Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200062
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200062.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Okresnej prokuratúry Prešov, so sídlom Masarykova
16, Prešov, proti odporcovi Mestu Prešov, Primátor mesta, so sídlom Hlavná 73, Prešov, právne
zastúpenému Palša a partneri advokátska kancelária spol. s r.o. so sídlom v Prešove, Masarykova 13,
080 01 Prešov, návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21. januára 2014 doručeným súdu dňa 23. januára 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 314/2012
zo dňa 17.12.2012, potvrdeným uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 318/2013 zo dňa
09.01.2013, zvolať valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s.

(ďalej len „TSmP, a.s.“), IČO: 31 718 914, so sídlom Bajkalská 33, Prešov, kde je mesto jediným
akcionárom a na tomto valnom zhromaždení zrealizovať schválené zmeny v predstavenstve spoločnosti
a zároveň v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 322/2013 zo dňa 09.01.2013,
potvrdenýmuznesenímMestskéhozastupiteľstvavPrešoveč.323/2013zodňa30.01.2013zvolaťvalné
zhromaždenieobchodnejspoločnostiTSmP,a.s.,kdejemestojedinýmakcionáromalebospoločníkoma
na tomto valnom zhromaždení zrealizovať schválené zmeny v predstavenstve spoločnosti, a to v lehote

30 dní od vydania rozhodnutia súdu.

V návrhu uviedol, že Okresný prokurátor v Prešove podal dňa 31.05.2013 pod sp. zn. Pd 88/13-5
primátorovi mesta Prešov upozornenie prokurátora podľa § 28 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.
z. o prokuratúre na nečinnosť v postupe primátora mesta Prešov spočívajúcom v nečinnosti pri
výkone a realizácii uznesení Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 314/2012 zo dňa 17.12.2012
potvrdeného uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 318/2013 zo dňa 09.01.2013 a
uznesenia Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 322/2013 zo dňa 09.01.2013 potvrdeného uznesením

Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 323/2013 zo dňa 30.01.2013, v ktorom poukázal na to, že
uznesením č. 314/2012 zo dňa 17.12.2012 Mestské zastupiteľstvo v Prešove schválilo odvolanie
člena predstavenstva za mesto Prešov v TSmP, a.s. S. M., člena dozornej rady za mesto Prešov v
Prešov REAL, s.r.o. Bc. O. G. a schválilo zvolenie člena dozornej rady za mesto Prešov v Dopravnom
podniku mesta Prešov, a.s. Ing. L. K. a členov predstavenstva za mesto Prešov v TSmP, a.s. Ing. X.
B. a U.. W. J., člena dozornej rady za mesto Prešov v spoločnosti Prešov REAL, s.r.o. Ing. S. D..

Mestské zastupiteľstvo zároveň poverilo primátora mesta Prešov JUDr. Z. G. zvolať valné zhromaždenie
obchodných spoločností, kde je mesto jediným akcionárom alebo spoločníkom do 31.01.2013 a na
týchto valných zhromaždeniach zrealizovať schválené zmeny v orgánoch spoločností. Uznesením
č. 318/2013 zo dňa 09.01.2013 Mestské zastupiteľstvo v Prešove potvrdilo uznesenie Mestskéhozastupiteľstva v Prešove č. 314/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorého výkon primátor mesta pozastavil.
Uznesením č. 322/2013 zo dňa 09.01.2013 Mestské zastupiteľstvo v Prešove schválilo odvolanie člena
predstavenstva za mesto Prešov v TSmP, a.s. X. G. a schválilo zvolenie člena predstavenstva za

mesto Prešov v TSmP, a.s. MUDr. D. D., PhD. Mestské zastupiteľstvo zároveň poverilo primátora
mesta Prešov zvolať valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti, kde je mesto jediným akcionárom
alebo spoločníkom do 31.01.2013 a na týchto valných zhromaždeniach zrealizovať schválené zmeny
v orgánoch spoločností. Uznesením č. 323/2013 zo dňa 30.01.2013 Mestské zastupiteľstvo v Prešove
potvrdilo uznesenie Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 322/2013 zo dňa 09.01.2013, ktorého výkon

primátor mesta pozastavil.

Poukázal na § 11 ods. 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“), v ktorom je demonštratívnym spôsobom vymedzená výhradná pôsobnosť
obecného zastupiteľstva, ktorú nemožno presunúť na iný orgán obce. Citoval § 11 ods. 4 písm. l) Zákona
o obecnom zriadení. Konštatoval, že postupne došlo k precizovaniu právnej úpravy v predmetnej oblasti
v záujme odstránenia prípadných pochybností a predídeniu kompetenčným sporom medzi orgánmi

obcí. Aby nedochádzalo k nejasnostiam ohľadom toho, kto rozhoduje a schvaľuje zástupcov obce do
orgánov obchodnej spoločnosti, posledné novelizácie jednoznačne zverili túto kompetenciu obecnému
zastupiteľstvu. V posudzovanej veci je mesto Prešov majiteľom 100% akcií obchodnej spoločnosti
TSmP, a.s. Akcionára na valnom zhromaždení zastupuje primátor mesta. Schválenie zástupcov mesta
v štatutárnych a kontrolných orgánoch obchodnej spoločnosti zriadenej mestom tak má charakter

poverenia (pokynu) akcionára pre svojho zástupcu na výkon hlasovacích práv v konkrétnej otázke a
vychádza z § 11 ods. 4 písm. l) Zákona o obecnom zriadení.

