Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 20, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/471/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205828
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712205828.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcovi:
v l. rade: B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX A. a proti odporcovi v 2. rade: O. C., nar.
XX. X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., o zaplatenie 3 763,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 002,64 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 002,64 eur od 16.5.2013 do zaplatenia a trovy konania
navrhovateľa vo výške 225,50 eur za zaplatený súdny poplatok s tým, že plnením jedného z odporcov
v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu, a to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Súdurčuje,žezmluvnápodmienkaobsiahnutávZmluveomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere
z5.6.2006uzavretámedzidodávateľomPrvástavebnásporiteľňa,a.s.aodporcomv1.radeaodporcom
v 2. rade ako ručiteľom v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky
úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny
medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 500
Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude
veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok

za vedenie úverového účtu vo výške 360 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou
splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy iba navrhovateľovi
- dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 15.8.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcov v
1. a 2. rade na zaplatenie 3 763,61 eur s 12,49 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 667,25 eur
od 1.8.2012 do zaplatenia a na trovy konania.

Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že odporcovi v 1. rade poskytol na základe Zmluvy o stavebnom
sporení č. 2539108102 a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.6.2006

stavebný úver vo výške 4 979,09 eur. Odporca v 1. rade sa zaviazal splácať úroky stavebného úveru
vo výške 7,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10 eur a do nasporenia 50
% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške
34,85eurapozúčtovaníúčtumimoriadnehomedziúverusúčtomstavebnéhosporeniasplácaťstavebnýúver, vrátane úrokov 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 34,85 eur. Navrhovateľ
uviedol, že odporca v 2. rade prevzal na seba ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí
odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade neplnil svoje povinnosti a navrhovateľ ho upomínal na riadne a

včasné uhrádzanie splátok a vkladov, odporca v 1. rade ani po upomienkach dlžné splátky neuhradil. Z
dôvodupodstatnéhoporušeniazmluvnejpovinnostiodporcomv1.rade,tunavrhovateľpoukázalnačl.V.
zmluvy,vdôsledkuomeškaniavsplácaní,odstúpilnavrhovateľdňa18.4.2012odzmluvyomimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere z 5.6.2006 s odkazom na čl. VI a VII zmluvy a vyzval odporcu v 1. rade
na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v7-dňovej lehote. Odporca v 1. rade neplnil a odporca

v 2. rade ako ručiteľ taktiež neplnil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zostatok jeho pohľadávky je vo
výške 3 763,61 eur k 31.7.2012 a úrok z omeškania je vo výške 12,49 % ročne zo sumy 3 667,25 eur
od 1.8.2012 do zaplatenia. V súlade so zmluvnými podmienkami navrhol zaviazať odporcov v 1. a 2.
rade platobným rozkazom na plnenie.

Navrhovateľ predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a
vyslovil súhlas, aby sa pojednávanie konalo i v jeho neprítomnosti. Dostavili sa obaja odporcovia.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a rozhodol bez účasti navrhovateľa a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe
listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere z 5.6.2006, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení od

januára 2009, odstúpením od zmluvy zo dňa 18.4.2012 adresovaným odporcovi v 1. rade s neprevzatou
poštovou zásielkou navrhovateľom adresovanou odporcovi v 1. rade a oznámením o odstúpení od
zmluvy adresovaným odporcovi v 2. rade s doručenkou, výzvou súdu zo dňa 26.9.2012, vyjadrením
zo dňa 9.10.2012 k výzve súdu, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, sadzobníkom poplatkov s
dátumom 1.1.2006, 1.3.2006, 1.7.2006, 1.10.2006 a ďalším sadzobníkom účinným od 1.1.2009 vrátane,

od 1.1.2010, od 1.9.2011 a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.

Odporca v 1. rade neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie 3 763,61 €, suma sa mu zdala vysoká,
pamätalsi,žemuvnejakejlistinebankaoznamovaladlh2200€,nemalpresnevypočítanékoľkodlží,ani
koľko navrhovateľovi zaplatil ale tvrdil, že dlží nižšiu čiastku, než ktorú žiada navrhovateľ. Úver si nebral

pre účel zamestnania, ani pre podnikanie. Uviedol, že vlastnoručne podpísal zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere dňa 5.6.2006. Navrhovateľ mu poskytol skoro 150.000,-Sk. Čiastky,
ktoré poskytol navrhovateľovi na zaplatenie úveru, medziúveru sa mu strhali z jeho účtu, ktorý mu viedla
VUB a tam mu povedali, že mu nemôžu poskytnúť výpisy z účtu, ktoré žiadal, lebo takú evidenciu
nevedú a dlho by trvalo než by vyhľadali záznamy o tom, koľko mu z účtu odpísali pre navrhovateľa.

Nevedel o tom,že mu bolo doručované navrhovateľom odstúpenie od zmluvy, nakoľko sa dňa 29.4.2012
nezdržiaval na adrese B. XX, A. pre nezhody s rodičmi. Uviedol, že Všeobecné podmienky pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby dostal, ale nie v znení od januára 2009.

Odporca v 2. rade uviedol, že robil odporcovi v 1. rade ručiteľa, v súvislosti s úverom odporcu v 1. rade
mu banka bez jeho súhlasu strhla z jeho sporiaceho účtu 200 €, doklad o tom nepredložil. Uviedol, že

vlastnoručne podpísal ako ručiteľ zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, kde si bral
úver odporca v 1. rade. Navrhovateľovi neuhradil za odporcu v 1. rade žiadnu čiastku, Prvá stavebná
sporiteľňa mu nedoručila žiadny list o tom, že má niečo za odporcu v 1. rade zaplatiť. Doručila mu iba
odstúpenie od zmluvy.

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 5.6.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy

je poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 150 000 Sk (4 979 eur) a pri pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasnepri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby /ďalej súd bude uvádzať v texte iba „Všeobecné podmienky“/ sa mimoriadny medziúver
zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 75 000 Sk / 2 489,54 eur/ s tým, že presná

výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení.

Úver sa poskytoval za účelom :

a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu alebo na stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového
domu alebo na stavebné úpravy bytu,

c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na udržiavacie práce na nich,

d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu,

e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,

f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových

priestorov na byt,

g) prestavbu nebytových priestorov na byt,

h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h), teda z dôvodov, ktoré sú
vymenované v § 11 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, podľa ktorého cieľovú sumu, ak jej

súčasťoujeajposkytnutýstavebnýúver,môžestavebnýsporiteľpoužiťnafinancovaniebytovýchpotrieb
v Slovenskej republike (ďalej len „stavebný účel“), ktorými je účel uvedený pod písm. a/ až i/.

