Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 5, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211491
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119211491.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu AXA životní pojišťovna a.s.,

Lazaretská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 618 59 524, vo veci organizačnej zložky AXA
životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO:
35 968 079, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14,
811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX I.
- O.Š., o zaplatenie 141,40 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 141,40 eura z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 141,40
eura od 01.10.2016 do 04.02.2020, t.j. 23,67 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 141,40 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že žalobca ako poistiteľ uzavrel so žalovanou ako poistníkom Investičné životné
poistenie pre prípad smrti alebo dožitia, prostredníctvom Návrhu na uzatvorenie zmluvy. Žalobkyňa
daný návrh akceptovala a žalobca vydal žalovanej písomné potvrdenie o uzavretí poistenej zmluvy
č. XXXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola na strane jednej povinnosť
žalobcu poskytnúť žalovanej Investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia, so začiatkom
poistenia dňa 7. 7. XXXX a na strane druhej povinnosť žalovanej platiť žalobcovi poistné s intervalom
platenia 12 krát ročne vo výške 50 eur. Žalovaná uhradila posledné poistné ku dňu 6. 7. 2016. Žalobca

následne vyzýval žalovanú na uhradenie splatného mesačného poistného po poslednej vykonanej
úhrade. Nakoľko však k úhrade dlžného poistného nedošlo, zaslal žalobca žalovanej Oznámenie o
zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, v zmysle ktorého žalovanej oznámil, že poistná zmluva
č. XXXXXXXXXX v súlade s ustanovením § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla pre neplatenie
poistného ku dňu 30. 9. 2016. Žalobca vypočítal za uvedené obdobie dlžné poistné vo výške XXX,XX
eura. G. dlžnej sumy v lehote jej splatnosti sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania, a
žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov

za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Vzhľadom na poslednú vykonanú úhradu má za to, že sa
do omeškania dostala žalovaná nasledujúcim dňom po neuhradení bezprostredne nasledujúcej splátky
poistného. Napriek uvedenému si však žalobca uplatňuje úrok z omeškania až od nasledujúceho dňa
po zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, t.j. od dňa 1. 10. 2016.3. Žalobca ako dôkazy označil výpis z obchodného registra, všeobecné poistné podmienky 1114SK,
návrh poistnej zmluvy, poistku, upomienku spolu s doručenkou, zánik poistnej zmluvy pre neplatenie

poistného, výzvu na úhradu dlhu.

4. V. 05.08.2019 súd vydal platobný rozkaz č. k. 32Csp/149/2019 - 77, proti ktorému podala dňa
21.08.2019 žalovaná odpor, čo malo za následok zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 267 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu a popiera úrok,
lebo je v rozpore so zákonom. Tvrdila, že listinné dôkazy sú sporné a neosvedčujú tvrdenia žalobcu.
Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na to, že žalovaná uplatnený nárok nespochybnila žiadnym

relevantným dôvodom. Má za to, že argument žalovanej, že nárok je nedôvodný nemožno považovať
za dostačujúci. Námietku premlčania žalobca považoval za nedôvodnú.

7. Podaním doručeným súdu dňa 10.03.2020 žalobca zobral žalobcu v časti istiny vo výške 141,40 eura
späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaná

úhradou realizovanou poštovým poukazom dňa 30.01.2020 zaplatila istinu vo výške 141,40 eura a táto
úhrada bola na účet žalobcu pripísaná dňa 04.02.2020.
iadal aby 20a ila istinu vo vytuu, nakorajsk1 Medzany
__________________________________________________________________________
8. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 141,40 eura s
príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli

sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle §
219 ods. X R. rozsudok verejne vyhlásil dňa XX.XX.XXXX. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 28.05.2020.

10. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

11. Dňa 06.07.2015 uzavrel žalobca so žalovanou ako poistníkom poistnú zmluvu - investičné životné
poistenie pre prípad smrti alebo dožitia so začiatkom poistenia dňa 07.07.2015. Žalovaná bola v zmysle
tejto zmluvy povinná platiť žalobcovi poistné 12 krát ročne vo výške 50 eur. Žalovaná zaplatila posledné

poistné za poistné obdobie od 07.06.2016 do 06.07.2016 a ďalšie už neuhradila. Nakoľko k úhrade
nedoplatku na poistnom nedošlo, žalobca zaslal žalovanej oznámenie o zániku poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX ku dňu 30.09.2016. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 141,40 eura.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.03.2020 vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške
141,40 eura, nakoľko žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobcovi poštovou poukážkou istinu vo výške

141,40 eura a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy vo výške
23,67 eura (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 141,40 eura za obdobie od 01.10.2016
do 04.02.2020).

12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „R.“), žalobca môže

vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 R., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutívo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1, 2 R., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo súdu doručené dňa 10.03.2020, teda skôr ako sa začalo
pojednávanie. Preto súd v súlade s ust. § 145 a 146 R. konanie v časti o zaplatenie 141,40 eura zastavil,

pričom súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím sa nevyžadoval.
XX. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky

poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 801 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To
sté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

15. Podľa § 151 ods. 1 R., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Poistná zmluva uzavretá medzi procesnými stranami obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle
vyššieuvedenýchzákonnýchustanovení,účastnícizmluvnéhovzťahusapredpísanoupísomnouformou
dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia
vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS, poistná zmluva je platným
právnym úkonom so všetkými dôsledkami prípadného nedodržania zmluvných podmienok.

17. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku
poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich
základných povinností platiť poistné. Žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila skutkové tvrdenia
žalobcu o neplatení poisteného. Naopak zaplatením istiny po podaní žaloby uznala nárok žalobcu.

Nakoľko k zaplateniu dlžnej sumy žalovaná pristúpila až po podaní žaloby, je súd toho názoru, že
žalobca má právo požadovať od žalovanej úroky z omeškania v zákonne stanovej výške, ktorá je
ustanovená vykonávacím predpisom. Tu súd zdôrazňuje, že sa jedná o zákonné - sankčné úroky (na
ktoré má žalobca nárok, keďže žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s plnením dlhu) a nie úroky
dohodnuté medzi stranami sporu.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovaťod dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške

5 % ročne z dlžnej istiny od 01.10.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, kedy žalovaná
bola preukázateľne v omeškaní) do 04.02.2020 (t.j. do pripísania dlžnej úhrady žalovanej na účet
žalobcu) t. j vo výške XX,XX eur.

21. Podľa § 255 ods. 1, 2 R., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 R., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.
Podľa § 257 R., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 R., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. Súd
sa zaoberal otázkou, či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalobcovi v zmysle § 257 R.. Vyzval žalovanú, aby preukázala
svoje majetkové pomery a sociálne pomery, avšak žalovaná na výzvu súdu nereagovala a žiadnym

spôsobom nepreukázala také skutočnosti, pre ktoré by súd nemal priznať úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania. Súd zdôrazňuje, že k čiastočnému zastaveniu konania došlo v dôsledku správania sa
žalovanej, ktorá po podaní žaloby uhradila dlžnú istinu, preto platí, že žalovaná zavinila zastavenie
konania. Z uvedeného dôvodu je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania aj v tejto zastavenej časti.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).