Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309010541
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4309010541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, Dr., v trestnej veci proti obžalovanému D.. X. G., pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného D.. X. G.
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14.03.2013 sp. zn. 4T/155/2009, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 19.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaného D.. X. G., narodeného XX.XX.XXXX v E.,

trvale bytom E., J. D. č. XXX/XX,

podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyokresnéhoprokurátoraLevicečíslo2Pv470/2007z19.06.2009,preskutokvnejuvedený

a právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe,
že:

ako riaditeľ úseku logistiky a technického zabezpečenia spoločnosti PM Zbrojníky a.s., Skuteckého
23, Banská Bystrica, prevádzka Levice, Géňa č. 56, pod ktorý organizačne bol zaradený sklad MTZ
a aditív aj údržba vozového parku, porušil povinnosti uvedené v ustanovení § 6 odsek 1 písmeno a/,
písmeno d/ zákona NRSR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,nedodržalpovinnostiprevádzkovateľanazaisteniebezpečnejaspoľahlivej

prevádzky motorových vozíkov, ktorá vyplýva z čl. 3.2.1 písmeno a/, b/, e/ STN 26 8805 a čl. 2.15 Prílohy
NA STN ISO 3691 + Amd 1 o prevádzke motorových vozíkov, keď nezabezpečil najmenej jedenkrát za
rokvykonaniekontrolybezpečnostiuzlovaagregátovvrozsahustanovenomvsprievodnejdokumentácii
motorového vozíka Desta DVHM 2522 LX číslo motora * 7021-066365 vo vlastníctve spoločnosti
PM Zbrojníky a.s., ako aj nevykonal písomné určenie pracovníka zodpovedného za technický stav
uvedenéhomotorovéhovozíkaDestaDVHM,následkomčohopočasprevádzkyuvedenéhomotorového
vozíka došlo postupne k poruche na priečniku nosníka čapu hlavnej páky riadenia uvedeného

motorového vozíka, ktorú poruchu bolo možné podľa znaleckého posudku č. 29/2007 znalca Ing.Jána Jenča, počas pravidelných ohliadok vozíka zistiť a odstrániť a následkom uvedených skutočností
dňa 13.06.2007 v čase o 10.15 hod. v areáli spoločnosti PM Zbrojníky a.s., Skuteckého 23, Banská
Bystrica, prevádzka Levice, Géňa č. 56, počas prevádzky uvedeného motorového vozíka, ktorý viedol

zamestnanec spoločnosti PM Zbrojníky J. X., pri cúvaní s uvedeným motorovým vozíkom došlo k
zlomeniu priečnika nosníka čapu hlavnej páky riadenia, následkom toho došlo k prevráteniu vozíka a
vodič J. X. vypadol z kabíny, pričom bol zavalený motorovým vozíkom, v dôsledku čoho utrpel závažné
zranenia hrudníka nezlučiteľné so životom, na následky ktorých na mieste zomrel,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodenú T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. Z. XXXX/XX

s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznal obžalovaného D.. X.
G. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na horeuvedenom skutkovom základe.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest 1500,- eur,
ktorého suma podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pripadá štátu. Pre prípad, ak by bol výkon peňažného trestu
úmyselne zmarený, uložil obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov.

Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. Z. XXXX/XX s
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok, ihneď na hlavnom pojednávaní odvolaním napadol obžalovaný prostredníctvom
obhajcu voči výroku o vine a treste. V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu, poukazoval
na to, že v čase nehody poškodeného bol riaditeľom logistiky a jeho pracovná náplň vyplývala z

pracovnej zmluvy - manažérskej zmluvy, ktorej obsah nemohla zmeniť ani porada. Pojem „dopravná
technika“ bol kreovaný orgánom činným v trestnom konaní a nemal reálny základ v organizačnej
štruktúre spoločnosti PM Zbrojníky, a.s. Pretože nebol zodpovedný v čase nehody za stav dopravnej
techniky, nemohol ani porušil ustanovenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Takáto
povinnosť mu nevyplývala zo žiadneho predpisu. Poukazoval na tvrdenia, ktoré uvádzal vo svojich

výsluchoch, ako aj na tvrdenia vypočutých svedkov, znalca, mailovú komunikáciu a jeho vizitku,
ktoré potvrdzovali jeho obhajobu. Namietal nevykonanie obhliadky miesta nehody, nevyžiadanie
záznamov o dochádzke zamestnancov a dovolenkových lístkov v prípravnom konaní. Podľa jeho
názoru dokazovaním nebolo preukázané, že by jeho konanie alebo nekonanie malo príčinnú súvislosť
s následkom - smrťou nebohého poškodeného, preto nemohol ani naplniť obligatórne znaky skutkovej

podstaty prečinu usmrtenia. Vytýkal súdu prvého stupňa nerešpektovanie základnej zásady trestného
konania - prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť
ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por., alternatívne vec podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/
Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť súdu prvého stupňa.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej, ktorý

sa telefonicky ospravedlnil.

Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a na návrhu tam uvedenom.Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch odvolania.
Uviedol, že podľa jeho názoru aj teraz sa dá z firemnej dokumentácie dokázať to, čo tvrdil vo svojej
výpovedi. Poukázal na to, že D.. Q. sám na pojednávaní uviedol, že bol zodpovedný za opravy vozíkov.

Nejedná sa mu o trest, ktorý je zanedbateľný, ale o celkový morálny dopad na jeho osobu a rodinu.
Rozsudok považoval za nespravodlivý a nesprávny, založený na nesprávnych dôkazoch. Zdôrazňoval
hlavne to, že poškodený nemohol cúvať s vozíkom na takú dlhú vzdialenosť, čo je podľa neho asi 50
metrov s vozíkom, ktorý nebol ani v evidencii organizácie. Cítil sa byť nevinný.

Obžalovaný si nepamätal na bližšie podrobnosti prílohy č. 2 uvádzanú v článku I. manažérskej zmluvy.

Uviedol, že sa možno jednalo o štandardnú zmluvu, ktorá bola spisovaná v dôsledku právneho prechodu
firmy PM Zbrojníky Trade na PM Zbrojníky s.r.o.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré aj správne vyhodnotil. Na základe zákonne
vykonaných dôkazov dospel k správnej právnej kvalifikácií. Čo sa týka trestu tento považovala za
zákonný, zohľadňujúci mieru zavinenia obžalovaného a spoluzavinenie poškodeného považovala ho za

primeraný a schopný splniť účel trestu. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku
ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bola prítomná aj poškodená T. X., ktorá k odvolaniu uviedla,
že manžel jej hovoril, že obžalovaný je tou osobou, ktorá je zodpovedná za vozík, na ktorom ako jej
uviedol musel pracovať. Na toto sa jej sťažoval ešte večer predtým. Sťažoval sa, že musí pracovať s

vozíkom, ktorý má chyby, a že nový vozík je zamknutý v garáži. Ďalej uviedla, že PM Zbrojníky jej uhradili
pohrebné trovy. V sociálnej poisťovni jej povedali, že vec budú realizovať po predložení rozsudku súdu.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou-
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že v konaní
predchádzajúcom napadnutému rozsudku došlo:

- k tomu, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( §
321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ),

- v dôsledku čoho došlo k porušeniu zákona v neprospech obžalovaného ( § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. ).

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. por., v trestnom konaní treba dokazovať najmä :

a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,

c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,

d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie

ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,

e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,

f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

Z jednej zo základných zásad trestného konania - zásady „prezumpcie neviny“ upravenej v § 2 ods. 4 Tr.
por.vyplýva,žekaždýprotikomusavedietrestnékonanie,považujesazanevinného,kýmsúdnevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, tzn. že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať

svoju nevinu, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora) zadovážiť
dostatok zákonne získaných dôkazov ktoré budú súdu postačovať na záver o vine obžalovaného. S
danou zásadou úzko súvisí aj ďalšia zo základných zásad trestného konania a to zásada in „dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach prebral dôkazy, ktoré mu predložil prokurátor s

obžalobou, ktoré boli v prípravnom konaní vykonané vyšetrovateľom PZ. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že toto prípravné konanie nebolo vedené dôsledne, najmä preto, že už v jeho
priebehu mali byť zabezpečené všetky dostupné dôkazy, ktoré by dali jednoznačnú odpoveď na
otázku či za spôsobený následok - smrť poškodeného X. nesie trestnoprávnu zodpovednosť iná
osoba a či je medzi jej konaním a spôsobeným následkom daná príčinná súvislosť. V tomto smere

preto odvolací súd považoval námietky obžalovaného za dôvodné, keď okrem ním namietaných
nevykonaných a nevyžiadaných dôkazov, mala byť zabezpečená jednoznačná organizačná štruktúra
spoločnosti PM Zbrojníky s jednoznačnými kompetenciami jednotlivých zodpovedných pracovníkov,
vrátane obžalovaného a to vzhľadom k tomu, že už v prípravnom konaní bolo nepochybné, že v tejto
oblasti v spoločnosti vládol obrovský neporiadok. Význam tohto nedostatku sa naplno prejavil v konaní