Navrhovateľ ďalej v zmluve v čl. II. - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho
úveru, v časti mimoriadny medziúver uviedol podmienku podľa ktorej zmluva o sporení musí byť
uzatvorená v novej rýchlej tarife a základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie

zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy. Podľa zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medziúver sa poskytoval do pridelenia cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení, po pridelení ktorej sa mimoriadny medziúver zúčtuje bez zvláštneho
prehlásenia s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení /nasporená suma a stavebný
úver/. V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je stanovená povinnosť dlžníka

poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 1 050 Sk (34,85
eur) mesačne pri výške úrokovej sadzby 2 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení.
Odporca v 1. rade - dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku, ktorý bol ku dňu
uzatvoreniazmluvyvovýške7,49%ročneasúhlasilstým,ženavrhovateľmôžeupraviťkedykoľvekúrok
podľa situácie na finančnom trhu. Za spracovanie medziúveru navrhovateľ vyrúbil poplatok odporcovi

v 1. rade poplatok vo výške 3 500 Sk (116,18 eur) a v prípade ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku,
tak za vydanie biankozmenky odporcom v 1. rade navrhovateľovi si navrhovateľ vyrubuje poplatok vo
výške 500 Sk (16,60 eur), ktoré si navrhovateľ podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere navrhovateľ zaúčtoval pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška sa zníži o
sumár poplatkov. Navrhovateľ v zmluve stanovil, že za vedenie úverového účtu bude vyrubovať dlžníkovi

poplatokpodľaSadzobníkapoplatkovsprvousplátkouúrokovvovýške360Sk/11,95eur/.Podľazmluvy
v ďalších rokoch bol poplatok za vedenie úverového účtu splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov.
Podľa zmluvy ak dlžník neuhradí poplatok za vedenie účtu, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov
pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úveru a predĺži sa
aj doba splatnosti úveru.

Zozmluvyďalejsúdzistil,žedoprideleniacieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenímaldlžník/odporca
v 1. rade splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 937Sk /31,10 eur/, splatných do 1. dňa mesiaca a mala byť uhradená do 15. dňa mesiaca. Podľa bodu 4
čl. II zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola prvá splátka úrokov splatná prvého v
mesiaci nasledujúcom po vyplatení, resp. po mesiaci, v ktorom bola vykonaná prvá výplata medziúveru

v prípade, ak sa medziúver vypláca po častiach a vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročia
odo dňa vyplatenia. Podľa bodu 7 navrhovateľ /podľa zmluvy veriteľ/ si vyhradil právo uspokojiť z
mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky.

V časti stavebný úver sa dlžník zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške
4,70 % ročne pravidelnými splátkami vo výške 1 050 Sk (34,85 eur).

Podľa čl. III. odporca v 2. rade ako ručiteľ prebral písomným vyhlásením voči navrhovateľovi /veriteľovi/

povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v časti V práva a povinnosti zmluvných
strán navrhovateľ uviedol, že sa dlžník/odporca v 1. rade zaväzuje nevypovedať zmluvu o stavebnom
sporení pred pridelením cieľovej sumy, odporca v 1. rade sa zaviazal všetky splátky mimoriadneho
medziúveru, resp. stavebného úveru hradiť riadne a včas a odporcovi je uložených viacero povinností,

ako nepreviesť práva a povinnosti zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na inú
osobu bez písomného súhlasu veriteľa, písomne žiadať navrhovateľa o súhlas na všetky zmeny a
doplnky k zmluve, písomne a bez zbytočného odkladu ho informovať o všetkých zmenách skutočností,
týkajúcichsaodporcuv1.rade,najmäozmenevýškypríjmu,majetkovýchpomeroch,bydlisku,zmenách
týkajúcich sa založenej nehnuteľnosti, zmeny osobného stavu a všetkých zmien týkajúcich sa osôb a

majetku prípadne iných skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotu zábezpeky, ktorou bol záväzok
dlžníka zabezpečený. Oproti tomu navrhovateľ /veriteľ/ najmä pri splnení zákonných predpokladov
a „Všeobecných podmienok“ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver, právo bolo nevypovedateľné, bol
oprávnený automaticky uspokojiť neuhradené poplatky a náklady podľa „Všeobecných podmienok“ a
iné poplatky a náklady podľa „Sadzobníka“ zo zaplatených mesačných splátok.

V Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v článku VI., nazvanom „Omeškanie
splácania“ je uvedené, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu
o stavebnom sporení, má právo navrhovateľ účtovať si úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
zameškaných splátok, 3 % pri stavebnom úvere a 5 % úrok v prípade s omeškaním platenia viac ako
dvoch splátok nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.

V čl. VII zmluvy je riešené odstúpenie od zmluvy , ktoré je za podmienok tam uvedených dané iba
veriteľovi, t.j. navrhovateľovi. Veriteľ mal právo pri odstúpení od zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere požadovať aj okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru,
vrátane príslušenstva v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. „Všeobecných
podmienok“ a bol oprávnený odstúpiť aj od zmluvy o stavebnom sporení. V čl. VII. bod bodmi 5. až

10. navrhovateľ v zmluve v súvislosti s jeho odstúpením od zmluvy uviedol, že odstúpením od zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku vrátane jej príslušenstva, nezanikajú
zabezpečovacie zmluvy, nezaniká právo veriteľa požadovať úroky až do zaplatenia celej pohľadávky,
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká dňom doručenia oznámenia druhej strane a všetky oznámenia
veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte. Podľa zmluvy aj po

odstúpení má navrhovateľ /veriteľ/ právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú
úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom
sporení so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. Podľa zmluvy zúčtovanie nasporenej
sumy neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, v
prípade splnenia splnenia podmienok pre odstúpenie od zmluvy o medziúvere má právo veriteľ zúčtovať

nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení na základe ktorej bol medziúver poskytnutý
sumou poskytnutého medziúveru a a dlžných úrokov a zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav
zameškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, podľa čl. VIII. sa predlžuje
4. ročná premlčacia lehota pri odstúpení odporcom od zmluvy na 10 rokov, veriteľ má právo použiť
peňažné prostriedky peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich

pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných. V čl. VII. zmluvysa odkazuje na právne predpisy SR, ktorými sa vzťah účastníkov spravuje, a to na zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, Občiansky zákonní a zákon č. 310/1992 Zb o stavebnom sporení v znení noviel.

