Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213746
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:1116213746.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: V. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. XXXX/X, zastúpený advokátskou kanceláriou: LawService, s.r.o., so
sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, proti žalovaným: 1. MH Invest, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mlynské Nivy 44/A, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátskou kanceláriou: MAPLE & FISH s.r.o., so

sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO: 36 718 432 a 2. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX,
zastúpená advokátskou kanceláriou: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo
námestie 25, IČO: 36 833 533, vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o trovách konania,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. decembra 2018 č.
k. 15C/416/2016-164 v napadnutej časti výroku o trovách konania žalobcu a žalovaného v 1. rade voči
sebe navzájom, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania žalobcu a
žalovaného v 1. rade voči sebe navzájom m e n í takto:

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

II. Odvolací súd žalovanému v 1. rade proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zhora uvedeným uznesením konanie zastavil a žiadnej zo
strán nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods.

1, § 146 ods. 1, § 255, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 18. 12. 2018 zobral žalobu v celom
rozsahu späť a toho istého dňa bol súdu prvej inštancie doručený súhlas žalovanej, v ktorom vyjadrila
súhlas so zastavením konania. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie v konaní a žalovaná
vyjadrila súhlas so zastavením konania, súd akceptoval návrh žalobcu a konanie vedené pod sp. zn.
15C/416/2016 zastavil. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tým, že sporové strany oznámili, že si v konaní

neuplatňujú trovy konania a preto rozhodol tak, že nárok na ich náhradu nemá žiadna zo strán sporu.

2. Vyššie uvedené rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania napadol v čas podaným odvolaním
žalovaný v 1. rade z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, domáhajúc sa zmeny
napadnutého uznesenia vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný v 1. rade má nárok na
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania od žalobcu v plnom rozsahu, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a žalovanej v 2. rade sa náhrada trov konania
nepriznáva. Alebo alternatívne, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zrušil avec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že dňa 16.
01. 2019 bol nahliadnuť do súdneho spisu za účelom preverenia podkladov, na základe ktorých súd
prvej inštancie rozhodoval. Zistil, že mu neboli doručené podania: späťvzatie zo dňa 19. 11. 2018 a

súhlas so späťvzatím žaloby žalovanej v 2. rade zo dňa 17. 12. 2018. Vzhľadom na túto skutočnosť
sa k nim nemohol vyjadriť. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby a v žiadnom
prípade neoznámil súdu prvej inštancie, že si trovy konania neuplatňuje. Práve naopak, hneď v prvom
podaní zo dňa 22. 12. 2017 uviedol, že si nárok na náhradu trov konania uplatňuje v plnom rozsahu.
Závery Okresného súdu uvedené v odôvodnení uznesenia v bodoch 5 a 9 (vyššie v bode 4 písm. ii a

iii), že žalovaná (nekonkretizované ktorá) zaslala Okresnému súdu súhlas so zastavením konania a že
sporové strany (neuvedené ktoré) oznámili, že si v súdnom konaní nebudú uplatňovať trovy konania, sú
evidentne neúplné a nesprávne. Ďalej uviedol, že nemá dôvod nesúhlasiť so späťvzatím žaloby, pretože
podľa jeho názoru sa jedná o zjavne nedôvodnú žalobu. Ďalej uviedol, že žalobca zobral žalobu späť
bez odôvodnenia, preto procesne zavinil zastavenie konania, preto mu podľa § 256 ods. 1 CSP bez
ďalšieho prináleží nárok na náhradu trov konania. Bol toho názoru, že podľa § 262 ods. 1 CSP má súd

povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu strán. V ďalšej časti namietal
nejasné rozlišovanie žalovaného v 1. a 2. rade v bodoch 9 a 10 napadnutého uznesenia.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku schválenia
zmieru v konaní 18C/532/2015, kde strany sporu (žalobca a žalovaná v 2. rade vystupovali v opačnom

procesnom postavení). Každá zo strán v týchto dvoch konaniach odvodzovala svoj nárok z iných
skutkových a právnych skutočnosti. Avšak, v konaní 18C/532/2015 došlo k dohode ohľadne všetkých
sporných skutočností a strany sa dohodli, že náhrada za vyvlastnenie patrí každému v 1-ici a súd
túto ich dohodu schválil. Žalovaná v 2. rade vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby. Ďalej uviedol, že
na základe rozhodnutia o vyvlastnení došlo k zmene vlastníka i k zmene zápisu na list vlastníctva a

vlastníkom sa stala spoločnosť MH Invest. s.r.o. Vyvlastnenie je originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva, v ktorom nový vlastník neodvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho
vlastníka. Určovací výrok je v zmysle uvedeného ustanovenia záväzný len medzi stranami sporu (pokiaľ
by sa nejednalo o prípad právneho nástupníctva alebo o prípad podľa ustanovenia § 228 ods. 2
CSP). Na liste vlastníctva bol ako vlastník v čase podania žaloby v dôsledku vyvlastnenia vedený

