Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/354/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813201989
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813201989.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.
Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom na
Mliekarenskej č. 10 v Bratislave, IČO: 35 925 922, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Kováč, s.r.o., so sídlom na Mliekarenskej č. 10 v Bratislave, proti žalovanej: Š. B., bývajúcej na S. XXX v
Dobšinej, o zaplatenie 1.289,37 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
v Rožňave, č.k. 9C/53/2013-72 zo dňa 31.5.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 401,86 € s 5,75 % úrokmi z
omeškania od 14. 03. 2013 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej splácať dlh v mesačných
splátkach po 30 €, počnúc 1. júlom 2013 do úplného zaplatenia dlhu, vždy do posledného dňa
toho ktorého mesiaca na účet žalobcu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia
ktorejkoľvek splátky a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva zo dňa 4.9.2008, ktorú je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 OZ a zákona 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch v platnom znení do 30.10.2008. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo
výške 2.323,57 € a čerpaný úver mala splácať v mesačných splátkach po 66,55 € pod dobu 48 mesiacov.
V zmluve je vyčíslená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 17,91 %, avšak zo zmluvy nevyplýva
z akých položiek, poplatkov a úrokov, pozostáva navýšenie úveru, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto chýbajúce
údaje v zmluve a s poukazom na skutočnosť, že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom
úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, ale za bezúročnú a bez poplatkov podľa
§ 4 ods. 3 zákona 258/2001. Z platobnej histórie úveru zistil, že žalovaná čerpala úver v celkovej výške
2.323,57 € a na jeho úhradu zaplatila 1.921,71 €. Neuhradený zostatok úveru takto činí 401,86 €, preto
súd zaviazal žalovanú k zaplateniu neuhradenej časti úveru a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Istinu
zaviazal zaplatiť s 5,75 % zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády č. 87/95 Zb. v platnom znení od 14.3.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s
prílohami až do zaplatenia, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že pokus o zmier, resp. výzvu na
plnenie doručil žalovanej pred týmto dňom. V zvyšnej časti potom tiež ohľadom úrokov žalobu zamietol.

Súd povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej
dlh splácať v mesačných splátkach po 30 €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a vychádzal
z toho, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca mal v konaní len
čiastočný úspech.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a v časti výroku o náhrade trov konania podal
odvolanie žalobca. Žiadal v napadnutej časti zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanej povinnosť
uhradiť aj zamietnutú časť žalovanej sumy, vrátane príslušných úrokov z omeškania a nahradiť mu trovy
konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolanie zdôvodnil tým, že závery súdu nezodpovedajú skutkovej a právnej stránke veci. Zo zmluvy
o úvere o ďalších úverových produktoch zo dňa 4.9.2008 vyplýva, že na jej základe bol poskytnutý
úver v celkovej výške 2.323,57 €, tento mal byť zaplatený v 48-tich splátkach po 66,55 €, celkovo mala
teda žalovaná zaplatiť 3.194,40 €, ktorá suma je v zmluve uvedená. Výška úroku zo zmluvy vyplýva
na základe údajov o úvere, t.j. o výške celkovej sumy na vrátenie, výške mesačnej splátky a o počte
mesačných splátok. Tak bol vypočítaný aj ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov, t.j. 17,91
%, preto nie je opodstatnené tvrdenie súdu, že zo zmluvy nevyplýva, z čoho ročná percentuálna miera
nákladov pozostáva. Žalobca požaduje od žalovanej len také plnenie, ktoré je uvedené v zmluve a z
nej vyplýva.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku
o trovách konania a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zamietavej
časti, pretože aj podľa odvolacieho súdu ani v zmluve, ani v zmluvných podmienkach nie je náležite
vysvetlené, z čoho pozostáva ročná percentuálna miera nákladov určená 17,91 % a nie je účastníkovi
zmluvy vysvetlené ani to, prečo pri čerpaní úveru v celkovej výške 2.323,57 € má vrátiť 3.192,40 €. Súd
prvého stupňa potom správne vychádzal z toho, že zmluvu považoval síce za platnú, ale bezúročnú a
bez poplatkov, ako je to uvedené v § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z..

Súd prvého stupňa potom správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, pretože žalobca mal
skutočne len čiastočný úspech, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v jeho
napadnutej časti, ako vecne správny.

V odvolacom konaní odvolateľ úspech nemal a žalovanej trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.