Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/87/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215143
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1411215143.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci

navrhovateľa: Molitan, a.s. so sídlom v Břeclave, Mládežnícka 3356, IČO: 27 631 273, právne zastúpený
JUDr. I. Piotrom Giebelom, advokátom so sídlom v Trnave, Sladovnícka 22 proti odporcovi: A.. Z. A.- I.,
bytom v Bratislave, G. XX, štátny občan SR o zaplatenie 11.000,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 13 000,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 9 % zo sumy 5 500,- Eur od 01.12.2010 do zaplatenia, spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % zo sumy 5 500,- Eur od 01.02.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume
2.335,64 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým tunajšiemu súdu dňa 11.01.2010 žiadal,

aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy na tom skutkovom a právnom základe, že
dňa 23.09.2010 uzatvoril s odporcom Dohodu o urovnaní (ďalej len „Dohoda“). Na základe čl. II bod
2.1 Dohody sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi z titulu svojho záväzku špecifikovaného v čl.
I predmetnej Dohody sumu 11.000,- Eur ( z titulu bezdôvodného obohatenia) v dvoch nasledovných
splátkach:

1. splátku vo výške 5.500,- Eur, ktorá má byť pripísaná na účet navrhovateľa do dňa 31.11.2010, a

2. splátku vo výške 5.500,- Eur, ktorá má byť pripísaná na účet navrhovateľa do dňa 31.01.2011.

Odporca hore uvedené splátky v celkovej výške 11.000,- Eur v stanovenej lehote neuhradil, a to ani

napriek Pokusu o zmier zo dňa 26.10.2011.

Navrhovateľ je okrem istiny oprávnený v zmysle čl. II bod 2.3 Dohody vymáhať od odporcu aj zmluvnú
pokutu vo výške 2.000,- Eur.

Súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a dňa 25.01.2012 vydal pod č.k. 30Ro 1271/2011-22
platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako bola špecifikovaná
v petitórnej časti žalobného návrhu.

Proti platobnému rozkazu podal dňa 28.02.2012 odporca odpor, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Ako dôvod uviedol, že Dohoda, ktorú s navrhovateľom podpísal bola napriek všetkým
skutočnostiam uzatvorená v časovej tiesni, ktorou ho navrhovateľ dostal pod stres a zároveň svojimkonaním a prezentovaním faktov, ktoré mali za cieľ ho uviesť do omylu a tak získať výhodu k tomu, aby
získal odporcov podpis pod túto dohodu.

V nadväznosti na podaný odpor navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.04.2012 uviedol, že

tvrdenia odporcu uvádzané v odpore považuje za nepravdivé, zavádzajúce, ničím nepodložené a
zároveň účelové, v snahe odporcu oddialiť, resp. zbaviť sa plnenia v prospech navrhovateľa. Nie je
pravdou tvrdenie odporcu, že Dohoda bola uzatvorená v časovej tiesni. Odporca sám e-mailom zo dňa
16.09.2010 navrhol uhradiť dlžnú istinu vo výške 11.000,- Eur v dvoch splátkach do 30.11.2010, resp.
31.01.2011, obe vo výške 50 % dlžnej sumy. Navrhovateľ tento návrh akceptoval a premietol ho do

Dohody zo dňa 23.09.2010. V článku I. bod 1.3 a 1.4 predmetnej dohody odporca uznal svoj záväzok
voči navrhovateľovi čo do výšky a základu, avšak dohodnutý splátkový kalendár nedodržal.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na dňa 17.01.2013, 05.04.2013 a 16.05.2013. Hoci
odporca na pojednávaní konanom dňa 16.05.2013 požiadal o jeho odročenie z dôvodu, že sa chce dať
v konaní zastúpiť profesionálnym právnikom, resp. advokátom, súd jeho žiadosti nevyhovel z dôvodu,
že táto skutočnosť nezakladá dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 O.s.p.

