Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 21, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/134/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1300896143
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2008:1300896143.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej

veci navrhovateľa v 1. rade : V. S., narodený XX.XX.XXXX,. bytom v B., D. XX,. v 2. rade : I.. D. S.,
narodený XX.XX.XXXX,. bytom v B., H. X ( právni nástupcovia po V. S., zomrelom XX.XX.XXXX. ), v 3.
rade : K. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., H. X,. zastúpená J.. D. K., advokátom v B., G. XX,. proti
odporcovi v 1. rade : J. O., narodený XX.XX.XXXX,. bytom v B., S. X,. zastúpený J.. A. K., bytom vo V.
B., S. XX, v 2. rade : G. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., K. XX, zastúpený J.. G. Z., advokátkou
v B., C. X, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, t.č. vedenej ako dom, súpisné č. XXXX,.

postaveného na pozemku parc. č. 5385/1 v katastrálnom území V., pričom tento pozemok je vedený
na LV č. 2929 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto SR, Bratislava, patrí
do dedičstva po nebohom M. O., narodenom XX.XX.XXXX,. rodenom O., zomrelom XX.XX.XXXX,.
naposledy bytom v B., H. X.

Súd určuje, že 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, t.č. vedenej ako dom, súpisné č. XXXX,.
postaveného na pozemku parc. č. 5385/1 v katastrálnom území V., pričom tento pozemok je vedený
na LV č. 2929 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto SR, Bratislava, patrí
do dedičstva po nebohej J. O., narodenej XX.XX.XXXX,. rodenej H., r.č.XXXXXX/XXX,. zomrelej

XX.XX.XXXX,. naposledy bytom v B., H. X.

Súd určuje, že 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, t.č. vedenej ako dom, súpisné č. XXXX,.
postaveného na pozemku parc. č. 5385/1 v katastrálnom území V., pričom tento pozemok je vedený
na LV č. 2929 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto SR, Bratislava, patrí do
dedičstva po nebohom V. S., narodenom XX.XX.XXXX,. r.č. XXXXXX/XXX,. zomrelom XX.XX.XXXX,.
naposledy bytom v B., H. X.

Súd určuje, že 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, t.č. vedenej ako dom, súpisné č. XXXX,.
postaveného na pozemku parc. č. 5385/1 v katastrálnom území V., pričom tento pozemok je vedený

na LV č. 2929 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto SR, Bratislava, je vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľky v 3. rade, K. S., rodenej O., r.č. XXXXXX/XXX.

Súd konanie o alternatívnom petite zastavuje.

Súd konanie o návrhu na zmenu alternatívneho petitu na eventuálny petit zo dňa 21.03.2007 zastavuje.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :Pôvodným návrhom, podaným ešte na bývalý Mestský súd v Bratislave dňa 02.12.1975 sa domáhali
pôvodne V. S., narodený XX.XX.XXXX. a jeho manželka K. S. ( navrhovateľka 3 ) proti J. O., narodenej
XX.XX.XXXX. (matke odporkyni 3 ) a voči J. a G. O. ( odporcom v 1. a 2. rade - bratom odporkyni

3 ) určenia, že rodinný dom v B., H. X,. postavený na parc. č. 9372, k. ú. B. patrí navrhovateľom v 1
a druhá polovica patrí do bezpodielového spoluvlastníctva odporkyne J. O. a jej nebohého manžela
M. O., zomrelého XX.XX.XXXX.. Návrh odôvodnili tým, že uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX,. pričom
rodičia navrhovateľky v 2. rade, t. j. J. O. a M. O. za finančných príspevkov svojich detí 05.09.1958 kúpili
pozemok parc. č. 9372 v k. ú. B. a so súhlasom všetkých bol zapísaný na meno M. O., pričom celá rodina

sa dohodla na výstavbe rodinného domu, neskôr odporcovia v 2. a 3. rade stratili záujem o stavbu a
pôvodní navrhovatelia manželia S. sa dohodli s rodičmi navrhovateľky v 2. rade na spoločnej výstavbe
jedno - poschodového rodinného domu, s tým že polovica bude patriť rodičom a polovica im, takisto
došlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti - starší na prízemí a mladší na poschodí. Na základe stavebného
povoleniazačalisvýstavbouvroku1960doroku1964adňa28.12.1964bolovydanépovolenienatrvalé
užívanie stavby. Podľa navrhovateľov podstatnú časť manuálnych prác vykonal manžel navrhovateľky

V. S., takisto v rámci výpomoci pomohli aj odporca v 3. rade a ďalší príbuzní, odborné práce robili cudzí
občania, pričom pôvodní navrhovatelia poskytli finančné prostriedky vo výške 64.000 Kčs, na čo majú aj
doklady, materiál kupovali na svoje meno, platili za práce, pričom niektoré faktúry museli byť vystavené
na meno toho na koho bolo vydané stavebné povolenie hoci platili navrhovatelia. Pri niektorej kúpe sa
podieľali v polovici, napr. kúpa parkiet. Navrhovatelia poukázali na judikát NS SR č. 33/1973, že ak

došlo k dohode účastníkov, že spoločne budovaný dom bude ich spoluvlastníctvom, ale spoluvlastnícke
podiely neboli určené, nie je na mieste použiť pravidlo občianskeho práva, že v pochybnostiach sú
podiely spoluvlastnícke rovnaké, ale treba určiť mieru zásluhy (príspevku) každého z nich na vybudovaní
spoločného domu a podľa toho aj ich spoluvlastnícke podiely ( § 498 O.z., § 133 ods. 1 O.z. z roku
1950 ). Podľa vyjadrenia navrhovateľov v roku 1959 došlo k ujednaniu o užívaní nehnuteľnosti tak, že

každý spoluvlastník bude užívať jemu vydelenú časť rodinného domu, každá rodina mala svoj vchod do
bytu, svoje elektrické hodiny, spoločne bývali s rodičmi v dome od roku 1964, nebolo sporné, že dom
je spoločný a kto užíva ktorú jeho časť, takisto brali spoločne úžitok zo záhrady, otec navrhovateľky
v 2. rade platil dane a navrhovatelia robili všetky opravy, ktoré i financovali. Po úmrtí M. O. v rámci
dedičského konania v roku 1975 i nahlásili, že dom je spoločný, odporcovia v 1. a 2. rade nesporovali,

že navrhovatelia prispeli na stavbu celého domu materiálom i platbami na robotníkov, avšak štátne
notárstvo, keďže vec nebola po právnej stránke usporiadaná odkázalo navrhovateľov na súd a teda
domáhajú sa určenia podielov k domu.

Pôvodne označení odporcovia sa písomne nevyjadrili k návrhu.

Rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave ( č.l. 10 ) zo dňa 31.03.1976, č. k. 25C 269/75 - 10

súdnávrhzamietolspoukazomna§133O.z.č.40/64Zb,§136O.z.a§137O.z.majúczato,ževkonaní
nebola preukázaná existencia žiadnej zmluvy ústnej ani písomnej, podľa ktorej sporná nehnuteľnosť
by mala byť v spoluvlastníctve účastníkov, úradné rozhodnutia týkajúce sa nehnuteľnosti sú na meno
bývalého manžela odporkyne, pričom dohoda znela len na užívanie v tom zmysle, že odporkyňa v 1.
rade bude obývať prízemie a navrhovatelia nadstavbu - 1. poschodie, čo však nezakladá spoluvlastnícky

vzťah.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.05.1977 č.k. 11Co 828/76 - 21 bol rozsudok 1.
stupňového súdu zrušený, s tým že je potreba skúmania 1/ či došlo k dohode medzi účastníkmi, či
písomnej resp. ústnej, nakoľko povinnosť detí pomáhať rodičom pri vedení domácnosti a prispievať na
ňu sa nevzťahuje na stavbu rodinného domu, 2/ v prípade, že medzi účastníkmi stavby neboli určené

ich spoluvlastnícke podiely, treba určiť mieru príspevkov každého z nich na vybudovaní spoločného
domu a podľa toho aj ich spoluvlastnícke podiely, treba vychádzať z obsahu dedičského spisu č. D
2805/75 po nebohom M. O., kde v zápisnici o predbežnom vyšetrení 20.10.1975 odporkyňa v 1. rade
uviedla, že nadstavba je vlastníctvom navrhovateľov, uznala navrhovateľov teda ako spoluvlastníkov
polovice celého domu - konkrétne nadstavby domu, pričom na pojednávaní 04.11.1975 štátna notárka

pojala do zápisnice za prítomnosti všetkých dedičov, že poručiteľ s manželkou - odporkyňou v 1. rade
za pomoci všetkých detí vybudoval dom - teda prízemie a navrhovatelia nadstavbu. Pričom odporca 2
nenamietajúc, že by nadstavba nebola majetkom navrhovateľov ( K. a V. S. ) - namietal len jej hodnotu
a navrhol, aby sa navrhovateľka zriekla dedičstva po otcovi a nadstavba bude jej výlučným majetkom,
súd 1. stupňa mal teda vypočuť štátnu notárku berúc do úvahy aj prednes odporkyne v 1. rade ( J. O. )pred súdom a po vypočutí svedkov previesť znalecké dokazovanie na určenie podielov k predmetnému
domu vzhľadom na rozsah nadstavby.

