumnejpovinnosti
odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvého stupňa k pre rozhodnutie o vine obžalovaného
potrebným skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou

zásadoutrestnéhokonaniauvedenouv§2odsek12Trestnéhoporiadku,tedajednotlivoajvichsúhrnea
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu ani
ohľadneskutkovýchotázokuvedenýchv§119odsek1písmenoa/,písmenob/Trestnéhoporiadku,teda
či sa v prejednávanej veci zažalovaný skutok stal, či má znaky trestného činu (a akého), kto ho spáchal a

z akých pohnútok, nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu prvého
z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek
4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo -
v pochybnostiach v prospech obvineného“.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného

poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad
stotožňuje (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku).

Z výsledkov z vyššie uvedených dôvodov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania
sa aj odvolaciemu súdu javí byť dôvodný záver, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal,že ho (spoločným konaním s odsúdeným a so samostatne trestne stíhaným obvineným) spáchal aj
obžalovaný, a že týmto svojim nepochybne úmyselným (a to vo forme priameho úmyslu podľa § 15
písmeno a/ Trestného zákona) protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj

subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 213
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, pričom ani o existencii priamej príčinnej súvislosti
medzitýmtoprotiprávnymkonanímaúmyselnýmzavinenímobžalovanéhonastranejednejanásledkom
vzniknutým na záujme chránenom ustanovením § 213 Trestného zákona neboli a nie sú žiadne
pochybnosti, rovnako ako žiadne pochybnosti nevznikli ani o tom, že závažnosť tohto prečinu je s

poukazom na spôsob jeho vykonania, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
obžalovaného vyššia ako nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa uznajúc obžalovaného vinným zo spáchania
prečinu sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona vykonaným dôkazom opodstatnene a zákonu zodpovedajúcim spôsobom, tomuto ukladal trest
podľazákonnejtrestnejsadzbyustanovenejvodseku2§213Trestnéhozákonaačiniacejvýmeru jeden

rok až päť rokov, ktorej horná hranica po opodstatnenom jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v §
36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného
zákona bola súdom prvého zákona správne upravená s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného poriadku znížením o jednu tretinu, teda činila tri roky
a osem mesiacov.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy je aj podľa názoru odvolacieho
súdu obžalovanému napadnutým rozsudkom vo výmere jedného roka (teda úplne na dolnej hranici
vyššie uvedenej zákonnej trestnej sadzby) uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jehovýkonuasoskúšobnoudobouurčenoudvaroky(tedatiežpridolnejhranicijejvýmeryčiniacejpodľa
§ 50 odsek 1 Trestného zákona jeden rok až päť rokov) zodpovedajúci všetkým kritériám ustanoveným

v § 34 odsek 2, odsek 3, odsek 4, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona a tiež spôsobilý splniť svoj
účel tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona (§ 321 odsek 1 písmeno e/
Trestného poriadku), v ktorom smere tiež poukazuje na skutočnosti a okolnosti, ktoré mal súd prvého
stupňa za preukázané, jeho úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti
s výrokom napadnutého rozsudku o treste uloženom obžalovanému ako aj právne úvahy, ktorými sa

pri tom spravoval, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku považujúc ich za správne, jasné a
úplné (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo

výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech,
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).