Odporca bol o skutočnosti, že sa voči nemu vedie predmetné súdne konanie uzrozumený najneskôr
dňa 13.02.2012, kedy si prevzal konajúcim súdom vydaný platobný rozkaz, ako aj žalobný návrh spolu s
prílohami. Od tohto momentu uplynul dostatočný časový priestor, aby odporca realizoval svoje ústavné
právo na zastúpenie v konaní. Skutočnosť, že tak urobil až na uvedenom pojednávaní súd vyhodnotil
ako obštrukčné konanie odporcu s úmyslom vyhnúť sa vecnému prejednaniu veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením listinných dôkazov založených v
súdnom spise ich prečítaním, konkrétne: č. l. 4 - pokusu o zmier z 26.10.2011, č. l. 5 - dohody o urovnaní
z 23.9.2010, č.l. 8 - trestného oznámenia na odporcu z 23.6.2010, č. l. 13 - výpisu z Obchodního rejstříku
vedeného na navrhovateľa.

Súd sa pri hodnotení dôkazov riadil nasledovnými úvahami: obligátne hodnotil každý dôkaz podľa svojej

úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Odporca vo výpovedi účastníka konania uviedol, že je presvedčený, že navrhovateľ nemá právo
od neho požadovať sumu na základe tzv. dohody o urovnaní, nakoľko je to síce mimo listinných
dôkazov, ale to, že došlo k úbytku peňazí z predmetného účtu, tak to bolo s vedomím a v súlade

s poverením jeho nadriadeného. Sledoval sa pri tom jeden cieľ a tým bola záchrana spol. Molitan
Hungaria, ktorej bol tiež riaditeľom. Tvrdil teda, že aj keď došlo k úbytku peňazí z predmetného účtu
tieto neboli použité v jeho prospech ale boli použité ako dary a iné pozornosti pre zamestnancov
bánk a štátnych inštitúcií v Maďarsku, aby nebol vyhlásený bankrot na obchodnú spoločnosť Molitan
Hungaria. Podľa maďarskej legislatívy reálne hrozilo, že bankrot bude vyhlásený ktoroukoľvek štátnou

inštitúciou . Na túto možnosť bol majiteľ akcionár Molitan Hungaria upozorňovaný vlastným audítorom.
Odporcovým priamymnadriadenýmbolgenerálnyriaditeľobchodnejspoločnosti majúcejsídlovPoľsku
- ORGANICA, ktorým bol pán B. D.. Tento ho poveril úlohou, aby udržal v Maďarsku Molitan čo najdlhšie
pri živote, nakoľko Organica v tom čase nemala z čoho vykryť straty tejto spoločnosti. Preto dohoda bola
taká, že sa použijú peniaze Molitan Slovakia na rôzne dary a pozornosti pre ľudí v Maďarsku. Napríklad

odporcadávalvbanketaktodary,abybankabolaochotnáposkytnúťspoločnostiMolitanHungariaaspoň
spotrebiteľský úver, keď už podnikateľský úver nebola ochotná ďalej financovať. Suma-sumárum, keď
potom odporcu z jeho funkcie vyhodili, psychicky sa zrútil, bral silné antidepresíva a preto v tej chvíli,
keď podpisoval dohodu o urovnaní, si uvedomoval vlastný obsah toho textu ale chcel mať od všetkého
pokoj a preto takpovediac rezignovane na takúto dohodu pristúpil. V tom čase rezignoval vôbec aj na

život ako taký. Chcel spáchať samovraždu. Keď sa neskôr spamätal a už sa mu zdravotný stav zlepšil
lebo už prestal brať tie silné lieky, uvedomil si, čo urobil a začal sa brániť. Odporcova obrana je taká ako
teraz pred súdom vypovedal. Navrhovateľ nemá právo vymáhať od neho tieto peniaze, nakoľko si ich
odporca nenechal a nepoužil ich na vlastný prospech. Dokonca pánovi D. aj vysvetlil akým spôsobom
sa úbytok týchto peňazí bude legalizovať v účtovníctve. On s tým vtedy súhlasil. Na doplňujúcu otázku

súdu , aby odporca označil dôkazy svedčiace v jeho prospech, ktoré má súd vykonať tento uviedol, ževie doložiť e-mail od jeho priameho nadriadeného, v ktorom mu jednou vetou v angličtine dáva pokyn,
aby Molitan Hungaria zachránil za každú cenu do obdobia, keď sa nebude dať spoločnosť normálne
zlikvidovať. Tiež disponuje projektom na likvidáciu tejto maďarskej spol. kde je z účtovníctva zrejmá

