Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409212954
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1409212954.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná

sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným: Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX K., št. občan SR, zastúpená: Združenie na ochrane práv občana - AVES,
J. Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50252 151, o zaplatenie 5.427,15 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti uplatneného nároku prevyšujúceho sumu 6.499,37 eura zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania vo výške
100%, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2007 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1., 2.

(pôvodne žalovanej N. A. v I. rade) povinnosť zaplatiť mu sumu 5.427,15 eura s príslušenstvom, z
titulu nesplatenia úveru, ktorý žalobca poskytol p. B. T., ktorý mu bol poskytnutý vo výške 13.277,56
eura (400.000,- Sk) na základe úverovej zmluvy k účtu č. XXXXXXXX/XXXX pri úrokovej sadzbe 5
% ročne. Dlžník sa zaviazal splácať poskytnutý medziúver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom
uvedená suma je splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považuje sa za včas splatenú, pokiaľ
je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa
nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou 25 % ročne s okamžitou splatnosťou. Návratnosť úveru

bola zabezpečená ručením žalovanej ručiteľskou listinou zo dňa 28.11.2001. Podľa čl. V. predmetnej
úverovej zmluvy, ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo
nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený
požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takomto prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za
dobu oneskorenia o 2% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t.j. na úrokovú sadzbu 7,00 %
p.a. Keďže dlžník poskytnutý úver nesplácal, bol viacerými písomnými upomienkami na túto skutočnosť
žalobcom upozornený. Nakoľko dlžník ani naďalej poskytnutý úver a nedoplatok nesplácal, upozornil

žalobca dlžníka a žalovaných písomnou výzvou zo dňa 25.04.2007 na nedoplatok, s možnosťou
požadovať okamžité splatenie celého zostatku úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník a žalovaný
nerešpektoval ani túto písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 09.07.2007 o okamžité splatenie celého
zostatku úveru vo výške 5.427,15 eura (163.498,50 Sk). Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila
platná úroková sadzba zostatku o 2% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t.j. na úrokovú
sadzbu 7 % p.a. Po termíne žiadosti o okamžité splatenie zostatku úveru nedošlo zo strany dlžníka ani
žalovaných k žiadne úhrade dlžnej sumy.

2. Po vydaní platobného rozkazu č.k. 53Rob/167/2009-42 zo dňa 27.04.2010 vzal žalobca žalobu späť
voči pôvodne žalovanej Eve A.. Uznesením č. k. 53Rob/167/2009-59 súd zrušil platobný rozkaz a
zastavil konanie voči pôvodne žalovanej v I. rade.3. Žalobca podaním zo dňa 15.05.2014 doplnil svoju žalobu s tým, že uviedol, že dlžníkovi bol poskytnutý
medziúver v zmysle všeobecných obchodných podmienok vo výške 400.000,- Sk, tento medziúver slúžil

na preklenutia obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver, pričom
dlžník splnil podmienky stanovené zmluvou v roku 2004. Dlžník v roku 2007 porušil zmluvné povinnosti
splácať úver riadne a včas, pričom napriek výzvam nedoplatok neuhradil. Žalobca teda požiadal o
okamžité splatenie úveru dňom 09.07.2007.

4. Podaniami doručenými súdu dňa 16.05.2014, 04.06.2014 sa žalovaná prostredníctvom zástupkyne
p. N. A. vyjadrila k žalobe. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, nakoľko posledná splátka úveru
bola zaplatená v auguste 2006, premlčacia doba teda mala začať plynúť od septembra 2006 a mala
uplynúť v septembri 2009. Ďalej uviedla, že dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 6.499,37 eura a nie
vo výške 13.277,56 eura. Žalobca nemal predložiť dôkaz o vyplatení finančných prostriedkov o splácaní
úveru o výške splateného úveru. Uzavretá zmluva mala obsahovať viacero neprijateľných podmienok

vzhľadom na jej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Dňa 30.10.2014 bol žalovanou doručený vzájomný
návrh na náhradu škody vo výške 20.000,- eur za nemajetkovú škodu, za psychickú záťaž, ktorá bola
žalobcom spôsobená žalovanej. Žalobca, prostredníctvom svojich zástupkýň, mal hrubo, nezákonne a
závažne zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti žalovanej, poškodili jej meno.

5. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k. 10 Cb/183/2013-237 tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.427,15 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.072,22
eura,vmesačnýchsplátkachvovýške79,66eura.Vozvyškužalobuzamietol.Taktiežzamietolvzájomnú
žalobu a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo
na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obch. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok sú
úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v

omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obch. zák., veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle § 13 ods. 2 a 3 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

7. Voči rozsudku prvoinštatnčného súdu v jeho zamietajúcej časti podal žalobca odvolanie a navrhol ho
zmeniť tak, aby odvolací súd i v tejto časti žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to najmä v tom, že vyslovil právny
záver,žezostranyžalovanejdošloibakčiastočnémuručeniuzaposkytnutýúver.Poukázalnaručiteľskú
listinu č. 2 z 28.11.2001 z ktorej jasne vyplýva, že ak dlžník neuhradí v deň splatnosti úver budú k úveru
priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby a ručiteľ preberá záväzok ručenia i za zvýšené úroky.
Odvolateľ vyslovil názor, že súd prvej inštancie toto ustanovenie ručiteľskej listiny opomenul, žiadnym

spôsobom sa s ním nevysporiadal, čím následne toto nesprávne interpretoval.

8. Odvolací súd uznesením č.k. 3Cob/96/2018-268 zo dňa 28.06.2018 rozsudok súdu prvej inštatncie
č.k. 10Cb/183/2013-237 v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil
príslušnými zákonnými ustanoveniami. Predovšetkým sa nevysporiadal so všetkými ustanoveniami
ručiteľskej listiny a to najmä Ručiteľskej listiny č. 2 z 28.11.2001, hoci na ňu žalobca poukazoval
v podanej žalobe v čl. III a pripojil ju i ako listinný dôkaz. Tento listinný dôkaz súd prvej inštancie

ako dôkaz zrejme nevykonal, nakoľko ho v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom
nespomenul ani nevyhodnotil. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní dôsledne
vykonalopakovanédokazovanieavysporiadalsatakskutkovoiprávnesovšetkýminámietkamižalobcu,
uvedenými v odvolaní, najmä posúdil z hľadiska uplatneného nároku žalobcu Ručiteľskú listinu č. 2, zo
dňa 28.11.2001.

10. Na pojednávanie vytýčené na 06.12.2018 sa strany sporu nedostavili, žalobca svoju neúčasť
ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 05.12.2018 a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti. Ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať. Taktiež žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní a súdu doručila vyjadrenie zo dňa 05.12.2018. Vyjadrenie žalovanej však súd, vzhľadom na

zostávajúci predmet konania - nepriznanú časť uplatneného nároku prevyšujúca sumu 6.499,37 eura,
ktorá časť bola napadnutá odvolaním, považuje za bezpredmetné. Uvedené vyjadrenie žalovanej totiž
k zostávajúcemu predmetu konania neuvádza žiadne skutočnosti.

11. Vzhľadom na znenie odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie

poukazuje na bod 16 pôvodného rozsudku, v ktorom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu
časti žaloby, je teda zrejmé, že sa prvoinštatnčný súd ručiteľskou listinou č. 2 zaoberal a právne
ju vyhodnocoval. Uvedený bod pôvodného rozsudku znie: ,,Súd mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že žaloba bola podaná žalobcom dôvodne a z toho dôvodu jej vyhovel v rozsahu uvedenom
v enunciáte tohto rozsudku. Súd zamietol žalobu v časti presahujúcej ručiteľský záväzok žalovanej,

ktorý žalovaná prijala. Zamietajúca časť žaloby sa týka výlučne úrokov z omeškania, ktoré keby boli
súdom priznané ,,do zaplatenia“, by celkom zrejme presahovali ručiteľský záväzok žalovanej obsiahnutý
v ručiteľskej listine č. 2. Znenie ručiteľského záväzku, ktorý znie: že žalovaná ručí za úver, vrátane
úrokových nákladov, poskytnutý žalobcom, poberateľovi úveru Jaroslavovi T., vo výške 195.800,- Sk
(6.499,37 eura). Mesačná splátka bude maximálne vo výške 2.400,- Sk (79,66 eura), je podľa názoru