Citoval čl. 69 ods. 3 veta druhá Ústavy SR, § 13 ods. 1 veta prvá, § 13 ods. 4 písm. c) a e) Zákona o
obecnom zriadení. Ďalej citoval čl. XVI ods. 4 všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 9/2011,
ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov, podľa ktorého mesto

ako spoločníka alebo akcionára na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti zastupuje primátor
alebo ním splnomocnená osoba a § 21 bodu 3 písm. k) Štatútu mesta Prešov, podľa ktorého Mestské
zastupiteľstvo v Prešove rozhoduje o základných otázkach života mesta, najmä je mu vyhradené
zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie mesta a na návrh primátora
vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné

právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov s možnosťou
prihliadania na pomerné zastúpenie politických strán, politických hnutí, koalícií politických strán a
politických hnutí a nezávislých poslancov mestského zastupiteľstva, ako aj schvaľovať majetkovú účasť
mesta v právnickej osobe.

K otázke vzájomného postavenia mestského zastupiteľstva a primátora mesta a prípadnej konkurencie

týchto orgánov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Odo 21/02. Ohľadom otázok
vyhradenej pôsobnosti mestského zastupiteľstva primátor prejavuje vôľu obce (rozhodnutie mestského
zastupiteľstva) navonok voči tretím osobám, pričom z pozície funkcie štatutára mu nevyplýva v oblasti
vyhradenej pôsobnosti mestského zastupiteľstva oprávnenie vytvárať vôľu, ktorú potom prejavuje
navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.

Primátor je predstaviteľom mesta a najvyšším výkonným orgánom mesta. Je povinný konať podľa
zákona, rešpektovať rozdelenie kompetencií zákonom o obecnom zriadení. Je neprípustné, aby
dochádzalo k ignorácii uznesení mestského zastupiteľstva, ktorými tento orgán prejavil vôľu mesta
v oblasti mu výlučne vyhradenej. Ako už konštatoval aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS
24/1998 uznesenia obecného (mestského) zastupiteľstva sú výsledkom rozhodovacej činnosti obce

(mestskej časti, mesta), a to aj v oblasti výkonu územnej samosprávy a charakter tejto činnosti
vykonávanej vo verejnom záujme je nepopierateľný. Na porušenie citovaných noriem bol primátor mesta
Prešov upozornený spolu s návrhom na prijatie náležitých opatrení. Upozornenie prokurátora bolo dňa
12.06.2013 doručené adresátovi, ktorý mu však nemieni vyhovieť, a preto listom zo dňa 11.07.2013
č. V.2159/2013 informoval prokuratúru, že zobral upozornenie na vedomie a navrhované opatrenia

neprijalzdôvodu,žezákonnosťpostupuOkresnejprokuratúryPrešovpreskúmavaKrajskáprokuratúrav
Prešove. Listom zo dňa 28.08.2013 č. V.12699/2013 primátor mesta informoval prokuratúru, že doposiaľ
neprijal žiadne opatrenia, nakoľko predmetná vec je preskúmavaná Generálnou prokuratúrou SR v
Bratislave a je dôvodné sa toho času zo strany mesta Prešov zdržať konania s cieľom predídeniu a
ťažko spätne napraviteľnému zásahu do práv tretích osôb a z toho plynúcich sankcií voči obchodnej

spoločnosti TSmP, a.s., resp. jej akcionárovi. Listom zo dňa 29.10.2013 bol adresát upozorneniaopätovne vyzvaný, aby informoval o prijatých opatreniach, na ktorý adresát reagoval listom zo dňa
29.11.2013 č. V.17677/2013, ktorým oznámil, že nemieni prijať žiadne navrhované opatrenia. Podľa
navrhovateľa preto možno konštatovať nečinnosť primátora mesta.

Ako ďalej v návrhu navrhovateľ uvádza upozornením okresného prokurátora sp. zn. Pd 88/13-5 zo dňa
31.05.2013 bol primátor mesta Prešov vyzvaný k odstráneniu nečinnosti pri výkone a realizácii uznesení
Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 314/2012 zo dňa 17.12.2012 potvrdeného uznesením Mestského
zastupiteľstva v Prešove č. 318/2013 zo dňa 09.01.2013 a uznesenia Mestského zastupiteľstva v
Prešove č. 322/2013 zo dňa 09.01.2013 potvrdeného uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove

č. 323/2013 zo dňa 30.01.2013. Keďže primátor mesta Prešov nemienil upozorneniu vyhovieť a tým
odstrániť protiprávny stav, jediným právne relevantným prostriedkom v danej veci je podľa navrhovateľa
podaný návrh na súd. Záverom citoval § 35 ods. 1 písm. c) a § 250t ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Odporcavosvojomvyjadreníknávrhuzodňa3.marca2014uviedol, žemázato,ženávrhnavrhovateľa
je neprípustný, resp. nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia poukázal na to,