Po oboznámení sa so Sadzobníkmi poplatkov účinnými od 1.1.2006, 1.3.2006, 1.7.2006, 1.10.2006,

1.1.2007 a od 1.1.2009, od 1.1.2010, od 1.9.2011 súd zistil, že okrem splatnosti poplatku za uzatvorenie
zmluvy o stavebnom sporení v Sadzobníkoch nie je žiadna lehota splatnosti poplatku za vedenie
úverového účtu. V Sadzobníku účinného od 1.1.2006 je uvedené, že ostatné poplatky sú splatné
najneskôr dňom spracovania žiadosti žiadateľa, na základe ktorej sa vykonala operácia, podľa ostatných
predložených sadzobníkov detto ako v predchádzajúcom sadzobníku okrem toho, že od 1.1.2007 sa

zvýšil poplatok za vedenie úverového účtu zo sumy 360,-Sk na sumu 390,-Sk ročne, od 1.1.2009 sa
zvýšil poplatok na sumu 14,90 eur (448,88 Sk), od 1.1.2010 sa zvýšil poplatok na sumu 16 eur, od
1.9.2011 sa rozdelil poplatok za vedenie účtu stavebného úveru 18 eur a za vedenie účtu medziúveru 25
eur. Zo Sadzobníkov je iba zrejmé, že poplatky sa zúčtujú na ťarchu účtov klientov a v súlade s VPSS,
bodom VI. ods. 1 Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení a navrhovateľ /banka/
si vyhradzuje právo operatívnych úprav sadzieb aj výšky jednotlivých cien a to vo všetkých častiach

sadzobníka poplatkov. Banka deklarovala, že podľa Sadzobníka platného od 1.1.2007 každá zmena
bude klientom k dispozícii najneskôr v deň jej platnosti vo všetkých jej obchodných priestoroch alebo na
internetovej stránke navrhovateľa. V jednotlivých sadzobníkoch sú uvedené aj poplatky za upomienky,
stanovené v sadzobníku platnom od roku 2006 vo výške 500,-Sk, za 1. upomienku banka poplatok
nevyrubovala, za 2. upomienku vyrubovala poplatok vo výške 500,-Sk, za predžalobnú upomienku vo

výške 750 Sk, ktoré sa menili, v roku 2011 za 1. upomienku banka vyrubovala poplatok vo výške 3 eurá,
za druhú 18 eur a za predžalobnú upomienku vyrubovala 25 eur.

Súd výzvou zo dňa 26.9.2012 vyzval navrhovateľa, aby špecifikoval žalovanú sumu, najmä v akej časti
táto pozostáva z neuhradených splátok úveru a akú časť tvorí ostatné príslušenstvo, t.j. úroky, úroky z
omeškania, poplatky a vysvetlil ako boli vypočítané (pri úrokoch z akej sumy, za aké obdobie, % sadzba),

resp. na základe ktorých ustanovení zmluvy boli uplatnené a aby uviedol, na základe čoho si uplatňuje
sadzbu úroku z omeškania vo výške 12,49 %.

Podaním zo dňa 9.10.2012 sa navrhovateľ vyjadril k výzve súdu tak, že zaslal súdu výpis z účtu
odstúpeného medziúveru a k sadzbe 12,49 % úroku z omeškania dodal, že jeho výška pozostáva z
úrokovej sadzby medziúveru 7,49 % v zmysle článku II. úverovej zmluvy a úroku z omeškania nad

dohodnutú úrokovú sadzbu pri medziúvere vo výške 5 % v zmysle článku VII., bod 8 úverovej zmluvy.

Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru odporcu súd zistil, že účet bol vedený k číslu zmluvy
XXXXXXXXXX,výškaposkytnutéhoúverujeuvedenávsume4846,31€,poplatokzaspracovanieúveru
bol 116,18 € a poplatok za zmenku 16,60 €, dátum účinnosti odstúpenia bol 15.5.2012. Účet je vedený
odo dňa 12.6.2006, kedy bol odporcovi v 1. rade účtovaný poplatok za spracovanie úveru v sume 116,18

€, súčasne poplatok za vedenie účtu 11,95 € a poplatok za zmenku 16,60 €. Dňa 12.6.2006 bol odporcovi
v 1. rade vyplatený medziúver vo výške 3 983,27 € a dňa 23.8.2006 bol odporcovi vyplatený medziúver
vo výške 863,04 eur. Dňa 30.11.2006 bol odporcovi v 1. rade účtovaný poplatok za 2. upomienku v sume
16,60 €, dňa 31.12.2006 predžalobná upomienka v sume 24,90 €, dňa 1.1.2007 poplatok za vedenie
účtu 12,95 €, dňa 30.9.2007 poplatok za 2. upomienku 16,60 €, dňa 31.10.2007 predžalobná upomienka

24,90 €, dňa 1.1.2008 poplatok za vedenie účtu 14,94 €r, poplatok za vedenie účtu 14,90 €, dňa 1.1.2010
poplatok za vedenie účtu 16 €, dňa 31.7.2010 poplatok za 1. upomienku 3 €, dňa 31.8.2010 poplatok
za 2. upomienku 18 €, dňa 31.10.2010 poplatok za 1. upomienku 3 €, dňa 31.12.2010 poplatok za 1.
upomienku 3 €, dňa 1.1.2011 poplatok za vedenie účtu 25 €, dňa 31.1.2011 poplatok za 2. upomienku
18 €, dňa 28.2.2011 predžalobnú upomienku 25 €, dňa 31.5.2011 poplatok za 1. upomienku 3 €, dňa

30.6.2011 poplatok za 2. upomienku 18 €, dňa 31.7.2011 predžalobnú upomienku 25 €, dňa 1.1.2012
poplatok za vedenie účtu 25 €. Odporca v 1. rade celkovo vložil na účet sumu 1 843,67 eur.

SúdubolipredloženéVšeobecnépodmienkyprestavebnésporenieprefyzickéosobyvzneníodjanuára
2009 a Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení v znení od februára 2005. Súd sa
podmienkami v znení od 2009 nezaoberal, nakoľko zmluva bola uzatvorená v roku 2006 a preto bolo

pre ňu možné použiť len podmienky platné od februára 2005. V bode IV. časť 1 podmienok je stanovenápovinnosť sporiteľa ihneď, najneskôr do 4 mesiacov od účinnosti zmluvy o stavebnom sporení zaplatiť
poplatok za jej uzatvorenie vo výške podľa platného sadzobníka poplatkov.

