Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Iveta Gálošová Bušová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712211970
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gálošová Bušová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712211970.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom:
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: D. A., J.. XX.X.XXXX, D.. G.. X. XXX/X, XXX
XX S., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176
778, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J.

Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 200,74 eur s príslušenstvom, o námietke žalobcu proti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Súd o d m i e t a odpor vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti platobnému rozkazu
1Ro/1907/2012 zo dňa 25.4.2013.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Dňa 17.8.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu. Dňa

4.4.2013 (č.l. 30 súdneho spisu) do konania vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Na základe návrhu žalobcu súd vydal platobný rozkaz, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie
žalovanej sumy 200,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 200,74 eur
od 21.11.2007 do zaplatenia. Žalovaná prevzala platobný rozkaz dňa 22.5. 2013, pričom odpor proti
platobného rozkazu nepodala.

Dňa 17.5.2013 podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov odpor voči platobnému
rozkazu (č.l. 39 súdneho spisu).

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.5.2013 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva v skrátenom konaní (č.l. 59 súdneho spisu).

Súd uznesením č.k. 15C/145/2013-71 zo dňa 14.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
č.k. 10Co/110/2014-94 zo dňa 22.4.2014 rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Následne súd posudzoval odpor podaný vedľajším účastníkom.Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 prvá veta OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo
skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15-tich dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Predpokladmi účasti vedľajšieho

účastníka v konaní sú buď výzva účastníka konania, alebo podnet vedľajšieho účastníka, uvedenie,
na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, rozhodnutie súdu o prípustnosti
vedľajšieho účastníka, ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva,
súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania a súhlas hlavného účastníka
konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší

účastník. Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas účastníka, ktorý má byť
v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, čo vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva.

Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní
vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom

tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom
podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá. Ak podáva opravný prostriedok proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko
zaujal k tomuto opravnému prostriedku účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ hlavný
účastník v konaní vyjadril svoju vôľu tým, že sa vzdal opravného prostriedku, nemôže ho podať ani

vedľajší účastník. Ak sa hlavný účastník opravného prostriedku nevzdal, je súd v prípade, že opravný
prostriedok podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie,
či dáva k tomuto opravného prostriedku súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu
účastníkovi udeliť, prípadne ak nereaguje na výzvu súdu, je odpor vedľajšieho účastníka neúčinný čo
má za následok, že súd odmietne odpor podaný vedľajším účastníkom. (Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Podľa § 174 ods. 3 písm. c/ OSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou
osobou. Keďže odpor proti platobného rozkazu podal len vedľajší účastník a nie hlavný účastník, súd
vyzval žalovanú na oznámenie, či súhlasí s odporom voči platobnému rozkazu. Súhlas žalovanej s
podaným odporom vedľajšieho účastníka nebol preukázaný, čím takúto situáciu treba posudzovať ako

nesplnenie subjektívnej podmienky na podanie odporu. Súd preto odpor považoval za neúčinný a na
základe uvedeného odpor vedľajšieho účastníka súd odmietol.

Na druhej strane je potrebné uviesť aj to, že vedľajší účastník má podľa vyššie citovanej zákonnej
úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na
ktorého podporu vstupuje do konania. Ide však výlučne o práva a povinnosti procesnej povahy. Procesné

úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom mene a môže vykonať všetky procesné úkony s
výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré urobil
sám účastník. Na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať opravné prostriedky však ustanovenie § 93
ods. 4 OSP nedopadá a právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za
podmienok ustanovených zákonom.

Napriek tomu, že súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu podanej námietky
žalobcom, vedľajší účastník nebol v štádiu skráteného konania oprávnenou osobou na podanie odporu
proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t. j. právo urobiť uplatnený
nárok sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 OSP výslovne len odporca (žalovaný). Ide o významné
dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdnehokonania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný
rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania
(majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné
účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá OSP). V prípade podania odporu
vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska žalovaného
stalo bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho

by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta OSP, v zmysle ktorého, ak úkony
vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava
ako aj závery súdnej praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie
prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre
analogické posudzovanie odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.

Vzhľadom na uvedené treba vedľajší účastník nebol oprávnený na podanie odporu, lebo nebol
účastníkom konania v štádiu skráteného konania, resp. že procesná úprava právo podať odpor priznáva
výslovne len odporcovi a z tohto dôvodu bolo potrebné odpor vedľajšieho účastníka odmietnuť.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch
vyhotoveniach na tunajšom súde ku Krajskému súdu do Banskej Bystrici.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.