že primátor mesta nerozhodol ako správny orgán prvého stupňa a jeho rozhodnutie ani vydané nebolo.
Neprípustnosť návrhu na uloženie povinnosti, pre ktorú odporca navrhuje návrh zamietnuť, je podľa
neho daná tým, že upozornenie prokurátora bolo podané vo veci, ktorá mu kompetenčne nevyplýva z
právneho predpisu a v ktorej ani nie je daná zákonná a ústavná kompetencia prokurátora. Označené
konanie primátora mesta nemožno označiť za postup orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia

alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosť. Odporca poukázal na obsah podania Krajskej prokuratúry v
Prešove sp. zn. K 114/13 zo dňa 01.07.2013 týkajúce sa rovnako obchodnej spoločnosti TSmP, a.s.,
podľa ktorého mestské zastupiteľstvo nemá postavenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti,
a to ani v prípade, ak jediným akcionárom je mesto. Mestské zastupiteľstvo je orgánom mesta a nie
orgánom obchodnej spoločnosti. Ako sa ďalej uvádza v predmetnom podaní, prokurátor vykonáva

dozor voči orgánom verejnej správy. Predmetom záujmu je zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov
verejnej správy a nie postup a konanie právnických osôb (obchodných spoločností), ktoré nemajú
postavenie orgánu verejnej správy, ani postup konkrétnych fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti. Z tohto dôvodu je podľa odporcu potrebné návrh zamietnuť.

Nedôvodnosť návrhu je podľa odporcu daná tým, že primátor mesta nekoná, ako to predpokladá

právna norma bez vážneho dôvodu, ale ako je to uvedené v oznámení vo veci podaného upozornenia
prokurátora zo dňa 29.11.2013, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané poštovou prepravou a dňa 11.12.2013
mu bolo doručené, z legitímneho dôvodu spočívajúceho v očakávaní súdneho rozhodnutia o tejto veci.
Z obsahu tohto podania vyplýva, že členom predstavenstva a poslancom mestského zastupiteľstva
bola podaná sťažnosť na Ústavnom súde SR, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Poslanec S. M.

o podaní veci na Ústavný súd SR informoval orgány mesta, teda mestské zastupiteľstvo a primátora
mesta. Citoval čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 4 ods. 1 písm. c) a e), § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Konanie primátora mesta podľa odporcu nemožno označiť
za postup orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosť, ako
to predpokladá § 28 ods. 1 Zákona o prokuratúre. Návrh podľa jeho obsahu vychádza z rozhodnutia

mestského zastupiteľstva realizovaným predmetným uznesením a poukazuje na konanie primátora
mesta, pričom akoby opomenul, že plénum poslancov- mestské zastupiteľstvo- nezrealizovalo zákonom
predpokladaný úkon schválenia zástupcov obce do štatutárneho orgánu právnickej osoby, ale mestské
zastupiteľstvo dňa 12.09.2012 fakticky a právne schválilo zvolenie členov predstavenstva za mesto
Prešov v TSmP, a.s.

V podanom návrhu podľa názoru odporcu absentuje akýkoľvek odkaz na zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodnýzákonník“)aznenieStanovspoločnosti.Bezvyhodnotenia
veci vo vzťahu k právu obchodných spoločností podľa Obchodného zákonníka sa javí právne posúdenie
a vyhodnotenie veci prokurátorom ako právne neúplné, a teda i právne nesprávne. Citoval súvisiace
ustanovenia Obchodného zákonníka, z ktorých nepochybne vyplýva, že kompetenciou mestského

zastupiteľstva je schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych orgánov a nie schváliť zvolenie členov
predstavenstva za mesto, či dokonca voliť členov predstavenstva akciovej spoločnosti mestským
zastupiteľstvom. Členov predstavenstva volí podľa súvisiaceho zákona a Stanov spoločnosti valné
zhromaždenie. Mestské zastupiteľstvo môže realizovať práva len v takom rozsahu, a akom mu ich
zveril zákon. Akt odvolania a voľby členov orgánu spoločnosti- predstavenstva tak podľa Obchodného

zákonníka realizuje valné zhromaždenie. Akt odvolania a voľby členov predstavenstva valnýmzhromaždením vykonávaný podľa Obchodného zákonníka (členov predstavenstva volí a odvoláva valné
zhromaždenie) nie je postup orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho
nečinnosť. Nedošlo tak k porušeniu zákona zo strany jediného akcionára reprezentovaného primátorom

mesta, ale naopak došlo k postupu zákonom vyžadovaným, keďže takéto konanie bolo v súlade s
Obchodným zákonníkom, teda zákonom, na základe ktorého ako jediný akcionár konal a konať musel.
Nedošlo ani k nerešpektovaniu vôle mestského zastupiteľstva, lebo konanie jediného akcionára zjavne
nebolo v rozpore s vôľou prejavenou hlasovaním pléna poslancov o schválení zástupcov obce do ich
štatutárnych orgánov orgánom mesta- mestským zastupiteľstvom. Nedošlo ani ku konaniu v rozpore so

