Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Novotný
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/356/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112231139
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112231139.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, zastúpený advokátskou kanceláriou GUNIŠ &
PARTNERS s.r.o., Klincova 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporcovi: F. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. F. XXX/XX, Z., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mesto Nitra, o zaplatenie
sumy 63,18 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č.k. 8C/67/2013-64 zo dňa 22. júla 2013 - v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd n e p r i p ú š ť a zmenu návrhu v časti o zaplatenie sankčného úroku.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku
o trovách konania účastníkov p o t v r d z u j e .
Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 63,18 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne (p.a.) z dlžnej sumy od 02.07.2010 do zaplatenia a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku nároku na príslušenstvo súd návrh zamietol a zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 708 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) , § 52 ods. 1, § 488, § 489, § 494, § 559 ods. 1, 2, § 517 Zák. č.
40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len OZ), ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe
ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol čiastočne dôvodne podaný.
Mal za preukázané, že účastníci konania dňa 28.04.2009 uzatvorili Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu, vydanie a
používanie platobnej kreditnej karty Maestro a poskytovanie služby - povolené prečerpanie na osobnom
účte do výšky debetného limitu na účte. Odporca za trvania tejto zmluvy prečerpal sumu 63,18 eur, ktorú
nesplatil a navrhovateľ preto odstúpil od zmluvy listom zo dňa 23.06.2010 a vyzval odporcu na úhradu
tejto sumy do troch dní od doručenia výzvy. Odporca dlžnú sumu v určenej lehote nezaplatil.
Súd prvého stupňa poukazom na článok III. A bod 23, 36, článok III.T bod 9,19, Všeobecných
obchodných podmienok (VOP) a skutočnosti, že odporca prečerpal peňažné prostriedky ku dňu
05.05.2009 vo výške 63,18 eur, čím sa dostal do debetu, pričom túto debetnú sumu navrhovateľovi
nezaplatil a navrhovateľ odstúpil od predmetnej zmluvy, vyhovel návrhu v časti zaplatenia 63,18 eur
ako dôvodne podanému. Súd návrh navrhovateľa v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške
20 % z dlžnej sumy (ktorého výšku navrhovateľ odvodil od Sadzobníka poplatkov platného v čase
od 21.06.2010 v časti sankčného úroku pri povolenom prečerpaní na osobnom účte), zamietol ako
nedôvodne podaný nad výšku 9 % ročne s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, Nar. vlády č. 87/1995
Z. z. dôvodiac tým, že navrhovateľ si v petite návrhu uplatnil úrok z omeškania vo výške 20 % ročne,
keď podľa Sadzobníka poplatkov je možné nevrátené finančné prostriedky získané titulom povoleného
prečerpania úročiť sankčnou úrokovou sadzbou vo výške 20 % ročne, avšak sankčný úrok nie je možné
zamieňať s úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Zák. č. 63/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok /ďalej len OSP/.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zaviaže odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 63,18 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia.
Dôvodil tým, že návrhom, resp. zmenou návrhu (žiadna nebola, poznámka odvolacieho súdu) sa
domáhal zaplatenia žalovanej istiny so sankčným úrokom 20 % ročne z uplatnenej istiny, keďže odporca
prečerpal finančné prostriedky do výšky žalovanej istiny, z dôvodu ktorého debetného zostatku on
odstúpil od zmluvy o osobnom účte listom zo dňa 23.06.2010. Odporcovi boli známe ustanovenia
Všeobecných obchodných podmienok a prekročením nepovoleného debetu porušil ustanovenia ZoROÚ
a ustanovenia VOP, preto on vypovedal zmluvu listom zo dňa 23.06.2010. Sankčná sadzba pri
nepovolenom debete na osobnom účte v zmysle Sadzobníka poplatkov činila 20 %. Mal za to, že
sankčný úrok vo výške 20 % p.a. je oprávnený.
Odporca sa nevyjadril k podanému dovolaniu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) prejednal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods.1OSP a § 214 ods.2
OSP (po tom, čo nepripustil zmenu návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ v podanom odvolaní
požadoval sankčné úroky namiesto priznaného úroku z omeškania vo výške 20 % p.a. z priznanej sumy,
keďže sankčný úrok sa nemohol stať predmetom konania a rozhodovania súdu až v štádiu odvolacieho
konania) a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v potvrdiť ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP.
Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci,
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je v súlade s ustanovením § 157
ods. 2 OSP.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v
odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade
s § 219 ods.2 OSP.
Z obsah spisu nesporne vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 28.04.2009 Zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu,
vydanie a používanie platobnej kreditnej karty Maestro a poskytovanie služby - povolené prečerpanie na
osobnom účte do výšky debetného limitu na účte. Odporca za trvania tejto zmluvy prečerpal sumu 63,18
eur, ktorú nesplatil. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 23.06.2010 a vyzval odporcu na úhradu
tejto sumy do troch dní od doručenia výzvy. Odporca dlžnú sumu v určenej lehote nezaplatil. S poukazom
na obsah Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa a Sadzobník poplatkov navrhovateľa,
navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu sankčné úroky pri nepovolenom debete na osobnom
účte 20% p.a..
Odvolací súd v danej právnej veci zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej
právnej veci majúcej základ v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zmluva v danom prípade je charakteru
obchodnoprávneho charakteru, si navrhovateľ uplatnil v petite návrhu na začatie konania právny nárok
na úroky z omeškania 20% ročne (p.a.) z uplatnenej istiny, i keď skutkové dôvody návrhu na začatie
konania poukazovali na právny nárok na sankčné úroky ako zmluvné úroky, s poukazom na predmetnú
zmluvu vrátene jej neoddeliteľných súčastí. Keďže si navrhovateľ v (pre súd záväznom) petite návrhu
na začatie konania uplatnil právny nárok na úroky z omeškania, ako vedľajší záväzok, súd prvého
stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ mu v súlade s jeho návrhom a so všeobecnou zákonnou úpravou
pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v súlade s § 517 OZ a Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. priznal
požadované úroky z omeškania len v zákonnej výške 9 % ročne z priznanej istiny a pokiaľ požadované
úroky z omeškania vo zvyšku - nad 9 % ročne zamietol, keďže zákon dôsledne rozlišuje úroky z
omeškania a zmluvné úroky ako dva samostatné právne inštitúty.
Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože odporcovi v súvislosti s odvolacím konaním trovy konania nevznikli.
Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.