Bývalý Mestský súd v Bratislave ako súd 1. stupňový doplnil dokazovanie výsluchom svedkov K. G., E.

U. a dňa 07.04.1978 vyhlásil rozsudok č. k. 25C 269/75 ( č.l. 75 ), následne doplňujúci rozsudok dňa
03.08.1978, ktorými určil, že rodinný dom vyšpecifikovaný v návrhu patrí v polovici navrhovateľom ( V.
a K. S. ) a druhá polovica patrí do BSM odporkyni v 1. rade ( J. O. ) a jej nebohého manžela M. O.,
majúc za to, že pred stavbou a počas stavby domu nebolo medzi účastníkmi sporu o tom, že dom sa
stavia tak, že prízemie bude patriť rodičom odporkyni 1 a jej vtedy žijúcemu manželovi a navrhovateľom

1.poschodie, svedkovia vypovedali, že sami na stavbe pomáhali navrhovateľom a osobne počuli od
M. O., že nadstavba bude patriť mladým, t. j. navrhovateľom, potvrdili, že navrhovatelia prevažnú časť
prác a investícií do stavby odviedli sami, počuli pri osobnom pohovore s odporkyňou 1 a jej manželom,
ako sa títo vyjadrili, že bez navrhovateľov by dom nikdy nepostavili a horná časť domu bude patriť im.
Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o jednoznačné pôvodné tvrdenie odporkyne 1 v dedičskom
konaní o spoluvlastníctve navrhovateľov k domu, ako aj o skutočnosť, že odporkyňa 1 a jej manžel žili

len z dôchodku, iné príjmy nemali a teda stavbu neinvestovali resp. len nepatrne.

Odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.04.1995, č. k. 10Co 32/95 rozsudok súdu 1. stupňa ( č.l. 88 )
potvrdil, avšak z iných dôvodov ako súd 1. stupňa, zaoberal sa stanoviskom navrhovateľov v rámci
odvolaciehokonaniaodobromyseľnomvydržaníveciadospelkzáveru,žetítovecnadobudlivydržaním,
s poukazom na ustanovenie § 135 a zák. č. 140/64 Zb. , nakoľko z dokazovania mal preukázané, že

navrhovatelia potom ako bol napadnutý rozsudok, ktorým sa stali ideálnymi spoluvlastníkmi domu na H.
X dňa 22.09.1978 opatrený doložkou právoplatnosti, nimi užívanú časť považovali za vlastnú, nikým v
tejto držbe neboli rušení až do 06.05.1994, kedy sa odporca v 2. rade domáhal doručenia napadnutého
rozsudku.

Na základe dovolania odporcu v 2. rade G. O. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25.06.1999, č. k. 4Cdo

118/97 ( č.l. 150 ) - ako súd dovolací rozsudok bývalého Mestského súdu z 27.04.1995 zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu pre jeho nepreskúmateľnosť v súvislosti s vymedzením právnej otázky odvolacím
súdom, na posúdenie ktorej pripustil dovolanie, odvolací súd nejasne zdôvodnil využitie možnosti akú
konkrétnu právnu otázku považoval v prejednávanej veci pre rozhodnutie vo veci samej za zásadného
významu, resp. či má podľa neho zásadný význam po právnej stránke celé jeho rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2000, č. k. 14Co 397/99 rozsudok súdu 1. stupňa
zrušil a vec vrátil súdu 1.stupňa napriek skutočnosti, že sa mal zaoberať len otázkou špecifikácie
pripustenia dovolania a vec opätovne predložiť Najvyššiemu súdu SR v odôvodnení zrušujúceho
uznesenia nasmeroval súd 1.stupňa na dokazovanie v súvislosti s určením podielov spoluvlastníkov
( č.l. 22), s tým že povinnosťou súdu 1. stupňa bude opätovne podrobne vypočuť všetkých účastníkov

konania, prípadných svedkov, zadovážiť spisy po prejednaní dedičstva po nebohých M. a J. O.,
zaoberať sa tvrdeniami účastníkov v týchto konaniach a pri hodnotení ich pravdivosti zaoberať sa aj tou
skutočnosťoučiodporcav2.radebolprítomnýpriprejednanídedičstva,čimalnámietkyvočiprejednaniu
dedičstva po nebohom M. O., či prípadne podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, ďalej bude potrebné
vykonať dokazovanie na určenie výšky podielov spoluvlastníkov sporného rodinného domu, určiť mieru

príspevkov každého z nich na vybudovaní spoločného domu.

Súd teda opätovne vykonal dokazovanie obsahom pôvodného spisu č. 25C 269/75, toto doplnil v
intenciách odvolacieho súdu výsluchmi účastníkov konania, svedkovia neboli navrhnutí žiadnou zo
sporových strán, opätovne sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to stavebným povolením, rozhodnutím o
povolení trvalého užívania rodinného domu, predloženými faktúrami a dokladmi o platbách za materiál,

znaleckým dokazovaním, obsahom dedičských spisov po nebohých manželoch O., ako aj ostatným
spisovým materiálom, a zistil nasledujúci skutkový stav.

Súd konštatoval, že dňa 20.11.1959 bolo vydané Rozhodnutie o prípustnosti stavby rodinného domčeka
( č.l. 97 ) pre M. O. na parc. č. 5385, čís. vložky 9392 k. ú. B., na rodinný dom pozostávajúci z
troch izieb, troch kuchýň, jednej predsiene, dvoch špájz, kúpelne, 2x WC a pivnice, počet bytov dva

pod č. 8144/1959 bývalým ObNV Bratislava II V.. Dňa 28.12.1964 vydal ten istý orgán štátnej správy
kolaudačné rozhodnutie pod č. výst. 1400/1964 - 327.Z výsluchu K. S. - navrhovateľky v 2. rade v rámci konania č.25C 269/75 - č.l. 4 bolo zistené, že parcelu
na ktorej stojí sporný dom kupovali ešte za života otca všetci spoločne ( 12. 000 Kčs ) ona konkrétne
prispela sumou 5. 000 Kčs ešte v roku 1957 ako slobodná, následne došlo k dohode medzi ňou a rodičmi

o výstavbe rodinného domu, odporca v 3. rade ( brat ) sa oženil a odsťahoval od rodičov, odporca v 2.
rade ( brat ) s rodičmi už dlhšie nebýval, títo vedeli o dohode a nemali záujem o spoločnú stavbu, medzi
tým došlo k uzavretiu sobášu navrhovateľky v 2. rade s V. S. ( rok 1959 ), ona vybavovala všetky veci
súvisiace so stavbou ( stavebné povolenie ), stavebný materiál kupoval jej manžel, na stavbe pomáhali i
ostatní súrodenci ( odporca v 2. a 3. rade ), pričom odporca v 2. rade veľa cestoval, otec pracoval menej

- bol telesne slabší, pomáhali i cudzí ľudia, k dokončeniu stavby došlo v roku 1964 a teda nehnuteľnosť -
rodinný dom bola v spoluvlastníctve v polovici navrhovateľky s manželom v BSM a v polovici jej rodičov.
Odporcovia v 2. a 3. rade sa začali zaujímať o nehnuteľnosť až po úmrtí otca v roku 1975 v rámci
dedičského konania, poukázala, že po dostavbe rodinného domu tento obývali tak ako sa dohodli a ku
ktorému účelu bol aj dom stavaný a teda na prízemí so samostatným bytom aj s príslušenstvom pre
rodičov navrhovateľky a na poschodí kompletný trojizbový byt pre ňu s manželom, každý s vlastným

vchodom.