Stanovami spoločnosti. Zrealizované úkony valného zhromaždenia vychádzali zo zákona a zákonného
ujednania kreovaného vnútri predstavenstva, ktoré podľa príslušného zákona a Stanov spoločnosti
zvolalo a pripravilo valné zhromaždenie, vrátane jeho programu. Konanie jediného akcionára tak bolo
súladné so zákonom a nebolo zrealizované z nejakého svojvoľného rozhodnutia primátora mesta. Inak
by bolo konanie valného zhromaždenia isto napadnuté žalobou podľa § 183 Obchodného zákonníka, čo
sanestalo.Došlotedalenknaplneniuzákonnejpovinnostivalnéhozhromaždeniaobchodnejspoločnosti

s jediným akcionárom reprezentovaným primátorom mesta- výkonným orgánom podľa Obchodného
zákonníka a Stanov akciovej spoločnosti, no nepochybne nešlo o postup orgánu verejnej správy
pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosť. Navyše, navrhovateľ sa v podanom
návrhu domáha uložiť povinnosť v nevykonateľnom znení. Ním požadovaný vstup do práv obchodnej
spoločnosti (hoc aj úplne vo vlastníctve samosprávy) súdom v správnom súdnictve, ak medzičasom

došlo k ďalším zmenám v orgánoch obchodnej spoločnosti zapísaných v obchodnom registri, nie je zo
zákona možný, keďže zákonodarca zveril kompetenciu riešiť predmetné právne veci obchodným súdom
v lehotách a spôsobom uvedeným v Obchodnom zákonníku (napr. § 183 a pod.). Poukázal na zákon o
obecnom zriadení a na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

Nestotožnil sa s odkazom prokurátora na úvahu, že vyhradená pôsobnosť obecného zastupiteľstva

v oblasti obchodných spoločností obcí podliehala legislatívnym zmenám, ak poukazuje na zákon o
obecnom zriadení účinný do 14.04.1991, pretože komplexne v našom právnom poriadku bolo právo
obchodných spoločností zakomponované až Obchodným zákonníkom účinným od 01.01.1992. S
vnútornou právnou normou mesta v podobe Štatútu mesta Prešov by prokurátor podľa názoru odporcu
ani nemal argumentovať. Citoval čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 29 ods. 1 a 4, čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

Ďalej uviedol, že mestské zastupiteľstvo uznesením č. 314/2012 a č. 322/2013 nerozhodovalo o
schválení zvolenia zástupcov mesta na návrh primátora mesta, keďže takýto návrh primátora daný
ani nikdy nebol a na rozhodovanie o odvolaní zástupcov mesta ani nemalo mestské zastupiteľstvo
právomoc, keďže táto patrí podľa zákona len primátorovi. V súlade s čl. XVI ods. 4 všeobecne
záväzného nariadenia mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania

s majetkom mesta Prešov, mestské zastupiteľstvo v Prešove nemôže zastupovať mesto Prešov na
valnom zhromaždení spoločnosti. Mesto Prešov vo vzťahu k právnickým osobám zastupuje primátor
mesta, ktorý je štatutárnym orgánom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Akcionára (mesto Prešov)
na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti zastupuje primátor alebo ním splnomocnená osoba.
Aj z toho (možnosť všeobecného splnomocnenia) vyplýva, že nejde o výkon konania a rozhodovania

orgánu verejnej správy. S poukazom na uvedené preto nemožno akceptovať rozhodnutie iného ako
zo zákona kompetentného orgánu, a teda absenciu návrhu primátora, ktorému malo predchádzať
odvolanie jednotlivých členov primátorom. V danej veci dal zákonodarca obom orgánom zákonné
kompetencie, ktoré žiadnym spôsobom neumožňujú mestskému zastupiteľstvu jednostranne prevziať
kompetencie primátorovi. Mestské zastupiteľstvo ako orgán samosprávy nie je akýmsi náhradníkom

iného orgánu samosprávy- primátora. Oba orgány môžu vykonávať len práva, ktoré im boli zverené
zákonom, resp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Vzhľadom na uvedené má odporca
za to, že mestské zastupiteľstvo môže schváliť menovanie iba tých zástupcov z kandidátov, ktorých
navrhne plénu mestského zastupiteľstva primátor mesta. Odvolanie zástupcov mesta pred ukončením
štvorročného zákonom stanoveného obdobia na valnom zhromaždení spoločností je už v plnej

pôsobnosti primátora mesta, pričom následné menovanie zástupcu mesta na miesto odvolaného,
opätovne závisí od akceptácie pléna mestského zastupiteľstva primátorom navrhnutého kandidáta
na člena orgánu obchodnej spoločnosti mestskému zastupiteľstvu. Z toho vyplýva, že ani jeden z
orgánov mesta nemôže uchopiť a zneužiť moc a jednostranne rozhodnúť o menovaní osôb do orgánov
obchodných spoločností. V rámci princípu delenia moci tak zákonodarca vytvoril tzv. vzájomné brzdy a

