Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Csp/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719200894.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobkyne: L..

J. Q., Q. D. XXXX/XX, U., zastúpená JUDr. Monika Marjanovič, Urbánkova 6, Košice- Sever, proti
žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1 976,76 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 513,12 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 53,1 % účelne vynaložených trov
konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu 15.2.2019 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 1
976,76 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že žalovaný a žalobca uzatvorili dňa 21.03.2013 Úverovú
zmluvu č. 4303090080. K zmluve žalovaný odovzdal žalobcovi Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške

1 500 €, pri stanovení ročnej úrokovej sadzby 28,42 %, RPMN od 31,90% do 33,20 %, s priemernou
hodnotou RPMN 26,96 % s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 3 476,76 €. Úver mal
byť uhradený 84-mi mesačnými splátkami po 43,49 € vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Pri výške
poskytnutého úveru 1 500 €, výške splátky 43,49 €, počte mesačných splátok 84 je výška RPMN 35,27
% a nie v zmluve uvedených od 31,90% do 33,20 %. RPMN bola dohodnutá v neprospech spotrebiteľa.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe Úverovej zmluvy č.
4303090080 zo dňa 21.3.2013 je bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve je v bode 36. až 38. a

44. uvedené, že žalovaný poskytol úver žalobcovi v sume 1 500 €, ktorý mal vrátiť v 84 splátkach každá
vo výške 43,49 € s tým, že celková čiastka, ktorú mal vrátiť je 3 476,76 €. Vynásobením počtu splátok s
ich výškou však zistili, že celková suma, ktorú žalobca zaplatil predstavuje 3 653,16 €, teda o 176,40 €
viac, ako uviedol žalovaný v zmluve. Z uvedeného je teda nepochybné, že do celkových nákladov nebolo
zahrnutépoistné,ktorémalpodľabodu51.zmluvyžalobcauhradiťvsplátkachvovýške0,81€mesačne,
pričom na žiadnom mieste nie je uvedené, či výška poistného je alebo nie zahrnutá v mesačnej splátke.
Poistné tak predstavovalo celkovú sumu za dobu trvania úveru (0,81 € x 84) sumu 68,04 €. V danom

prípade žalobca neuzavrel osobitnú poistnú zmluvu. V celkových nákladoch neboli zahrnuté ani poplatky
uvedené v bode 53 a 55 zmluvy, za doplnkové služby, a to v bode 53 čiastka 0,30 € x 84, za možnosť
zmeny výšky a počtu splátok (bod 3 Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úver). A v
bode 55 čiastka 0,99 € x 84, za možnosť odkladu splátok (bod 3 Štandardných európskych informáciío spotrebiteľskom úver) teda celkovo v sume 108,36 € (108,36 + 68,04 = 176,40 €).Žalobca uhradil
v prospech žalovaného sumu 3 476,76 €. Žalobca požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1 976,76 €, predstavujúci rozdiel medzi uhradenou sumou a poskytnutou ( 3 476,76

- 1500). Pri poskytnutom úvere 1 500 €, bola istina zaplatená v 34 splátke splatnej dňa 15.02.2016 v
celku a v sume 21,34 € v splátke 35 splatnej dňa 15.03.2016. Žalobca predložil súdu Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru Flexipôžička, uzatvorenú medzi žalobcom a VÚB a.s. dňa 16.02.2017. V zmysle
čl. I. bod 1 zmluvy je uvedené, že VÚB a.s. uhradí v prospech žalovaného sumu 1 000 € ako zostatok
úveruč.4303090080.VÚBa.s.dňa16.02.2017uhradilasumu1000€vprospechžalovaného.Následne

žalovaný listom zo dňa 19.4.2017 oznámil žalobcovi, že došlo k splateniu úveru s variabilným symbolom
č.: 4303090080. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, v prípade bezdôvodného obohatenia
je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu obohatenia došlo. U žalobcu sa tak stalo postupne úhradou
splátok uhradených od 15.3.2016 (35 splátka úveru), keď žalobca prvýkrát preplatil v zaplatenej splátke
výšku poskytnutého úveru a vznikalo až do 16.02.2017, ktorý je dňom poslednej úhrady splátky na úver.
Žalobca sa na základe listu z MS SR dozvedel o možnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného

obohatenia (subjektívna doba). Subjektívna 2-ročná doba, ako aj objektívna 3-ročná premlčacia doba
boli zachované.

