Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/97/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111214657
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111214657.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: L.. S. N.,

narodený XX.XX.XXXX, T. X. XXXX/XX, H., právne zastúpený: JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka,
Paulínska 15/A, Trnava, proti odporkyni: O. N., narodená XX.X.XXXX, H. XXXX/XX, H., právne
zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, o zaplatenie 5.311 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 1.130,71 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.6.2011 doručeným súdu dňa 23.6.2011 v spojení s doplnením návrhu

zo dňa 22.3.2012 urobeným ústne do zápisnice dňa 22.3.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 5.311 eur s príslušenstvom, ďalej zrušil podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území
G., zapísaným na Správe katastra N., na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 4443 - trvalé
trávne porasty, vo výmere 107 m2, parcela číslo 4464 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 123
m2, parcela číslo 4465 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 641 m2, parcela číslo 4467 - záhrady,
vo výmere 687 m2, stavba súpisné číslo 645 na parcele číslo 4465 s tým, že spoluvlastnícky podiel
odporkyne v polovici sa prikáže do vlastníctva navrhovateľa a navrhovateľovi sa uloží povinnosť zaplatiť

odporkyni finančnú čiastku tak, ako bude daná znaleckým dokazovaním.

Uznesením číslo konania 10C/79/2011-11 zo dňa 27.6.2011 bolo konanie o veci vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vylúčené na samostatné konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 20.6.2011, s Vyjadrením
odporkyne k návrhu zo dňa 13.10.20112, výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedka O. W., svedka
V. N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Výzvou zo dňa 30.5.2011, s Odpoveďou
na písomný návrh zo dňa 15.6.2011, s Výpisom z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie
G., so Zmluvou č. 1/2005 o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 11.10.2005, so Zmluvou č. 2/2005 o

poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 11.10.2005, so Zmluvou č. 3/2005 o poskytnutí finančnej pôžičky
zo dňa 11.10.2005, s Potvrdením zo dňa 28.10.2005, s Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2005, s Výpismi
z účtu číslo 2615232309, číslo 3276109, s Potvrdením o vklade na účet zo dňa 28.6.2006, s Kúpnou
zmluvou zo dňa 5.6.2006, s Oznámením Daňového úradu Trnava zo dňa 23.4.2012, s obsahom celého
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ v konaní uviedol, že s odporkyňou mal partnerský vzťah asi od roku 1995, asi od roku
1998 sa odporkyňa zdržovala aj u navrhovateľa v byte, ale zdržovala sa aj u jej rodičov. Nemožno
povedať, že by viedli s odporkyňou spoločnú domácnosť. Navrhovateľ a odporkyňa sa rozhodli kúpiť si

chalupu, v auguste 2005 sa dohodli s odporkyňou, že jej navrhovateľ poskytne pôžičku. S odporkyňou sa
navrhovateľ dohodol na zmluve o pôžičke ústne. V septembri 2005 zaplatili predávajúcej pani Mackovej
zálohu vo výške 100.000,- Sk, z ktorej zálohy dal navrhovateľ 10.000,-Sk a odporkyňa 90.000,-Sk. Dňa
11.10.2010 si navrhovateľ požičal sumu 400.000,-Sk ako zvyšok kúpnej ceny, a to od občianskeho
združenia Slovenská spoločnosť elektronikov, od pána O. W. a od pána O. N.. Zvyšok kúpnej ceny

400.000,-Sk navrhovateľ u notára zaplatil priamo predávajúcej Věre Mackovej pri podpise kúpnej zmluvy
dňa 28.10.2005. Navrhovateľ sa s odporkyňou dohodli, že kúpia nehnuteľnosti každý v polovici, peniaze
na kúpu dá ten, kto má, teda navrhovateľ, a odporkyňa mu peniaze vráti, keď bude mať. Odporkyňa
mala vrátiť navrhovateľovi sumu 160.000,-Sk, keďže kúpna cena bola 500.000,-Sk, polovica z toho bola
250.000,-Sk a zo sumy 250.000,-Sk sa odrátala suma 90.000,-Sk, ktorú odporkyňa zaplatila. Vzťah
navrhovateľasodporkyňousaskončilasivroku2008.Sumu160.000,-Sknavrhovateľneposkytolpriamo

odporkyni do jej rúk. Navrhovateľ si požičal peniaze vo výške 150.000,-Sk od Slovenskej spoločnosti
elektronikov, v ktorej je navrhovateľ členom, vo výške 150.000,-Sk od pána W. a vo výške 100.000,-Sk
od pána N.. S pánom N. a pánom W. predali chatu na Prašníku za kúpnu cenu 1.300.000,-Sk. Z toho
40.000,-Sk bola provízia pre realitnú kanceláriu v Bratislave a zvyšok kúpnej ceny si rozdelili trojmo,
čo pre navrhovateľa predstavovalo sumu 420.000,-Sk. Všetky peniaze za predaj nehnuteľnosti na A.