páky a akúsi vynútenú súčinnosť rovnocenných orgánov samosprávy, prostredníctvom ktorých sa môžu
dva najvyššie orgány mesta vzájomne kontrolovať, čím sa sleduje prospech mesta a jeho obyvateľov.Poukázal aj na nezanedbateľnú absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti, keď zástupcovia mesta,
ktorí boli mestským zastupiteľstvom schválení na zvolenie do funkcie orgánov spoločnosti, nedali
predchádzajúci písomný súhlas na ich zvolenie do funkcie a ani písomne neprehlásili, že sa v

prípade zvolenia funkcie ujmú. Ak teda mestské zastupiteľstvo schválilo odvolanie a menovanie členov
štatutárnych orgánov bez návrhu primátora mesta, takéto konanie bolo v rozpore so zákonom a zasiahlo
do zákonom daných práv primátora mesta ako výkonného orgánu mesta Prešov, ako aj do práv osôb,
ktorých menovanie bolo schválené bez ich predchádzajúceho súhlasu a podobne tak došlo k zásahu do
práv odvolaných členov štatutárneho orgánu spoločnosti.

Do pozornosti súdu dal aj právny názor Krajskej prokuratúry v Bratislave, a to konkrétne protest
prokurátora sp. zn. Kd 108/11-9 zo dňa 27.04.2011 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S
4/2006 zo dňa 26.10.2006. Odvolával sa na viaceré nálezy a uznesenia Ústavného súdu SR (napr.
sp. zn. I. ÚS 344/2010, II. ÚS 78/2005, sp. zn. I ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 192/06, sp. zn. III. ÚS
21/00, PL. ÚS 6/04, II. ÚS 159/07). Uznesenie č. 314/2012 bolo aj podľa svojho záhlavia prijaté na
základe poslaneckého návrhu na zmenu členov orgánov obchodných spoločností s účasťou mesta

Prešov, nie na návrh zo zákona kompetentnej osoby. Právny predpis toto oprávnenie, či iniciatívu
delegoval iba na primátora, nie na poslancov. Zo žiadnej časti súvisiaceho materiálu mestského
zastupiteľstva nevyplynulo, že by pri hlasovaní disponovalo zo zákonom predpokladanou náležitosťou-
návrhom primátora na schválenie zástupcov obce do štatutárneho orgánu právnickej osoby mestskému
zastupiteľstvu, resp. že by disponovalo odvolaním zástupcu obce v štatutárnom orgáne právnickej osoby

urobeným primátorom a následne daným na schválenie mestskému zastupiteľstvu, pretože primátor
takéto rozhodnutie neurobil. Primátor, ktorý vykonáva svoju funkciu nepretržite (dennodenne) musí
navrhnúť zastupiteľstvu, ktoré sa schádza občasne (mesačne) iba také osoby, ktoré sú spôsobilé
na takúto činnosť a výkon funkcie a súčasne sú spôsobilé byť a poukazom na svoj osobnostný a
odborný profil akceptované- schválené mestským zastupiteľstvom. Ide tu o deľbu moci dvoch orgánov

obce. Následná, tzv. dennodenná kontrola nad reálnym výkonom funkcie člena orgánu mestskej
obchodnej spoločnosti je logicky zákonodarcom zverená zástupcovi jediného akcionára- primátorovi,
ktorý vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia. Z tohto dôvodu zákonodarca udelil iba valnému
zhromaždeniu- primátorovi oprávnenie operatívne odvolať takéhoto člena orgánu z funkcie. Aby bola
spoločnosť funkčná, musí mať potrebný počet členov orgánov podľa stanov spoločnosti, preto primátor

navrhuje na výber mestskému zastupiteľstvu nového, či niekoľko nových, spôsobilých kandidátov,
no schváliť ich, je už kompetenciou mestského zastupiteľstva. Schváleného kandidáta zvolí valné
zhromaždenie, a to podľa noriem obchodného práva. Takto je naplnená zákonom vyžadovaná verejno-
správna deľba moci a systém vzájomných bŕzd a pák.

Krajský súd v konaní podľa § 250t O.s.p. preskúmal podaný návrh, oboznámil sa s vyjadrením odporcu

a s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 2 O.s.p. prokurátor môže podať návrh podľa ods. 1, ak orgán verejnej správy je v
konaní nečinný aj po upozornení prokurátora.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania

a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.Z citovaných ustanovení vyplýva, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním
návrhu,ktorýmusíobsahovaťtvrdenie,žeorgánverejnejsprávynekonábezvážnehodôvoduspôsobom
ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate

pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej
zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie
prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez upovedomenia účastníkov,
opomenutie predvolať účastníka), alebo zbytočných prieťahoch, teda v nerobení žiadnych úkonov pri
postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí

nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v
spise a pod.

Tvrdenie v návrhu sa musí vzťahovať na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej
prekážky pre úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie je
nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje
príkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony, vrátane rozhodovania. V

návrhusatentoprávnypredpismusívýslovneuviesťauvediesaajto,vktorejčastitentozákonobsahuje
predpísaný spôsob postupu konania.