Podanímnavrhovateľanazvaným„odstúpenieodzmluvy“zodňa18.4.2012adresovanýmodporcoviv1.

rade oznamoval navrhovateľ odporcovi v 1. rade, že v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.6.2006 a zároveň požaduje okamžité
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, ktorých dlžná suma ku dňu 18.4.2012 predstavuje sumu
3 649,52 eur. Predmetné podanie sa vrátilo navrhovateľovi s označením na doručenke - zásielka
neprevzatá v odbernej lehote.

Oznámením o odstúpení od zmluvy adresovaným odporcovi v 2. rade s prevzatou doručenkou oznámil

navrhovateľ odporcovi v 2. rade, že odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 5.6.2006, pričom ho upozornili, že ak dlžník neuhradí celý dlh, pristúpia k vymáhaniu pohľadávky
súdnou cestou.

Dňa 9.7.2013 vyzval súd navrhovateľa, aby zdôvodnil, z akého dôvodu tvrdí, že poskytol odporcovi v 1.
rade úver vo výške 4 979,09 €, ak podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplatil dňa 12.6.2006

odporcoviv1.radeibačiastku3983,27€,ďalejsúdžiadalzdôvodniťzakéhodôvoduúčtovalodporcoviv
1. rade poplatok za zmenku v sume 16,60 €, ak doteraz súdu nebol doručený žiadny dôkaz k dôvodnosti
účtovania tohto poplatku, ďalej súd žiadal zdôvodniť, v ktorej časti zmluvy je dohodnuté, že navrhovateľ
bude odporcovi v 1. rade účtovať poplatok za vedenie účtu a v takej výške, resp. výškach akých je
uvádzaný vo výpise z účtu odporcu v 1. rade, kde v zmluve, v ktorej časti je dohodnuté, že je oprávnený

účtovať navrhovateľ odporcovi v 1. rade poplatky za upomienky alebo predžalobné upomienky. Súčasne
súd urgoval podanie správy z 26.9.2012 v tej časti, aby navrhovateľ bližšie špecifikoval žalovanú sumu
4.979,09 € tak, že bude uvedené v akej časti táto pozostáva z neuhradených splátok úveru v členení
na istinu a akú časť tvorí ostatné príslušenstvo v členení na úroky, úroky z omeškania, poplatky, ktoré
súd žiadal presne vyčísliť a vysvetliť pri úrokoch z akej sumy, za aké obdobie a pri akej percentuálnej

sadzbe boli vypočítané. Ďalej ho vyzval v súvislosti s tým, že navrhovateľ tvrdí, že bolo odstúpené
od zmluvy, ktorým dňom má za to, že prišlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, keďže súdu bola
doručená neotvorená poštová obálka navrhovateľa podľa ktorej si odporca v 1. rade odstúpenie od
zmluvy neprevzal.

Podaním zo dňa 29.7.2013 sa navrhovateľ vyjadril k výzve súdu zo dňa 9.7.2013 tak, že navrhovateľ

poskytol odporcovi v 1. rade úverové prostriedky v sume 4 979,09 eur a to v dvoch platbách: dňa
12.6.2006 bolo vyplatených 3 983,27 eur (80 % úverových prostriedkov) a po predložení dokladov
účelového použitia bolo vyplatených 863,04 eur (20 % úverových prostriedkov. V zmysle článku II. časť
mimoriadny medziúver úverovej zmluvy bolo dohodnuté spoplatnenie spracovania úveru v sume 116,18
eur a spoplatnenie vydania zmenky v sume 16,60 eur, pričom tieto poplatky boli priamo odúčtované

z poskytnutých úverových prostriedkov, takže celková výška prvej výplaty medziúveru bola znížená
o výšku týchto poplatkov. Za vedenie úverového účtu je navrhovateľ oprávnený v zmysle článku II.
úverovej zmluvy účtovať si poplatok za vedenie účtu v zmysle sadzobníka poplatkov. Prvý poplatok za
vedenie úverového účtu v sume 11,95 eur bol splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou
splátkou z mimoriadneho medziúveru. V ďalších rokoch bol poplatok za vedenie účtu splatný podľa

platného sadzobníka poplatkov. Žalovaná suma 3 763,61 eur pozostáva z istiny v sume 3 667,25 eur
a sumy 96,36 eur ktorá pozostáva z úroku 7,49 % ročne a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od
účinnosti odstúpenia od zmluvy ku dňu žalobného návrhu. V zmysle článku VII. bod 7. úverovej zmluvy
sa všetky oznámenia veriteľa považujú za doručené dňom uplynutia úložnej doby na pošte, čo znamená,
že účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 15.5.2012 na základe vrátenej zásielky v tento deň.

Výzvou zo dňa 9.7.2013 bol navrhovateľ vyzvaný, aby tak, ako bolo uvedené vo výzve zo dňa 26.9.2012
bližšie špecifikoval žalovanú sumu 3 763,61 € a to tak, že uvedie v akej časti táto pozostáva z
neuhradených splátok istiny, akú časť tvorí ostatné príslušenstvo, t.j. úroky, u ktorých súd žiada vyjadriť
odkedy, dokedy v akej % výške, či mesačne, alebo ročne, alebo z akej čiastky boli vypočítané a tak isto
aj pri úrokoch, teda z akej sumy, za aké obdobie a aká % sadzba sa pri počítaní úrokov z tej, ktorej sumy

použila a či sa jedná iba o sumu istiny.Podaním zo dňa 17.9.2013 navrhovateľ doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 29.7.2013, kde uviedol, že
žalovaná suma 3 763,61 eur pozostáva z istiny vo výške 3 667,25 eur a z úroku 7,49 % ročne a úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny vyčíslenej ku dňu 31.7.2012. Vyčíslená suma istiny

vo výške 3 667,25 eur pozostáva z dlžnej sumy z odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.4.2012 v sume 3
649,52 eur, zmluvného úroku z tejto sumy vo výške 7,49 % vyčísleného ku dňu účinnosti odstúpenia
od zmluvy (15.5.2012), čo predstavuje sumu 17,73 eur. Odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy si
navrhovateľ uplatňuje okrem zmluvného úroku aj úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy istiny
3 667,25 eur. Celkovo tak zmluvný úrok a úrok z omeškania počítaný od účinnosti odstúpenia od zmluvy

od 16.5.2013 do 31.7.2013 predstavuje sumu 96,36 eur. Zmluvne dohodnutá sadzba medziúveru je
vyčíslená mesačne a podľa článku II. bod. 2 úverovej zmluvy výška mesačnej splátky predstavuje sumu
937 Sk (31,10 eur).