boli poukázané na účet O. W., z ktorých peňazí pán W. vložil priamo na účet G. elektroniky v H. sumu
XXX.XXX,-Sk, tiež pánovi N. vyplatil jeho podiel kúpnej ceny a pôžičku, ktorú navrhovateľovi poskytol
vo výške 100.000,-Sk. O vrátenie pôžičky navrhovateľ požiadal odporkyňu dňa 6.5.2011.

Odporkyňa v konaní uviedla, že od navrhovateľa si nikdy žiadne peniaze nepožičala. V roku 2005
s navrhovateľom už 16 rokov žili v spoločnej domácnosti. Listom zo dňa 30.5.2011 bola odporkyni

oznámená údajná pôžička, na ktorý list odporkyňa reagovala jej listom zo dňa 15.6.2011. Odporkyňa a
navrhovateľ žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili. Spoločné peniaze mali uložené doma v
spálni. Keď sa rozhodli kúpiť nehnuteľnosti, dali dokopy spoločné peniaze, ktoré mali uložené doma na
T. X. XX v H.. Najskôr z peňazí uložených doma vybrali sumu 100.000,-Sk, ktorú zaplatili ako zálohu,
zvyšok kúpnej ceny zaplatili predávajúcej pri podpise kúpnej zmluvy priamo u notára.

Svedok O. W. v konaní uviedol, že pozná navrhovateľa asi 45 rokov, sú kamaráti a pozná tiež odporkyňu
ako priateľku navrhovateľa. Svedok, navrhovateľ a O. N. boli traja kamaráti a vlastnili spoločne chalupu
naPrašníku.PánO.N.bolchorý,nechodilnachaluputakčasto,apretosarozhodlichalupunaA.predať.
Vtedy svedkovi navrhovateľ povedal, že aj on by si chcel kúpiť vlastnú chalupu a opýtal sa svedka,
či mu nepožičia peniaze do doby, dokedy predajú chalupu na A.. Svedok súhlasil a požičal mu sumu

150.000,-Sk. Pôžička bola istená tak, že peniaze z chalupy na A. budú zaplatené na účet svedka a o to
menej svedok navrhovateľovi z časti kúpnej ceny dal. Svedok a navrhovateľ boli členmi Z. spoločnosti
elektronikov a o poskytnutie pôžičky svedka požiadal navrhovateľ u nich v objekte G. elektroniky. Tiež
svedok vie od pána O. N., že navrhovateľ ho požiadal o poskytnutie pôžičky, ktorú mu poskytol.

Svedok V. N. v konaní uviedol, že navrhovateľ je jeho otec a odporkyňa bola kedysi partnerkou jeho otca.

Odporkyňa bola sem - tam u navrhovateľa, sem - tam nebola, stávalo sa, že mesiac bola u navrhovateľa
a keď sa pohádali, tak u navrhovateľa zase mesiac nebola. Keď to bolo medzi účastníkmi dobré, žili
dobre, keď bolo zle, odišla odporkyňa bývať k rodičom. Každý z účastníkov mal svoje peniaze, keďže
každýmalsvojuprácu.NavrhovateľvminulostivlastnilskamarátmichatunaA.,ktorúsarozhodlipredať.
Keďže navrhovateľ vždy chcel chalupu, hľadali s odporkyňou novú chalupu a našli ju v G.. Keďže neboli

zobratí, každý chcel mať svoje a preto chalupu kupovali na polovicu. Chatu mali kupovať každý za svoje
peniaze, navrhovateľ v tom čase nemal peniaze, a preto mu požičali kamaráti, s ktorými predtým vlastnil
chatu na A..

Predmetom konania je zaplatenie sumy 5.311 eur s úrokom vo výške 7 % ročne zo sumy 5.311 eur od
15.6.2011 do zaplatenia.Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo

podľa práva mal plniť sám.