Z výsluchu J. O. - matky navrhovateľky v rámci konania č. 25C 269/75 - č.l. 4, súd konštatoval, že sa
nestotožnila s tvrdeniami v návrhu, parcela i dom je výlučným vlastníctvom jej a nebohého manžela,
nakoľko ho stavali s materiálu z búračky a nebolo žiadnej dohody, že by mal byt v spoluvlastníctve s
navrhovateľmi, pričom skutočne navrhovatelia platili majstrov a robotníkov, avšak len pokiaľ pracovali

pre nich na poschodí, inak na stavbe pracovali všetci spoločne a cudzích ľudí nepotrebovali, materiál z
búračky kúpili sami s manželom, navrhovateľka síce dala sumu 5. 000 Kčs, avšak táto jej bola vrátená,
nakoľko išlo o úradné peniaze. Ďalej potvrdila, že navrhovatelia obývajú od počiatku 1. poschodie a ona
s manželom prízemie, nakoľko pri stavbe bolo tak uvažované, navrhovatelia si aj platili svojich majstrov
a práce. Pôvodne žalovaná odporkyňa v 1. rade vyslovila súhlas so spoluvlastníctvom navrhovateľov

na dome za podmienky, že títo jej dovolia užívať i časť povaly a súčasne dovolia užívať prízemie
súrodencom - odporcom v 2.a 3. rade, navrhovatelia s týmto vyslovili súhlas. Menovaná poukázala, že
navrhovatelia tam bývajú preto že bývanie im prenechali, inak ona platí všetky poplatky za dom, za vodu
a podobne, písomne nebolo nič dohodnuté.

Z výsluchu J. O. v rámci totožného konania vyplynulo, že sa nevedel vyjadriť aká bola dohoda medzi

účastníkmi, nakoľko nebol prítomný, podľa informácií mal za to, že k dohode došlo až počas stavby, na
stavbe pomáhal podľa možnosti, nakoľko bol stále na služobných cestách, na kúpu parcely - záhrady
dal 7. 000 Kčs matke, pričom vystupoval ako sprostredkovateľ asi v roku 1967 - 68 medzi navrhovateľmi
a odporkyňou v 1. rade s manželom, kedy otec požadoval od navrhovateľov účty, títo sa urazili v rámci
výmeny názorov, odišli a vec sa tým skončila.

Z výsluchu G. O. vyplynulo, že výstavba rodinného domu bola rodinnou záležitosťou, pomáhali vlastnou
prácou a finančne všetci súrodenci i rodičia každý rôznou mierou, pričom nálada pri stavbe bola
taká, že dom stavia otec s manželkou a všetci im pomáhajú. O jednoposchodový dom išlo preto, že
taký musel byť na uvedenom mieste postavený, menovaný sa oženil, odsťahoval sa od rodičov, čím
umožnil navrhovateľom bývať s rodičmi, títo nemali inú možnosť dostať sa k bytu, menovaný rozhodne

poprel existenciu dohody ohľadom spoluvlastníctva navrhovateľov a rodičov. Podľa jeho vyjadrenia otec
rozhodne nad 50% previedol práce sám, lebo bol pracovitý, takisto pracovali navrhovatelia viac však
prispeli organizačnými vecami, zaistili existenciu stavebného materiálu za finančné prostriedky rodičov
a tým možno vysvetliť, že majú značné účty, keďže platili šeky a obstarávali materiál, domovú daň
platili rodičia, dohodou bolo upravené iba užívanie rodinného domu - horná časť navrhovateľmi a dolná

rodičmi. Predtým všetci bývali spoločne v štátnom byte aj s rodičmi, z ktorého sa menovaný v roku 1958
odsťahoval a keď sa dom dokončil, išli tam bývať navrhovatelia a rodičia.

Z pripojeného dedičského spisu Štátneho notárstva Bratislava III, č. D2805/75 po nebohom M. O.,
zomrelom XX.XX.XXXX. bez zanechania závetu, konkrétne zo zápisnice o predbežnom vyšetrení z
20.10.1975, urobenej za prítomnosti pozostalej manželky J. O. a dcéry K. S. a nimi i vlastnoručne

podpísanej bolo konštatované, že dôchodok nebohého činil 697,- Kčs mesačne, do dedičstva patrí
1 rodinného domu vl.č. 9372, k.ú. B., parc. č. 5385 - manželka ( nadstavba je vlastníctvom dcéry a
manžela ), z vl.č. 9372 bolo zistené, že M. O. je vlastníkom parč. 5385, vedenej ako pasienok v k.ú.
B. o výmere 812 m2 na základe kúpy z 02.12.1957. Z pripojeného znaleckého posudku I.. M. K. z
01.11.1975, vypracovaného pre uvedené dedičské konanie vyplynulo, že účelom ocenenia je vlastnícky

diel poručiteľa v 1, dom bol postavený v značnej časti už z raz použitého materiálu svojpomocou,do užívania bol daný v roku 1964 na základe výmeru ObNV B. V., č.Výst. č. 1400/1964-327, jedná
sa o dvojbytový dom s dvoma 2-izbovými bytmi s kabinetmi a príslušenstvom celková hodnota činila
151.197,- Kčs, z toho vlastnícky podiel poručiteľa v 1 činil 75.600,- Kčs. Zo zápisnice v uvedenom

dedičskom konaní zo dňa 04.11.1975 za účasti pozostalej manželky a troch detí nebohého, ktorí
dedičia dedičstvo neodmietli, zo zápisnice vyplynulo, že prítomní dedičia uviedli, že poručiteľ nadobudol
nehnuteľnosť - pasienok kúpou z roku 1957, na ktorom spolu s manželkou a za pomoci všetkých
detí vybudoval 2-izbový rodinný dom, ku ktorému dcéra K. spolu s manželom pristavila nadstavbu,
avšak stavebné povolenie na vybudovanie tejto nadstavby ( a celého domu ) bolo vystavené na

meno poručiteľa. K uvedenému dcéra uviedla, že v čase, keď o nadstavbu požiadala bola slobodná
a keď bola vec v behu žiadala o doplnenie, resp. o pozmenenie stavebného povolenia na svoje a
manželovo meno, čo jej NV odmietol s tým, že sa to nedá spraviť. Synovia poručiteľa tvrdili, že nadstavba
je naozaj majetkom dcéry a zaťa poručiteľa, avšak nie v tej hodnote ako to dcéra poručiteľa žiada.
Synoviaporučiteľažiadali,abyspoludedičkavecprávneusporiadalavdedičskomkonanítak,žepreberie
nadstavbu ako vlastný majetok a ďalšieho dedičstva sa zriekne, čo menovaná odmietla. Zo zápisnice

bolo ďalej konštatované, že manželka poručiteľa uviedla, že pôvodný dom skutočne stavala ona s
poručiteľom, resp. za ich prostriedky bol dom postavený, budovanie nadstavby taktiež zabezpečila a
vyplatila materiál a samotnú stavby, resp. remeselníkov platila z vlastných prostriedkov dcéra. Manželka
poručiteľa taktiež uviedla, že ona sama niekoľkokrát ešte za života poručiteľa navrhovala, aby sa vec
právne usporiadala, avšak poručiteľ toto odmietol urobiť. Na základe uvedeného a skutočnosti, že medzi

dedičmi nedošlo k dohode, ako aj skutočnosti, že je sporné i naďalej čo patrí do predmetu dedenia,
resp. koľko z domu a jeho hodnoty je majetkom dcéry K. S. štátne notárstvo konanie prerušilo a vyzvalo
dedičkuK.S.napodaniežalobynasúdvsúvislostisvlastníctvomknehnuteľnosti(rozhodnutieŠtátneho
notárstva Bratislava - mesto v Bratislave zo dňa 04.11.1975, č.k. D2805/75-14, právoplatné 28.11.1975 ).

Z úradného záznamu zo 04.11.1975 v rámci dedičského konania po nebohom M. O. vyplynulo, že

zápisnica bola doplnená v tom zmysle, že celý problém je v tom, že rodinný dom bol stavaný celý
naraz ako poschodový, 2-bytový a stavebné povolenie na celý dom bolo vydané na meno poručiteľa,
pričom rozpor medzi dedičmi sa týka len dcéry, jej brata G. a pozostalej matky, nakoľko syn J. ako štátny
zamestnanec bol často mimo domu a nevedel sa presne vyjadriť kto a koľko do domu investoval.

Z predchádzajúcich zápisníc v rámci dedičského konania po nebohom M. O. súd konštatoval, že boli

stanovené termíny na prejednanie dedičstva na deň 27.08.1979 ( neprítomní D.. J. O. - splnomocnil
svoju matku ), na ďalší termín 24.09.1979 sa opätovne nedostavili J. a G. O., na termín 09.10.1979
sa ospravedlnil D.. J. O., kedy zo zápisnice z uvedeného dňa bola konštatovaná prítomnosť J. O. -
pozostalej manželky, ktorá podľa plnej moci zastupovala aj svojho syna D.. J. O., bola účastná i dcéra
K. S. so svojím splnomocneným zástupcom. Uvedeného dňa Štátne notárstvo Bratislava III pod č. D

3/78-29 určilo, že rodinný dom pripadá do dedičstva v 1 , pričom ďalšia 1 je titulom bezpodielového
spoluvlastníctva majetkom pozostalej manželky J. O., súčasne určilo, že pasienok vyšpecifikovaný
v rozhodnutí patrí do dedičstva v 1 , pričom druhá polovica patrí pozostalej manželke, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 14.11.1979. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že notárstvo vychádzajúc
z rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave, ktorým bolo určené, že rodinný dom patrí manželom V.

a K. S. v 1 a druhá 1 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a manželky J. O.. Ďalej
bolo konštatované, že notárstvo určilo termín v poradí už tretí na 09.10.1979, kde sa opätovne
nedostavili všetci dedičia a aj prítomná manželka nebohého odmietla podpísať zápisnicu, teda nemohlo
byť rozhodnutie v zmysle § 35 Notárskeho poriadku vyhlásené, teda toto bolo vydané písomne s
doručením všetkým účastníkom. Zo zápisnice zo dňa 27.11.1979 v dedičskej veci po nebohom M.