finančná poddimenzovanosť a tiež disponuje žiadosťou audítora, aby bola táto situácia riešená. Pokiaľ
ide o výsluch B. D., tento aj keby vypovedal ako svedok, má odporca za to, že by jeho tvrdenia popieral,
šlo by o tvrdenie proti tvrdeniu. Domnieva sa tak preto, že odkedy bol zo spoločnosti odídený, v podstate
s ním nekomunikuje a hrá mŕtveho chrobáka. Na ďalšie otázky súdu odporca vypovedal, že v čase
podpisu Dohody pracoval v Srbsku, rovnako tak potvrdil skutočnosť, že e-mail s návrhom Dohody / č.l.

31/ posielal navrhovateľovi on. Avšak v tom stave v akom bol, by súhlasil aj s rozsudkom smrti.

Za preukázané, sporovými stranami nerozporované skutočnosti, ktoré sú podstatné z hľadiska
uplatňovaného nároku, súd považoval nasledovné: Účastníci konania dňa 23.09.2010 podpísali Dohodu
o urovnaní, ktorá bola podpísaná na náklade návrhu uskutočneného odporcom /§ 43a Občianskeho
zákonníka/. Odporca ako konateľ právneho predchodcu navrhovateľa - spoločnosti Molitan Slovakia,
s.r.o. v období 02/2009 -8/2009 postupne z účtu/pokladne právneho predchodcu navrhovateľa vybral

sumu 11.000,- Eur tak, ako to vyplýva z trestného oznámenia podaného na odporcu zo dňa 23.06.2010.
Spoločnosť Molitan Slovakia, s.r.o. v likvidácii postúpila Zmluvou o postúpení zo dňa 01.08.2010 svoju
pohľadávku voči odporcovi vo výške 11.000,- Eur na navrhovateľa. Uvedené skutočnosti súd považoval
medzi účastníkmi za nesporné.

Z čl. I. Dohody o urovnaní zo dňa 23.09.2010 vyplýva, že navrhovateľ na základe Zmluvy o postúpení

zo dňa 01.08.2010 získal od postupcu, spoločnosti Molitan Slovakia, s.r.o v likvidácii, pohľadávku voči
odporcovi, ktorá je predmetom tejto Dohody a ktorá je podrobne špecifikovaná v Trestnom oznámení
zo dňa 23.06.2010 / č.l. 8-10/.

Podľa čl. I. bod 1.3 Dohody, dlžník uznáva v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči
veriteľovi špecifikovaný v čl. I bod 1 tejto Dohody, v zmysle Trestného oznámenia proti dlžníkovi zo dňa

23.06.2010.

Podľa čl. II. bod 2.1 Dohody, v záujme urovnania sporu medzi účastníkmi, účastníci uzatvorili dohodu, na
základe ktorej sa dlžník zaväzuje zaplatiť spoločnosti MOLITAN, a.s.- veriteľovi z titulu svojho záväzku
špecifikovaného v čl. 1 tejto Dohody- celkovo sumu vo výške 11.000,- Eur ( z titulu bezdôvodného
obohatenia), ktorú to sumu sa zaväzuje splácať v nasledovných dvoch splátkach:

1. splátka: čiastka 5.500,- Eur, má byť pripísaná na účet veriteľa do dňa 31.11.2010,

2. splátka: čiastka 5.500,- Eur, má byť pripísaná na účet veriteľa do dňa 31.01.2011.

Podľa čl. II. bodu 2.3 sa zmluvné strany dohodli, že ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku alebo náklady
veriteľanaprávnupomocriadneavčas,stávasaokamžitezročnýmcelýdlh,pričomoprávnenýmánárok
vymáhať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur, ktorá bude splatná do 14 dní od vystavenia

faktúry veriteľom.

Podľa čl. III. bod 3.1, Dohody, účastníci tejto dohody vyhlasujú, že touto dohodou si upravili medzi sebou
všetky práva medzi nimi sporné týkajúce sa pohľadávky veriteľa uvedenej v čl. I. tejto dohody.

