Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Er/392/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210000
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112210000.2

Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra
SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave,
Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: neb. M. U., D.. XX.XX.XXXX, D. N.
W. XXX/XX, XXX XX Y., R.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so
sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 30,- EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom
Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, náhradu trov exekúcie v sume 41,39 Eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 120466 zo dňa 28.05.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing.
Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Cíferi, č.k. A 0482346 zo dňa 21.12.2011.

Dňa 04.07.2012 doručil na tunajší súd súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo
dňa 22.06.2012, v ktorom oprávnený žiadal súd, aby exekúciu zastavil, nakoľko povinný dňa 16.06.2012
v Trnave zomrel.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným
zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal návrh na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, zavinil jej zastavenie, a preto
ho súd zaviazal k úhrade trov exekúcie.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Podľa § 196, vety
prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových
výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a
na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
začalo predmetné exekučné konanie dňom 24.04.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.01.2009.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 28.06.2012 v celkovej výške 60,30 EUR, ktoré
pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, z náhrady za stratu času
v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 10,56 EUR, z náhrady hotových výdavkov (poštovné) v zmysle § 22
vyhlášky vo výške 6,50 EUR a z 20 % DPH vo výške 10,05 EUR.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1
vyhlášky vo výške 33,19 EUR.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými

doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu
exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola
pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným
konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom
spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj
v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj
viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 5,20
EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených
nákladov na poštovné bola preukázaná 1 doručenkou: upovedomenie o začatí exekúcie 1x (povinný 1
x 1,30 EUR). Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za 1 doručenku (upovedomenie
o začatí exekúcie) v celkovej výške 1,30 EUR. Súdny exekútor požadoval poštovné za doručovanie
príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, Prima banka), avšak na
týchto doručenkách sa nenachádzalo číslo exekučného konania Ex 2058/12, preto mu súd náhradu
za tieto doručenky nepriznal. Súdny exekútor požadoval poštovné i doručenie príkazu na odblokovanie
účtov do bánk (SLSP, Prima banka), avšak v spise sa nenachádzali doručenky, ktoré by preukazovali
vznik a výšku požadovaného poštovného. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na
poštové iba za tú doručenku, ktorá sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzala v exekučnom spise
(1 x upovedomenie o začatí exekúcie).

Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23
vyhlášky vo výške 10,56 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor
si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci
jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,
resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za
stratu času len v jednom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky, ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 34,49 EUR v celkovej sume
6,90 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH
vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 41,39 EUR (odmena vo výške
33,19 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 1,30 EUR, DPH vo výške 6,90 EUR) ako celkovú
sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2

O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).