O., spísanej za prítomnosti dcéry K. S. a jej splnomocneného zástupcu vyplynulo, že sa nedostavili
ostatní spoludedičia, notárka pristúpila k súpisu dedičstva, bolo vydané rozhodnutie o všeobecnej
hodnote dedičstva totožného dňa pod č. D 3/78-32, nadobudlo právoplatnosť 12.01.1980. Zo zápisnice
z 19.02.1980 spísanej Štátnym notárstvom Bratislava III v dedičskej veci po nebohom M. O., za
účasti dcéry poručiteľa a jej splnomocneného zástupcu bolo konštatované, že sa opätovne nedostavili

spoludedičia, doručované zásielky synovia nebohého zámerne nepreberali, boli použité ustanovenia
O.s.p. o náhradnom doručovaní, manželka nebohého prevzala predvolanie, avšak nepodpísala s
poznámkou, že nevie písať, ktorý údaj sa nezakladá na pravde. Ďalším rozhodnutím Štátneho notárstva
Bratislava III zo dňa 19.02.1980, č.k. D 3/78-37 notárstvo vyporiadalo celé dedičstvo a to 1 domu č.p.
XXXX na parc. č. 5385/1, k.ú. v B. v hodnote 32.900,- Kčs a 1 nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č.

9372, k.ú. B. ako parc. č. 5385 v hodnote 9.739,- Kčs, v EN U. v B., vedená ako parc. č. 5385/1
- dom o výmere 109 m2 a parc. č. 5385/2, záhrada o výmere 703 m2, ktoré dedičstvo preberajú vrovnakom pomere dedičky zo zákona v 1. skupine : J. O. - pozostalá manželka a K. S. - dcéra za
povinnosti vyplatiť spoludedičov J. O. a G. O. zo sumy 42.669,- Kčs čiastkami, pripadajúcimi na ich
dedičské podiely do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že

dedičmi zo zákona sa stali pozostalá manželka a 3 dospelé deti, ktorí dedičia dedičstvo neodmietli,
predmetom dedenia bola nehnuteľnosť pozostávajúca z parcely, nadobudnutej poručiteľom kúpou v
roku 1957 na ktorej bol postavený rodinný dom, ktorý nebohý vybudoval spoločne s manželkou, spolu
s dcérou a zaťom ako vyplynulo z rozsudku Mestského súdu v Bratislave. O súpise majetku a jeho
hodnote bolo vynesené rozhodnutie právoplatné 12.01.1980, na základe čoho štátne notárstvo vytýčilo

posledný termín pojednávania za účelom možnosti navrhnúť dohodu o nadobudnutí dedičstva, pričom
termíny dedičského konania boli určené na 28.01.1980 a 19.01.1980, na ktoré termíny ako aj na
všetky ostatné úkony sa dostavila iba dcéra poručiteľa a jej právny zástupca. Notárstvo konštatovalo,
že pozostalá manželka ako jediná zo spoludedičov zásielku do vlastných rúk prevzala, avšak bez
podpísania,sodôvodnením,ženeviepísať,čosanezakladánapravde,pretožemenovanávlastnoručne
podpísala na štátnom notárstve zápisnicu o predbežnom vyšetrení dňa 20.10.1975 ako aj zápisnicu z

1.konania o prejednaní dedičstva dňa 04.11.1975, pričom synovia G. a J. striedavo zásielky nepreberali
a ani po upovedomení poštovom doručovateľom, že zásielky sú uložené na pošte, tieto nevyzdvihli.
Štátne notárstvo využijúc ust. § 47 O.s.p. a dovtedy vynesené rozhodnutia považovalo za dourčené
po 2. pokuse o doručenie a vzhľadom, že i posledné konanie prebehlo bez účasti všetkých dedičov
za prítomnosti len dcéry a jej právneho zástupcu, rozhodlo o nadobudnutí dedičstva v zmysle § 39

notárskehoporiadkuavykonalopodľaods.3vyporiadanietak,žepredmetdedeniapripadnevrovnakom
pomere pozostalej manželke a dcére ako spoluvlastníčkam a jediným osobám, ktoré nehnuteľnosť
užívajú. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.04.1980.

Z LV č. 2929 zo dňa 17.11.1993 súd konštatoval, že M. O. bol vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej
sa v B., k.ú. V., parc. č. 5385/1 o výmere 109 m2 , zastavaná plocha, súp. č. 2628 a parc. č. 5385/2 o

výmere 703 m2 záhrady, titul nadobudnutia - bez zápisu, dopísané na základe objednávky č. 9932/93
ako II. etapa poz.vl. 9372.

Zo znaleckého posudku č. 55/93 I.. D. P. z októbra 1993 vypracovaného na základe žiadosti odporcu
v 2. rade vo veci dedičského konania vyplynulo, že hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v B.
na H. ul. X,. parc. č. 5385/1 a parc. č.5385/2 , k.ú. V. ( rodinný dom, pozemok, vedľajšie stavby, plot,

vonkajšie úpravy, ovocné porasty ), kde k dispozícii znalcovi bolo poskytnuté stavebné povolenie z
20.11.1959, geometrický plán z 01.12.1959 a rozhodnutie štátneho notárstva z 19.02.1980, bola vo
výške 1.754.711,- Sk, znalec konštatoval, že oceňovaná nehnuteľnosť je poschodový, voľne stojací
rodinný dom s popisným č. I., postavený v roku 1964 na základe stavebného povolenia z 20.11.1959,
jednásaoposchodovýnepodpivničenýrodinnýdomsostanovoustrechou,naprízemíje3-izbovábytová

jednotka prístupná samostatným vchodom, ďalej kuchyňa, komora, kúpeľne a WC. Na 2. poschodí je
ďalšia 3-izbová bytová jednotka so samostatným vchodom, kuchyňa, kúpeľne, WC, komory a balkón,
dom je napojený na elektrickú, plynovú, kanalizačnú i vodovodnú prípojku, pričom hodnota rodinného
domu po amortizácii bola vyčíslená znalcom na 493.878,- Sk.

Z pripojeného dedičského spisu č.k. Dnot 309/93 po nebohej J. O., zomrelej v priebehu konania dňa

XX.XX.XXXX ( právni nástupcovia v dôsledku univerzálnej sukcesie boli deti P.. J. O., G. O. a K.
S. ), bolo konštatované, že neexistoval závet, predmetom dedičstva boli okrem iného nehnuteľnosti
a to dom, záhrada v KÚ V., v rámci predbežného vyšetrenia notárom bol prítomný len odporca v
1. rade. Zo zápisnice spísanej dňa 07.12.1993 na notárskom úrade v Bratislave bola konštatovaná
prítomnosť len odporcov 1 a 2, bol daný nový termín dedičského konania na 05.01.1994. V uvedený

termín za prítomnosti všetkých detí po nebohej J. O. boli zopakované výsledky dovtedajšieho konania,
bolo konštatované, že predmetom dedičstva sú okrem iného nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2929,
k.ú. V. ako pozemky parc.č. 5385/1 a /2 v podiele 3, ako aj ploty a vonkajšie úpravy, ovocné porasty,
vedľajšia stavba a rodinný dom postavený na parc. č. 5385/1 v podiele 3/18-ín. Oboznámený znalecký
posudok o cene nehnuteľností všetci dedičia uznali za správny a úplný, dohodu o vyporiadaní dedičstva

neuzavreli, nakoľko dcéra K. navrhovala, aby rodinný dom nadobudla v celosti a pozemky vo výške
jej dedičského podielu, s čím ostatní nesúhlasili, odporca v 1. rade navrhol, aby v rodinnom dome
mohol bývať odporca 2, s čím nesúhlasila ich sestra. Štátne notárstvo rozhodlo o určení aktív a pasív
majetku i čistej hodnoty dedičstva a celé dedičstvo rozdelilo medzi troch dedičov každému v podiele 1/3
( uznesenie zo dňa 08.03.1994 č. D 1597/93, Dnot 309/93 ). Voči uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ

v 2. rade, v rámci odvolania Mestský súd v Bratislave uznesením zo dňa 02.11.1994 č.k. 11Co 65/94-50napadnuté uznesenie súdu 1. stupňa zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť, mal za to, že je vhodné
skúmať, či konanie vo veci Obvodného súdu Bratislava III, sp.zn. 7C 853/78 je právoplatne skončené,
zaoberať sa jeho obsahom, ako aj obsahom spisu bývalého štátneho notárstva Bratislava III, sp.zn.