Podľa čl. V bodu 5.2 Dohody, táto dohoda bola uzatvorená slobodne, bez nátlaku a za súhlasu oboch
účastníkov tejto dohody. Účastníci si túto dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju

vlastnoručne podpísali.

Naopak, vykonaným dokazovaním sa medzi účastníkmi sporné tvrdenia odporcu o jeho duševnej
poruche a časovej tiesni v ktorej mal Dohodu podpísať, preukázať nepodarilo. Ako je ďalej konštatované,
odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.Výsluch účastníka konania je zo zákona jedným z viacerých, rovnocenných dôkazných prostriedkov.
Napriek tomu, mala výpoveď odporcu pri hodnotení súdom nižšiu dôkaznú silu a to najmä so zreteľom
na jeho osobnú zainteresovanosť na výsledku sporu a na neexistujúce sankcie za nepravdivú výpoveď.

Preto správy získané výsluchom odporcu mali pre zisťovanie skutkového stavu skôr podporný a
doplňujúci význam. Ostatne, výsluchom odporcu sa nepodarilo celkom jednoznačne odstrániť ani
viaceré rozpory, ktoré sa týkali podpisovania Zmluvy o urovnaní. Odporca vo svojej výpovedi síce
uviedol, že potom, čo bol právnym predchodcom navrhovateľa prepustený sa psychicky zrútil, bral silné
antidepresíva a preto, keď podpisoval dohodu o urovnaní si uvedomoval vlastný obsah toho textu, ale

chcel mať od všetkého pokoj a preto, takpovediac rezignovane na takúto dohodu pristúpil. Uvedená
výpoveď odporcu je však v príkrom rozpore s ostanými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo.

Za prvé, vážnu duševnú poruchu odporcu vylučuje fakt, že v čase podpisu Dohody tento už vykonával
prácu v Srbsku v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa. Ďalej, gramatická a štylistická realizácia
návrhu na uzatvorenie Dohody nevykazuje ani najmenšie znaky tohto, že by ju odporca realizoval pod
vplyvom silných antidepresív. Uvedený e-mail neobsahuje jedinú gramatickú chybu, písomný prejav

odporcu vytvára súvislý logický celok z ktorého je zrejmé, že odporca si bol plne vedomý právnych
dôsledkov svojho návrhu, pričom tieto aj chcel dosiahnuť. Napokon už samotná skutočnosť, že sám
odporcainiciovaluzatvorenieDohodysvedčíotom,žesibolvedomýprávnychnásledkovsvojhokonania
vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa a snažil sa ich (najmä s ohľadom na trestné stíhanie
vedené voči jeho osobe) právne relevantným spôsobom riešiť.

Návrh odporcu na uzatvorenie Dohody vylučuje aj jeho ďalšie tvrdenie a síce, že Dohodu podpísal na
nátlak navrhovateľa v časovej tiesni. Ak to bol samotný odporca, kto inicioval jej uzavretie, potom celkom
nelogicky vyznieva jeho tvrdenie o nátlaku zo strany navrhovateľa. Ďalej, v čl. V bodu 5.2 Dohody stojí,
že táto dohoda bola uzatvorená slobodne, bez nátlaku a za súhlasu oboch účastníkov tejto dohody.
Účastníci si túto dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.

Z obsahu dohody tak vyplýva, že medzi dlžníkom a veriteľom panovala o obsahu dohody zhoda, je
teda vylúčená akákoľvek nekalosť, rozpor s dobrými mravmi. Ak by totiž odporca nechcel, Dohodu o
urovnaní nepodpíše, jeho podpis vzhľadom na v konaní preukázané skutočnosti treba pokladať za výraz
individuálnej autonómie zmluvných strán v záväzkovoprávnych vzťahoch

Rovnako tak časová tieseň pri uzatváraní Dohody je vylúčená. Návrh na uzatvorenie Dohody zaslal

odporca právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 16.09.2010, pričom podpísanie samotnej Dohody je
datované na dňa 23.09.2010, teda 7 dní od uskutočnenia návrhu. Odporca tak mal podľa názoru
súdu poskytnutý dostatočný časový priestor, aby si uvedomil právne následky uzatvorenej Dohody vo
všetkých vo všetkých ich dôsledkoch.

