Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/361/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217614
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112217614.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: X. Q. V., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., B. X, X. P. V., N..
XX.X.XXXX, A. M. K., C. XX, X. H.K. L., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., N. Y. XX, X. V. L., N.. X.XX.XXXX,
A. M. K., N. XX, X. V. K., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., F. X, všetci zastúpení JUDr. Milanom Slebodníkom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Q. V., N.. XX.XX.XXXX, A. M. K., M.
XX, zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní

o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I zo dňa 23. júna 2014 č.k. 13C/174/2012-100 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni v 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 46,76 eura na
účet jej právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Slebodníka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni v 2. rade
nepriznal.

Rozhodol tak potom, ako Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. októbra 2013 č.k. 4Co/228/2013
- 65 zrušil jeho uznesenie zo dňa 19. apríla 2013 č.k. 13C/174/2012-47, ktorým voči žalovanému zastavil
konanie o návrhu žalobkyne v 2. rade o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX,
uzavretej medzi V. V., T.. S.Y., D. F. XX.X.XXXX P. Q. V., D. F. XX.X.XXXX ako darcami a žalovaným ako

obdarovaným, vo vzťahu žalovaného a žalobkyne v 2. rade priznal náhradu trov konania žalovanému,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 200,52 eura, žalobkyni v 2. rade uložil povinnosť
priznanú sumu zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a návrh
žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade voči žalovanému vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude
rozhodnuté aj o trovách týchto účastníkov.

Poukazom na obsah odôvodnenia označeného rozhodnutia odvolacieho súdu, vec právne posúdil podľa

§ 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že v danom prípade, v zmysle zásady procesného
zavinenia zastavenia konania voči žalobkyni v 2. rade, ktorá svojim späťvzatím zavinila zastavenie
konania, žalovanému patrí právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
prvostupňového konania vo výške 200,52 eura a z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 67,88 eura.

Vychádzajúc zo zistených pomerov účastníkov konania dospel k záveru, že priznanie náhrady trov

konania žalovanému by malo zvlášť nepriaznivé dôsledky na životnú situáciu žalobkyne v 2. rade,ktorá má XX rokov, je ovdovelou starobnou dôchodkyňou, od 17.4.2008 evidovanou ako poberateľ
dôchodku vo výške t.č. 520,40 eura, nie je vlastníčkou, ani držiteľkou motorového vozidla a je podielovou
spoluvlastníčkou bytu N. C. XX M. K. M. W. X/X, M. K. Ú. H., D. N. R. Č.. XXXXX P. D. M. W. X/X M.

K. Ú. K., D. N. R. Č.. XXXX. Uviedol, že berúc do úvahy výšku náhrady trov konania v sume 268,40
eura i pomery žalovaného, ktorý má XX rokov, je zamestnaný, od XX.X.XXXX je vlastníkom motorového
vozidla a tiež nehnuteľností v K., M. K. Ú. Q. (R. Č.. XXXX, R. Č.. XXXXX) P. M. K. Ú. K. (R. Č.. XXXX),
nepriznanie náhrady trov konania by nemalo pre neho mať za následok zvlášť nepriaznivé dôsledky. Na
základe uvedeného náhradu trov konania žalovanému nepriznal, i keď by inak podľa ust. § 146 ods. 2

O.s.p. právo na ich náhradu mal.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2,
písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmeniť a
uložiť žalobkyni v 2. rade nahradiť žalovanému trovy konania. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 83,89 eura.

Predovšetkým namietol záver prvostupňového súdu, že nepriznanie trov konania vo výške 268,40

eura by pre neho nemalo mať zvlášť nepriaznivé dôsledky. Dôvodiac, že ustanovenie § 150 O.s.p.
možno aplikovať len v celkom výnimočnom prípade, ktorý musí byť náležite odôvodnený, mal za to,
že podmienky na aplikáciu § 150 O.s.p. nie sú splnené, nakoľko priznanie mu náhrady trov konania
majetkovú sféru žalobkyne v 2. rade nijakým spôsobom nepoškodí. V tejto súvislosti opätovne poukázal
na jej majetkové pomery, najmä výšku jej starobného dôchodku (§ 520,40 eura) a skutočnosť, že jej v

celosti pripadlo dedičstvo, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov, ktorého súčasťou je i vlastníctvo
nehnuteľností v katastrálnom území H. v hodnote 17.000 eur a vo veľkosti podielu 1/2 nehnuteľnosť v
katastrálnom území K. v hodnote 13.383,79 eura. Zároveň uviedol, že vedenie sporu poškodilo tak jeho
majetkovú sféru, ako aj sféru jeho cti, keď sa musel brániť obvineniam rodiny, že mal zneužiť zdravotný
stav člena rodiny za účelom vlastného obohatenia, hoci darovanie malo dopad na jeho život („finančné

vyčerpanie“), kedy jeho manželka ukončila pracovný pomer, aby sa spoločne s ním starala o nebohých
darcov 3,5 roka. Začatie sporu žalobkyňou v 2. rade označil za priečiace sa dobrými mravom, keďže
išlo o spor medzi rodinou. Uviedol, že za daných okolností nepriznanie mu trov konania a aplikácia
ustanovenia § 150 O.s.p. by bola v rozpore s dobrými mravmi i v rozpore so zásadou zakotvenou v §
142 O.s.p., účastníka v procesnom postavení žalobkyne v ničom nemotivuje a dala by priestor na jeho

zneužitie na podávanie šikanóznych žalôb.

Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecnesprávnepotvrdiťapriznaťjejnáhradutrovodvolaciehokonaniavovýškejednejpolovicezákladnej
sadzby tarifnej odmeny, t.j. polovica z 61,87 eura je 30,93, režijný paušál 8,04 eura, 20% DPH z 33,97
eura je 7,79 eura, spolu 46,76 eura, platbou jej právnemu zástupcovi.

Polemizovala s argumentáciou žalovaného o jej majetnosti, tvrdiac, že nehnuteľnosti do vlastníctva
nadobudla za „úradnú“ cenu alebo ich zdedila W. V., z dôchodku uhrádza spoločnosti Quatro pôžičku
na žehličku mesačne vo výške 14,81 eura, pôžičku na mikrovlnku 19,89 eura mesačne, spoločenstvu
vlastníkov bytov F. platí mesačne za služby spojené s užívaním bytu 93 eur, SIPO inkaso 46,50 eura
mesačne, spoločnosti Slovak Telekom a.s. za TV signál sumu 22,79 eura, ďalej platí mesačne 118,60

eura ako splátku úveru o výške 2000 eur na rekonštrukciu bytu a životnú poistku 19,10 eura mesačne,
a na tieto tvrdenia predložila výpisy z účtu v peňažnom ústave. Doplnila, že nemá žiadne úspory,
pretože jej z dôchodku ostane 200 eur mesačne, ktoré spotrebuje na stravu, oblečenie, drogériu a lieky,
pretože jej neostáva nič ani na spoločenské a kultúrne vyžitie, na jednorázovú úhradu vyššej sumy by si
musela vziať úver. Vyjadrila nesúhlas i s tvrdením žalovaného o jeho „finančnom vyčerpaní“ a zdôraznila,

že bez vedomia a súhlasu ostatných členov rodiny získal za menej ako štyri mesiace nehnuteľnosti
značnej hodnoty. Napokon uviedla, že návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy podala spoločne
so všetkými ostatnými právnymi nástupcami po nebohých darcoch, česť žalovaného ním nepoškodila
ani ho neobvinila, len v návrhu spoločne s ostatnými žalobcami prejavila názor, že v čase spísania
zmluvy darkyňa trpela duševnou poruchou, pre ktorý nebola spôsobilá na tento právny úkon, a to bez

toho, aby sa zaoberala etickým a morálnym hľadiskom vzniknutej situácie, strikne sa držiac len právnejstránky veci. K podaniu návrhu sa rozhodla spolu s ostatnými členmi rodiny a zobrala ho späť hneď, ako
si uvedomila svoj omyl, že nie je v konaní aktívne legitimovaná.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré

z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov alebo sú výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

Pokiaľ obsah odvolacích námietok žalovaného smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci
súdom prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), je potrebné
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

uznesenia.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V posudzovanej veci správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predpokladá posudzovanie zavinenia

zastavenia konania výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, správne posúdil
zároveň všetky okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1
O.s.p., a prihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov konania i k
osobitným okolnostiam posudzovanej veci. Zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne
závery, správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a toto ustanovenie

interpretoval správne a v súlade s dlhodobo ustálenou a jednotnou súdnou praxou súdov všetkých
stupňov v Slovenskej republike. Odvolací súd nemal dôvod ani v tejto prejednávanej veci sa od tohto
jednotného rozhodovania odkloniť.Správne, podrobné, zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219
ods.2 O.s.p.) a len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného považuje za

potrebné uviesť, že i podľa názoru odvolacieho súdu sa nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
nejaví voči nemu ako neprimeraná tvrdosť a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi v situácii, ak
žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností v K. (v katastrálnom území K. D. N. R. Č.. XXXX, v
katastrálnom území Q. N. R. Č.. XXXX, R. Č.. XXXXX), motorového vozidla a je zamestnaný a žalobkyňa
v 2. rade je síce vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, avšak jediným zdrojom jej príjmu je

starobný dôchodok, a zároveň ak návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy podala spoločne so
všetkými ostatnými právnymi nástupcami po nebohých darcoch, česť žalovaného ním nepoškodila ani
honeobvinilaazobralahospäťhneď,akosiuvedomilasvojomyl,ženiejevkonaníaktívnelegitimovaná.

V korelácii s uvedeným v tomto prípade v takýchto vyššie uvedených okolnostiach na strane oboch
účastníkov i okolnostiach, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku a jej postoj v konaní, je správny
záver súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade je potrebné

vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p..

Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..

Vodvolacomkonanížalovanýnebolúspešný,pretomuvzniklapovinnosťnahradiťúspešnémužalobkyni

trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov jej právneho zastúpenia, a to z odmeny za jeden
úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 30,93 (polovica zo sumy 61,87 eura), podľa
ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom od 1.7.2013 a režijného paušálu za rok
2014 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 8,04 eura, zvýšené o 20% daň z pridanej hodnoty (§ 18

ods.3 cit. vyhl.) v čiastke 7,79 eura (20% DPH z 33,97 eura), spolu 46,76 eura, a to na účet jej právneho
zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.