2. Dňa 7.3.2019 bol vydaný platobný rozkaz č.k.: 16Csp/17/2019-40 v ktorom bol žalovaný zaviazaný
k úhrade dlžnej istiny 1 976,76 eur žalobkyni aj k náhrade trov konania. Podaním zo dňa 25.3.2019

právnazástupkyňažalovanéhopodalaodporvočiplatobnémurozkazuvktoromsavyjadrilaktvrdenému
bezdôvodnému obohateniu a okrem iného uviedla, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna
pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu-
žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ani plnením z neplatného právneho úkonu, keďže úverová
zmluva nebola vyhlásená za neplatnú a ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože úverová

zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú ani bez poplatkov. Posúdenie úverovej
zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom bez ďalšieho nemôže mať za následok
vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn.2Obo 3/2009 z ktorého vyplýva, že bezdôvodné
obohatenie nadobúda charakter peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľným vyhodnotením

žalobcu. Žalovaný sa podporne bránil aj voči uplatnenému nároku námietkou premlčania, keď uviedol,
že ohľadom plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby má za to, že za jej začiatok možno považovať
práve deň, keď sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti
boli žalobcovi známe. Žalobca vedel, že plní zo zmluvného vzťahu, vedel koľko plní a komu plní,
keďže pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia, ale mať

znalosť skutkových okolností vzťahu s ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobca uhradil
sumu požičanej istiny vo výške 1 500 eur splátkou splatnou 5.4.2016. S ohľadom na vyššie uvedené
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 5.4.2018 premlčaný v subjektívnej
premlčacej lehote. Ďalej žalovaný uviedol, že RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne. Internetové
kalkulačky, ktoré žalobca použil majú len informatívny charakter a nie je možné ho považovať za

hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu hodnotu RPMN. Ďalej sa žalovaný vyjadril k dobe trvania
zmluvy a termínu konečnej splatnosti, kde poukázal na skutočnosť, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom a účinnom od 1.5.2018 zmenil znenie ust. § 9 ods. 2 písm.d) tak, že povinnou náležitosťou
je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nepochybne v úverovej
zmluve dodržaná. Zároveň sa vyjadril k rozkladu splátok a teda dodržania zákonných náležitostí tak

ako predpokladá § 9 ods. 2 písm.k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy. V odpore žalovaný reagoval taktiež k tvrdeniam o celkovej čiastke splatnej
spotrebiteľom, kde uvádzal, že v samotnej úverovej zmluve je tak poistenie ako aj ďalšie alternatívne
služby upravené v časti „Doplnkové služby“ a je na slobodnom rozhodnutí samotného klienta či sa
pre niektorú z doplnkových služieb rozhodne, alebo nie. V uvedenom prípade si klient zvolil poistné

spoplatnené sumou 0,81 eur mesačne zahrnuté v splátke ako aj službu možnosť zmeny výšky a počtu
splátok spoplatnená sumou 0,30 eur mesačne a ďalšiu službu odložené splátky spoplatnená sumou 0,99
eur mesačne. Pri prepočte celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom tieto úhrady bolo potrebné odpočítať
a výsledkom je potom suma uvedená v úverovej zmluve ako celková čiastka splatná spotrebiteľom 3
476,76 eur. Žalobu žiadal žalovaný zamietnuť.

3. Podaním zo dňa 7.5.2019 sa vyjadrila žalobkyňa k odporu žalovaného, pričom zotrvala na
vyjadreniach uvádzaných v žalobe, ktoré následne svojím vyjadrením ešte doplnila. Uznesením č.k.
16Csp/17/2019-75 súd vyzval žalovaného aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 7.5.2019.Uznesením č.k.16Csp/17/2019-77 zo dňa 22.7.2019 súd zrušil platobný rozkaz a vytýčil termín
pojednávania na 19.9.2019, kde svoju neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa žalovaného podaním
zo dňa 12.9.2019 z dôvodu hospodárnosti.

