Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010489
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211010489.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd"), v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného
H. U. (ďalej len „obžalovaný"), pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona (ďalej len
„prejednávaná vec"), o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „okresný prokurátor") proti
rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa") z 02.12.2013, sp. zn. 2T/82/2011

(ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 10. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudcom napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno a/ Trestného
poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora z 05.10.2011 sp. zn. 2Pv 655/10
- 13 (ďalej len „obžaloba“) pre skutok právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 31. Októbra 2010 v čase okolo 17.55 hodiny v Nesvadoch, pri križovatke ciest Novozámocká a
Jarková pred predajňou ABAR po tom, ako R. U., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „poškodená“) vyšla
z predajne s nákupom, ktorý zavesila na svoj bicykel, zozadu ju kopol do oblasti drieku, následkom čoho
poškodená spadla na zem a vyzval ju, aby mu dala peniaze, inak ju zabije, čo poškodená odmietla,
následne pristúpil k poškodenej, ktorá stále ležala na zemi a z vrecka kabáta jej vybral peňažnú hotovosť

v sume 27,- eur a z miesta odišiel, ktorým konaním spôsobil poškodenej škodu vo výške 27,- eur a
zmliaždenie drieku, zranenie vyžadujúce si dobu liečenia do sedem dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku
odkázal poškodenú s ňou uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Napadnutý rozsudok bol oznámený obžalovanému, jeho obhajkyni a okresnému prokurátorovi
vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 02.12.2013

(poškodenej doručením jeho rovnopisu 30.01.2014), pričom okresný prokurátor písomným podaním
doručeným súdu prvého stupňa 12.12.2013, teda včas, podal odvolanie v neprospech obžalovaného
(avšak bez uvedenia, proti ktorému výroku napadnutého rozsudku).

Takto podané odvolanie okresný prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého
stupňa 17.02.2014 a to tvrdením, že súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci dokazovanienesprávne, jednostranne vyhodnotil dôkazy v prospech obžalovaného, nevykonal všetky do úvahy
prichádzajúce dôkazy potrebné na náležité zistenie skutkového stavu veci a dospel k nesprávnemu
záveru, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, sa nestal. Predovšetkým

poukázal na usvedčujúce výpovede poškodenej, ktorá v predsúdnom štádiu trestného stíhania v
prejednávanej veci opakovane, podrobne a bez podstatnejších rozporov opísala priebeh skutkového
deja a obžalovaného označila za páchateľa v prejednávanej veci zažalovaného skutku, na ktorých
tvrdeniach zotrvala aj pri konfrontácii s medzi nimi vykonanej, pričom je pravdou, že poškodená na
hlavnom pojednávaní uskutočnenom 05.09.2012 vypovedala tak, že sa nevie s určitosťou vyjadriť,

či páchateľom bol obžalovaný, následne však tvrdila, že pravdu hovorila pri svojom prvom výsluchu
na polícii, v ktorom obžalovaného zo spáchania zažalovaného skutku usvedčovala, spochybniac
súčasne tvrdenie obžalovaného (a svedkov obhajoby), že ho za páchateľa označila z pomsty, a to z
dôvodu, že jeho sestra G. U. podala trestné oznámenie na brata poškodenej M. U., tvrdiac, že o tejto
skutočnosti nemala vedomosť (možnosť ktorej 31.10.2010 napokon ani nebola preukázaná, pretože jej
brat bol vo veci trestného oznámenia 16.09.2010 podaného sestrou obžalovaného vypočutý až 13.12.

2010). Súdom prvého stupňa pribraná znalkyňa z odvetvia klinickej psychológie dospelých v záveroch
písomného posudku hodnotila výpoveď poškodenej ako nevierohodnú, pri oslabení všeobecnej aj
špecifickej vierohodnosti jej výpovede, zistiac u nej aj sklony ku konfabulácii, pričom na hlavnom
pojednávaní zotrvajúc na záveroch ňou podaného znaleckého posudku nezodpovedala na jasne
položenú otázku, či intelektová úroveň poškodenej je na tak nízkej úrovni, že nebola schopná vnímať

tak jednoduchú udalosť, ako je v prejednávanej veci zažalovaný skutok a nevedela sa hodnoverným
spôsobom vysporiadať ani s otázkou, ako je možné, že napriek tak nízkej intelektuálnej úrovni bola
poškodená v prípravnom konaní opakovane, vo svojich výpovediach uskutočnených s väčším časovým
odstupom, jeho priebeh popísať v podstate zhodne upozorniac, že znalkyňa zároveň vyhodnotila všetky
výpovede poškodenej ako nevierohodné a dospela k záveru, že bola oslabená jej schopnosť prežité