D 3/78 po nebohom M. O.. Obvodný súd Bratislava III uznesením č. 1597/93-59, D 309/93 dedičské
konanie prerušil s poukazom, že prebieha súdne konanie na vyriešenie otázky podielu vlastníctva k
nehnuteľnostiam. Uznesením zo dňa 27.07.1998 v dedičskom konaní po nebohej J. O. súd opätovne
určil aktíva, pasíva a čistú hodnotu dedičstva a potvrdil nadobudnutie dedičstva všetkým trom dedičom,
voči ktorému rozhodnutiu bolo opätovne podané odvolanie a to zo strany dcéry nebohej, takisto zo

strany syna G. O., v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.09.2000,
č.k. 23Co 106/99-107 opätovne zrušil uznesenie súdu 1. stupňa nakoľko vzhľadom na súčasný stav
sporového súdneho konania o určenie vlastníctva k rodinnému domu súp.č. XXXX je potrebné dedičské
konanie prerušiť a len v nadväznosti na výsledok právoplatného skončenia tohto súdneho sporu bude
možné vykonať nový súpis aktív a pasív, určenie všeobecnej ceny majetku a o dedičstve rozhodnúť.
Súd 1.stupňa v dedičskej veci po nebohej J. O. uznesením zo dňa 06.03.2002 dedičské konanie prerušil

až do právoplatného skončenia súdneho konania, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 7C 134/00,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.04.2002.

Na čísle listu 33/a spisu sa nachádza výpočet platieb v súvislosti so stavbou rodinného domu od roku
1959, predložených navrhovateľkou 3, ktoré súdu následne v priebehu konania deklarovala na č.l. 141
ako náklady na výstavbu do rodinného domu a doklady o platbe domovej dane, znejúce na meno jej

nebohého manžela V. S.. Súd konštatoval, že sa jedná o rôzne faktúry a iné, z ktorých i keď niektoré
nie je možné presne zadefinovať čoho sa týkajú, v prevažnej miere sa preukázateľne týkali nákladov
v súvislosti s výstavbou. Súd ďalej konštatoval v tejto súvislosti, že odporcovia 1,2 súdu nepredložili
žiadne faktúry na obdobné platby.

Z listu vlastníctva č. 2929 bolo preukázané vlastníctvo M. O. k parc. č. 5385/1 o výmere 109 m2, zast.

plocha a k parc. č. 5385/2, o výmere 703 m2, záhrady, titul nadobudnutia bez zápisu, podľa objednávky
č. 9932/93 zo dňa 17.11.1993 išlo o druhú etapu poz. vl. 9372.

Predmetom sporu je určenie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti - konkrétne ku stavbe
rodinného domu, patriacich do dedičstva po nebohých M. a J. O., a určenie spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky 3. Nehnuteľnosť - pozemok nie je predmetom konania.

Ide o špecifické zákonodarstvo, dané len pre nehnuteľné veci, tzv. právo imobiliárne, kde nakladanie s
nehnuteľnosťami je do určitej miery prísnejšie, viac formalizované.

Podľačl.20ods.1,vetaprváÚstavySR,každýmáprávovlastniťatedaajnadobúdaťmajetok.Vlastnícke
právo patrí k základným ľudským právam a slobodám, zaručeným ústavou nielen fyzickým, ale aj
právnickýmosobám.Podľačlánku20ods.1,vetadruháÚstavySR,vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov

má rovnaký zákonný obsah, vyjadrený v právnej úprave Občianskeho zákonníka a v ďalších zákonoch.

Vlastnícke právo sa nadobúda na základe skutočností, ustanovených zákonom (§132 až §135c O.z.). Pri
odvodenom nadobúdaní vlastníctva konkrétne k pozemkom ( na základe zmluvy) sa tento úkon delí na

a/-titul nadobudnutia ( zmluva), ktorý má len záväzkové účinky a

b/-právny spôsob, ktorý má vecnoprávne účinky, teda prevodné.

Pri nehnuteľných veciach, čo je tento prípad nastanú účinky vkladom do katastra nehnuteľností (§133
O.z.).

V danom prípade ide určenie vlastníctva k stavbe - rodinnému domu, ktorý nie je zapísaný na liste
vlastníctva.Podľa § 80, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa
stalo neistým ( R 17/1972 a iné ).

Preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny
záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Základnou procesnou podmienkou
úspechu žaloby o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je teda skúmanie existencie naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. V danom prípade mal súd za to, že navrhovatelia
naliehavý právny záujem na určovacích žalobách riadne preukázali. Súd vychádzajúc z platnej právnej
judikatúry slovenských i českých súdov, kde sa dlhodobo v Českej republike pretraktuje právny názor, že

neexistuje naliehavý právny záujem pri žalobe na určení, že sporná vec patrí do dedičstva po nebohom
poručiteľovi, a že návrh má byť v znení, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci,
pričom následne sa táto vec prejednáva v rámci dedičského konania, ktorý právny názor pred krátkym
časom prevzali i slovenské súdy. Súd však dáva do pozornosti, že sú tu i naďalej aktuálne judikáty
Najvyššieho súdu SR, ktoré tento právny názor neprevzali a k uvedenému sa priklonil i tunajší súd.

Súd mal v konaní preukázané, že v roku 1958 došlo ku kúpe pozemku - nehnuteľnosti M. O., kde
sa rodičia navrhovateľky 3 a odporcov 1,2 dohodli na výstavbe rodinného domu za účasti - pomoci
svojich detí, v ktorom čase J. O. - odporca 1 mal služobný byt a G. O. - odporca 2 býval v byte na H.
v B., jedine dcéra - navrhovateľka 3 nemala otázku bývania vyriešenú, došlo k dohode medzi rodičmi
a dcérou v tom zmysle, že dcéra po vybudovaní bude bývať na 1.poschodí, čo sa i realizovalo, rodičia

budú bývať na vybudovanom prízemí budúceho rodinného domu. Táto dohoda nebola písomná, išlo
o ústnu dohodu medzi dcérou a rodičmi a konkludentne i s manželom dcéry, ako súd vychádzal i z
výpovedí svedkov G. a U., ktorí vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní potvrdili skutočnosť,
že pri osobnom stretnutí s rodičmi navrhovateľky 3 sa títo vyjadrili, že by bez dcéry a jej manžela nikdy
nepostavili rodinný dom a horná časť bude patriť dcére a jej manželovi. Z dokazovania jednoznačne

vyplynulo ( znalecký posudok nachádzajúci sa v spise i zhodné výpovede účastníkov konania, stavebné
povolenie na predmetnú stavbu ), že rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, majúcimi každá
samostatný vchod a samostatné elektrické hodiny bol jednoznačne zafinancovaný čo sa týka prvého
poschodia navrhovateľkou 3 a jej nebohým manželom, navrhovateľka 3 v konaní riadne preukázala
dokladmi financie za viac ako polovicu nákladov ( 64.000,-Sk ), pričom odporcovia 1,2 žiadnym

dokladom nepreukázali finančnú výpomoc na stavbe, podieľali sa len výpomocou manuálnou aj to len
preukázateľne odporca v 2. rade (výpoveď nebohej matky, výpoveď odporcu 2 - zabezpečenie materiálu
z búračiek ), odporcovia 1,2 žiadnym svedkom nepreukázali svoje tvrdenia ohľadom finančnej výpomoci
a po kolaudácii stavby bývanie navrhovateľky 3 s jej manželom v byte na 1.poschodí nespochybňovali,
navrhovateľka 3 s manželom horné poschodie riadne užívala až do úmrtia svojho otca v roku 1975,

pričom až v rámci dedičského konania po úmrtí otca navrhovateľky 3 uvedené nebolo sporné, t.j. 11
rokov.

Bolo nesporné, že výstavba spornej nehnuteľnosti ako taká začala v roku 1960 na základe
stavebného povolenia zo dňa 20.11.1959 a trvala až do roku 1964, kedy dňa 28.12.1964 bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie na túto stavbu, do spisu nezaložené, avšak jeho existenciu účastníci v konaní

nespochybňovali, toto kolaudačné rozhodnutie bolo citované vo viacerých rozhodnutiach a znaleckých
posudkoch, založených v spise.