žalovaný v 1. rade. V prípade vyhovenia žalobe by bol rozsudok záväzný i pre neho ako originárneho
nadobúdateľa (nie právneho nástupcu). Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne aj
voči žalovanému v 1. rade. Za vyvlastnenie prislúcha vyvlastnenému náhrada za vyvlastnenie. Táto
náhrada však nebola vyplatená žalobcovi s odôvodnením, že medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade
prebieha konanie o určenie vlastníctva. Za týchto skutkových okolností neexistoval žiaden iný účinný

prostriedok na odstránenie právnej neistoty. Zložením finančných prostriedkov do úschovy Slovenskému
pozemkovému fondu došlo k splneniu dlhu žalovaného v 1. rade, preto do úvahy neprichádzala žaloba
o plnenie ale len určovacia žaloba, ktorej výrok by zaväzoval žalovanú v 2. rade i žalovaného v 1. rade
- spoločnosť, v prospech ktorej bolo vlastnícke právo žalobcu vyvlastnené. Okrem vyššie uvedeného
možno trovy za úkony právnej služby tak ako ich označil žalovaný v 1. považovať za neúčelné a

neefektívne vynaložené. O jeho sťažnosti podanej voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka súd v
konečnom dôsledku ani nerozhodoval. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd napadnuté
uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaných odvolaní podľa §
379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné
a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil, keď
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 24. 06. 2016 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku v
katastrálnom území R., obec R., okres N., zapísaného na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. XXXX/X,

orná pôda o výmere 2 667 m2 a náhrady trov konania od žalovaných v 1. a 2. rade. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 18. 07. 2018 č. k. 15C/416/2016-135 pripustil zmenu žaloby vo veci samej, že bude
rozhodovať o nasledovnom petite: súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov registra
„C“ v katastrálnom území R., obec R., okres N. s parcelným číslom XXXX/X, ostatné plochy o výmere
2 667 m2 a s parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 1 144 m2 ku dňu ich vyvlastnenia na základe

rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 01. 03. 2016 Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
NR-OVBP2-2016/009647-5 v spojitosti s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 18. 04. 2016 č. 13937/2016/B624-
SV/24702/To. Dňa 18. 12. 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu,
ktorým žalobca žiadal konanie zastaviť a zároveň oznámil, že si neuplatňuje náhradu trov konania.
Toho istého dňa bol súdu prvej inštancie doručený súhlas žalovanej v 2. rade so späťvzatím žaloby a

oznámenie, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.

7. K odvolaciemu dôvodu žalovaného v 1. rade, že rozhodnutie spočíva na nesprávnych skutkových
zisteniach, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

8. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 368 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už
celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci
meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, teda právo vziať späť žalobu ostáva žalobcovi aj po tom, ako už v spore rozhodol
prvoinštančný súd, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Ak už žalobca žalobu zobral

späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví.
Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len v tejto časti, napríklad o zaplatenie časti žalovanej
sumy alebo v časti proti jednému z viacerých subjektov na strane žalovaného. O zastavení konania
súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie [§ 357 písm. a) CSP]. Súd v uznesení,
ktorým sa konanie končí, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, pričom súd prizná náhradu

trov konania tej strane, ktorá zastavenie konania procesne nezavinila. To znamená, že súd je povinný
pri späťvzatí žaloby skúmať, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu. Ak k späťvzatiu došlo procesným
zavinením žalovaného (napr. žalovaný zaplatil po začatí konania žalovanú sumu v plnom rozsahu), má
nárok na náhradu trov konania žalobca. Ak však žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania, má
nárok na náhradu trov konania žalovaný. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada

len do začatia predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden
celok, a to aj v prípade jeho odročenia. Ak už súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168
CSP alebo pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného. Súhlas žalovaného je
potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Vtýchto prípadoch je teda irelevantné, či sa už začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie,
ako aj to, či vedú žalovaného k jeho nesúhlasu vážne dôvody.

