Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, December 12, 2012

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/5/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209200084
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Rodanič
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8209200084.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava proti povinnému W. E., L.. X.XX.XXXX, S. XX, XXX XX Š. Č., pre vymoženie 262,90
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e p r i p ú š ť a .

Exekučné konanie z a s t a v u j e .

O trovách exekučného konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného
konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 09739/08

zo dňa 7.10.2008, sa dňa 17.12.2008 začalo exekučné konanie proti povinnému.

Okresný súd Bardejov dňa 23.1.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Podaním zo dňa 5.9.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so
sídlomĽudaZúbka2,84101Bratislava-Dúbravka,tohočasusosídlomVažecká16,08005Prešov,IČO:
42 176 778, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. § 93 ods. 2
O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, podáva návrh na zastavenie exekúcie,

navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie exekúcie
a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne doručí podrobné odôvodnenie návrhu na
zastavenie exekúcie, podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Krutého a vyčíslenie vzniknutých
trov.

Vzhľadom na obsah podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len „Združenie“) bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh účastníkov tohto
exekučného konania.

Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú
úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim

výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a
odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide
o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93
ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo
povinnostiach ktorých sa má konať nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia)
je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom
účastníctve (vrátane ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) nie je na exekučné
konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v

exekučnomkonaníneprichádzadoúvahy,pričomuvedenéuzneseniezodňa25.11.2008bolovydanéuž
za účinnosti § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008, na ktorý sa odvolávalo
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom podaní. (Obdobne pozri aj uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoE/56/2011 zo dňa 20.9.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 10.10.2012.)

Vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní je vylúčené aj z dôvodu, že v tomto konaní sa nejedná o
právny záujem na jeho výsledku, ale ide o nútený výkon rozhodnutia. V konečnom dôsledku, ak súd
exekučné konanie (z dôvodov nižšie uvedených) zastavil, potom nemá žiaden význam vstup Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania, ak sa v exekúcii nebude pokračovať. Rovnaký
právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12CoE/93/2012 zo dňa 16.10.2012.

Keďže napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní z dôvodov uvedených vyššie
vylúčené a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do tohto exekučného
konania, súd postupujúc v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní je
potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že vstup tohto
združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa. Súd tak postupoval

aj bez návrhu, resp. bez toho, aby niektorý z účastníkov urobil vstup tohto združenia do exekučného
konania sporným.

Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, exekučný súd napriek
právoplatnostiexekučnéhotitulu,využilsvojuprávomocaexekučnýtitulopätovnepreskúmalajzhľadísk
vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Aj keď by sa na

prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, takýto argument neobstojí. Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž
dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi
opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny)
účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia zakladá medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový

právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý
je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Zatiaľ čo formálna právoplatnosť je vždy
bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je absolútna, ale z vážnych dôvodov existujú z
nej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs § 7 ods. 1 Trestného poriadku (otázka viny obvineného), § 21ods. 2 zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého manželstva zrušením rozhodnutia o vyhlásení osoby
za mŕtvu), § 135 ods. 1 O.s.p. (neviazanosť súdu rozhodnutím v blokovom konaní), možnosť uplatnenia
mimoriadnych opravných prostriedkov, § 40 ZoRK (žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a

podobne. V takýchto prípadoch sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.

Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v
sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu
rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej
právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným

vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku
priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Účinky
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45
ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný
v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho

materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp.
súčasnom § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k

tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 zo dňa 5.5.2010).

Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré

z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo

ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo
[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu.

Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného

poriadku v rozhodnom znení).“

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

V danej veci dôvodom na vydanie rozhodcovského rozsudku malo byť porušenie povinností povinným
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorú rozhodcovský súd vyhodnotil ako absolútny obchod podľa § 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka.

Zmluva o úvere č. 8055206 zo dňa 17.4.2008 bola uzavretá medzi oprávneným a povinným ako fyzickou
osobou - nepodnikateľom. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na postavenie zmluvných
strán, ako aj predmet činnosti veriteľa zapísaný v obchodnom registri, je nepochybné, že sa jedná o

zmluvu spotrebiteľskú. Spĺňa totiž všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho
zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že uvedená zmluva spĺňala aj náležitosti podľa § 2 písm. b/ zákona o
spotrebiteľských úveroch a zároveň nešlo o zmluvu naplňujúcu znaky uvedené v § 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, bolo potrebné na predmetný záväzkový vzťah aplikovať zákon č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
podľa ktorých si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Podľa bodu 17 týchto podmienok sa
totiž zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a.s..

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva) únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách(ďalejlenako„smernica“)členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a/ smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky

definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q/ prílohy smernice podmienkou uvedenou v čl. 3 ods. 3 je podmienka, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,

malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená
aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v
celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,

ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice
- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí
nezaväzovali.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky

na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskejzmluveneprijateľnoupodmienkou,ktorájezmysleObčianskeho
zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (povinný) sa v čase uzavretia zmluvy

v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravenédodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade
povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju

mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený.Lenveľmiťažkomožnopredpokladať,žesispotrebiteľbolvedomývšetkýchdôsledkov,ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy
neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom,
sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a

zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky
členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie
výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho
aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená

smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor
o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora
(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod
40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi

spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je

všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom
na zmluvnom formulári.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v

ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

Napokon nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom
konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti súd

poukazuje na rozsudok C-40/08 ASTURCOM, v ktorom Súdny dvor EÚ judikoval, že Smernica Rady
93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť
vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii
potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či
je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných
podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Navyše sa žiada uviesť, že povinný ako spotrebiteľ sa nemôže vopred (t.j. pri uzavretí zmluvy, teda v
čase, keď ešte nemôže vedieť, či dôjde k porušeniu jeho povinností zo zmluvy) vzdať svojho ústavného
práva prejednania veci pred nezávislým a nestranným súdom (článok 46 Ústavy SR). Podpisompovinného, a teda takto prejaveným jeho súhlasom s vopred naformulovanou rozhodcovskou doložkou
tak nepochybne k uvedenému vzdaniu sa práva došlo.

V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom súd ešte poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Ostrave j.

č. 33 Cm 13/2009 zo dňa 8.3.2010, v ktorom tento súd uzavrel, že „rozhodčí nález z 3.12.2009 nezakladá
vykonatelnost předmětné pohledávky a daná listina není listinou, na základě které by bylo lze vést výkon
rozhodnutí; jedná se o toliko právně nicotní a právně bezúčinný popsaný list papiru“.

Taktiež bez povšimnutia nemožno nechať ani ustanovenie bodu 4, 7 a 9 všeobecných obchodných
podmienok, podľa ktorých je dlžník (povinný) zaplatiť zmluvnú pokutu. Vychádzajúc z obsahu
takto „dohodnutého“ zmluvného dojednania je zrejmé, že dohoda o zmluvnej pokute uzavretá

medzi zmluvnými stranami nie je vyvážená, čo znamená, že ju možno považovať za jednostranne
zvýhodňujúcu len jednu zmluvnú stranu (v danom prípade dodávateľa - oprávneného). Preto aj v
tomto prípade je súd toho názoru, že ide o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože
jednej zmluvnej strane - dodávateľovi stanovuje právo na zmluvnú pokutu bez toho, aby takéto právo
stanovovala aj pre druhú zmluvnú stranu - spotrebiteľa.

Na záver súd konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie:

- zo spotrebiteľskej zmluvy,

- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), ktorá obsahuje viaceré neprijateľné
podmienky,

- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

- na základe rozhodcovskej doložky.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd zato, že boli splnené podmienky na zastavenie exekučného
konania podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku

tohto uznesenia.

O trovách exekučného konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
o zastavení exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom

tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.