4. Na pojednávaní dňa 19.9.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa zotrváva na
podanej žalobe. Má za to, že zmluva o poskytnutí spotreb. úveru je bezúročná a bezpoplatková.
Uviedla, že je tam jednak nesprávny výpočet RPMN, tzn. správna výška RPMN mala byť 35,27 %
na základe kalkulačky RPMN. Už samotné uvedenie v zmluve v rozhraní 31,9 % do 33,2 % zakladá

neurčitosť tohto ustanovenia zmluvy. Z tohto titulu považujú predmetný údaj v zmluve za neuvedený.
Majú za to, že žalobkyňa nemala záujem uzatvoriť predmetné poistenie, ktoré je v bode 51 zmluvy
takým miniatúrnym písmom, ktoré si nemala možnosť povšimnúť dané poistné. Ďalej sú to poplatky
v bode 53 vo výške 0,30 eur mesačne, poplatok za služby bližšie nešpecifikovaný, v bode 55 vo
výške 0,99 eur mesačne, tiež bližšie nešpecifikovaný. Žalobkyňa sa rozhodla zaplatiť žalovanému úver
predčasne. Bol jej poskytnutý úver z VUB, a. s. a žalovaným vyčíslený zostatok úveru žalobkyňa

uhradila. Následne žalovaný vydal žalobkyni potvrdenie o tom, že úver bol zaplatený. Z ich pohľadu
vychádzali zo sumy, ktorú žalobkyňa mala žalovanému uhradiť, ktorá je uvedená v zmluve vo výške
3.476,76 eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vyššiu, avšak nedisponuje presným rozpisom
úhrad, kde vlastne spoločnosť žalovaného nad rámec jednorazovej splátky 1.000,- eur od nej ešte
požadovalasumu88,87eur.ŽalobkyňasaobrátilanaMinisterstvospravodlivostiSRohľadomposúdenia

predmetnejúverovejzmluvy,naktorúdostalaodpoveď30.7.2018,vzmyslektorejbolazmluvaposúdená
ako bezúročná, bezpoplatková a bolo jej odporučené vyhľadať advokáta pre prípadné podanie žaloby.
Žalobu podali vo februári 2019 a domáhajú sa vydania bezdôvodného obohatenia v sume rozdielu
medzi sumou 3.476,76 eur a poskytnutou sumou 1.500,- eur. Žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobkyni 1.976,76 eur titulom bezdôvodného obohatenia a aby bol žalovaný

zaviazaný nahradiť žalobkyni náhradu trov konania. Ohľadom možného premlčania pohľadávky, obranu
žalovaného neuznávajú, k čomu sa aj písomne vyjadrili. Vychádzajúc zo splátok v splátkovom kalendári,
splatnosťpohľadávky dovýškyposkytnutejistinybolauspokojenápomernoučasťou34.splátky splatnej
15.2.2016.Následne boli poukazované splátky v plnej výške, ktoré prestavujú bezdôvodné obohatenie.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že bola v telefonickom kontakte so spoločnosťou Home Credit.
Oznámila, že má záujem o pôžičku 1.500,- eur. Po telefóne si dojednali výšku úveru, výšku splátky
43,49 eur a počet splátok 84. Nespomínala žiadne poistenie. Nevyjednávala si žiadne ďalšie poplatky.
Následne jej bola na adresu trvalého bydliska bola zaslaná písomná zmluva, podpísala ju a vrátila firme
naspäť. Do zmluvy už neuvádzala žiadne údaje. Jednoducho predtlač v takom formáte ako ju predložila

súdu. Prišiel tiež splátkový kalendár. V čase uzatvárania zmluvy disponovala finančnými prostriedkami
tak, aby splátku 43,41 eur mohla poukazovať podľa splátkového kalendára. V čase uzatvárania zmluvy
nemala iný úver, ktorý by bola povinná splácať. Spočiatku splátky 43,49 eur poukazovala poštou, a
neskôr si v jej banke zriadila trvalý príkaz. Bolo to vo VÚB banke, kde jej dochádza dôchodok. Takto
uhrádzalasplátkymesačne.Splátkypoukazovalariadnedo16.2.2017.Vtomtomesiacisivybavovalainý

