Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220084
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117220084.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a
členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: EDYPLUS
s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, zast. JUDr. Dalibor Kuciaň,
advokát, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: BALEN, spol. s r.o.,
so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 701 706, zast. AK Kovár a partneri s. r.

o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 971 662, Advokátska
kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47233681, o zaplatenie
300.000 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k.
34Cb/120/2017-82 zo dňa 29.04.2019, do časti výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/120/2017-82 zo dňa
29.04.2019, v časti výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že súd p r i

z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% .

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 17 993, 30 eur. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 30.07.2017 sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300.000 eur s príslušenstvom a
trovy konania. Podaním zo dňa 15.04.2019 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie
zastaviť.

2. Súd prvej inštancie poukázal na § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP a uviedol, že vzhľadom na

to, že žalobca vzal žalobu späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP
alebo pojednávanie, zastavil konanie bez ohľadu na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Ďalej s
poukazom na § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a 2 CSP konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť v celom
rozsahu z dôvodu, že z účtovnej závierky žalovaného za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 nie
je možné zistiť, či žalovaný disponuje majetkom, ktorým by sa zabezpečilo od žalovaného vymoženie
pohľadávky žalobcu spolu s príslušenstvom, a čo by žalobcu motivovalo pokračovať v konaní a domôcť

sa oprávneného nároku. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu konania
z dôvodu, že späťvzatie žaloby bolo učinené pred prvým pojednávaním, a stranám sporu nevznikli trovy
konania.

3. Proti tomuto uzneseniu, do časti výroku o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu Advokátska kancelária IGAZOVÁ &

PARTNERS, s.r.o. Mal za to, že vydané rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, navyše konanie má inú vadu - odôvodnenie je nepresvedčivé a nedostatočné. Žalovaný zdôraznil,že zo spisu jednoznačne vyplýva, že bol v predmetnom konaní právne zastúpený a po doručení
výzvy súdu dňa 22.02.2019 na podanie vyjadrenia k žalobe svoje právo a povinnosť riadne splnil
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Žalovaný zdôraznil, že tieto písomné vyjadrenia

boli súdu prvej inštancie doručené elektronicky dňa 05.03.2019 a 06.03.2019 spolu s dôkazmi v
ňom uvedenými a priloženým plnomocenstvom. Žalovaný ďalej vyvodil, že podaným vyjadrením
prostredníctvom právneho zástupcu realizoval svoje právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, rovnako tak ako žalobca v tomto konaní. Rovnosť účastníkov konania zaručená
čl. 47 ods. 3 Ústavy SR premietnutá tiež do čl. 6 ods.1 CSP je nutné rešpektovať. V prípade vykonania

právnych úkonov zo strany žalovaného v konaní, hoci aj pred prvým pojednávaním, nemožno dospieť
k záveru, že žalovanému nevznikli trovy konania.

4. Ako ďalej žalovaný konštatoval, súdne konanie sa začína doručením žaloby súdu a po začatí konania
má protistrana, žalovaný vždy právo nielen vyjadriť sa k žalobe ku skutkovým okolnostiam, tvrdeniam
v nej uvedených, ale aj prostriedky procesnej obrany uplatniť včas, pričom nie je povinný počkať na

doručenie žaloby súdom. Pokiaľ sa žalovaný nechal právne zastupovať advokátskou kanceláriou a jej
prostredníctvom podal písomné vyjadrenie včas a v ňom uviedol svoju právnu obranu, tak žalovanému
vznikli náklady a právo na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania
preto nie je podľa žalovaného v súlade so zákonom. Taktiež okolnosti a dôvody vykonaného spaťvzatia

uvádzané žalobcom nielenže nie sú vôbec relevantné pre účely rozhodnutia súdu o náhrade trov
konania, navyše právne ani vecne vôbec neobstoja, boli uvádzané iba účelovo so zámerom dosiahnuť
vylúčenie uloženia povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanému.

5. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré vychádza pri náhrade trov konania zo

zásady procesného zavinenia, pričom zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva a rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
súdneho konania. Ak jedna strana procesne zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci
nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tak zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Aj v danom prípade bol súd prvej inštancie povinný v

súlade s § 256 CSP skúmať, či niektorá zo strán sporu procesne zavinila, že sa muselo konanie
zastaviť.Pokiaľsúddospelkzáveru,žezdôvoduvykonaniaspaťvzatiažalobypredprvýmpojednávaním
stranám sporu nevznikli trovy konania, vec nesprávne právne posúdil. Aj keď znenie odôvodnenia
rozhodnutia v previazanosti na znenie vykonaného spaťvzatia žaloby žalobcom nasvedčuje tomu, že
súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, svoje

rozhodnutie neodôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Existenciu žiadnych
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezisťoval, ani to, či tieto sú dané. Nebolo uvedené, že sa
jedná o výnimočný prípad, či o výnimočné (konkretizované) okolnosti na strane žalovaného, pre ktoré
mu nebol nárok priznaný a pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalovaného, aby trovy
konania znášal bez nároku na ich náhradu. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať a aplikovať

svojvoľne nerešpektujúc základné zásady rozhodovania o trovách konania. Záverom žalovaný navrhol,
aby odvolací súd v časti výroku o náhrade trov konania rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný podal voči predmetnému uzneseniu do časti výroku o nároku na náhradu trov konania

odvolanie aj prostredníctvom Advokátskej kancelárie AK Kovár a partneri s.r.o. Žalovaný uviedol, že
v danom konaní mu vznikli trovy konania, a to v rozsahu trov právneho zastúpenia za úkony právnej
služby v zmysle ustanovenia § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a písomné
podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 31.07.2017 na výzvu súdu prvej inštancie. Napriek

uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval, že o trovách konania
rozhodol výrokom II. z dôvodu, že „späťvzatie žaloby bolo učinené pred prvým pojednávaním a stranám
sporu nevznikli trovy konania“. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie zjavne dospel vo vzťahu
k posúdeniu otázky vzniku trov konania na strane žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalovaný poukázal na § 256 ods. 1 CSP a zdôraznil, že v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu

