Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116224190
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116224190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. B., Z.. XX.XX.XXXX, K.
B. J. XXXX/XX, B., o zaplatenie 2.940,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. apríla 2018 č.k. 17Csp 36/2016-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí úroku z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatených úrokov 123,30 eur od 25.10.2016 do zaplatenia m e n í tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 123,30 eur

od 25.10.2016 do zaplatenia v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povolení plnenia žalovanej v splátkach m e n í tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.068,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 2.940,42 eur od 25.10.2016 do zaplatenia v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

vo výške 3.068,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.940,42 eur od 25.10.2016
do zaplatenia titulom dlhu žalovanej zo spotrebiteľského úveru, vo zvyšku v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 123,30 eur od 25.10.2016 do zaplatenia
zamietol, žalovanej povolil splácať istinu s úrokom z omeškania formou splátok vo výške 40,- eur
mesačne na účet žalobcu vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom, ktorý
bude nasledovať po kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť napadnutý rozsudok až
do úplného zaplatenia istiny s úrokom z omeškania pod stratou výhody splátok pre prípad nezaplatenia

jednej splátky a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 2 940,42
eur, úrokov vo výške 123,30 eur, úrokov z omeškania vo výške 1,63 eur, úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatenej istiny 2 940,42 eur od 25.10.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 123,30 eur od 25.10.2016 do zaplatenia, nezaplatených
poplatkov za poistenie vo výške 2,65 eur a náhrady trov konania, skutkovo odôvodnenej tým, že dňa

24.03.2016 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 3 000,- eur. V zmysle bodu 1.1 zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj
obchodné podmienky banky, a to obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko,
a.s. a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a. s. Po poskytnutí úveru žalovanáporušila svoje zmluvné povinnosti tým, že prestala splácať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca
na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.10.2016.
Pohľadávka voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia mala predstavovať sumu 3 158,- eur,

pozostávajúcej z: istiny poskytnutého úveru vo výške 2 940,42 eur (do dňa zosplatnenia žalovaná
uhradila na istinu sumu 59,58 eur), úrokov vo výške 123,30 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle
zmluvy vo výške 12 % ročne, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého
úveru do predčasného zosplatnenia), úrokov z omeškania vo výške 1,63 eur (každá omeškaná dlžná
splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne v

zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), poplatkov 90,- eur (za upomienky a výzvu na predčasné
splatenie úveru v zmysle sadzobníka poplatkov, ktoré však nie sú predmetom konania), poplatkov za
poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,65 eur (uvedené poplatky predstavujú súčet omeškaných
poplatkov za poistenie v zmysle bodu 1.2 zmluvy; vznikom poistenia vznikla žalovanej v zmysle čl. 8
obchodných podmienok pre úvery občanom povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať
úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru). Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby

podľa žalobcu neuskutočnila žiadnu úhradu.

3. Žalovaná uviedla, že si je vedomá dlhu, avšak nie je v jej možnostiach, aby naraz uhradila celú
sumu. Dlh prestala splácať z dôvodu, že voči jej osobe začala exekúcia zo zdravotného poistenia a
nemala dostatok prostriedkov na splácanie úveru. Pracuje ako upratovačka na základnej škole, pričom

jej mesačný príjem predstavuje cca 480,- eur. Žalovaná požiadala súd prvej inštancie, aby mohla dlh
uhrádzať formou splátkového kalendára vo výške 40,- eur mesačne.

4. Žalobca sa na nariadené pojednávanie súdu prvej inštancie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
a požiadal, aby súd prvej inštancie konal v jeho neprítomnosti, ktorý vec prejednal v zmysle ust. § 180

CSP v neprítomnosti žalobcu.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako banka a žalovaná uzatvorili
dňa 24.03.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, a to podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Obsahom

zmluvy bol záväzok žalobcu ako banky poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky ako bezúčelový
úver vo výške 3 000,- eur a záväzok žalovanej riadne a včas plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce
z tejto zmluvy. Žalobca listom zo dňa 20.07.2016 a následne zo dňa 19.08.2016 zaslal žalovanej
opakované upozornenie na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca výzvou zo dňa 24.10.2016 vyzval žalovanú
na predčasné splatenie úveru.