Takisto bolo preukázané, že navrhovateľka v 3. rade K. S. sa zosobášila s t.č. nebohým V. S. ( právnym
predchodcom navrhovateľov

1,2 ) dňa 01.08.1959, t.j. ešte pred vydaním stavebného povolenia na predmetnú stavbu, t.j. v čase

započatia tejto stavby bola už vydatá, a úmysel rodičov navrhovateľky 3 i samotnej navrhovateľky 3 a
jej nebohého manžela bol nesporný, t.j. že mladá rodina bude bývať na 1.poschodí.Zo znaleckého posudku I.. V. bolo preukázané, že sa jedná o rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami,
takisto sa konštatuje v tomto znaleckom posudku, že rodinný dom bol i od počiatku takto užívaný. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikát Najvyššieho súdu z 13.04.1964, č.k. 5Cz 29/64 k otázke

dohody o postavení rodinného domčeka spoločnou činnosťou viacerých účastníkov. Pre skutkový záver,
že rodinný dom na stavebnom pozemku patriacom rodičom navrhovateľky 3 a odporcom 1,2 postavili
len títo rodičia a to za pomoci detí, preto patrí do dedičstva po týchto rodičoch, ako tvrdili odporcovia 1,2
niet dostatočného skutkového podkladu vo výsledkoch konania. Súd zameral dokazovanie prevažne na
skutočnosti a okolnosti, týkajúce sa účasti navrhovateľky 3 a jej t.č. nebohého manžela V. S., ako aj

odporcov 1,2 a nebohých rodičov M. a J. O. na financovaní predmetnej stavby a obstarávaní rôznych
záležitostí pri jej realizácii, súd mal preukázané listinnými dôkazmi, že stavebné povolenie na výstavbu
predmetného rodinného domu bolo vydané na meno M. O., ktorý vystupoval ako stavebník v zmysle
príslušných ustanovení Stavebného poriadku ( vyhl. č. 144/1959 U.v. -

§ 23,24 a nasl. ), čo by potvrdzovalo pravdivosť tvrdenia odporcov 1,2, že nebohí rodičia si stavali
dom sami pre seba, všestranne im však finančne pomáhali deti, čo však nekorešponduje s dohodou,

uzavretou ústnou formou medzi rodičmi a ich dcérou, konkludentne s jej manželom. Odporcovia 1,2
nepreukázali svoje tvrdenie akou finančnou čiastku sa podieľali na výstavbe rodinného domu, ani v
akej miere sa podieľali manuálne či inak. V konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali ani
skutočnosť, že by existovala dohoda, že by predmetný rodinný dom mal byť postavený spoločne ( toto
vyvracajú aj svedecké výpovede G. a U. ). Súd mal za to, že vyplýva i z povahy veci, že stavba

rodinného domu s predpokladaným nákladom vo výške 80.000,- Kčs na pozemku ( č.l. 97/f ), ktorý patril
stavebníkovi sa nezaobíde bez toho, aby stavebník vykonal celý rad právnych úkonov občianskoprávnej
aj administratívnoprávnej povahy, nie je mysliteľné, že by navrhovateľka 3 spolu s nebohým manželom
prikročili k stavbe tak nákladného domu na pozemku zapísanom vlastníckym právom na nebohého M. O.
a jeho manželky J. bez toho, že by s ním jednali o podmienkach takejto stavby a o budúcom usporiadaní

vzájomných vzťahov osôb na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnených.

Čo sa týka osobnej účasti účastníkov konania a ich právnych predchodcov na prevádzaní stavebných
prác a financovaní prác po jej dokončení, všetkých právnych úkonov nutných k dosiahnutiu účelu, ktorý
odporcovia 1,2 účasťou na tejto stavbe sledovali, bolo treba z hľadiska ich platnosti posudzovať súhrnne
ivjednote.Ztohtopohľadunavzájomnévzťahyúčastníkovtuvystupujedopopredianiekoľkozmluvných

vzťahov. V prvom rade muselo dôjsť k uzavretiu dohody ( zmluvy ), obsah ktorej sa týkal založenia
spoluvlastníctva k rodinnému domčeku, ktorý mal byť postavený spoločnou činnosťou účastníkov
konania a nebohým V. S. a M. a J. O., poprípade aj ďalších osôb, takisto muselo tiež nutne dôjsť k
dohode, ktorá oprávňovala navrhovateľku 3 a jej nebohého manžela, aby si postavili časť rodinného
domu ( 1.poschodie ) na pozemku, ktorý bol vo vlastníctve jej otca a matky. Takisto tu musela existovať

aspoň nejaká predbežná dohoda o tom, kto z účastníkov, prípadne aj ďalších osôb z príbuzenstva bude v
tomto rodinnom domčeku bývať, alebo ho inak užívať. Je nesporné, že kúpa stavebného pozemku bola
realizovaná zo strany rodičov účastníkov konania, pričom získanie stavebného povolenia na meno M.
O. sa stalo len formálne, aby sa takýmto spôsobom J. a M. O. vyhli riziku, že by príslušné štátne orgány
im stavebné povolenie v znení v akom bolo vydané neudelili. Súd mal za to, že predmetný rodinný dom

si nebohí manželia O. postavili spoločne s dcérou - navrhovateľkou 3 a jej nebohým manželom, nešlo
o spoločnú stavbu všetkých účastníkov konania, teda aj odporcov 1,2. Súd dáva ešte do pozornosti, že
veľkosť podielu na spracovanej veci nie je jediným a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, kto sa stane
jej vlastníkom. Ustanovenie § 126 ods. 2 O.z. dáva súdu právo, aby tam, kde to vyžaduje všeobecný
záujem, určil vlastníka spracovanej veci aj inak, pričom má spravidla dať prednosť tomu, kto k vzniku

výrobku prispel svojou prácou.

Súd aj s poukazom na v tom čase platnú právnu úpravu ( zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a
zákon č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov, ako aj v tom čase platný Občiansky zákonník ) dáva
do pozornosti, že stavebné povolenie na rodinný dom bolo vydané pre stavebníka a to na počet bytov
dva, teda v čase podávania žiadosti musela existovať dohoda medzi rodičmi navrhovateľky 3 a ňou

spolu s jej manželom, že v jednom z vybudovaných bytov v rodinnom dome bude bývať navrhovateľka 3
a jej nebohý manžel, ktorá dohoda sa i realizovala, a od počiatku doposiaľ je jeden z bytov ňou užívaný
a v minulosti užívaný spolu i s jej nebohým manželom, taktiež kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na
rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami.Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 41/1964 Zb., účinného od 01.04.1964, národné výbory napomáhajú
tomu, aby sa do rodinného domčeka, v ktorom užíva byt iný občan, mohol nasťahovať jeho vlastník
alebo jeho ženaté (vydaté ) dieťa, prípadne jeho rodičia. za týmto účelom prideľujú miestne národné

výbory náhradné byty užívateľom bytov v rodinných domčekoch alebo dbajú, aby užívatelia týchto bytov
boli zaraďovaní do družstevnej alebo individuálnej bytovej výstavby. Takisto podporujú uskutočňovanie
výmien bytov medzi vlastníkmi rodinných domčekov a užívateľmi bytov v nich.

Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, z prideľovacieho práva miestneho národného výboru je byt
v rodinnom domčeku vyňatý, ak vyhlási vlastník domčeka miestnemu národnému výboru súčasne s

ohlásením uvoľneného bytu alebo do 8 dní po tom, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie súdu alebo
národného výboru o zrušení práva užívať byt, že sa do 15 dní do bytu nasťahuje alebo že v tejto lehote
v ňom ubytuje svoje ženaté ( vydaté ) dieťa, alebo ak nejde o obce uvedené v § 7 ods. 1, svojich rodičov.

Podľa § 23 ods.3 citovaného zákona, ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môže právo nasťahovať
sa do uvoľneného bytu v domčeku alebo ubytovať v ňom svoje ženaté

( vydaté ) dieťa alebo svojich rodičov použiť každý zo spoluvlastníkov, a to podľa vzájomnej dohody, a

ak k nej nedôjde, podľa rozhodnutia súdu ( § 139 O.z.).

Podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona, prideľovacie právo miestneho národného výboru sa nevzťahuje
na jednotlivú obytnú miestnosť ( časť bytu ) v rodinnom domčeku, ak ohlási vlastník rodinného domčeka
miestnemu národnému výboru súčasne s ohlásením uvoľneného bytu v domčeku, že túto miestnosť
bude užívať sám alebo príslušník jeho rodiny pre svoje zotavenie, alebo za účelom ošetrenia záhrady.

Túto výhodu môže vlastník rodinného domčeka uplatniť, ak býva sám alebo príslušník jeho rodiny v obci,
uvedenej v § 7 ods. 1 a ak ide o inú obec, než v ktorej je rodinný domček. Jednotlivá obytná miestnosť
v rodinnom domčeku je vyňatá z prideľovacieho práva miestneho národného výboru len vtedy, ak je od
bytu, ktorý sa má prideliť, tak oddelená, že jej užívaním nebude užívateľ bytu rušený v jeho obvyklom
užívaní, alebo ak ju možno podľa vyjadrenia stavebného úradu takto upraviť.