úver a banka jej navrhla, aby toho nebolo veľa, tak že novým úverom sa uhradí celá suma aj spoločnosti
Home Credit. V čase čerpania nového úveru presne nevedela akú sumu dlhuje spoločnosti Home Credit,
a preto z nového úveru tejto spoločnosti poukázala 1.000,- eur. Požiadala Home Credit o predčasnú
splatnosť úveru, na čo jej spoločnosť odpovedala listom, ktorý súdu predložila. Na doplatenie úveru
mala ešte uhradiť 88,87 eur s tým, že ak tak neurobí, tak budú platiť pôvodné podmienky úverového

vzťahu. Sumu uhradila opäť z jej účtu vo VÚB, avšak nie v požadovanej sume, ale o 60,- eur viac.
Tým pokladala vzťah za ukončený. Dodatočne mala záujem preskúmať zákonnosť poskytnutého úveru,
pretožemalapodozrenie,žezmluvnépodmienkyniesúcelkomvporiadku.Keď sidodatočnevynásobila
mesačnú splátku počtom mesiacov, za ktoré mala dlh uhrádzať, vyšla jej iná suma, ako suma, ktorú
uvádzal žalovaný ako celková suma na vrátenie. Rovnaký problém mala s úverom voči Home Creditu

aj jej dcéra, spoločne sa rozhodli obrátiť sa na MS SR za účelom zistenia oprávnenosti zmluvných
podmienok. Ministerstvo jej listom 30.7.2018 oznámilo, že zmluvný vzťah by mal byť charakterizovaný
ako bez poplatkov a bezúročne.

6. Na pojednávaní dňa 16.10.2019 súd krátkou cestou doručil právnej zástupkyni splátkový kalendár,

ktorý súdu doručil pred pojednávaním žalovaný, kde po vzájomnom porovnaní žalobkyňou uvádzaných
platieb na úhradu a žalovaným uvádzaných platieb súd a sporové strany dospeli k záveru, že za rok
2013 bolo poukázaných 8x 43,49 eur, za rok 2014 12x 43,49 eur , za rok 2015 12x 43,49 eur , za rok
2016 nie 8x, ale 9x 43,49 eur , keďže takéto potvrdenie prijatia 5.5.2016 sumy 43,49 eur potvrdil samotnýžalovaný, takže v tomto roku je jedna platba na prospech žalobkyne oproti ich vyjadreniu a pokiaľ ide o
rok 2017 platby potvrdil žalovaný tak, že 5.1.2017 , 13.2.2017 prijal platbu 43,49 eur, teda 2x čo súhlasí
aj s ich výpisom, ktorý súdu predložili. Následne tak ako uvádzali VÚB, a. s. poukázala sumu 1 000 eur

na úhradu dlhu čo sa odzrkadľuje v platbe 17.2.2017 a to 43,49 eur plus 956,51 eur čo je spolu 1 000 eur.
Žalobkyňa bola vyzvaná na doplatenie sumy ešte 88,87 eur čo však nedokázala jednorázovo uhradiť,
preto tak ako ju upozornili zostali v platnosti pôvodné podmienky a následne poukázala 3 platby spolu
vo výške 143,15 eur-28.2.2017,7.3.2017 a 18.4.2017 tak ako uvádzal žalovaný boli pripísané na jeho
účet čo sedí aj s dňami tak ako uvádzala v ich písomnom podaní podľa výpisov z účtu za rok 2017.