udalosti správne vnímať a reprodukovať. V tejto súvislosti okresný prokurátor poukážuc na judikatúru
upozornila, že jednak znalec - psychológ je povolaný vyjadriť sa k tým črtám osobnosti svedka, ktoré
môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie je však oprávnený vyjadrovať sa k otázke vierohodnosti jeho
výpovede, ktoré hodnotenie prináleží iba súdu (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku), jednak vzhľadom
na tieto nedostatky v prejednávanej veci podaného psychologického posudku navrhol dokazovanie

doplniť pribratím iného znalca psychológa a tiež vyšetrením duševného stavu poškodenej znalcami
psychiatrami postupom podľa § 150 Trestného poriadku, ktoré jeho dôkazné návrhy súd prvého stupňa
zamietol spôsobiac tak založenie svojho rozhodnutia na neúplne zistenom skutkovom stave veci. Z
týchto dôvodov okresný prokurátor nesúhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa obsiahnutou v
odôvodnení napadnutého rozsudku, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že v prejednávanej veci

zažalovaný skutok sa stal, v ktorej súvislosti zdôraznil, že poškodená výpovede nemenila opakovane,
aleibaraz,nahlavnompojednávaní(oprotizhodnýmvýpovediamzprípravnéhokonania),čosúdprvého
stupňa nevyhodnotil správne a v kontexte s ďalšími zistenými skutočnosťami, ktorými je zmierenie
rodín obžalovaného a poškodenej v čase konania hlavného pojednávania, na ktorom už aj otec a
brat poškodenej (svedkovia M. U. starší a M. U. mladší) vypovedali odlišne ako v prípravnom konaní

(kde obžalovaného hoci len nepriamo usvedčovali) a to spôsobom, aby spochybnili pravdivosť tvrdení
poškodenej a takto súd prvého stupňa oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku oprel iba o závery
znaleckého posudku psychológa, ktorý okresný prokurátor považuje za neúplný a ktorého závery si súd
prvého stupňa nekriticky osvojil. Pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného, že v čase zažalovaného
skutku nakupoval v Tescu v Nových Zámkoch, okresný prokurátor poukázal na to, že tak obžalovaný,

ako aj jeho manželka, svedkyňa O. U. vo svojich výpovediach uviedli, že do Nesvád sa vrátili v dobe
medzi 17.00 až 17.15 hodiny, pričom v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa mal stať okolo 17.55
hodiny,tedaúčasťobžalovanéhonaňomniejevylúčená.Zovšetkýchtýchtodôvodovokresnýprokurátor
Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1
písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
05.03.2014 (a týmto odvolaciemu súdu postúpeným 06.03.2014) vyjadril k dôvodom odvolania
okresného prokurátora tvrdiac, že súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď poškodenej ako nevierohodnú
jednoznačne opodstatnene a to zvlášť s poukazom na všetky v prejednávanej veci ostanými dôkazmi

zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujúci mstivej pohnútke, ktorá ju viedla k podaniu trestného
oznámenia na obžalovaného, podnapilosť jej rodiny v čase, keď sa tak stalo a upozorniac na
osobu obžalovaného a jeho doterajší riadne vedený život. Upozorniac na výpoveď svedkyne G. P.spochybňujúcupravdivosťvýpovedepoškodenejomožnostivznikuincidentutvoriacehovprejednávanej
veci zažalovaný skutok bez toho, aby sa o ňom dozvedela a považujúc napadnutý rozsudok za
vecne správny, obžalovaný odvolaciemu súdu navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné

zamietnuť.

Po splnení všetkých, na to v § 293 odsek 5 Trestného poriadku ustanovených podmienok a
predpokladov, sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci uskutočnilo v neprítomnosti
obžalovaného.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s obsahom
písomného odôvodnenia odvolania podaného proti napadnutému rozsudku okresným prokurátorom, v

konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla rozhodnúť tak, ako je to v písomnom odôvodnení tohto
odvolanie uvedené.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s ňou vypracovaným
vyjadrením obžalovaného k odvolaniu okresného prokurátora, v konečnom návrhu navrhla odvolanie
okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rozsahu prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku
odvolací súd v prejednávanej veci (predloženej mu súdom prvého stupňa na rozhodnutie 05.03.2014)
preskúmal obžalovaného spod obžaloby v prejednávanej veci oslobodzujúci výrok o vine napadnutého
rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora zrejme (resp. predovšetkým) smerovalo, výrok
o náhrade škody napadnutého rozsudku (ktorý má v oslobodzujúcom výroku o vine napadnutého

rozsudku svoj podklad) a napokon aj správnosť postupu konania, ktoré obom týmto výrokom
napadnutého rozsudku predchádzalo, nezistiac v nich ani žiadne také, odvolaním okresného
prokurátora nevytýkané chyby, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého dôvodov
uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že po dokazovaní

vykonanomsúdomprvéhostupňanahlavnýchpojednávaniach uskutočnených07.03.2012,09.05.2012,
05.09.2012 a 02.12.2013 bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené
všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva predovšetkým z
ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého
stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaného.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní všetkých v prejednávanej veci zadovážených dôkazov na
hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich
spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb konania
oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho, ktoré by porušovali
ustanovenia zabezpečujúceobjasnenievecialeboprávoobhajoby(§321odsek1písmenoa/Trestného

poriadku).