Vychádzajúc z prejednávacej zásady ovládajúcej sporové konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i

povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa prednesené tvrdenia dajú dokázať), bolo na
odporcovi, aby v konaní navrhol vykonanie dôkazov, pomocou ktorých by sa preukázala opodstatnenosť
týchto tvrdení ( vo vzťahu k neplatnosti Dohody). To vyplýva zo všeobecného pravidla, podľa ktorého
účastník nesie povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, na základe existencie ktorej
by bolo možné založiť priaznivé rozhodnutie vo veci v jeho prospech. Pre úspech v konaní bolo teda

povinnosťou odporcu, aby ním učinené tvrdenia o nedovolenom nátlaku zo strany navrhovateľa, tiesni
a duševnej poruche náležitým spôsobom preukázal. Výpoveď odporcu v sporných otázkach sa však
javí, s prihliadnutím na ostatné dôkazy a skutočnosti ktoré v konaní vyšli najavo, ako účelová, s cieľom
odporcu vyhnúť sa plneniu záväzkov vyplývajúcich mu z uzatvorenej Dohody.

Vykonanie dôkazov navrhnutých odporcom, výsluch svedka- B. D., ako, ako aj listinných dôkazov:

1/ E-mailu od jeho priameho nadriadeného, v ktorom mu jednou vetou v angličtine dáva pokyn, aby
Molitan Hungaria zachránil za každú cenu do obdobia, keď sa nebude dať spoločnosť normálne
zlikvidovať, 2/ Projektu na likvidáciu tejto maďarskej spoločnosti kde je z účtovníctva zrejmá finančná
poddimenzovanosť a 3/ Žiadosti audítora aby bola táto situácia riešená súd ako nadbytočné zamietol.
Navrhovanými dôkazmi preukazované skutočnosti totiž nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť právneposúdenie veci konajúcim súdom. Odporca chcel nimi preukázať dôvod výberu finančných prostriedkov
z účtu/pokladne právneho predchodcu navrhovateľa (ktorým bola záchrana spoločnosti Molitan -
Hungaria). Samotný dôvod výberu je však vo vzťahu k uzatvorenej Dohode o urovnaní právne celkom

bez významu. Aj keby boli tvrdenia odporcu v tomto smere pravdivé, nijakým spôsobom sa táto
skutočnosť nedotýka platnosti Dohody o urovnaní, nakoľko (tak ako bude uvedené v rámci právneho
posúdenia veci) spornosť (prípadne omyl) ohľadne práv a povinností účastníkov takejto Dohody túto
nerobia neplatnou, ale naopak a práve preto sa Dohoda uzatvára, aby tieto sporné práva a povinnosti
boli novými právami a im zodpovedajúcimi povinnosťami účastníkov Dohody nahradené. Spôsobiť

neplatnosť Dohody mohli len okolnosti majúce za následok neplatnosť právnych úkonov všeobecne, v
zákonnej rovine vyjadrené v ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto však, ako bolo uvedené
vyššie, v konaní preukázané neboli.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu potom súd právne uzatvára:

P o d ľ a § 5 8 5 o d s . 1, 3 O b č i a n s k e h o z á k o n n í k a /OZ/, dohodou o urovnaní môžu
účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi

upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

P o d ľ a § 5 8 6 o d s . 1, 2 O Z, omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné,
nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže
sa druhá strana neplatnosti dovolať.

(2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že
niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu,
ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv ( a tým aj povinností) a nahradenie doterajšieho
sporného záväzku novým, týchto nedostatkov zbaveným záväzkov. Predmetom urovnania môžu byť

buď niektoré sporné právne vzťahy medzi účastníkmi, alebo ich všetky práva a povinnosti (generálne
urovnanie). V takomto prípade sa urovnanie nevzťahuje iba na tie práva, na ktoré účastník nemohol
pomýšľať. Nie je rozhodujúce, či za sporné alebo pochybné považujú práva a povinnosti obaja účastníci
alebo iba jeden z nich. Príčiny spornosti môžu byť rôzne, pričom stačí subjektívna spornosť. Spornosť
a pochybnosť môže spočívať napr. v tom, že je sporné, či nastali všetky skutočnosti potrebné ku vzniku

