Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204187
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812204187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanej: Y. U., nar. X.X.XXXX,
bytom V. XXX, účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom, AK Stropkov, Nám. SNP 7 o zaplatenie 592,51 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 808,27 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 19.06.2008 do zaplatenia a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. A3556770 zo dňa 08.01.2008 vypožičal žalovanej SIM kartu,
ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby žalobcu. SIM karte bolo poskytnuté účastnícke
telefónnečísloXXXXXXXXXX.Žalobcapriuzavretídodatkukzmluveodpredalžalovanejmobilnýtelefón
značky Nokia 6300 za akciovú kúpnu cenu 16,27 eur. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu
poskytovaných služieb vyfakturovaných v období 28.01.2008 - 31.03.2008, porušila zmluvné povinnosti
a v zmysle dodatku k zmluve je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331.94 eur. Žalobca sa
pokusom o pokonávku zo dňa 04.06.2008 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote a následnej v zmysle
Článku 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť zmluvy. Žalobca v časti zmluvnej pokuty za mobilný
telefón zakúpený žalovanou trvale upustil od vymáhania v časti, ktorá prevyšuje rozdiel medzi akciovou
cenou a predajnou cenníkovou cenou mobilného telefónu, na základe čoho tak žiadal súd, aby zaviazal
žalovanú na zaplatenie zníženej zmluvnej pokuty vo výške 215,76 eur.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

Vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy o
pripojení, pričom žaloba bola doručená súdu po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobnýmnávrhomajehoprílohami-zmluvouopripojení,
dodatkom k zmluve o pripojení, Všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na
poskytovanie verejnej telefónnej siete, pokusom o pokonávku, faktúrami a zistil nasledujúci stav:Zo zmluvy o pripojení č. A35556770 zo dňa 08.01.2008 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM
kartu. Predmetom zmluvy bol užívateľský program P100 XXL a služby CLIP, Orange World Mini,

Blokovanie hovorov na ATX do 30,-Sk, Blokovanie hovorov na ATX nad 30,-Sk, Roaming- s blokovaním
prichádzajúcich hovorov v roamingu.

Na základe dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 03.11.2009 odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón
značky Nokia 6300 za kúpnu cenu 16,27 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.5vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené,

tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 04.06.2008 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace január 2008 až marec 2008 v sume 593,84 eur a
zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetných dodatkov

k zmluvám o pripojení a samotných zmlúv o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 331,94
eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste dňa 18.06.2008, tak žalobca
odstúpi od zmluvy. Túto výzvu prevzala žalovaná dňa 09.06.2008.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry a to faktúru č. 8026913339 zo dňa

28.01.2008 na sumu 168,34 eur s dátumom splatnosti 11.02.2008, faktúru č. 8027381796 zo dňa
28.02.2008 na sumu 297,47 eur s dátumom splatnosti 13.03.2008, faktúru č. 8027849741 zo dňa
31.03.2008 na sumu 210,18 eur s dátumom splatnosti 14.04.2008.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.

( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ) spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

V zmysle bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné

vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením

článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretému medzi žalobcom a žalovaným v
prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržania záväzku uvedeného v bode 2.2 tohtočlánku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonania úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť , či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku

zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku
samotným porušením povinností účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom
toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluva o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V
bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl.

1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle
tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty.

V zmysle bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na
úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 26.6.2012 č.k. 3C/92/2012-36 vyslovil, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 592,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od
19.6.2008 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku titulom neuhradených služieb
a v prevyšujúcej časti, čo do zmluvnej pokuty, žalobu zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka
dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 8.1.2008 uvedená v čl. 2 bod 2.5 týkajúca sa zmluvnej

pokuty v sume 331,94 eur je neprijateľnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý s poukazom na odstúpenie žalobcu od
zmluvy o pripojení namietal premlčanie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.6.2013 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd čiastočne
žalobe vyhovel o 592,51 eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení súd uviedol, že v zmysle tejto judikatúry by
mal prvostupňový súd najprv posúdiť právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 457
OZ), keďže zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy v dôsledku odstúpenia (§ 48 OZ) a následne

posúdiť uplatnenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2313/2004 zo dňa 7.7.2005 a 25Cdo 539/2008, zo dňa 19. 2.
2009). Vo vzťahu k dualistickej úprave dôsledkov odstúpenia podľa Obchodného práva a občianskeho
práva odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR 5MCdo 20/2009 ,,Jednou z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú
podmienkujepotrebnépovažovaťajpodmienku,uvádzanúvoVšeobecnýchpodmienkachposkytovania
verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže
spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. a ktoré neboli do