Podľa § 23 ods. 5 citovaného zákona, ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môžu všetci
spoluvlastníci uplatniť právo na užívanie len jednej miestnosti dohromady.

V nadväznosti na § 23 ods. 2 až 5 citovaného zákona je nutné poukázať na ust. § 23 ods. 2 Zákona
č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov, účinného od 01.09.1966, kde byty v osobnom vlastníctve
sú tak ako byty v rodinných domčekoch vyňaté z prideľovacieho práva MNV, teda byty v osobnom

vlastníctve majú plniť rovnaký účel ako rodinné domčeky a teda na tieto byty sa majú vzťahovať tie isté
predpisy ako na rodinné domčeky.

Vzhľadomnacitovanéustanoveniaprávnychpredpisov,malsúdpodpornezato,žeokremužuvedených
právnych posúdení, nepochybne muselo dôjsť k ústnej dohode medzi rodičmi navrhovateľky 3 a ňou
samotnou a jej nebohého manžela o výstavbe rodinného domu, v ktorom jednu bytovú jednotku bude

užívať navrhovateľka 3 s manželom a druhú bytovú jednotku rodičia, v opačnom prípade by došlo
k využitiu prideľovacieho práva miestneho národného výboru v zmysle zhorauvedených ustanovení
zákona.

Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., platného od 01.01.1951 do 31.03.1964,
kedy dňom 01.04.1964 nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ak vec patrí niekoľkým

osobám spoločne, sú jej spoluvlastníkmi. V pochybnostiach sa predpokladá, že podiely spoluvlastníkov
sú rovnaké.

Ako vyplýva z komentára k § -om 133 až 142 v súvislosti so spoluvlastníctvom, dôvodom obšírnejšej
úpravy spoluvlastníctva v Občianskom zákonníku č. 141/1950 Zb. je skutočnosť, že spoluvlastnícke
pomery sú značne zložitejšie ako pomery vlastnícke a bývajú predmetom častých sporov, ako i

skúsenosť, že dôkladné vyjasnenie spoluvlastníckych pomerov je predpokladom náležitej úpravy zmluvy
o združení ( § 489 ) a jedine spoľahlivým základom pomerov vyplývajúcich zo zákonného majetkového
spoločenstva manželov ( § 22, 26 ods. 1 Zákon č. 265/1949 Zb., o rodinnom práve )Podľa § 489 zákona č. 141/1950 Zb., niekoľko osôb sa môže sdružiť, aby sa spoločne pričinili o
dosiahnutie hospodárskeho účelu.

Podľa § 417 zákona č. 141/1950 Zb., ak sa takto sdružia fyzické osoby, musia sa na činnosti sdruženia

zúčastniť vlastnou prácou.

Podľa § 491 zákona č. 141/1950 Zb., do sdruženia môžu členovia vniesť aj vklady v peniazoch alebo
v iných veciach. Ak nie je smluvou ináč ustanovené, predpokladá sa, že vklady všetkých členov sú
rovnaké.

Podľa § 138 zákona č. 141/1950 Zb., spoluvlastník môže žiadať zrušenie spoluvlastníctva a rozdelenie
spoločnej veci. Ak sa o spôsobe rozdelenia nedohodnú všetci spoluvlastníci, rozhodne súd.

Súd mal v konaní preukázané, že stavebné povolenie na rodinný dom bolo vydané a právoplatné ešte
za účinnosti 1. Občianskeho zákonníka, platného od roku 1951 do roku 1964, teda ako vyplýva i z
obsahu stavebného povolenia jednalo sa o rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, teda ešte pred
žiadosťou vo veci vydania stavebného povolenia, musela predchádzať ústna dohoda medzi nebohými
rodičmi navrhovateľky 3 a navrhovateľkou 3 a jej manžela o spoločnej výstavbe rodinného domu,

uvedené vyplýva i z dedičského konania po nebohom M. O., kde samotná t.č. nebohá manželka M. O.
sa vyjadrila k výstavbe rodinného domu a jeho užívaní tak, ako je zhora uvedené, takisto ako vyplynulo z
dokazovania Miestny národný výbor v tom čase nevyužil svoje prideľovacie právo v zmysle ustanovení
§ 23 a nasl. zákona č. 41/1964 Zb., účinného od 01.04.1964, z čoho súd taktiež usúdil, že dohoda medzi
rodičmi a dcérou existovala a to ústnou formou, samotná nebohá J. O., ako pozostalá manželka po M.

O. uviedla do zápisnice z dedičského konania po nebohom, že ona sama iniciovala, aby sa vec dala do
poriadku, jej manžel to však odmietal.

Súd mal preukázané, že bolo vydané i kolaudačné rozhodnutie a to dňa 28.12.1964 pod č.výst.
1400/1964-327, citované v rôznych rozhodnutiach, nachádzajúcich sa v spise.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 40/1964 Zb., účinný od 01.04.1964 ), osobné vlastníctvo

k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu,
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 40/1964 Zb.,), vec môže byť v osobnom
spoluvlastníctve viacerých občanov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Súddospejúckzáveru,žejednoznačnedošlokústnejdohodeovýstavberodinnéhodomuajehoužívaní
a to za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb., a to v zmysle § 489 a nasl. citovaného zákona, ktorá dohoda sa
inaplnila,avšakbezprávnehoriešenia.Takistomalpreukázané,žekvydaniukolaudačnéhorozhodnutia
došlo už za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb., následne bol rodinný dom užívaný v zmysle stavebného
povolenia ako dve bytové jednotky, z ktorých po dokončení stavby prízemie užívali M. a J. O. a vrchné

poschodie K. S. s manželom, rodinný dom bol i riešený s dvomi samostatnými vchodmi, teda pre dve
rodiny.

Súd mal teda z genézy jednotlivých listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania v konaní
preukázané, že pozemok bol zakúpený 02.12.1957 M. O., stavebné povolenie na výstavbu rodinného
domu bolo vydané na jeho meno dňa 20.11.1959, prípravnými prácami na pozemku sa začalo ešte v

roku 1957 a to klčovaním pozemku, lámaním stavebného kameňa, rozdelením pozemku na stavebnú
a záhradkársku časť, zabezpečením materiálu z búračiek dovozom, skládkou materiálu a to na oba
byty v rodinnom dome, oba byty majú zvlášť vchody, finančne zabezpečovala stavbu rodinného domu
pozostávajúceho z dvoch samostatných bytov navrhovateľka 3 spolu s manželom a jej rodičia. Súd mal
preukázané, že boli i problémy pri predkladaní účtov medzi navrhovateľkou v 3. rade a jej rodičmi, a

to práve z dôvodu, že otec M. O. odmietal dať vec do poriadku po právnej stránke, platby za domovú
nehnuteľnosť elektrinu, vodu a iné platili rodičia navrhovateľky 3 ( č.l. 30 a nasl. ).Súd teda pri rozhodovaní mal za to, že predmetná nehnuteľnosť patrila do spoluvlastníctva manželov
O. a K. a V. S., bral i do úvahy, že v čase vydania stavebného povolenia i kolaudačného rozhodnutia
bola dcéra nebohých manželov O. (navrhovateľka 3 ) v manželskom zväzku s V. S..

Podľa rozsudku NS č. 44/93 - vznik stavby nie je možné dávať do roviny s jej stavebným dokončením.
Ak na stavbe boli urobené prvky dlhodobej životnosti - bola dokončovaná už existujúca vec a tak
do BSM stavba nepatrí. S poukazom na skutočnosť, že v čase manželského zväzku navrhovateľky
3 bolo teda už vydané stavebné povolenie a počas tohto zväzku bola i stavba dokončená, súd
má za to, že 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohom V. S.,

ďalej 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľky 3 a 1
spoluvlastníckeho podielu patrí do dedičstva po nebohom M. O. a 1 spoluvlastníckeho podielu patrí do
dedičstva po nebohej J. O..

V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva k zhotovovanej stavbe dáva súd do pozornosti i rozsudok NS
ČR č. 22 Cdo 349/2004, v zmysle ktorého vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu
uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba.

