Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, January 3, 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Er/376/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711208378
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2711208378.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Petra Lukáčová, advokát, Mostná 72, 949 01 Nitra, proti
povinnému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX W., rozhodujúc o žiadosti súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa

30.11.2011 sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na uskutočnenie exekúcie požiadal dňa 15.12.2011 súdny exekútor
JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad, Kmeťkova 30, 949 01 Nitra o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému v súlade s ustanovením § 44 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“).

Spolu s žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.9.2011 a ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, sp. zn. IBB0310134 zo dňa 15.4.2011.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súdu bola spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom
na vykonanie exekúcie a exekučným titulom doručená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“) uzatvorená medzi povinným a V. O., a.s. ako právnym predchodcom

oprávneného spolu s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej len „OP“). Súd preskúmal predmetnú
Zmluvu, ako aj OP a zistil, že v čl. 3 bode 6 Zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Obdobná rozhodcovská doložka rozšírená o určenie
konkrétneho rozhodcovského súdu a miesta rozhodcovského konania je obsiahnutá v OP v čl. 11
Prechodnéazáverečnéustanovenia,bod11.2.Vobidvochprípadochjerozhodcovskádoložkasúčasťou
predtlačeného formulára, čiže sa nedá považovať za individuálne dojednanú.Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že
v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo

to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných
podmienok

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych
právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Súd vychádza z príslušného prameňa práva ako celku s dôrazom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom

a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v
SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou

- výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu
implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovenásmernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom

konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že
určuje konkrétny rozhodcovský súd a miesto rozhodcovského konania. Dodávateľ na základe tejto
doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Keďže došlo k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, spotrebiteľ bol nútený

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore
s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a

ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu
o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2

O.s.p. )