6. Po takomto ustálení skutkového stavu vec právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 497 ObZ,
§ 369 ods. 1,2 a 3 ObZ, § 502 ods. 1 ObZ, § 503 ods. 1, 2 ObZ, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 OZ, § 565 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzavretia zmluvy, § 9 ods. 9 zákona č.
129/2010 Z.z. a § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného
ku dňu vzniku omeškania).

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2016 poskytol žalobca ako veriteľ
žalovanej úver vo výške 3 000,- eur. Žalovaná uvedenú skutočnosť nenamietala a bola si vedomá
svojho dlhu. Právne posúdil, že predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v §
497 ObZ a záväzkový vzťah medzi stranami sporu mal za vzťah zo zmluvy o úvere, ktorý predstavuje
tzv. absolútny obchod, čo však nevylučuje aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva na daný právny

vzťah. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 OZ) na daný zmluvný vzťah
aplikoval aj ust. § 52 a nasl. OZ, nakoľko žalovaná má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ),
keď pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy považoval za charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú
uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na

vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Podľa súdu prvej inštancie predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa, preto zmluvu o úvere vyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ale i v zmysle § 52 a nasl. OZ, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. ospotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

8. Zhrnul, že predmetom sporu sú plnenia, ktoré vyplývajú z článku 1. bod 1.2. zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorú žalovaná nepochybne podpísala, ktorú označil za čitateľnú, keď je v nej jednoznačne
uvedené, že žalovanej bol poskytnutý bezúčelový úver/pôžička vo výške 3 000,- eur s fixnou úrokovou
sadzbou 12 % ročne, za poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, za dojednaný poplatok
schopnosti splácať úver vo výške 1,20 eur mesačne, so súborom poistenia A. Úver mala žalovaná

splácať v 96-tich mesačných splátkach po 49,- eur, s dátumom prvej splátky dňa 20.04.2016 a poslednej
splátky dňa 20.03.2024 inkasom z osobného účtu v prospech inkasného účtu pri dojednanej výške
RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) 14,61 %, priemernej RPMN 15,37 %, za odplatu 17,48
% s dojednaným úrokom z omeškania 5 % ročne s celkovými nákladmi spotrebiteľa spojených s
úverom vo výške 4 854,- eur. V článku 2.5. Zmluvy žalovaná ako klient vyhlásila, že: bola informovaná
o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom podľa § 37 ods. 2 zákona o

bankách; prevzala a oboznámila sa pred uzatvorením tejto zmluvy s jej súčasťami; prevzala formulár
so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, OP (obchodné podmienky), VOP
(Všeobecné obchodné podmienky) Sadzobník; prevzala a oboznámila sa pred uzatvorením tejto zmluvy
s poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver (VPP);
spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver podľa Poistnej zmluvy, VPP, OP a pristupuje týmto

k Poistnej zmluve uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou a súhlasí s poistením v rozsahu súboru
uvedeného v bode 1.2. tejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,
žežalovanásivočižalobcovineplnilariadnesvojeplatobnépovinnosti,zktoréhodôvodužalobcavyhlásil
úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný dňa 24.10.2016 v zmysle § 565 OZ, v súlade
s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na

omeškania s možnosťou predčasného splatenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením dňa
19. 08. 2016. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia (24.10. 2016), ktorú si žalobca
uplatnil, predstavovala nezaplatenú istinu 2.940,42 eur, úrok 123,30 eur, úroky z omeškania 1,63 eur,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2 940,42 eur od 25.10.2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 123,30 eur od 25.10.2016 do zaplatenia,

nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,65 eur. Keďže žalovaná peňažný dlh nezaplatila, dospel k
záveru, že sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po jeho zosplatnení,
t.j. od 25.10.2016. Uložil jej preto povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky vo výške 123,30 eur (zmluvne
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy), ktoré bola žalovaná povinná splácať v rámci anuitných splátok do
predčasného zosplatnenia úveru, úrok z omeškania z nezaplatenej istiny do zosplatnenia úveru vo výške

1,63 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z neuhradenej istiny 2 940,42 eur od 25.10.2016 do
zaplatenia, zároveň aj nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,65 eur v zmysle bodu 1.2 zmluvy
a v zmysle čl. 8 obchodných podmienok.

9. Žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal žalovanú zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 123,30 eur od 25.10.2016 do zaplatenia, zamietol dôvodiac,
že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania zo zmluvných úrokov)
veriteľ nemá preto, že ani OZ a ani ObZ mu túto možnosť nepriznávajú (rozsudok NS ČR sp. zn.
35Odo/101/2002).

10. O nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100% rozhodol súd prvej inštancie v zmysel
zásadyúspechuvkonanípodľaust.§255ods.1CSPvzhľadomnajeholennepatrnýneúspechvkonaní.

11. So zreteľom na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej a s prihliadnutím na výšku dlžnej
sumy povolil žalovanej žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania splácať žalobcovi v pravidelných

splátkach vo výške 40,- eur na účet žalobcu, vedený v príslušnej banke, a to vždy do 15-ho dňa
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom
mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to až do úplného zaplatenia žalovanej sumy s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

12. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej časti a časti, ktorou súd prvej inštancie povolil
žalovanej splácať dlh v splátkach vo výške 40,- eur mesačne podal riadne a včas odvolanie žalobca
a žiadal ho v tomto rozsahu zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania
vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 123,30 eur od 25.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Nestotožnil sa s argumentmi súdu prvej inštancie ohľadom nepriznania nároku na úroky z omeškania z
obchodného úroku ku dňu zosplatnenia úveru a v tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia rôznych

súdov SR podporujúcich jeho právny názor. K časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať
dlh v splátkach konštatoval, že v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie 3 dni a len v
odôvodnených prípadoch môže súd určiť na plnenie dlhšiu lehotu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
v tejto časti označil za nedostatočné. Do pozornosti dal konštantnú judikatúru o náležitostiach súdneho
rozhodnutia.Namietal,žežalovanávkonanínepredložiladôkazypotvrdzujúceaodôvodňujúcemožnosť

pripustenia splátok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považoval za svojvoľné. Vypočítal,
že doba splácania dlhu žalovanou bude viac než 5-6 rokov, s tým, že výkon práva, ktorý motivuje k
neplneniu zmluvných povinností, nie je podľa neho v súlade so spravodlivou ochranou porušených
práv zakotvenou CSP. Pripomenul, že žalovaná počas celého súdneho konania nerealizovala ani
jednu úhradu a neprejavila snahu o čiastočné plnenie. Vyslovil, že nemožno prihliadať len na finančnú
situáciu žalovanej, ale aj na jeho právo na zaplatenie pohľadávky v primeranej lehote. Tiež poukázal

na viaceré výsledky súdnej praxe v tomto smere. Ak procesná norma v ust. § 232 ods. 4 CSP počíta s
možnosťousplácaniadlhuvsplátkach,ideoexkluzivitupovinného,ktorápodľanehomusíbyťpodložená
zistením všetkých potrebných skutočností presvedčivo zdôvodňujúcich záver o možnosti splácania dlhu
v splátkach, a to so zreteľom na výšku plnenia, platobnú schopnosť povinného, ním prejavenú snahu o
plnenie a najmä, či táto forma plnenia nie je pre oprávneného príliš ťaživá. Rozhodnutie v tomto smere

má zodpovedať zásade, aby k uspokojeniu došlo v primeranej dobe. Namietal, že súd prvej inštancie sa
v rámci odôvodnenia rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou strán sporu k vhodnosti plnenia dlhu
žalovanou v splátkach, keď uvedená možnosť má byť extrémnou a ojedinelou situáciou.