Navrhovateľ vzhliadol nečinnosť orgánu verejnej správy v tom, že odporca aj napriek upozorneniu
prokurátora neprijal ním navrhované opatrenia a protestu prokurátora nevyhovel. Z tohto dôvodu a
vzhľadom na to, že odporca upozorneniu prokurátora aj naďalej nemieni vyhovieť a tým odstrániť

protiprávny stav, považuje navrhovateľ za jediný právne relevantný prostriedok v danej veci návrh
podaný podľa § 35 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 250t ods. 1 a 2 O.s.p. Návrh odôvodnil
nečinnosťou odporcu pri výkone a realizácii uznesenia Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 314/2012
zo dňa 17.12.2012 potvrdeného uznesením č. 318/2013 zo dňa 09.01.2013 a uznesenia č. 322/2013
zo dňa 09.01.2013 potvrdeného uznesením č. 323/2013 zo dňa 30.01.2013. Povinnosť odporcu v

danej veci konať a rozhodnúť odvodil od toho, že primátor prejavuje vôľu obce (rozhodnutie mestského
zastupiteľstva) navonok voči tretím osobám, je preto podľa neho neprípustné, aby dochádzalo k ignorácii
uznesení mestského zastupiteľstva, ktorými tento orgán prejavil vôľu mesta v oblasti mu výlučne
vyhradenej.

Skôr ako súd pristúpil k vecnému prejednaniu podaného návrhu, posúdil odporcom namietanú

neprípustnosť návrhu z dôvodu, že upozornenie prokurátora bolo podané vo veci, ktorá mu
kompetenčne nevyplýva z právneho predpisu, a v ktorej nie je daná zákonná ústavná kompetencia
prokurátora. Konanie prokurátora nepovažoval za postup orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia
alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosť. Navyše mestské zastupiteľstvo nemá postavenie valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti, je orgánom mesta, pričom prokurátor vykonáva dozor voči

orgánom verejnej správy a predmetom jeho záujmu je zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov
verejnej správy a nie postup a konanie právnických osôb (obchodných spoločností), ktoré nemajú
postavenie orgánu verejnej správy (podanie Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. K 114/13 zo dňa
01.07.2013). S touto argumentáciu odporcu sa však konajúci súd nestotožnil.

Zo znenia § 250t ods. 2 O.s.p. vyplýva prokurátorovi oprávnenie, v prípade, že sa domnieva, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom, podať návrh smerujúci k ochrane pred
jeho nečinnosťou. Návrh prokurátora nesmeruje voči mestskému zastupiteľstvu ani voči obchodnej
spoločnosti tak, ako to vo svojom vyjadrení tvrdí odporca, ale voči postupu, resp. nečinnosti primátora
mesta Prešov spočívajúcej v tom, že v rozpore s uzneseniami mestského zastupiteľstva nezvolal

valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti, kde je mesto jediným akcionárom za účelom realizácie
schválených zmien v orgánoch spoločnosti. Predmetom súdneho prieskumu v rámci konania o tvrdenej
nečinnosti orgánu verejnej správy nie je posúdenie zákonnej a ústavnej kompetencie prokurátora podať
v danej veci upozornenie, ale posúdenie prípustnosti návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy podľa § 250t O.s.p.Aj na základe týchto skutočností sa súd nestotožnil s odporcom namietanou neprípustnosťou podaného
návrhu a návrh navrhovateľa posúdil ako prípustný.

Súd však zhodnotil návrh ako nedôvodný.

Z obsahu súdneho ako aj predloženého administratívneho spisu súd zistil, že mestské zastupiteľstvo
v Prešove uznesením č. 314/2012 zo dňa 17.12.2012 potvrdeným uznesením č. 318/2013 zo dňa
09.01.2013 schválilo odvolanie člena predstavenstva za mesto Prešov v TSmP, a.s. S. M. a člena
dozornej rady za mesto Prešov v Prešov REAL, s.r.o. a zvolenie člena dozornej rady za mesto Prešov
v DPmP, a.s. Ing. L. K. a členov predstavenstva za mesto Prešov v TSmP, a.s. Ing. X. B. a Ing. W. J..
Uznesením č. 322/2013 zo dňa 09.01.2013 potvrdeným uznesením 323/2013 mestské zastupiteľstvo

v Prešove schválilo odvolanie člena predstavenstva za mesto Prešov v TSmP, a.s. X. G. a zvolenie
člena predstavenstva za mesto Prešov v TSmP, a.s. MUDr. D. D., PhD. Zároveň bol primátor mesta
uvedenými uzneseniami poverený zvolať valné zhromaždenie obchodných spoločností, kde je mesto
jediným akcionárom alebo spoločníkom do 31.01.2013 a na tomto valnom zhromaždení zrealizovať
schválené zmeny v orgánoch spoločnosti. Predmetné uznesenia primátor mesta nepodpísal a ich výkon

pozastavil z dôvodu ich rozporu s § 21 ods. 3 písm. k) Štatútu mesta Prešov, pretože nezodpovedajú
zásadám schvaľovania zástupcov mesta do štatutárnych a kontrolných orgánov právnických osôb s
majetkovou účasťou mesta Prešov. Dňa 31.05.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov pod
sp. zn. Pd 88/13-5 primátorovi mesta Prešov upozornenie prokurátora pre porušenie zákona o obecnom
zriadení v jeho postupe spočívajúcom v nečinnosti pri výkone a realizácii predmetných uznesení. Listom