Právna zástupkyňa žalobkyne súhlasila, že suma tak ako uvádza žalovaný, ktorú zaplatila žalobkyňa
titulom uzavretej zmluvy č. 4303090080 je vo výške 3 013,12 eur a nie nimi tvrdená 3 118,60 eur.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom zástupcu žalobkyne, výsluchom žalobkyne, písomným
vyjadrenímžalovaného,listinnýmidôkazmi:zmluvamiospotrebiteľskomúvere,potvrdeniamiodoplatení
pôžičky, výpismi z bankového účtu žalobkyne a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu,

z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 21.3.2013 zmluvu o hotovostnom úvere č. 4303090080 na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej výške 1 500 eur, pričom celková čiastka, ktorú mala
žalobkyňa zaplatiť bola uvedená vo výške 3 476,76 eur a to v mesačných splátkach 43,49 eur pri počte
splátok 84, ročnej úrokovej sadzbe 28,48 %, RPMN od 31,9 do 33,2 % a v lehote splatnosti 84 mesiacov

po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Za rok 2013 žalovaná prijala od žalobkyne
8x 43,49 eur, za rok 2014 12x 43,49 eur , za rok 2015 12x 43,49 eur , za rok 2016 9x 43,49 eur a
pokiaľ ide o rok 2017 platby potvrdil žalovaný tak, že 5.1.2017 , 13.2.2017 prijal platbu 43,49 eur, teda
2x čo súhlasí aj s výpisom, ktorý súdu predložila žalobkyňa. VÚB, a. s. poukazovala sumu 1 000 eur na
úhradu dlhu čo sa odzrkadľuje v platbe 17.2.2017 a to 43,49 eur plus 956,51 eur čo je spolu 1 000 eur.

Žalobkyňa bola vyzvaná na doplatenie sumy ešte 88,87 eur čo však nedokázala jednorázovo uhradiť,
preto zostali v platnosti pôvodné podmienky a následne poukázala 3 platby spolu vo výške 143,15 eur-
v dňoch 28.2.2017,7.3.2017 a 18.4.2017.
Súd ustálil, že suma, ktorú zaplatila žalobkyňa titulom uzavretej zmluvy č. 4303090080 žalovanému je
vo výške 3 013,12 eur a nie žalobkyňou tvrdená suma 3 118,60 eur. Na pojednávaní právna zástupkyňa

žalobkyne uznala, že sumu ktorá žalobkyňa uhradila žalovanému je vo výške 3 118,60 eur v časti v ktorej
o túto sumu ich nárok zo žaloby presahuje však nevzala žalobu späť a rozhodnutie ponechala na súd.

8.V predmetnom spore žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanného na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo plnením žalobkyne žalovanému na základe uzavretej zmluvy o úvere.

Žalobkyni ako dlžníčke bol na základe zmluvy o úvere tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku,
poskytnutý zo strany žalovaného ako veriteľa spotrebiteľský úver. Táto skutočnosť nebola medzi
sporovými stranami sporná, keď ju ani žalovaný nespochybnil vo svojom vyjadrení. Žalovaný je
obchodnou spoločnosťou pričom jedným z predmetov jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri uzatváraní zmlúv ako fyzická osoba

- nepodnikateľ. Úverová zmluva sa preto v zmysle ZoSÚ a to § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ako aj § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka považuje
za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy sú častokrát pre spotrebiteľa vopred pripravené a
spotrebiteľ nemá priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo vymienenie si jej zmeny. Úver, ktorý
bol poskytnutý žalobkyni, takúto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej podnikateľskej

činnosti poskytovanie úverov a v danom prípade nebol úver poskytnutý žalobkyni za účelom výkonu
povolania či podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 OZ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
nepriateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli nepriateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (platného v čase
uzavretia zmlúv o úvere).