práva, je pochybná výška pohľadávky, jej trvanie a pod. Práva medzi nimi sporné a pochybné si účastníci
môžu odstrániť viacerými spôsobmi: niečo si navzájom povolia, uznajú sporné právo druhého, vzdajú sa
práva, obmedzia výšku pohľadávky, alebo jednoducho po vysvetlení si sporných a pochybných otázok
navzájomuznajúsvojeprávaapovinnostivplnomrozsahuapod.Urovnanímniektorýzúčastníkovmôže
nadobudnúť aj práva, ktoré doteraz nemal, jeho právo môže byť modifikované, dlhy sa môžu uhradiť

novými dlhmi a pod. Pravda, k urovnaniu môže dôjsť iba ohľadne takých práv a povinností, ktorými
účastníci môžu disponovať, nemusia to však byť práva a povinnosti vyplývajúce iba zo zmluvných
vzťahov. Platnosť urovnania treba posudzovať podľa všeobecných ustanovení o platnosti právnych
úkonov. Na nové záväzky zriadené urovnaním, ak tieto nie sú v zákone priamo upravené, alebo ak ide
o zmiešané záväzky, treba použiť pravidlo zakotvené v ustanovení § 491 ods. 2 a 3 OZ. Urovnanie má

veľa spoločných znakov s nováciou, lebo aj jeho podstata spočíva v zániku doterajšieho (sporného)
záväzku a jeho nahradením záväzkom novým.

Ustanovenie § 586 ods. 1 OZ predstavuje špeciálne ustanovenie vo vzťahu k § 49a OZ obsahujúcom
ustanovenia o omyle a jeho následkoch na platnosť právneho úkonu. Z povahy urovnania vyplýva, že
sa naň nemôžu vzťahovať všeobecné ustanovenia o právnych následkoch omylu pri uzatváraní dohody

o urovnaní. Podnetom na urovnanie totiž môže byť pochybnosť (spornosť) aj subjektívnej povahy.
Účastníci, alebo jeden z nich sa teda mohli mylne domnievať, že niektoré práva sú medzi nimi sporné,hoci v skutočnosti o takúto spornosť nešlo. Ak by zákon v takýchto prípadoch spájal s týmto omylom
následky neplatnosti podľa § 49a OZ, väčšina dohôd o urovnaní by bola zrejme neplatná. Omyl o tom, čo
je medzi stranami sporné a pochybné má preto za následok neplatnosť dohody, len ak bol omyl vyvolaný

ľsťou druhej strany. V takomto prípade však z dôvodu ľsťou vyvolaného omylu dohoda o urovnaní nie
je neplatná zo zákona, ale jej neplatnosti sa možno dovolať. Z povahy urovnania a z nutnosti chrániť
dohodu o ňom pred sankciou neplatnosti pre omyl o tom, čo je medzi stranami sporné a pochybné,
vychádza aj odsek 2 §- fu 586 OZ. Platnosti urovnania uzavretého v dobrej viere sa nedotýka ani
to, keď dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo zmluvných strán dohodnuté právo v čase dojednania

urovnania nemala. Dohoda o urovnaní nestráca svoju platnosť napr. vtedy, ak dodatočne vyjde najavo,
že pohľadávku, ktorá bola pojatá do urovnania, účastník v čase uzavretia dohody vôbec nemal.

Podstatným pre posúdenie uplatneného nároku bolo zistenie konajúceho súdu, že Dohoda o urovnaní
uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 23.09.2010, bola uzatvorená platne, v súlade s § 37
ods. 1 OZ slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, bez časovej tiesni, resp. duševnej poruchy odporcu a
bola tak spôsobilým podkladom pre nahradenie doterajších vzájomných práv a povinností jej účastníkov

právami a povinnosťami novými. Zmluvné strany Dohody si tak v jej čl. I. a II. právne záväzným
spôsobom (porovnaj § 585 ods. 3 OZ) založili svoje nové vzájomné práva a povinnosti. Skutočnosti
spôsobujúce všeobecne neplatnosť právnych úkonov v konaní preukázané neboli (tak ako je uvedené
v predchádzajúcom texte). Rovnako tak neboli preukázané ani osobitné dôvody neplatnosti Dohody o
urovnaní vymedzené v zákonnej rovine v § 586 OZ. Odporca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval,