č.V.2159/2013zodňa11.07.2013primátormestaPrešovoznámil,žemestoPrešovzobraloupozornenie
prokurátora na vedomie a že navrhnuté opatrenia toho času neboli prijaté z dôvodu, že v tejto veci
Krajská prokuratúra v Prešove preskúmava zákonnosť vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou
Prešov. Doplnením oznámenia č. V.12699/2013 zo dňa 28.08.2013 primátor mesta Prešov oznámil, že
Generálna prokuratúra SR listom sp. zn. V1/3 Gd 142/13-7 zo dňa 02.08.2013 oznámila mestu Prešov,

že predmetná vec bude vybavovaná v režime preskúmavania podnetu. Z tohto dôvodu považoval
za dôvodné zo strany mesta Prešov zdržať sa konania s cieľom predísť prípadnému ťažko spätne
napraviteľnému zásahu do práv tretích osôb a z toho plynúcich sankcií voči obchodnej spoločnosti
TSmP, a.s., resp. jej akcionárovi. Listom č. V.17677/2013 zo dňa 29.11.2013 mesto Prešov oznámilo,
že nakoľko mu je známe, že v tejto veci bola zo strany S. M., člena predstavenstva TSmP, a.s. podaná

žaloba na súd, je dôvodné, aby sa až do súdneho rozhodnutia vo veci mesto Prešov zdržalo konania s
cieľom predísť prípadnému ťažko napraviteľnému zásahu do práv tretích osôb a z toho plynúcich sankcií
voči obchodnej spoločnosti TSmP, a.s., resp. jej akcionárovi, čím nie je dotknuté oprávnenie prokurátora
podať podľa § 21 ods. 2 písm. c) Zákona o prokuratúre návrh na začatie konania pred súdom podľa
osobitného zákona.

Podľa § 11 ods. 4 písm. l) Zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä mu je vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a
príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov),
zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich
štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe.

Podľa § 24 ods. 2 prvá a druhá veta Zákona o obecnom zriadení predstaviteľom mesta a jeho najvyšším
výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o
starostovi.

Podľa § 13 ods. 1 prvá veta Zákona o obecnom zriadení predstaviteľom a najvyšším orgánom obce
je starosta.

Podľa § 13 ods. 4 starosta

a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje
inak, a podpisuje ich uznesenia,b) vykonáva obecnú správu,

c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,

d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania

zamestnancov obce;12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku
obecného úradu,

e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené
obecnému zastupiteľstvu.

Podľa § 13 ods. 5 prvá veta Zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce.

Podľa § 13 ods. 6 prvá veta Zákona o obecnom zriadení starosta môže pozastaviť výkon uznesenia

obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak,
že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 11.

Podľa § 13 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení, ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva
podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov
všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho

schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

Podľa § 21 ods. 3 písm. k) Štatútu mesta Prešov mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života mesta, najmä je mu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a
príspevkové organizácie mesta a na návrh primátora vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov),
zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov mesta do

ich štatutárnych a kontrolných orgánov s možnosťou prihliadania na pomerné zastúpenie politických
strán, politických hnutí, koalícií politických strán a politických hnutí a nezávislých poslancov mestského
zastupiteľstva, ako aj schvaľovať majetkovú účasť mesta v právnickej osobe.

Podľa čl. XVI ods. 4 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú Zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov, mesto ako spoločníka alebo akcionára na valnom

zhromaždení obchodnej spoločnosti zastupuje primátor alebo ním splnomocnená osoba.

Odvolávajúc sa na vyššie citovanú právnu úpravu sa súd v plnej miere stotožnil s námietkou odporcu, v
zmysle ktorej mestské zastupiteľstvo dotknutými uzneseniami nezrealizovalo akt schválenia zástupcov
obce, tak ako to predpokladá dikcia zákona, keď § 11 ods. 4 písm. l) Zákona o obecnom zriadení a
rovnako aj § 21 ods. 3 písm. k) Štatútu mesta Prešov priznáva mestskému zastupiteľstvu oprávnenie

schvaľovať zástupcov obce, resp. mesta do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ale, ako to vyplýva
z doslovného znenia uznesení, schválilo zvolenie, resp. odvolanie členov predstavenstva a dozornej
rady. V nadväznosti na to je potom dôvodná aj ďalšia námietka odporcu, že navrhovateľ v podanom
návrhu opomenul právnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku a v Stanovách spoločnosti, ktoré
sa na danú vec, vzhľadom na povahu obchodnej spoločnosti, kde je mesto jediným akcionárom, resp.