Podľa § 1 ods. 1 zákona o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v znení platnom v čase uzavretia
úveru, t.j. v znení do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“) účelom stavebného sporenia
je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného

sporenia, podľa ods. 2 zákona fond stavebného sporenia tvoria

a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len „stavebný sporiteľ“),

b) úroky,

c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátna prémia“),

d) splátky úverov,

e) iné zdroje.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie : a) prijímanie vkladov
od stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len „stavebný úver“)
a podľa ods. 2 stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné
sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu) (ďalej len „stavebná

sporiteľňa“).

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o
stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o

stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o stavebnom sporení cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného
sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného úveru, e) z iných zdrojov.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o stavebnom sporení po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný
sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ môže a) uplatniť nárok na stavebný
úver, b) vklad vybrať a použiť ho bez nároku na stavebný úver, c) sporiť ďalej.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží
zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru,
ods. 2 výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane

úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.Podľa § 11 ods. 1 zákona o stavebnom sporení cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný
úver, môže stavebný sporiteľ použiť na financovanie bytových potrieb v Slovenskej republike (ďalej len
„stavebný účel“), a to na

a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, výstavbu alebo na stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového
domu alebo na stavebné úpravy bytu,

c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na udržiavacie práce na nich,

d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu,

e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,

f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových
priestorov na byt,

g) prestavbu nebytových priestorov na byt,

h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h), ods. 4 záväzky stavebných
sporiteľov vyplývajúce z poskytnutia stavebného úveru musia byť zabezpečené podľa osobitných
predpisov. (§151a až 151md a § 546 až 558 Občianskeho zákonníka)

Podľa § 12 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o stavebnom sporení z fondu stavebného sporenia stavebná
sporiteľňa podľa zmluvne dohodnutých podmienok uspokojuje tieto nároky stavebných sporiteľov po a)

výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení, pri ktorých vznikol nárok na poskytnutie stavebného
úveru, b) výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení zrušených počas sporenia, c) poskytnutie
úverov stavebným sporiteľom, ktorým nárok na stavebný úver vznikol, ods. 2 písm. a) dočasne voľné
zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na

a) poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným

sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky
na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy, t.j.
v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1).
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo j e j časť v časových úsekoch určenú dobu (2).

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.Podľa § 548 ods. l , ods. 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník,
hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré
by mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivýchplnení, ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov

z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 3a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 ak je predmetom
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie

spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3a ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 za sankcie podľa odseku
1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa
so splácaním peňažných prostriedkov.

Podľa § 3a ods. 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 ak sankcie podľa odseku
1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa

so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške, ods. 2 pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa

týka ročného obdobia.

Podľa §503ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutýchpeňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú, ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky,
ods. 3 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky

je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004
Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52
až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Navrhovateľ a odporca v 1. rade dňa 5.6.2006 podpísali Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere. Odporca v 1. rade podpísal zmluvu ako dlžník a odporca v 2. rade ju podpísal

ako ručiteľ. Skutočnosti neboli medzi účastníkmi rozporné a súd si ich na základe zhodných tvrdení
účastníkov osvojil. Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle
§ 80 písm. b) O.s.p. aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva. Navrhovateľ je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho
právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska

veci samej a navrhovateľ v návrhovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového
vzťahu všeobecne charakterizovanom v ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje
tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým bola písomne uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, uzavretá na jednej strane s veriteľom navrhovateľom a odporcami na druhej strane,

z ktorej odporca v 1. rade bol dlžníkom a odporca v 2. rade ručiteľom, ktorému z ručiteľského záväzku
vyplýva povinnosť v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok plniť na požiadanie veriteľom záväzok za
dlžníka. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval na základe predloženej predmetnej zmluvy.

Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že uvedená zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah

a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý
odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral navrhovateľ, ktorý je bankou a je
podnikateľom,inakpodľa§52ods.2zákonač.150/2004Z.z.dodávateľom, osobou,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis z Obchodného

registra, kde je pri obchodnom mene navrhovateľa uvedený predmet podnikania, činnosti prijímanie
vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /stavebný úver/ a ďalšie
činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom sporení. Zmluvu
o stavebnom sporení, v rámci ktorej bola uzavretá aj zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoje
právo na peňažné plnenie požadované po odporcoch, uzatváral odporca v 1. rade v súvislosti s riešením

svojho bývania, za účelom opravy svojho domu, čo vyplynulo z výpovede odporcu a odporca v 1. rade
sledoval uzavretím zmlúv s navrhovateľom možnosť danú mu právnou úpravou v § 1 ods. 1, zákona o
stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v platnom znení do 31.12.2007. Za tohto zistenia je treba priznať
v zmysle 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, odporcovi v 1. rade
postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného súd vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmlúv s navrhovateľom

bol odporca v 1. rade spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba,
nepodnikateľ, na súkromné účely podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení. Z ustanovení
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení, § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení / stavebné
sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou

sporiteľňou a § 8 ods. 2 zákona o stavebnom sporení v cieľovej sume je pod písmenom b) zahrnutá
aj zložka stavebného úveru, podľa § 8 ods. 4 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ môžea) uplatniť nárok na stavebný úver, § 9 ods. 1, 2 cit. zákona získať ako stavebný sporiteľ stavebný
úver a v nadväznosti na ustanovenie § 52 ods. 2 a 3 OZ vyplýva spotrebiteľský charakter zmluvy
o úvere, lebo odporca v 1. rade pri uzatváraní zmluvy o stavebnom sporení požadoval poskytnúť aj

medziúver ako súčasť zmluvy o stavebnom sporení. Ako bolo v konaní zistené, hlavným zámerom
odporcu v 1. rade bolo cez stavebné sporenie získať medziúver úver na nepodnikateľské účely a iba
za tým účelom využil ponuku navrhovateľa na poskytnutie medziúveru. Pri závere o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy o stavebnom sporení a v rámci tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy o úvere
súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z.z. podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy,

ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako
navrhovateľ(oferent)zmluvyvopredvnávrhustanovujeobsahtýchtozmlúv,astanovujeajpodmienkyjej
realizácie.Návrhzmlúvbývaveľmičastopredtlačenýnaformulárochstým,žefyzickáosoba-spotrebiteľ
nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať
alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“ Zákonodarca zákonom č. 150/2004 Z.z. sledoval dosiahnuť cieľ

ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo zámerov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa kodifikovanej v
Smernici Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je v uvedenom
zákone vyjadrené v § 879e ods. 3 a 4. Podľa požiadaviek vyššie uvedenej smernice spočíva ochrana
spotrebiteľa najmä v neplatnosti individuálne nedohodnutých zmluvných ustanovení, ktoré by spôsobili
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech

spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane
spotrebiteľa aj do ustanovení § 53 ods. 3 a 4 zákona č. 150/2004 Z.z.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať

zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /
adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril navrhovateľ s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ
zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom v 1. rade spotrebiteľom a vo

formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ
nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol predložený návrh
navrhovateľom na uzavretie zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v rámci zmluvy o
stavebnom sporení buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

Pri posudzovaní zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zisťovaní platnosti
zmluvy vychádzal súd preto z ustanovení Občianskeho zákonníka. Jednou z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom úvere
a stavebnom úvere je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t. j.
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa /§ 53 ods. 1 OZ/, inak tiež označované za neprijateľnú podmienku. Navrhovateľ
sa domáhal peňažného plnenia zo zmluvy, ktorého výšku peňažného plnenia 3 763,61 eur odvodil
z listinného dôkazu označeného ako Výpis z účtu odstúpeného medziúveru, z ktorého súd zistil, že
v ňom navrhovateľ vykázal poskytnutý úver vo výške 4 846,31 eur, suma navrhovateľom vyplatená
v dvoch termínoch, vo výške 3983,27 eur /119 999,99 Sk/ dňa 12.6.2006 a druhá čiastka úveru vo

výške 863,04 eur /25 999,94 Sk/ vyplatená dňa 23.8.2006 a vklady odporcu v 1. rade celkovo vo
výške 1 843,67 eur, za obdobie od 12.6.2006 do 31.7.2012 navrhovateľ zaúčtoval odporcovi v 1. rade
poplatok za spracovanie úveru v sume 116,18 eur, poplatok za zmenku v sume 16,60 eur, poplatky
za vedenie účtu spolu v sume 120,74 eur, poplatky za upomienky spolu v sume 199 eur a úroky
za úver. Navrhovateľ za trvania úverového vzťahu vždy z vkladu odporcu v 1. rade na úverový účet

odporcu odúčtovával najprv úroky vo výške 31,08 eur alebo poplatky za upomienky a poplatky za
vedenieúčtu.K18.4.2012uviedolnavrhovateľsumu1823,24eurakočiastočnévyrovnaniemedziúveru,
napočítal odporcovi v 1. rade úroky za úver 18,65 eur a vykázal dlžnú sumu z odstúpenia od zmluvy
3 649,52 eur. Navrhovateľ považoval za deň odstúpenia od zmluvy s odporcom v 1. rade 18.4.2012
a aj po tomto dni účtoval úrok 7,49 % vo výške 7,88 eur, úrok 7,49 % vo výške 9,85 eur, úrok zomeškania vo výške 12,49 % ročne vo výške 20,02 eur, 37,54 eur a 38,80 eur. Tento spôsob, aký
zvolil navrhovateľ pri nakladaní peňazí dlžníka je podľa zmluvy upravený v čl. II bode 7, podľa ktorého
mal spotrebiteľ súhlasiť, že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho

medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Navrhovateľ, ako sám uviedol a ako súd zistil z
Výpisu z účtu odstúpeného medziúveru ako veriteľ nesplnil povinnosť poskytnúť úver do dlžníkom
žiadanej výšky, pretože s odporcom v 1. rade požadovanej sumy 150 000 Sk, s ktorými by mohol dlžník
reálne disponovať, navrhovateľ poskytol dlžníkovi za účelom, na ktorý požadoval úver iba 4 846,31 eur
(146.164,70 Sk). Súd má za to, že podmienka v čl. II bode 7 spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu. Domnelé právo navrhovateľa obsiahnuté v tomto článku a
bode umožňovalo navrhovateľovi vytvoriť stav, že istina, ktorá sa skutočne dostala do dispozície dlžníka
pripísaním na jeho účet sa neznižovala a umožnila navrhovateľovi vytvoriť stav, kedy podľa čl. VII.
pristúpil navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy, teda zmluva je nastavená tak, že odporca v 1. rade plnil
iba na príslušenstve pohľadávky, na úrokoch a na poplatkoch za vedenie účtu a platil za upomienky.
Hrubú nerovnováhu danú navrhovateľom do zmluvy spôsobuje v právach a povinnostiach účastníkov a

v neprospech spotrebiteľa aj to, že zmluva obsahuje v čl. VII bodoch 4 až 10 podmienky, ktoré dávajú
právo odstúpiť od nej iba navrhovateľovi - dodávateľovi a je tak v rozpore s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takéto zmluvné podmienky, uprednostňovanie úhrady príslušenstva a pripustenie práva na odstúpenie

od zmluvy iba jednou stranou zmluvy sú podmienkami podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľnými a sú
podľa § 53 ods. 4 zákona OZ neplatné. Celý právny vzťah sa spravoval aj v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a navrhovateľ, pôsobiaci na trhu s jeho
podnikateľskými aktivitami pri poskytovaní bankových služieb pomerne dlhú dobu musel vedieť, že
nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a odporcom. Bolo preto

povinnosťou navrhovateľa predkladať podmienky zmluvy s odbornou starostlivosťou oproti neznalému
odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade. Navrhovateľ musel vedieť, že zmluva svojím obsahom a
účelom odporuje Občianskemu zákonníku a že sa v zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a že je
podľa objektívneho práva neprípustné, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznáva

Občiansky zákonník alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie tým, že sa mu namiesto na istine
z jeho vkladov odpočítava najprv úrok a poplatky a istina, dlh, ktorý sa má v prvom rade znižovať v
nadväznosti na výšku príslušenstva zostáva nemenný. Spotrebiteľovi sa pri navrhovateľom nastavených
podmienkach istina neznižuje, vytvára stav v jeho neprospech a zmluva je v tejto časti nevyvážená a
nevyváženou je aj v stanovení práva iba pre navrhovateľa, premietnutého do podmienok na odstúpenie

odzmluvy.Žiadnepodmienkyzmluvymedzidodávateľomaspotrebiteľomneboliindividuálnevyjednané,
ale sú stanovené dodávateľom v režime typovej /adhéznej/ zmluvy a ide vždy o neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú pre rozpor s občiansko-právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv neplatné, ak je
jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ.

Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku. Zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie
záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy obdržal odporca v 1. rade a dlžil ich ku dňu
odstúpenia od zmluvy sú potom bezdôvodným obohatením na úkor navrhovateľa. V tomto prípade
ide o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale

potom dodatočne odpadol. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať.
Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká
záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie
vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

Navrhovateľ mal voči odporcovi v 1. rade pohľadávku zo záväzkového vzťahu, vzniknutého tým, že
odporcovi v 1. rade poskytol, požičal finančné prostriedky. V konaní mal súd výpisom z účtu odporcu v
1. rade preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 4 846,31
eur. Odporca v 1. rade sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení 1 050 Sk mesačne do
nasporenia 40 % cieľovej sumy. Súd zistil, že odporca v 1. rade celkom od 12.6.2006 po tom, čo mohol

reálne disponovať finančnými prostriedkami po poukázaní navrhovateľom vo výške 3 983,27-eur, uhradilnavrhovateľovi a po pripísaní istiny úveru vo výške 863,04 eur na jeho účet dňa 23.8.2006 do 18.4.2012
postupne vklady celkom vo výške 1 843,67 eur. Súd vklady odporcu v 1. rade považoval v dôsledku
neplatnosti zmluvy o úvere v časti týkajúcej sa dohody účastníkov o prednostnom uhrádzaní úrokov a

poplatkov za vedenie účtu a upomienok odporcom v 1. rade za splácanie istiny úveru. Zo súčtu vkladov
odporcu v 1. rade súd zistil, že odporca v 1. rade zaplatil sumu 1 843,67 eur, čím sa znížila istina úveru
na 3 002,64 eur. Z týchto dôvodov zaviazal súd odporcu v 1. rade na zaplatenie peňažného plnenia tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko z dôvodu odstúpenia od zmluvy mu vznikla povinnosť
v dôsledku získania bezdôvodného obohatenia vrátiť sumu 3 002,64 eur ako rozdiel medzi poskytnutými

peňažnými prostriedkami vo výške 4 846,31 € a sumou 1 758,86 €, ktorú odporca v 1. rade už uhradil.

Navrhovateľom požadovaný úrok z omeškania vo výške 12,49 % ročne za oneskorené plnenie
peňažného dlhu je v rozpore s vykonávacím predpisom, ktorým je nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom od 1.1.2009, podľa ktorého ustanovenia § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania zo sumy 3 667,25

eur od 1.8.2012, kedy sa podľa neho odporca v 1. rade dostal do omeškania. Podľa § 10c nariadenia,
ktoré sa týkajú prechodných ustanovení k úpravám účinným k 1.1.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobuomeškaniapo31.januári2013.Podľa§3nariadeniavzneníúčinnomdo31.1.2013 výškaúrokovz
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané,
že by navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy, keďže odstúpenie od zmluvy nebolo odporcovi v 1. rade
doručené, nakoľko sa zásielka vrátila navrhovateľovi nedoručená, keďže sa v rozhodnom čase odporca
na uvedenej adrese nezdržiaval, odporca v 1. rade sa prvýkrát dozvedel o tom, že navrhovateľ po ňom
žiadauhradiťnesplatenúčasťúveruaženavrhovateľodstúpilodzmluvyaždoručenímnávrhunazačatie

konania prostredníctvom súdu t.j. dňa 15.5.2013. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni, súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v súvislosti s vykonávacím
predpisom a to Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu
16.5.2013 vo výške 0,50 % ročne a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnej výške
t.j. 8,50 % ročne od 16.5.2013 do zaplatenia zo súdom priznanej sumy 3 002,64 eur a vo zvyšku návrh

zamietol. Súd sa nestotožnil s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 9.10.2012, kedy navrhovateľ uviedol, že
sadzba 12,49 % úroku z omeškania pozostáva z úrokovej sadzby medziúveru 7,49 % v zmysle článku II
zmluvy a z úroku z omeškania vo výške 5 % v zmysle článku VII bod 8 zmluvy, nakoľko ide o dva rozličné
inštitúty, ktoré nemožno spájať do jedného nároku ako príslušenstvo. V prípade úroku z omeškania ide
o sankciu za omeškanie s plnením záväzku a v prípade úroku ide o cenu peňažných prostriedkov, resp.

odplatu, ktorú zaplatí ten, kto si vezme úver, alebo ten kto si požičia peniaze. Úrok nie je sankciou. Je to
protihodnota za to, že jeden subjekt (poskytovateľ) dáva do dispozície druhému subjektu (prijímateľovi)
určitý objem peňazí (istinu) na určitú dobu. Súd tak nemohol priznať úrok z omeškania v sume 12,49
%, nakoľko jeho výška prekračuje výšku úrokov z omeškania, ktorú je možné priznať podľa predpisov
Občianskeho zákonníka, uvedenú výšku nie je možné zvýšiť ani dohodou strán, nakoľko horná hranica

výšky úroku z omeškania nie je závislá od vôle strán účastníkov.