súdu dohodnutý ako maximálny záväzok ručiteľky - žalovanej. Priznaná suma istiny 5.427,15 eura a
vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 1.072,22 eura v súčte teda predstavuje maximálny ručiteľský
záväzok žalovanej vo výške 6.499,37 eura. Rozhodnutie o splátkach taktiež obsiahnuté v enunciáte
rozsudku nie je odrazom práva súdu priznať plnenie v splátkach, ale priamo vyplýva z ručiteľskéhozáväzku. Obsah ručiteľského vyhlásenia žalovanej považuje súd za riadne, jasné a zrozumiteľné.
Ručiteľské vyhlásenie, ktorým žalovaná ručila, ručí za riadne splácanie úveru je dokonca limitované
maximálnou sumou ručenia“.

12. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že sa prvoinštančný súd sa vo svojom rozsudku nezaoberal
druhým odsekom ručiteľskej listiny č. 2, ktorý znie: ,,Ručiteľ sa zaväzuje na základe vyzvania Stavebnej
sporiteľne VÚB-Wüstenrot, a.s., najneskôr však v deň splatnosti uhradiť úver, alebo jeho časť, pokiaľ ho
v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru, z vlastných prostriedkov. Pokiaľ neuhradí poberateľ úveru,

ani ručiteľ v tejto lehote splatný úver, alebo jeho časť a Stavebnej sporiteľni VÚB-Wüstenrot, a.s. budú
priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby, preberá ručiteľ záväzok ručenia i za zvýšené úroky“. Z
tohto ustanovenia ručiteľskej listiny má byť podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaná ako ručiteľka ručí
aj za zvýšené úroky t.j. za celú pohľadávku z úverovej zmluvy.

13. Súd nespochybňuje, že ručiteľka ručila aj za prípadné zvýšené úroky, ak by vznikol u žalobcu

na ne nárok. Súd však zastáva jednoznačný názor, že ručiteľskou listinou bolo dohodnuté ručenie u
ručiteľky - žalovanej do maximálnej výšky 6.499,37 eura. Uvedený záver vyplýva z výkladu celého
znenia ručiteľskej listiny, najmä gramatického výkladu znenia prvého odseku, ktorý znie: žalovaná
ručí za úver, vrátane úrokových nákladov poskytnutý žalobcom poberateľovi úveru B. T., vo výške
195.800,- Sk (6.499,37 eura). Mesačná splátka bude maximálne vo výške 2.400,- Sk (79,66 eura).

Podľa synonymického slovníka, výraz vrátane znamená - do toho rátajúc, do toho počítajúc. Ide o
inkluzívne vyjadrenie, „že niečo patrí do celku“. V tomto prípade úrokové náklady patria pod celok úveru
definovaného výškou 6.499,37 eura. Na doplnenie súd uvádza, že v prípade ak by zostatok istiny, úveru
predstavoval napr. 100,- eur, ručiteľka by ručila aj za zvýšené úroky, úrokové náklady, ktoré by mohli byť
aj vyššie ako v tomto konaní priznané, avšak maximálne do výšky 6.499,37 eura.

14. Na základe uvedených skutočností, po opätovnom vyhodnotení listinných dôkazov, súd dospel k
identickému záveru ako v pôvodnom rozsudku, že žaloba v časti prevyšujúcej sumu 6.499,37 eura je
nedôvodná a z toho dôvodu ju v tejto časti zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V
uvedenej výške priznal súd náhradu trov konania napriek čiastočnému zamietajúcemu výroku v časti
úrokov z omeškania, nakoľko má za to, že v prejednávanej veci bol žalobca plne úspešný v rozsahu
uplatnenia nároku vyplývajúceho zo samotného základu sporu, teda ručiteľského záväzku žalovanej

pozostávajúceho zo samotnej istiny ako aj úrokov z omeškania do maximálnej výšky ručiteľského
záväzku. Súd taktiež rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP, ktoré priznal
v rozsahu 100% žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný. V zmysle § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365

ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.