pred súdom, ktorý sa pokúšal napraviť nedostatky prípravného konania, avšak vzhľadom na odstup
času, toto úspešné nebolo.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie v rozsahu § 119 Tr. por. s
poukazomna§2ods.10Tr.por.avodôvodnenínapadnutéhorozsudkupoukázalnaobsahyjednotlivých
dôkazov. Po ich vyhodnotení dospel k správnemu záveru, že sa žalovaný skutok stal, a že tento napĺňa

formálne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., preto v
tomto smere odvolací súd súhlasí s právnymi úvahami uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd však zistil, že následný postup súdu prvého stupňa, keď dospel k právnemu záveru o vine
obžalovaného, je nesprávny. Z tohto pohľadu preto odvolací súd nemôže súhlasiť s právnymi úvahami
uvedenými na stranách 13-15 napadnutého rozsudku.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby je nevyhnutné, aby táto zavineným
protiprávnym konaním naplnila všetky formálne znaky konkrétneho trestného činu uvedeného v
osobitnej časti Trestného zákona.

V danej veci mal obžalovaný z nedbanlivosti, ktorú súd prvého stupňa ustálil vo forme nevedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. b/ Tr. zák., porušiť svoje povinnosti v rozsahu uvedenom v skutkovej vete

napadnutého rozsudku v dôsledku čoho došlo k následku - smrti poškodeného.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah bolo preto potrebné v rámci trestného stíhania preukázať, či
obžalovaný bol subjektom zodpovedným za splnenie povinností, ktoré mu boli uložené podľa zákona. Za
tým účelom bolo potrebné nespochybniteľne a jednoznačne zistiť, či obžalovaný bol v takom pracovnomzaradení, z ktorého mu vyplývala povinnosť uložená mu podľa zákona. Takéto pracovné zaradenie
muselo byť v súlade so Zákonníkom práce a stanovené buď pracovnou zmluvou alebo vymenovaním do
funkcie na základe písomného aktu. Odvodzovať zodpovednú funkciu len z výpovedí svedkov odvolací

súd nepovažuje za správne, pretože sa jedná o subjektívne názory týchto svedkov, toto napokon
konštatuje aj súd prvého stupňa na strane 16 napadnutého rozsudku. Samozrejme každej zodpovednej
funkcii prináleží určitý rozsah práv a povinností. Záver o neprehľadnosti a nedostatkoch v uvedenej
spoločnosti v organizačnej štruktúre, vrátane popisu práce je odôvodnený aj tým, že spoločnosť až po
tragickej udalosti určila jednoznačne osobu zodpovednú za technický stav motorových vozíkov.

Berúc do úvahy všetky svedecké a listinné dôkazy a hodnotiac aj obhajobu obžalovaného odvolací súd
dospel k záveru, že dokazovaním nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že obžalovaný
bol tým zodpovedným subjektom, ktorému zo zákona vyplývalo dodržať povinnosti uvedené v skutkovej
vete napadnutého rozsudku, a preto v tomto smere súd prvého stupňa pochybil, keď sa nevyrovnal so
všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, a to aj s prihliadnutím na horecitované základné
zásady trestného konania, čo viedlo k porušeniu Trestného zákona v neprospech obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné vytknúť súdu prvého stupňa absenciu právnych
úvah v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých by malo vyplývať, na základe čoho dospel súd
prvého stupňa k právnemu záveru o naplnení znaku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu
- porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, a to aj s prihliadnutím na určitú mieru
spoluúčasti samotného poškodeného na tragickej udalosti (tento vedel o zlom technickom stave vozíka,

i napriek tomu na ňom vykonával prácu), čo však nevyviňuje osobu, ktorá bola zodpovedná za riadny
technický stav vozíka, pretože súd pri rozhodovaní je povinný prihliadnuť na všetky zistené fakty.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, tento odvolací súd posudzoval v súlade so zásadou „reformatio in
peius“, pretože odvolanie podal len obžalovaný, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zmene napadnutého
rozsudku v jeho neprospech. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že u poškodeného sa

jednalo o udalosť, ktorá napĺňa všetky znaky pracovného úrazu, ktorého riešenie spadá do oblasti
pracovnoprávnychvzťahovmedzisubjektmi-zamestnávateľomnebohéhopoškodenéhoajehodedičmi.

S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. (§ 306 ods. 1 Tr. por.)