Predmet občianskoprávnych vzťahov je vymedzený v § 118 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a to ako
veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom môžu byť tiež
byty alebo nebytové priestory. Otázkou je čo je to stavba v zmysle Občianskeho zákonníka, odkedy sa
výsledok stavebnej činnosti stáva stavbou ako predmet občianskoprávnych vzťahov, kto je vlastníkom
novovytvorenej stavby a kedy je stavba súčasťou pozemku a kedy samostatnou vecou, problémom

tiež je, kedy stavba ako vec zaniká. Pre oblasť občianskeho práva nie je možné použiť vymedzenie
stavby podľa § 139b ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku,
podľa ktorého sa za stavbu považujú všetky stavebné diela bez zreteľa na ich stavebno-technické
prevedenie,účeladobutrvania,nakoľkototovymedzeniejedanélenpreúčelystavebno-právne,navyše
pre niektoré stavby ku ktorých realizácii je treba stavebné povolenie, resp. ohlásenie stavebnému úradu,

netvoria veci v občiansko-právnom zmysle. Pre účely občianskeho práva je pojem stavba nutné vykladať
staticky ako vec v právnom zmysle, teda ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilý byť
predmetom občiansko-právnych vzťahov. Vlastníkom stavby sa stáva stavebník bez ohľadu na to, či
stavalzvlastnéhoalebocudziehomateriálu.Stavebníkomvzmysleobčianskehoprávajeten, ktostavbu
uskutočnilsprávnerelevantneprejavenýmúmyslommaťjupreseba(stavebník).Niejerozhodné,komu

boloadresovanérozhodnutieostavebnompovolení.Priposúdenívlastníckychainýchprávnychvzťahov
k stavbe vzniklej spoločnou činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody, uzavretej
medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná založí spoluvlastníctvo len ak je z jej
obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť. Pokiaľ stavbu realizuje viac
osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé,

že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, sú stavebníkmi všetky tieto osoby,
ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi. V danom prípade bolo však jednoznačne preukázané,
že k takejto dohode došlo ešte pred podaním žiadosti na príslušný orgán o vydanie stavebného
povolenia, a preto nie je možné postupovať podľa C 1536 Sou R NS. Pri posudzovaní okamžiku vzniku
stavby ako veci je rozhodný okamžik, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od

ktorého začínajúce všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo i individuálne
určenej veci. K tomu pri nadzemných stavbách dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačné a
nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, a teda je
nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, nakoľko vznik stavby nie je totožný s jej
stavebným dokončením. Súd vychádzajúc teda z ústnej dohody a vydaného stavebného povolenia za

účinnosti zákona č. 141/1950 Zb., ako aj z realizácie samotnej stavby 2-bytového rodinného domu mal
za to, že i keď kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až v decembri 1964, teda za účinnosti zákona č.
40/1964 Zb., za okamžik vzniku stavby je potrebné považovať obdobie za účinnosti zákona č. 141/1950
Zb., platného do 31.03.1964.

Súd sa zaoberal i otázkou vydržania, ktorá skutočnosť bola pretraktovaná v odvolaní navrhovateľky 3,

a na základe ktorého odvolací súd rozsudkom z 27.04.1995 rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 07.04.1978
potvrdil, dospejúc k záveru, že navrhovatelia vec vydržali podľa § 135a Zákona č. 140/64 Zb., nakoľko
navrhovatelia od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zo dňa 07.04.1978, ktorý sa stal právoplatným
22.09.1978 nimi užívanú časť považovali za vlastnú a nikým v tejto držbe neboli rušení až do 06.05.1994
( t.j. 15 a pol roka ), kedy sa odporca 2 domáhal doručenia napadnutého rozsudku.Zákon č. 141/1950 Zb., mal zakotvený inštitút vydržania s vydržacou dobou 10 rokov, následne zákon
č. 40/1964 ( účinný od 01.04.1964 do 31.03.1983 ) tento inštitút vôbec neupravoval, avšak novelou tohto
zákona a to zákonom č. 131/1982 Zb.( účinným od 01.04.1983 ) bol inštitút vydržania obnovený a to ako

spôsob nadobudnutia vlastníctva. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že mu vec alebo právo prináleží ( § 130 ods. 1 OZ. ), nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa, jeho dobrá viera sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec
mohlo vydržanie nastať, a teda i k právnemu dôvodu ( titulu ), ktorý by mohol mať za následok vznik
práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto

presvedčenie držiteľa je opodstatnené, okolnosťami svedčiacimi pre záver o existencii dobrej viery
sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti
nadobúdateľa, teda tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby ) -
napr. existencia zmluvy, resp. právoplatné súdne rozhodnutie - čo je vlastne tento prípad. V konaní bolo
preukázané,ženapadnutýrozsudok,nazákladektoréhosanavrhovateliastaliideálnymispoluvlastníkmi
domu v B., na H. X,. bol opatrený doložkou právoplatnosti 22.09.1978, od ktorej doby navrhovatelia

svoju ideálnu časť nerušene ako vlastníci užívali, nimi užívanú časť považovali za vlastnú a nikým v
tejto držbe neboli rušení až do 06.05.1994, kedy sa odporca G. O. domáhal doručenia napadnutého
rozsudku. Navrhovatelia boli teda v dobrej viere, že existoval právny titul, pričom oprávnená držba sa
nemusí nutne opierať o existenciu právneho dôvodu, postačí aby tu bol domnelý právny dôvod ( titulus
putativus ), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto

právny titul svedčí. Súd dáva i do pozornosti, že účelom vzniku inštitútu vydržania je uviesť do súladu
dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č.
509/1991 Zb. väčšinu obmedzení pri tomto inštitúte odstránila a predmet vydržania je obmedzený len
okrajovo §- om 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( čo nie je tento prípad ). Vlastníkom vydržanej veci
sa držiteľ stáva okamžikom, kedy splnil podmienky vydržania ( § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka ),

ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zákon nevyžaduje, táto
novela držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky potrebnej
vydržacej doby, pričom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti ( t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla
k vydržaniu ) mohli nastať najskôr 01.01.1992.

V danom prípade mal súd teda za to, že navrhovatelia - preukázateľne spôsobilí k nadobudnutiu

vlastníckeho práva, mali vec v oprávnenej držbe, boli so zreteľom ku všetkým zhora uvedeným
skutočnostiam v dobrej viere, že im vec patrí. Takisto splnili zákonom danú vydržaciu dobu 10 rokov,
ich držba bola nepretržitá, dokonca 14,5 roka. Navrhovatelia v priebehu vydržacej doby nezistili žiadne
okolnosti, z ktorých by mali objektívne poznať, že vec nie je ich, takéto okolnosti im ( ako vyplynulo z
dokazovania ) v konaní neboli známe vzhľadom na právoplatné súdne rozhodnutie.

Súd zameral svoje dokazovanie na skutočnosti a okolnosti, týkajúce sa účasti navrhovateľov i ďalších
osôb na financovaní tejto stavby, obstarávaní rôznych záležitostí pri jej prevádzaní, mal za to, že stavbu
rodinného domu prevádzali čo sa týka horného poschodia navrhovateľka 3 spolu s manželom a to práve
na základe ústnej dohody.

Čo sa týka osobnej účasti na prevádzaní stavebných prác a financovaní stavby po jej dokončení toto

bolo treba z hľadiska ich platnosti posudzovať súhrnne v ich dialektickej jednote, nie izolovane. Pri
takomto pohľade na vzájomné vzťahy účastníkov vystupuje markantne do popredia niekoľko zmluvných
vzťahov, predovšetkým muselo dôjsť k uzavretiu dohody ( zmluvy), obsah ktorej sa týkal založenia
spoluvlastníctva k rodinnému domu, ktorý mal byť postavený spoločnou činnosťou nebohých manželov
O. a K. S. s manželom. Muselo tiež nutne dôjsť k dohode, ktorá oprávňovala, aby sa postavil rodinný

dom na pozemku, ktorý bol vo vlastníctve manželov O.. Konečne tu musela existovať aspoň nejaká
predbežná dohoda o tom, kto z účastníkov poprípade aj ďalších osôb z príbuzenstva bude v tomto
rodinnom dome bývať, alebo ho ináč užívať. Súd mal teda zato, že išlo o ich spoločnú stavbu.

Súd mal teda preukázané nadobudnutie vlastníctva navrhovateľky a jej nebohého manžela v polovici k
rodinnému domu s poukazom na ust. § 489 zákona č. 141/1950 Zb. a to na základe ústnej dohody.

Vzhľadom na všetko zhorauvedené súd návrhu v jeho pozmenenej forme v celosti vyhovel.V súvislosti s návrhom na alternatívny petit a návrhom na jeho zmenu na eventuálny petit súd konanie
o týchto návrhoch zastavil na základe späťvzatia oboch návrhov a to za súhlasu protistrany podľa § 96
ods. 1,2 O.s.p..

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolspoukazomna§167ods.1,2O.s.p.tak,že onáhradetrovkonania
bude rozhodnuté samostatným uznesením a to z dôvodu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku ešte nebolo
možné o týchto rozhodnúť s poukazom na nevysporiadané trovy konania ohľadom znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v piatich
rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O.s.p. ).