§ 1 ods. 2 Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
§ 9 ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa §11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)-k), r) a y)
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie,
alebo do 3 mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1,alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa

9.Súdny dvor EÚ viackrát judikoval napr. aj vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská C-76/10, že záväzok
štátu postarať sa o to, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali, vyjadrený v čl. 6 Smernice Rady
93/13/EHS treba považovať za kogentné ustanovenie. V spomínanom rozhodnutí C-76/10 povyšuje
Súdny dvor túto požiadavku na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (čl. 50), a teda

pravidiel, na ktorých spoločnosť musí bezvýhradne trvať. Ide o princípy, ktoré sa musia považovať za
podstatné dôvody, aj na prelomenie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

10. Pre porovnanie bod 64 rozsudku ESĽP ZEHENTNER c/a Rakúsko „Ochranu spotrebiteľa v civilnom
súdnomkonanímožnovnímaťakonovúprocesnúzásadu,podľaktorejsúsúdypovinnéprihliadaťexoffo

na ochranu práv spotrebiteľa, ohrozených alebo narušených aplikáciou rôznych nekalých podmienok,
ktoré do spotrebiteľských zmlúv vsunula zmluvná strana so silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich
uzatváraní“ (JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD; doc. JUDr. Marek Števček, PhD.; Ochrana spotrebiteľa
v civilnom procese, Bulletin Slovenskej advokácie 6/2013, str. 29).

11. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť. podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

12. Podľa čl. 4 ods. 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. V čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je deklarovaná záväznosť právnych aktov Európskej únie ich prednosť
pred zákonmi SR (princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutie teda musí byť v súlade s rozhodovacoulíniou Súdneho dvora EÚ. Cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok „musí byť napĺňaný v
rovine pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ POHOTOVOSŤ/Korčkovská

C-76/10). Povinnosťou všetkých súdov pri aplikácii spotrebiteľských predpisov je vytvárať a vylúčiť z
bežného života ľudí všetky neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Je povinnosťou súdu
postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali, najmä ak sa spotrebiteľ
ťažko orientuje nielen v zmluvách a v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale aj v existujúcej
judikatúre. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a

teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka priebežného sledovania činnosti Súdneho dvora EÚ,
požiadavka znalosti jeho rozhodnutí. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

15. K tvrdeniu žalobkyne- neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Je nesporné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere vôbec neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie cit.

zákonných ustanovení. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno
určiť aj počítaním dohodnutých splátok tak, ako to uvádzal vo svojom vyjadrení a teda 84 mesiacov
po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Spotrebiteľ má mať presne určené dokedy
má úver splácať. Pod konečnou splatnosťou úveru zákonodarca nemyslel len stanovenie počtu splátok,
pretože v opačnom prípade by postačoval uviesť len náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU, kde

sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti nie je možné stotožňovať, a preto termín konečnej
splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Súdneho dvoru
EÚ z 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a. s. proti Klára Biróová C 42/15, ktorý vo svojom výroku
záväzným spôsobom objasnil okrem iného aj článok 10 odsek 2 písmeno h) Smernice a to nasledovne:
„článok 10 ods. 2 písm.h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby

zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“ je
potrebné uviesť, že z obsahu zmluvy o úvere nemožno bez ťažkostí a s istotou identifikovať ani termín
konečnej splatnosti zmluvy, ani výšku, počet a termíny splátok istiny(pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých
splátok žalobkyňa predložila splátkový kalendár k úverovej zmluve, ktorý jej bol žalovaným poskytnutý a

na základe ktorého si mohla zriadiť trvalý príkaz na úhradu jednotlivých splátok). Presný údaj o konečnej
splatnosti úveru nemožno nahradiť odkazom na údaje o dĺžke trvania zmluvy a splatnosti splátok ako
to urobil žalovaný v predmetnej zmluve o úvere, keď výpočet presnej doby konečnej splatnosti úveru
ponechal na žalobkyňu. Je pravdou, že Smernica 2008/48/ES neustanovuje termín konečnej splatnosti
ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba dĺžku trvania zmluvy. Súd však pri aplikácii vnútroštátneho zákona,

ktorýbolplatnývčaseuzatváraniazmluvyoúvereinterpretovaltentopovinnýúdajtakabyboldosiahnutý
výsledok sledovaný smernicou. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru spôsobuje podľa § 11
ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16.K tvrdeniam žalobkyne, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných

poplatkov tak súd poukazuje opätovne na rozhodnutie Súdny dvor Európskej únie vo veci C 42/15,
predmetom ktorého bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti
s vnútroštátnym konaním, ktoré viedol tento súd vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej.
Na uvedený rozsudok poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení, kde uvádzal, že Súdny dvor EÚ v
predmetnom rozhodnutí sa vyslovil, že článok 10 odsek 2 písmeno h a i Smernice 2008/48 sa majú

vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude
započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 odsek 1 tejto Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