13. Ďalšie písomné podania strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom podaného
odvolania podľa ust. 379 CSP a dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (a contrario k ust. § 385 ods. 1 CSP) vo veci rozhodol postupom podľa ust. § 219 ods. 3
CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

15. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania žalobcu bolo predmetom
odvolacieho konania právne posúdenie otázky nároku žalobcu proti žalovanej na príslušenstvo (úrok
z omeškania) zo zosplatneného zmluvného úroku vo výške 123,30 eur od 25.10.2016 do zaplatenia a
opodstatnenosť povolenia splácania dlhu žalovanej v splátkach. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce

rozhodnutie pokiaľ ide o úrok z omeškania zo zosplatnených zmluvných úrokov založil na tom právnom
posúdení, že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania zo
zmluvných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani OZ a ani ObZ mu túto možnosť nepriznávajú (rozsudok NS
ČR sp. zn. 35Odo/101/2002). S uvedeným právnym posúdením nároku žalobcu na úrok z omeškania
zo zosplatnených zmluvných úrokov sa odvolací súd nestotožňuje, keď súdom prvej inštancie citované

rozhodnutie NS ČR rieši od preskúmavanej veci rozdielnu vec a použitie uvedeného rozhodnutia v
danej veci neprichádza do úvahy. Je nepochybné, že právo požadovať úroky z omeškania zo zmluvných
úrokov neprináleží veriteľovi podľa žiadneho ustanovenia OZ alebo ObZ, avšak za trvania zmluvného
vzťahu, teda za situácie rozdielnej oproti skutkovým okolnostiam zisteným v danom konaní, keď žalobca
v danom prípade pre neplnenie povinností žalovanou pristúpil k zosplatneniu úveru žalovanej podľa

ust. § 565 OZ, a teda k ukončeniu úverového vzťahu s ňou, po ktorom momente stratil nárok na ďalší
zmluvnýúrok,apísomnejuvyzvalnaúhradudlhuztohtozaniknutéhozmluvnéhovzťahvurčenejlehote,
ktorého súčasťou bol zvyšok úverovej istiny a zvyšok zmluvných úrokov do dňa zosplatnenia úveru. Ak
žalovaná v určenej lehote žalobcom požadovanú sumu neuhradila, dostala sa s plnením peňažného
dlhu do omeškania a je povinná v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ platiť veriteľovi aj úrok z omeškania z

dlžnej sumy.

16. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri právnom posudzovaní nároku žalobcu na úrok z
omeškania zo zosplatneného zmluvného úroku dopustil omylu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo zistených skutkových okolností vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie znamená chybnú aplikáciu práva na zistený
skutkový stav, keď súd použil nenáležitý právny predpis, alebo ak správne použitý právny predpis
nesprávne interpretoval, alebo ak zo zistených skutkových okolností vyvodil nesprávne právne závery.17. Súd prvej inštancie síce správne preskúmavanú vec podriadil pod zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý
je osobitným zákonom k OZ a ObZ, avšak neprihliadol na to, že hoci všeobecné normy neumožňujú
veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo vo forme úroku z omeškania z príslušenstva pohľadávky vo

forme zmluvných úrokov, nie je tým dotknuté právo veriteľa na to, aby sa zosplatnené zmluvné úroky
stali súčasťou celkovej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi po zosplatnení dlhu a z takto špecifikovanej
pohľadávky má veriteľ právo na príslušenstvo v prípade omeškania dlžníka s platením tohto peňažného
dlhu, ktorá skutková okolnosť v konaní nebola sporná

18. Vzhľadom na výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov Krajského súdu v Bratislave
k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru Občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Bratislave na svojom rokovaní dňa 20.02.2019 v zmysle ust. § 17 ods. 3
písm.a)zákonač.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonovprijaloStanoviskoč.
1/2019, ktoré podporuje právny názor odvolacieho súdu v danej veci, že po zosplatnení úveru má veriteľ
právo na úrok z omeškania z istiny, ktorej súčasťou sú v danom prípade zosplatnené zmluvné úroky

do dňa zosplatnenia úveru. Podľa uvedeného stanoviska v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru,
zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý
úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z

omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

19. Žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu v súlade s uvedeným stanoviskom Občianskoprávneho
kolégia krajského súdu v Bratislave.

20. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti
žiadosti žalovanej ohľadom povolenia splácania dlhu veriteľovi v splátkach, keď súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku v tomto smere len konštatoval, že dlžnú sumu povolil žalovanej
splácať v mesačných splátkach vo výške 40 eur vzhľadom na jej osobné, zárobkové a majetkové
pomery a s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy. Uvedený záver, ku ktorému dospel, však žiadnym

spôsobom neodôvodnil, keď neuviedol, na základe akých dôkazných prostriedkov k nemu dospel a
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu
zistil, že žalovaná v rámci prvoinštančného konania o povolenie splácania dlhu v splátkach požiadala
na pojednávaní konanom dňa 17.04.2018 bez doloženia akýchkoľvek dôkazov k svojej argumentácii
o vedení exekučného konania voči jej osobe a o výške jej mesačného príjmu. Dôkazné bremeno o

opodstatnenosti povolenia splácania dlhu v splátkach neuniesla.

21. Na vysvetlenie problematiky považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že lehota na plnenie je 3
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP). Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu (§ 232 ods. 3 veta druhá CSP) alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach (§ 232

ods. 4 CSP), keď však určenie dlhšej lehoty na plnenie ako 3 dní alebo povolenie splátok musí byť vždy
adekvátne dôvodom zisteným v pomeroch dlžníka so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, nakoľko
dôvodnosť odchýlky od základnej lehoty 3 dni vyplýva priamo z dikcie zákonného ustanovenia. Tieto
individuálne okolnosti by mali byť dostatočne závažné na to, aby bolo možné prijať záver, že povolenie
splátok je práve v tomto konkrétnom prípade a práve vzhľadom na určité špecifické dôvody prípadu

opodstatnené. Súd je preto povinný takéto výnimočné rozhodnutie podložiť konkrétnymi preukázanými
okolnosťami odôvodňujúcimi takéto rozhodnutie, pričom jeho závery musia byť podložené zistením
takých skutočností, ktoré tento záver presvedčivo odôvodňujú. V danej veci však dôvody pre povolenie
splácania dlhu žalovanej v splátkach nebolo možné zistiť.

22. Je potrebné upozorniť na to, že žalobca poskytol žalovanej úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť
aj s úrokmi v splátkach, ktoré však nedodržala a došlo k zosplatneniu úveru a podaniu žaloby na súd.
V konaní sa žalobca domohol celého nesplateného dlhu. Povolenie splátok žalovanej vo výške 40
eur, t. j. vo výške nižšej než zmluvne dohodnutej splátky úveru 49 eur bez relevantného a skutočne
dôležitého dôvodu, zároveň za situácie, že žalovaná nesplácala dlh z úveru ani počas súdneho konania,

poškodzuje žalobcu, ktorý zosplatnil úver práve z dôvodu nesplácania splátok a nárok na úrok z
úveru stratil. Je potrebné si prioritne uvedomiť, že žalovaná zmluvu porušila a úhrady zo zmluvného
vzťahu nerealizovala podľa zmluvne dohodnutých podmienok, preto povolenie splátok bez relevantnéhoindividuálneho dôvodu môže vyvolať polemiku o spravodlivosti súdneho rozhodnutia a vymožiteľnosti
práva.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
podľa ust. § 388 CSP zmenil a žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku po
zosplatnení úveru a žalovanej určil lehotu na plnenie celej dlžnej sumy 60 dní, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie a ani jeho zrušenie. Lehotu na plnenie dlhšiu než základnú 3 dni určil
využijúc svoje oprávnenie v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP, veta druhá, keď preskúmaním spisového

materiálu dospel k záveru o odôvodnenosti určenia primeranej lehoty 60 dní na plnenie žalovanej
žalobcovi.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 CSP,
o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).