žalovanému v tomto konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, pričom žalobca späťvzatím žaloby zo
dňa 15.04.2019 procesne zavinil zastavenie konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie
muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba
podanádôvodne,vznikájejzásadnepovinnosťnahradiťdruhejprocesnejstranetrovykonania.Žalovanýmal vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II.
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
v časti výroku II. zmenil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Podaním zo dňa 08.11.2019 sa k odvolaniam žalovaného vyjadril žalobca tak, že v plnom rozsahu
súhlasí s výrokom II. napadnutého uznesenia a odvolania žalovaného považuje za nedôvodné. Žalobca
s poukazom na dôvody, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a
po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolaní žalovaného dospel k záveru, že predmetné
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 300.000 eur
s príslušenstvom voči žalovanému na základe podania žalobcu zo dňa 15.04.2019, ktorým vzal žalobu

v celom rozsahu späť, nakoľko mal za to, že účtovná závierka žalovaného, založená v Zbierke listín
za zdaňovacie obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 je nevyplnená. Nebolo tak podľa názoru žalobcu
možné zistiť, či žalovaný disponoval majetkom, ktorým by sa zabezpečilo od žalovaného vymoženie
pohľadávkyžalobcuspoluspríslušenstvom,atonapriektomu,ževčasepodaniažalobydňa31.07.2017
mal žalobca vedomosť, že žalovaný za zdaňovacie obdobie od 01.01.2016 - 31.12.2016 majetkom

disponoval, čo ho viedlo k podaniu žaloby. Zároveň žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie vo vzťahu
k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením § 257 CSP, nepriznal nárok
na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko s prihliadnutím na podiel oboch strán na vzniku
a priebehu sporu a na povahe okolnosti sporu medzi stranami, mal žalobca za to, že existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a konanie zastavil s tým, že v

zmysle § 257 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 256 ods. CSP, ktoré je z obsahového
hľadiska v podstate zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov,

ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Teda, ak došlo k zastaveniu konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v
prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (viď nález Ústavného
súdu SR z 20. marca 2018, sp.zn. II. ÚS 569/2017). K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych
procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania,

z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre
vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej

požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,
tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom
je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov
konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť.
Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu. Súd poznamenáva, že
späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní

svojho uplatneného návrhu celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o
jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť
späťvzatie návrhu na začatie konania, avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade
trov konania. Nemožno sa preto prikloniť k záveru súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením
nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu z dôvodu, že späťvzatie žaloby bolo

učinené pred prvým pojednávaním a stranám sporu nevznikli trovy konania. Žalobca vzal predmetnú
žalobu späť nezávisle na správaní žalovaného. Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie
konania a preto musí znášať procesné dôsledky s tým spojené.

18. Zároveň neobstojí konštatácia súdu prvej inštancie, že stranám sporu trovy konania nevznikli.

Odvolací súd má zo spisového materiálu za preukázané, že žalovaný dňa 06.03.2019 prostredníctvom
Advokátskej kancelárie IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o. ako aj dňa 12.03.2019 prostredníctvom AK
Kovár a partneri s.r.o. podal vyjadrenia k žalobe, za ktoré žalovanému nemožno nárok na náhradu
trov konania nepriznať. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za nepochybné, že žalovanému
vznikli trovy konania - trovy právneho zastúpenia spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia, ako aj

podaním predmetných vyjadrení k žalobe žalobcu, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom odvolaní zo
dňa 30.05.2019 ako aj zo dňa 07.06.2019.

19. Záverom odvolací súd uvádza, že považuje za potrebné sa vyjadriť k návrhu žalobcu rozhodnúť
o trovách konania postupom podľa § 257 CSP, nakoľko tento súd prvej inštancie opomenul. Odvolací

súd v tejto súvislosti uvádza, že pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, pričom nie je vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru,
že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a nepriznal náhradu trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade však odvolací súd nevzhliadol dôvod pre

použitie § 257 CSP. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2MCdo
17/2009, sp.zn. 5Cdo 67/2010 alebo sp.zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Priskúmaníexistenciepodmienokhodných
osobitného zreteľa je významným nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v konaní, pričom je potrebné
prihliadaťkmajetkovým,sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromstránsporu.Jepotrebnévziaťdoúvahy

nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Argument žalobcu, že
účtovná závierka žalovaného za zdaňovacie obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 nebola vyplnená,
na základe čoho nebolo možné zistiť, či žalovaný disponoval majetkom, ktorým by sa zabezpečilo od

žalovaného vymoženie pohľadávky žalobcu spolu s príslušenstvom, a preto vzal žalobca žalobu späť,
podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantným dôvodom na použite ustanovenia § 257 CSP. Z
procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, preto musí znášať procesné dôsledky s tým
spojené.20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu
trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.

757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).