17.Zmluva medzi zmluvnými stranami vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky
výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku
istiny, aká na splátku úrokov a aká na splátky poplatkov. Neuvedenie rozčlenenia splátok považovala
ustálená judikatúra súdov v SR za nenaplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ a preto sa považovalli úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné

a bez poplatkov. V minulosti ako bolo neraz vyslovené jednalo sa aj o nekalú obchodnú praktiku v
zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Takouto obchodnou praktikou veriteľ
spôsoboval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zákon č. 129/2010 Z.z. bol novelizovaný dňa 12.10.2017, kedy touto novelou s účinnosťou od 1.5.2018bolo upustené od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol
zákon aj do budúcna v rozpore so smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva

skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej
harmonizácie nad rámec podmienok stanovených smernicou. Zákonodarca tak potvrdil, že zákon je v
tejto otázke v rozpore so smernicou.
18.Vtomtosmeresúdkonštatuje,ževýhradyžalovaného,ktoréuviedolvosvojompísomnomvyjadrenía
teda, že článok 10 ods. 2 písm.h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,

aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok sú opodstatnené a súd zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 5.9.2019 vo veci
C-331/18 TE proti Pohotovosti s. r. o. kedy Súdny dvor rozhodol, že 1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j)
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice sa má

vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava
dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej,
podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov. 2. Článok 10 ods. 2 a článok
22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9.11.2016 Home Credit Slovakia (C-42/15)
samajúuplatniťnazmluvuoúvere,oakúidevovecisamej,ktorábolauzatvorenápredvyhlásenímtohto

rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom
prijatým v uvedenom rozsudku.
19. K výhrade žalobkyne týkajúcej sa ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá mala byť dohodnutá
v neprospech spotrebiteľa súd uvádza, že v zmluve je uvedená RPMN v rozpätí od 31,90 do 33,20
% pričom zákonná požiadavka je, že v zmluve musí byť vyjadrená iba jedným konkrétnym číslom a

vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (viď § 9
ods. 2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z.). Skutočná hodnota RPMN po započítaní všetkých nákladov
spotrebiteľského úveru teda aj odplaty za poskytnutie doplnkových služieb podľa bodu 51-55 zmluvy
o hotovostnom úvere je 35,27 %. Žalovaný v zmluve o úvere nesprávne uviedol údaj o RPMN,
nakoľko do celkových nákladov spotrebiteľského úveru nezapočítal náklad spočívajúci v poplatku,

resp. odplate za poskytnutie služieb, ide o poplatok vo výške spolu 176,40 eur, viac ako uviedol
žalovaný v zmluve. Uvedené potvrdzuje právny názor, ktorý vyslovil KS Žilina zo dňa 25.6.2013
sp.zn.:10Co 862/2014 v zmysle ktorého: „dôsledkom takéhoto nesprávneho uvedenia obligatórnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (faktický rovnaký ako v prípadne žiadneho nevymedzenia
RPMN)jebezúročnosťpredmetnéhoúveru.ZanesprávnosťúdajuoRPMNprvostupňovýsúdpovažoval

nezapočítanie odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v odklade splatnosti splátok. Odvolací súd
v tejto spojitosti dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Perničová a Pernič v
zmysle záverov, ktorého nesprávnu informáciu o celkových (nižších než v skutočnosti) nákladoch na
úver možno považovať za klamlivú praktiku“. Dôsledkom nesprávne uvedenej RPMN je bezúročnosť
a bezpoplatkovosť tejto zmluvy, ktorý dôsledok je rovnaký ako v prípade ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje vymedzenie RPMN.