spoločníkom, nepochybne aplikujú. K rovnakému záveru dospel vo svojom rozsudku sp. zn. 2S/4/2006
zo dňa 26.10.2006 aj Krajský súd v Nitre, keď konštatoval, že „vzťahy v obchodnej spoločnosti bez
ohľadu na jej formu, môžu byť upravené len v Obchodnom zákonníku a v rámci v ňom uvedených
splnomocňovacích ustanovení aj spoločenskou zmluvou, resp. stanovami alebo zakladateľskou listinou
(napr. § 110, § 173 Obchodného zákonníka a pod.). Zákon teda nepripúšťa, aby napr. mestské

zastupiteľstvo upravovalo vzťahy v spoločnostiach, a to ani v tých, v ktorých je mesto akcionárom,
spoločníkom,čizakladateľom,resp.,abyupravovalo,akýmspôsobomsazvolávajúvalnézhromaždenia,
čo bude ich obsahom a ako má zástupca mesta na ich zasadnutí postupovať. Ako už bolo uvedené,
tieto vzťahu sú upravené len Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou, stanovami a podobne.“
Konajúci súd je toho názoru, že uvedené závery sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na prejednávanú vec.Podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou
osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná
spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením

obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon
nezakazuje.

Podľa§154ods.1Obchodnéhozákonníkaakciovouspoločnosťoujespoločnosť,ktorejzákladnéimanie
je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie
svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

Podľa § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať

sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení
spoločnostislikvidáciou,ktorésúspojenésakciouakoscennýmpapierom,akzákonneustanovujeinak.

Podľa § 173 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka stanovy musia obsahovať

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) predmet podnikania (činnosti),

c)výškuzákladnéhoimaniaaspôsobsplácaniaakcií;prípadneajpodmienenúvýškuzákladnéhoimania,
ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania (§ 207) alebo schválenú
výšku základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo zvýšiť základné imanie (§
210),

d)početakcií,ichmenovitúhodnotuapodobu,akoajurčenie,čiakcieznejúnamenoalebonadoručiteľa,

ak spoločnosť vydáva akcie v oboch formách, počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, prípadne
uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno,

e) spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,

f) počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti
a spôsob rozhodovania,

g) výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať, a spôsob
dopĺňania,

h) spôsob rozdelenia zisku,

i) dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,

j) spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a

k) postup pri dopĺňaní a zmene stanov.

l) ďalšie údaje, ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení,
hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo
záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,

a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho
akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon
môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo
odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu
hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.Podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie.
Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného
splnomocnenia (ďalej len „prítomný akcionár“). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích

práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom,
spoločnosť umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do
listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie na zastupovanie
jednémusplnomocnencovi,tentomôženavalnomzhromaždeníhlasovaťzakaždéhotaktozastúpeného

akcionára samostatne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia valné zhromaždenie sa koná najmenej
raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to
spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie
a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné
uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

Podľa § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí

a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,

b)rozhodnutieozvýšeníazníženízákladnéhoimania,opoverenípredstavenstvazvýšiťzákladnéimanie
podľa § 210 a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov,

c) voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná
rada (§ 194 ods. 1),

d) voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov
dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200,

e) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky,
rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém,

f) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a

naopak,

g) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy,

h) rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie o tom, že
spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou,

i) schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ak stanovy neurčia, že pravidlá

odmeňovania schvaľuje dozorná rada,

j) rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku,

k) rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného
zhromaždenia.

Podľa § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie

z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy
môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

Podľa § 197 ods. 1 Obchodného zákonníka dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva
a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.

Podľa § 199 ods. 1 Obchodného zákonníka dozorná rada zvoláva valné zhromaždenie, ak to vyžadujú

záujmy spoločnosti, a na valnom zhromaždení navrhuje potrebné opatrenia. Pre spôsob zvolávania
valného zhromaždenia platia primerane ustanovenia § 184.Podľa § 200 ods. 1 Obchodného zákonníka dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Dve tretiny
členovdozornejradyvolíaodvolávavalnézhromaždenieajednutretinuzamestnancispoločnosti,akmá
spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby. Stanovy môžu určiť

vyšší počet členov dozornej rady volených zamestnancami, ale tento počet nesmie byť väčší než počet
členov volených valným zhromaždením; môžu takisto určiť, že zamestnanci volia časť členov dozornej
rady aj pri menšom počte zamestnancov spoločnosti.

Z uvedeného vyplýva, že zákon výslovne zveruje voľbu členov predstavenstva, resp. členov dozornej
rady valnému zhromaždeniu, resp. zamestnancom spoločnosti, nie však mestskému zastupiteľstvu, a

to ani v prípade, že ide o obchodnú spoločnosť, kde jediným akcionárom alebo spoločníkom je mesto.
V tejto súvislosti je logická aj argumentácia odporcu, že navrhovateľom požadovaný zásah správneho
súdu do obchodnej spoločnosti v podobe uloženia povinnosti konať a rozhodnúť, nemá oporu v zákone,
pretože zákonodarca v § 183 v spojení s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka zveril túto kompetenciu
príslušnému obchodnému súdu v lehotách a spôsobom tam upraveným.

Na základe uvedeného súd návrh podľa § 250t ods. 4 O.s.p. ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo
na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel, ale keďže súd návrhu nevyhovel a odporca nemá zo
zákona právo na náhradu trov konania, účastníkom nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.