Aj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku o vine napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej uvedené
aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a
zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/

Trestného poriadku).V tejto súvislosti a s poukazom na odvolaním okresného prokurátora vytýkané nevyšetrenie duševného
stavu poškodenej (§ 150 Trestného poriadku) a nepribratie do konania v prejednávanej veci iného znalca
(či dokonca iných znalcov) z odvetvia psychológie (§ 146 veta druhá Trestného poriadku) aj odvolací

súd mal za nepochybné, že takéto, okresným prokurátorom už v rámci postupu súdu prvého stupňa
podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku navrhnuté doplnenie dokazovania v prejednávanej veci bolo (a
aj v súčasnom štádiu trestného konania je) nepotrebné, pretože všetky tie skutočnosti a okolnosti, ktoré
by mali byť zisťované týmito, okresným prokurátorom navrhovanými dôkazmi, boli v prejednávanej veci
zistené inými, skôr vykonanými dôkazmi, vrátane (a predovšetkým) znaleckým posudkom podaným

znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. S. D., o správnosti
(ale aj jasnosti a úplnosti) záverov ktorého ani podľa názoru odvolacieho súdu nevznikli žiadne také
pochybnosti, ktoré by (zvlášť po podaní vysvetlení znalkyňou na hlavnom pojednávaní uskutočnenom
02.12.2013, ale aj v kontexte s ostatnými, v prejednávanej veci vykonanými dôkazmi, zvlášť výpoveďou
svedkyne G. P., o vierohodnosti ktorej nevznikli žiadne pochybnosti) odôvodnili potrebu pribratia iného
znalca z odboru psychológie (§ 146 veta druhá Trestného poriadku) či dokonca vyšetrenia duševného

stavu poškodenej (§ 150 Trestného poriadku).

Pokiaľ ide o okresnou prokurátorkou znaleckému posudku podanému Mgr. S. D. vytýkané
hodnotenie vierohodnosti výpovede poškodenej, toto aj odvolací súd na strane jednej síce považuje za
opodstatnené, na strane druhej toto samo osebe nemalo a (zvlášť po výsluchu znalkyne na hlavnom
pojednávaní) nemá žiadny zásadný vplyv a význam na správnosť zistenia všetkých tých čŕt osobnosti

poškodenej, ktoré mohli mať (a nepochybne aj mali) vplyv na správne posúdenie jej vierohodnosti
súdom prvého stupňa. Naviac pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že znalkyňa vierohodnosť výpovede
poškodenej posudzovala na podklade otázky číslo 2 položenej jej súdom prvého stupňa v uznesení o jej
pribratí do konania v prejednávanej veci zo 17.10.2012, ktoré bolo oznámené doručením jeho rovnopisu
22.10.2012 aj okresnému prokurátorovi, ktorý však proti nemu sťažnosť z tohto (ani žiadneho iného,

napr. s poukazom na otázku číslo 1 a § 150 Trestného poriadku) dôvodu nepodal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje

a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súladesďalšouzásadoutrestnéhokonaniauvedenouv§2odsek12Trestnéhoporiadku,tedajednotlivo
aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej

veci tiež, a (aj podľa názoru odvolacieho súdu) opodstatnene rešpektoval tiež obe základné pravidlá
vyplývajúce pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je predovšetkým pravidlo „in dubio
pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“ (z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť
v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť

vykonanímďalšíchdostupnýchdôkazov),akoajpravidlo,vzmyslektoréhonedokázanávinamárovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora súdu prvého stupňa vytýkané
hodnotenie vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného neobsahuje žiadne také konkrétne

skutočnosti a okolnosti, ktoré by jednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak
nasvedčovali tomu, že k namietaným skutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom
nezodpovedajúcim zásadám logického myslenia a uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť
použitia oboch týchto základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní zo zásady trestného konania
uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, zvlášť však pravidla „in dubio pro reo - v pochybnostiach

v prospech obvineného“.Z dôvodov vyššie uvedených, a napokon v podstate správne a temer úplne, ale aj dostatočne
zrozumiteľne vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaného v prejednávanej veci nielen

opodstatnene, teda výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1
písmeno b/ Trestného poriadku), ale aj zákonu (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku) zodpovedajúcim
spôsobom, pretože zostali dôvodné pochybnosti o tom, či sa v prejednávanej veci zažalovaný skutok
stal.

Výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa poškodenú s ňou, podľa §

46 odsek 3 Trestného poriadku (č.l. 57) uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie, zodpovedá ustanoveniu § 228 odsek 3 Trestného poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1
písmeno a/ až písmeno d/, písmeno f/) Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním
okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného)

napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 322 odsek 1
Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie okresného
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).