20.Pokiaľ ide o poistenie výdavkov (dobrovoľné) a dohody o možnosti zmeny výšky a počtu splátok
ako aj dohody o službe odložené splátky, ktoré mali byť medzi zmluvnými stranami uzatvorené
ako doplnkové a dobrovoľné tu súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci

sp. zn. 19Co 142/2016 - 328 zo dňa 8.12.2016, kde okrem iného je konštatované, že je právne
bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru -
odmena/poplatok. Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom
svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru z materiálneho hľadiska ide o
platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problém a dôvodom neprijateľnosti poplatku

je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú
doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý
v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia, ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž
svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj
tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek

logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces
pri používaní inštitútu poplatku. Dohoda o poskytnutí služby, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere nebola
žalobcom individuálne dojednaná. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Je formulárovo pripravenáa teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah tejto dohody. Takéto dohody o
poskytnutí služby predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21.Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného súd aplikoval nižšie citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

22. Vo vzťahu k námietke premlčania s poukazom na vyššie citované ustanovenia súd uvádza,
že kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (časť plnenia zo strany

žalobkyne nad rámec poskytnutej istiny) tak pri subjektívnej premlčacej dobe je dôležité zistenie, kedy
sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške. Zákon
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to kedy sa dotknutá osoba dozvedela o
bezdôvodnom obohatení a kto ho získal, nie teda čas od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na
to, že mala poznať právo. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov pre začiatok plynutia subjektívnej

doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností ani nie tak právneho posúdenia no okolností nie
zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť,
že došlo k porušeniu zákona o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými
dvoma okolnosťami). Nepostačujú preto pochybnosti, ale dozvedenie sa“ o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.

23.Pri bezdôvodnom obohatení súd prihliada v zmysle § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej
lehoty (2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil), ako aj objektívnej lehoty (3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie 10 rokov
odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Žalobkyňa vo vzťahu k subjektívnej lehote uviedla, že

sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela z listu - odpoveď na žiadosť od Ministerstva spravodlivosti SR
zo dňa 30.7.2018, v zmysle ktorého bola úverová zmluva 4303090080 posúdená ako bezúročná a bez
poplatkov,pričomvkonanínebolopreukázané,abytotojejtvrdeniepravdivénebolo.Žalobabolapodaná
na súde 15.2.2019, a teda 2-ročná subjektívna premlčacia lehota by žalobkyni uplynula 30.7.2020, z
čoho je zrejmé, že v danom prípade žaloba bola podaná počas plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej

lehoty. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. v danom prípade
od úhrad žalobkyne žalovanému v ktorých po prvýkrát preplatil v zaplatenej splátke výšku poskytnutého
úveru, čo sa dialo v období od 15.3.2016 do 18.4.2017. Možno konštatovať, že tak subjektívna 2-ročná
lehota a objektívna 3-ročná lehota boli zachované.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu. Plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmete bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor
koho sa získal.24.Závery, ktoré súd vyššie uvádza, znamenajú, že žalobkyňa by mal žalovanému vrátiť len sumu
poskytnutého úveru, t. j. vo výške 1 500 eur, pričom žalovanému podľa predložených listinných dôkazov

bola ňou uhradená suma celkovo vo výške 3 013,12 eur. Žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie
vo výške 1 513,12 eur. Ide teda o bezdôvodné obohatenie, ktoré je plnením bez právneho dôvodu.

25.O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a

poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobkyňa bola osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa
§ 4 ods. 2 písm. za) Sadzobníka súdnych poplatkov a súd jej žalobe v prevažnej časti vyhovel.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný,
to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní

procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom
úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mala v prevažnej miere úspech v spore žalobkyňa,
a to v percentuálnom vyjadrení 76,55 % a úspech žalovaného predstavoval len 23,45 %. Odpočítaním
úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 76,55 % - 23,45 % v percentuálnom vyjadrení bude mať
žalobkyňanároknanáhradutrovkonaniavrozsahu53,1%. Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodne

v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.