Pokiaľ sa týka časti rozhodnutia, podľa ktorého súd návrh zamietol, ide o nepriznanie nárokov
navrhovateľa na poplatky za upomienky, za poplatky za vedenie účtu, poplatku za zmenku a za
spracovanie úveru. Súd taktiež posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ
oprávnený účtovať na ťarchu odporcu v 1. rade poplatky za upomienky. Dňa 12.6.2006 bol odporcovi

v 1. rade účtovaný poplatok za spracovanie úveru v sume 116,18 €, súčasne poplatok za vedenie účtu
11,95 € a poplatok za zmenku 16,60 €. Dňa 30.11.2006 bol odporcovi v 1. rade účtovaný poplatok za
2. upomienku v sume 16,60 €, dňa 31.12.2006 predžalobná upomienka v sume 24,90 €, dňa 1.1.2007
poplatok za vedenie účtu 12,95 €, dňa 30.9.2007 poplatok za 2. upomienku 16,60 €, dňa 31.10.2007
predžalobná upomienka 24,90 €, dňa 1.1.2008 poplatok za vedenie účtu 14,94 €r, poplatok za vedenie

účtu 14,90 €, dňa 1.1.2010 poplatok za vedenie účtu 16 €, dňa 31.7.2010 poplatok za 1. upomienku
3 €, dňa 31.8.2010 poplatok za 2. upomienku 18 €, dňa 31.10.2010 poplatok za 1. upomienku 3 €,
dňa 31.12.2010 poplatok za 1. upomienku 3 €, dňa 1.1.2011 poplatok za vedenie účtu 25 €, dňa
31.1.2011 poplatok za 2. upomienku 18 €, dňa 28.2.2011 predžalobnú upomienku 25 €, dňa 31.5.2011
poplatok za 1. upomienku 3 €, dňa 30.6.2011 poplatok za 2. upomienku 18 €, dňa 31.7.2011 predžalobnú

upomienku 25 €, dňa 1.1.2012 poplatok za vedenie účtu 25 €. Poplatky za upomienky ani poplatkyza vedenie účtu neboli s odporcom v 1. rade individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo v
zmluve ale až v Sadzobníku poplatkov, ktorý odporca v 1. rade ani nepoznal. Naviac nie je ani žiadnym
spôsobom ohraničený počet upomienok, ktoré je navrhovateľ oprávnený zaslať a teda je len na vôli

navrhovateľa koľko upomienok vyúčtuje pričom by mohol upomienky zasielať a účtovať aj každý deň
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa. Takýto poplatok
umožňuje široký a nejasný výklad, pritom je na vôli navrhovateľa koľko upomienok odporcovi zašle.
V tomto prípade nastala situácia, že navrhovateľ zasielal odporcovi upomienky takmer každý mesiac
pričom postupne výšku poplatku za upomienku neúmerne zvyšoval (zo sumy za 1. upomienku vo výške

16,60 € až na sumu 25 € za predžalobnú upomienku). Taktiež poplatok za vedenie účtu neprimerane
stúpal z počiatočných 11,95 € na 25 €. Podľa názoru súdu výška týchto poplatkov je neprimerane
vysoká a súd považuje za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky
navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou a
žiadnym spôsobom nie je navrhovateľ obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje čo je jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv

spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška týchto poplatkov nie je ničím odôvodnená, keďže
niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Preto súd žalobu aj v tejto
časti za vyúčtované upomienky a poplatky za vedenie účtu zamietol v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Súd zamietol taktiež poplatok za zmenku, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by bola
odporcovi vystavená zmenka, a preto nie je možné účtovať odporcovi v 1. rade za uvedenú službu

poplatok.

Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu sa poplatku za vedenie úverového účtu,
ktorá má zaväzovať odporcu v 1. rade, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie odplaty za
vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením úverového účtu banka
realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom a slúži banke

na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a
nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkovi
neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ
finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú
podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti
takejtoneprijateľnejpodmienkypodľa§53ods.4ObčianskehozákonníkaPrávnyúkonbanky,zaťažujúci
spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení od veriteľa neobdržal
je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s

dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať
od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od
dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel avšak vždy iba v
súlade s platným právom. Pohľadávka navrhovateľa na poplatok za vedenie úverového účtu nemôže
zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného záväzkového vzťahu je dlžník

osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Odporcu neplatný
právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu
nemožno ani navrhovateľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Preto súd v tejto
časti návrh ako nedôvodný zamietol. Názor ako u poplatku za vedenie úverového účtu zastáva súd aj u
poplatku za biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eur.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemohol akceptovať to, že navrhovateľ započítal časť splatenej sumy
na upomienky a poplatky za vedenie úverového účtu, na ktoré navrhovateľ nemá právny nárok a preto
súd aj tieto sumy započítal na istinu úveru v súlade s ustanovením § 566 ods. 2 občianskeho zákonníka,
podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a
potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, keďže nie je možné, aby veriteľ určoval na čo bude platba od

odporcu zaúčtovaná.

Ako už bolo spomenuté, z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od
zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku, zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú
všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé, preto súd nepriznalnavrhovateľovi ani nárok na vedľajšie záväzky účtované odporcovi v 1. rade vo výpise z účtu uvedené
v čl. VII v bode 8, podľa ktorej po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere
3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5

% ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

V konaní bolo výpoveďou odporcu v 2. rade a zmluvou o úvere preukázané, že odporca v 2. rade
ručil za záväzok dlžníka/odporcu v 1. rade, čo odporca v 2. rade potvrdil svojím podpisom na zmluve.
Ručenie je zabezpečovacím právnym inštitútom, teda pre občiansko-právny vzťah platí ustanovenie
§ 555 Občianskeho zákonníka, že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými

ručiteľmi. Právny vzťah vzniknutý z ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na
hlavnom obligačnom záväzku, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi Ručením
sa posilňuje veriteľova pozícia tým, že k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší.
Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie
veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je
právnapovinnosťručiteľauspokojiťveriteľovnárok,pohľadávku,pokiaľnároknesplní dlžníkdobrovoľne,

riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči
dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi splnil.

V záväzkovoprávnom vzťahu sa odporca v 2. rade ako ručiteľ v písomnej forme zaviazal navrhovateľovi,
že uspokojí jeho pohľadávku, ak dlžník, odporca v 1. rade voči nemu nesplní záväzok. Z výpovede
odporcu v 2. rade bolo preukázané, že ani po oznámení o odstúpení od zmluvy a výzvou na plenie

navrhovateľa dlh za odporcu v 1. rade neplnil. V konaní nebolo zistené, žeby ručiteľský záväzok odporcu
v 2. rade zanikol. Súd mal za to, že odporca v 2. rade titulom ručenia za záväzok odporcu v 1. rade je
povinný uspokojiť tú časť pohľadávky, ktorá bola po práve navrhovateľovi priznaná v súdnom konaní,
s tým, že v prípade plnenia jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhým
odporcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní neúspech
v pomerne nepatrnej časti nároku uplatneného návrhom oproti odporcom, a to aj v späťvzatej časti
návrhu. Preto súd zaviazal odporcov na zaplatenia náhrady trov konania navrhovateľovi v plnej výške
za zaplatený súdny poplatok v sume 225,50 eur.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.