10. Keďže v prejednávanej veci nedošlo ani k nariadeniu predbežného prejednania sporu pred prvým
pojednávaním, súhlas žalovaného v 1. a 2. rade sa nevyžaduje a preto aj bez jeho udelenia resp.
neudelenia mohol súd prvej inštancie konanie zastaviť.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola
transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale

vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu
toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,

je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej
praxe sa zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby posudzuje výlučne z procesnoprávneho
hľadiska, nie z hmotnoprávneho, teda, za dôvodnú možno považovať takú žalobu, ktorá bola vzatá
späť, pretože žalovaný svojím chovaním žalobcom uplatnený nárok uspokojil, a to bez ohľadu na to, či

uplatnený nárok žalobcovi objektívne patril.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania
predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej,
tak má povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Platí teda premisa, že právo na náhradu trov konania

vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Odvolací súd mal však
preukázané, že dňa 22. 12. 2017 žalovaný v 1. rade cestou právneho zástupcu doručil súdu prvej
inštancie vyjadrenie k žalobe žalobcu zo dňa 21. 06. 2016, oprave žalobného návrhu zo dňa 21. 07.
2016 a k vyjadreniu žalovanej v 2. rade zo dňa 08. 08. 2017 v ktorom navrhol, aby súd prvej inštancie
priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a teda je zrejmé, že

žalovanému v 1. rade zastúpenému v konaní advokátskou kanceláriou vznikli aj iné trovy konania, okrem
tých, ktorých dôvodnosť vo vyjadrení k odvolaniu namietal žalobca.

13. Predmetom tohto konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam, ktorú podal žalobca z dôvodu, že so žalovanou v 2. rade si zámennou zmluvou

zamenili spoluvlastnícke podiely k pozemkom, tak sa žalobca stal vlastníkom vyššie uvedených
pozemkov. Žalovaná v 2. rade však podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom a z tohto dôvodu sa viedlo na Okresnom súde Nitra konanie pod sp. zn. 18C/532/2015.
Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo žalobcu
v prospech žalovaného v 1. rade, avšak náhradu za vyvlastnenie uložil žalovanému v 1. rade uhradiť

Slovenskému pozemkovému fondu do úschovy, keďže medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade prebieha
konanie o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/532/2015. Žalobca podal
túto žalobu za účelom odstránenia právnej neistoty ohľadom prebiehajúceho konania na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 18C/532/2015. V konaní vedenom pod sp. zn. 18C/532/2015 došlo k uzatvoreniu
dohody medzi žalobcom a žalovanou v II. rade, že náhrada za vyvlastnenie patrí každému v 1-ici, preto

žalobca žalobu v celom rozsahu späť a uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Žalovaná v 2.
rade taktiež oznámila, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

14. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné prízvukovať, že žalobca vo svojom podaní
označenom ako späťvzatie neuviedol žiadne dôvody pre ktoré žalobu berie späť. Okolnosti, ktoré boli

dôvodom späťvzatia žaloby uvádzal až v dôsledku odvolania žalovaného v 1. rade. Taktiež treba mať
na zreteli tú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nebol účastníkom zmieru medzi žalobcom a žalovanou v
2. rade a nikdy neuviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Dôvody, ktoré uvádza žalobca a ktoré
mali byť dôvodom pre späťvzatie žaloby, však odvolací súd nepovažuje za také, ktoré by bolo možnépričítať žalovanému v 1. rade za vinu, a teda nemožno dospieť k záveru, že žalovaný v 1. rade svojím
správaním po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a teda zavinil zastavenie konania. Treba
zdôrazniť, že žalovaný v 1. rade plnil do úschovy Slovenskému pozemkovému fondu ešte pred podaním

predmetnej žaloby a urobil tak na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky, pretože medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade prebiehal spor o určenie vlastníckeho práva.
Keďže nebolo zrejmé kto je vlastníkom sporných nehnuteľností, nemohol ihneď plniť vlastníkovi týchto
nehnuteľností.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že žalobca späťvzatím
žaloby zavinil zastavenie konania v celom rozsahu, pričom na jeho strane neexistujú dôvody, pre ktoré
by bolo dôvodné priznať mu nárok na náhradu trov konania, žalovaný v 1. rade nikdy neuviedol,
že si náhradu trov konania neuplatňuje, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bolo aj bez návrhu
rozhodovať o nároku na náhradu trov konania, preto napadnutý výrok o trovách konania pred súdom
prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).