že by pri uzatváraní Dohody bola zo strany navrhovateľa použitá lesť spôsobujúca omyl v tom, čo bolo
medzi stranami sporné, pochybné. Naopak, z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že práva
navrhovateľa (ktoré tento nadobudol postúpením od svojho právneho predchodcu) a im zodpovedajúce
povinnosti odporcu boli účastníkom konania (rovnako tak v čase uzatvorenia Dohody) známe, pričom
samotné uzatvorenie Dohody malo posilniť pozíciu navrhovateľa v procese vymáhania jeho nároku voči

odporcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odporcovi v zmysle čl. I. a II. predmetnej Dohody platne
vznikol záväzok zaplatiť navrhovateľovi čiastku 11.000,- Eur, zaviazal ho súd na jeho plnenie tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o d ľ a § 5 4 4 o d s. 1 O Z, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvná pokuta ako jeden z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov je zakotvená v ust. § 544 a
§ 545 OZ. Jej účelom je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu zaisteného záväzku po hrozbou majetkovej
sankcie. Zmluvná pokuta je teda peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,
že si nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Nie je pritom dôležité, či porušením zabezpečovanej povinnosti

vznikla veriteľovi škoda. Zmluvné strany Dohody si v čl. II. bodu 2.3 dohodli, že ak dlžník neuhradí
ktorúkoľvek splátku alebo náklady veriteľa na právnu pomoc riadne a včas, stáva sa okamžite zročným
celý dlh, pričom oprávnený má nárok vymáhať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur, ktorá
bude splatná do 14 dní od vystavenia faktúry veriteľom. Dojednaná zmluvná pokuta po zohľadnení
konkrétnych okolností prípadu a vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, nie je

podľa názoru súdu neprimerane vysoká a je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti
odporcu. Z uvedených hľadísk súd nepristúpil ani k využitiu moderačného práva podľa § 545a OZ.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pretože odporca mal svoj záväzok špecifikovaný v Dohode uhradiť najneskôr do 31.11.2010, resp. do
31.01.2011, dostal sa s plnením dlhu do omeškania; súd ho preto v súlade s § 517 ods. 2 OZ zaviazal na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.500,- Eur od 01.12.2010 až do zaplatenia
a sumy 5.500,- Eur od 01.02.2011 až do zaplatenia. Výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje
úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení novely č. 586/2008 Z.z. t.j.o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže bol navrhovateľ v spore v plnom
rozsahu úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa spočívajú v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 780,- Eur a trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho
zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Za jeden úkon právnej služby priznal

270,54 Eur ( § 10 ods.1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky). Odmena bola v plnej výške priznaná za 5
úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie
konania, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 05.04.2013 a účasť
na pojednávaní dňa 16.05.2013) v celkovej výške 1.352,70 Eur. V rámci trov právneho zastúpenia
súd za jednotlivé úkony priznal režijný paušál: 2x 7,41 Eur úkony v r. 2011, 1 x 7,63 Eur za úkon
v r. 2012 a 2 x 7,81 Eur za úkony v r. 2013, celkovo 38,07 Eur. Ďalej súd priznal navrhovateľovi

náhradu za stratu času ( § 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 104,08 Eur ( 8 x 13,01 Eur, za osem začatých
polhodín za cestu na pojednávania z Trnavy do Bratislavy a späť). Napokon, keďže právny zástupca
navrhovateľa súdu predložil doklady vyžadované zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
(technický preukaz požitého motorového vozidla, daňový doklad preukazujúci kúpu pohonných hmôt),
priznal súd navrhovateľovi aj cestovné náklady spojené s pojednávaniami konanými dňa 05.04.2013 a

16.05.2013 v celkovej výške 18,33 Eur a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 632/2008 Z.z. aj paušálnu náhradu za použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej
ceste vo výške 42,46 Eur ( 2 x 21,23 Eur). Celková náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje
sumu 1.555, 64 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.