Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/226/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113209399
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113209399.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO:
45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35
940 875, proti povinnej: U. T., nar. XX. XX. XXXX, V. E. XXX, M., o vymoženie sumy 1.147,91 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/345/2013 a u súdnej exekútorky Mgr.
Jany Sitášovej, Astrová 2/4, Bratislava pod sp. zn. Ex 421/13, o odvolaní oprávneného zo dňa 14. 05.
2013 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/345/2013-13 zo dňa 11. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 03. 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v predmetnej
veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIB12100167 vydaný dňa 25. 11. 2011 STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s.
so sídlom v Bratislave a právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere
č. 2913433907, uzatvorenej dňa 19. 11. 2007, ktorá tvorí skutkový a právny základ exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku).

Preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že v týchto sa nachádza
neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na
základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami.

Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda
aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa a tvrdil, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že postupom súdu sa oprávnenému
odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je právoplatný
rozhodcovský rozsudok, ktorý má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, pričom účinky
rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda
znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný
rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z ust. § 159 ods. 2 OSP. Konštatoval, že exekučný súd
sa v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul
opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie
bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Mal za
to, že v rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a ani v prípade
pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že úverová zmluva, ktorej
plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver
bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a
podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, a teda nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu
národnej banky. Poukázal na uznesenie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011,
uznesenie KS v Prešove pod sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21. 12. 2011, ako aj na nálezy ÚS SR pod
sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03. 11. 2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30. 10. 2007, sp. zn. II. ÚS 244/09
zo dňa 29. 09. 2009 a sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03. 07. 2008. Zdôraznil, že zák. č. 483/2001 Z. z.
o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť
bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci bola naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že
súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd
napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 11. 04. 2013 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 07. 03. 2013,
kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Jane Sitášovej doručený návrh oprávneného zo dňa 01. 02. 2013 na
vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 1.147,91 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave

v konaní pod sp. zn. IIB12100167 zo dňa 25. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 01.
2012 a vykonateľnosť dňa 03. 02. 2012. Následne súdna exekútorka Mgr. Jana Sitášová podaním zo
dňa 11. 03. 2013 požiadala príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 11. 04. 2013 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 03. 2013 zamietol z dôvodov uvedených v
odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIB12100167 vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 25.
11. 2011, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený)
na základe úverovej zmluvy zo dňa 19. 11. 2007, v zmysle ktorej bol dlžníčke (v exekučnom konaní
povinnej) poskytnutý úver v sume 1.327,76 eur (40.000,- Sk), ktorý sa dlžníčka zaviazala vrátiť veriteľovi
v 60 mesačných splátkach po 41,06 eur (1.237,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov 25,59
%. Súčasťou tejto zmluvy sú i obchodné podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská
doložka v znení: " Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava 1, odd. Sa vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“

V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale
vyplýva z obchodných podmienok pre úver štandardnej formulárovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo
dňa 19. 11. 2007 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené
potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v obchodných podmienkach pre úver úverovej
zmluvy zo dňa 19. 11. 2007 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach pre
úver úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej
rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy
si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a
povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 19. 11. 2007, ktorú treba považovať za štandardnú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu jej uzavretia, s poukazom na ust. § 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platnom
v čase uzavretia zmluvy. Súčasťou tejto zmluvy je i rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá aj v
obchodných podmienkach pre úver, a ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinná) nemal na výber a bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto
právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto
okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný

nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého
stupňa vo svojom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.