trochmesiacovoddňajehoúčinnostidanédosúladusustanoveniami§53a54Občianskehozákonníka,
sú neplatné“. Vo vzťahu k dohode o jednostrannom a z tohto dôvodu neprijateľnom ponechaní práv
len pre dodávateľa napriek odstúpeniu od zmluvy podľa § 48 OZ odvolací súd poukázal na judikatúru
tunajšieho súdu napríklad vo veci 6Co 224/2012. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo
vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v rozsahu

zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil vyrovnať sa s dôsledkami odstúpenia
od zmluvy a s námietkou premlčania a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnejtelefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Ako vyplýva z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Ako vyplýva § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Ako vyplýva z § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Predmetom konania ostal po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove iba nárok na zaplatenie sumy 592,51
eur.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaná v čase
uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzavretiezmluvysdodávateľom-žalobcom.Prespotrebiteľskúzmluvujecharakteristické,žespotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných

podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a
preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s

dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l,

veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám
zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať saich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca listom označenom ako pokus o pokonávku vyzval
žalovanú na úhradu pohľadávky zo zmluvy o pripojení s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na
účet žalobcu najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v liste dňa 18.06.2008, tak žalobca odstúpi od
zmluvy. Túto výzvu prevzala žalovaná dňa 09.06.2008.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Súd v danej súvislosti
poukazuje aj na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktorým názorom je v tejto
veci viazaný a zároveň na už skoršie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, napr. sp. zn. 7Co/70/2012
zo dňa 25.10.2012, podľa ktorého právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku

na rozdiel od Občianskeho zákonníka upravená odlišne. Kým ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju
povahu trvať aj po ukončení zmluvy, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48
ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy
je teda pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšia. Občiansky zákonník pritom v ustanovení § 54 ods. 1

neumožňoval, aby sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýlili od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemohol vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznával alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od zmluvy o pripojení č. A3556770 zo
dňa 8.1.2008, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, žalobca odstúpil listom zo dňa 4.6.2008,

pričom účinky odstúpenia nastali ku dňu 19.6.2008 (deň nasledujúcu po uplynutí lehoty poskytnutej na
úhradu splatnej pohľadávky). Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej podľa kópie doručenky doručené
dňa 9.6.2008Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od spotrebiteľských zmlúv má účinky ex tunc, teda
spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o pripojení č. A3556770 zo dňa 8.1.2008 sa od začiatku zrušila,
pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Ustanovenia čl. 4 bod 4.10 a bod 4.12 Všeobecných zmluvných podmienok o účinkoch ukončenia

platnosti zmluvy v rozpore s § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zhoršujú postavenie spotrebiteľa
v danom právnom vzťahu oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia.

V danej súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19,
v ktorom sa uvádza, že „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovanej, vzniesol námietku premlčania voči
uplatnenému nároku žalobcu, súd sa preto musel s touto námietkou vysporiadať.

Aj keď žalovaná nevzniesla námietku premlčania a v predmetnej veci sa nevyjadrila, námietku
premlčania vzniesol vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jej podporu.

Akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného
účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon
vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý.

Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O. s. p. „ posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností". Z tejto dikcie
možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník,
posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne
hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek
nesúhlasu hlavného účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012, sp. zn. 2 Obdo

27/2012).

Súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom ako úkon, ktorý je jednoznačne
na prospech žalovanej, keďže v danom prípade mu prinesie plný úspech v spore.

K možnosti vzniesť námietku premlčania vedľajším účastníkom súd poukazuje napríklad na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2012, sp. zn. 15Co/169/2012, v odôvodnení ktorého

sa uvádza, že vedľajší účastník pomáha odporcovi v spore a môže preto využiť všetky zákonom
dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, pričom daný úkon
je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník
zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t. j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier,
zobral návrh späť a pod.. Podstavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva

a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho podstavenie je čiastočne obmedzené
postavením účastníka, ktorý je dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa
so vznesenou námietkou premlčania, naviac odporca 1/ taktiež vzniesol námietku premlčania. Konanie
vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporcov.Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení týkajúcich sa premlčania podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa
Obchodného zákonníka (napríklad v otázkach začiatku plynutia premlčacej doby - okamih, kedy došlo
k plneniu resp. okamih, keď sa oprávnený dozvedel o bezdôvodnom obohatení) na daný vzťah

zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom
právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že

na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

V danom prípade právny žalobca sa o predmetnom bezdôvodnom obohatení v sume 592,51 dozvedel
najneskôr v deň účinnosti odstúpenia od zmlúv, teda 19.6.2008. Najneskôr teda dvojročná subjektívna
premlčacia doba začala plynúť 20.6.2008 a uplynula 20.6.2010. Žaloba na súd bola podaná až

12.4.2012, teda po jej uplynutí.

Vdôsledkuvznesenejnámietkypremlčaniavedľajšímúčastníkomnastranežalovanej,keďžesúddospel
k záveru, že je dôvodná, musel žalobu v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
592,51 eur zamietnuť.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy

konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.