Podľa ustanovenia § 511 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo
rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých
dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa ako kupujúci a S. O.,
narodená X.XX.XXXX, ako predávajúca uzatvorili dňa 28.10.2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., zapísaných na Liste vlastníctva číslo
XXX ako parcela číslo 4443 - trvalý trávny porast, vo výmere 107 m2, parcela číslo 4464 - zastavaná
plocha, vo výmere 123 m2, parcela číslo 4465 - zastavaná plocha, vo výmere 641 m2, parcela číslo

4467 - záhrady, vo výmere 687 m2, stavba súpisné číslo 645 na parcele číslo 4465, za dohodnutú kúpnu
cenu 500.000,-Sk. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli účastníci konania do podielového spoluvlastníctva,
každý v polovici. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech účastníkov konania
bol povolený dňa 23.11.2005 pod číslo V 883/2005. V septembri 2005 zaplatili účastníci konania
predávajúcej S. O., narodenej X.XX.XXXX, časť kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk formou zálohy a

zvyšok kúpnej ceny v sume 400.000,-Sk bol zaplatený dňa 28.10.2005 predávajúcej Věre Mackovej.
Ďalej bolo zistené, že dňa 11.10.2005 uzavrel navrhovateľ ako dlžník s O. N., narodeným 16.6.1949,
ako veriteľom Zmluvu č. 1/2005 o poskytnutí finančnej pôžičky, na základe ktorej zmluvy poskytol O.
N., narodený XX.X.XXXX, navrhovateľovi peniaze v sume 100.000,-Sk a navrhovateľ sa mu zaviazal
poskytnuté peniaze vrátiť do 30.4.2006. Rovnako dňa 11.10.2005 uzavrel navrhovateľ ako dlžník s O.

W., narodeným XX.XX.XXXX, ako veriteľom Zmluvu č. 2/2005 o poskytnutí finančnej pôžičky, na základe
ktorej zmluvy poskytol O. W., narodený XX.XX.XXXX., navrhovateľovi peniaze v sume 150.000,-Sk a
navrhovateľ sa mu zaviazal poskytnuté peniaze vrátiť do 30.4.2006. Dňa 11.10.2005 uzavrel navrhovateľ
ako dlžník so Slovenskou spoločnosťou elektronikov, IČO 68 01 92, ako veriteľom Zmluvu č. 3/2005 o
poskytnutí finančnej pôžičky, na základe ktorej zmluvy poskytla Slovenská spoločnosť elektronikov, IČO

68 01 92, navrhovateľovi peniaze v sume 150.000,-Sk a navrhovateľ sa jej zaviazal poskytnuté peniaze
vrátiť do 30.4.2006. Požičané peniaze od O. N. boli pripísané na účet navrhovateľa dňa 5.10.2005, od
O. W. boli pripísané na účet navrhovateľa dňa 12.10.2005 a od Slovenskej spoločnosti elektronikov
boli pripísané na účet navrhovateľa dňa 12.5.2005. Poskytnuté pôžičky vrátil navrhovateľ veriteľom v
júni 2006 z kúpnej ceny, ktorú obdržal za predaj jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v

katastrálnom území A., zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXXna parcele číslo XXXX a zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 1374 m2.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.311 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o

pôžičke. Podľa navrhovateľa tento poskytol v októbri 2005 odporkyni pôžičku v sume 5.311 eur (pôvodne
160.000,-Sk) na kúpu nehnuteľností v G., ktorá zmluva o pôžičke bola uzatvorená v ústnej forme s
tým, že čas splnenia nebol dohodnutý. Odporkyňa sa bránila tvrdením, že žiadnu zmluvu o pôžičke
s navrhovateľom neuzatvorila a peniaze na kúpu nehnuteľností v G. mali spoločné s navrhovateľom,
keďže žili v spoločnej domácnosti v tom čase a združovali spoločné peňažné prostriedky.

Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej

strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej
doby vrátiť veci rovnakého druhu. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže
táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnym
kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa na vrátenie sumy 5.311

eur s príslušenstvom titulom pôžičky nie je opodstatnený, keďže navrhovateľ nepreukázal, že medzi
ním a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka na sumu
5.311 eur (pôvodne 160.000,-Sk). Vychádzajúc zo skutkových zistení vyvodil súd záver, že navrhovateľ
nepreukázal v konaní existenciu zmluvy o pôžičke uzavretú medzi ním a odporkyňou, keď samotná
zmluva o pôžičke predpokladá nielen dohodu strán, ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky, ktoré

obe skutočnosti odporkyňa v konaní popierala. Navrhovateľ síce v konaní preukázal, že v októbri 2005
disponoval peniazmi v sume 400.000,-Sk, ktoré peniaze získal z pôžičiek od O. Bonova, O. W. a Z.
spoločnosti elektronikov, čo však nie je možné považovať za dôkaz o existencii uzatvorenej zmluvy o
pôžičke. Odporkyňa v konaní nepreukázala, že by v rozhodnom období disponovala peniazmi v sume
zodpovedajúcej výške kúpnej ceny za nehnuteľnosti v G., keď aj z výpisu daňových priznaní vyplynulo,

že v roku 2003 mala odporkyňa v podnikaní daňovú stratu v sume 6.085,77 eura, v roku 2004 mala
odporkyňa v podnikaní daňovú stratu v sume 4.072,06 eura a v roku 2005 mala odporkyňa základ
dane v sume 105,03 eura. Predpokladom vzniku záväzku zo zmluvy o pôžičke je nielen konsenzus
zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, t. j. dohoda o predmete pôžičky a čase
jej vrátenia, a k tomu sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom

dlžníkovi. Navrhovateľ sám v konaní uviedol, že časť kúpnej ceny v sume 400.000,-Sk odovzdal priamo
predávajúcej S. O. pri podpise kúpnej zmluvy dňa 28.10.2005, teda peniaze, ktoré mal požičať odporkyni
neodovzdal priamo jej.

S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy
5.311 eur s príslušenstvom titulom pôžičky nie je dôvodný. Dôvodom zamietnutia návrhu je skutočnosť,

že navrhovateľ v súdenom prípade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti
uplatneného nároku na vrátenie pôžičky. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou
platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností,
ktorými navrhovateľ svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s
petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného navrhovateľom, ktorý je premetom konania.

Navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy 5.311 eur s príslušenstvom zo zmluvnej
povinnosti odporkyne vrátiť požičané peniaze, z ktorých skutkových tvrdení vychádzal súd pri posúdení
uplatneného nároku po právnej stránke, jednak z aspektov významných pre posúdenie rôznych otázok
procesnej povahy, ako aj pre posúdenie veci samej podľa predpisov hmotného práva. Účastníci konania
majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností.

Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného
bremena. Účastník konania, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané ani na základe

navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka konania
nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa súdôvodné,apokiaľichnavrhovateľvkonaníjednoznačnenepreukáže,nemôžesanazákladeskutkového
stavu uvedeného v návrhu domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. Podľa názoru súdu
sa navrhovateľovi nepodarilo vôbec preukázať, že by medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva

o pôžičke, ktorú skutočnosť odporkyňa v rámci obrany sporovala. Navyše navrhovateľ ani nepreukázal,
že samotný proces vzniku zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu bol zavŕšený odovzdaním peňazí
navrhovateľom odporkyni a ich prevzatím odporkyňou, nakoľko sám uviedol, že peniaze použité na
zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti v Kolároviciach neodovzdal odporkyni ale predávajúcej Věre
Mackovej, narodenej 1.12.1942. Navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojho

tvrdenia ohľadne vzniku zmluvy o pôžičke, na základe ktorého sa domáha práva na vrátenie sumy 5.311
eurspríslušenstvom.Navrhovateľnapriekmárnemupoučeniupodľa§120ods.4Občianskehosúdneho
poriadku v konaní nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce
opodstatnenosť jeho nároku titulom zmluvy o pôžičke.

V súdenom spore považoval súd za preukázané, že v čase kúpy nehnuteľností v Kolároviciach
navrhovateľ disponoval sumou 400.000,-Sk. Celková kúpna cena predstavovala sumu 500.000,-Sk, z

čoho mal navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia zaplatiť sumu 410.000,-Sk a odporkyňa sumu 90.000,-
Sk. Odporkyňa tvrdila, že peniaze na kúpu nehnuteľností v Kolároviciach boli spoločné a pochádzali
zo združených peňažných prostriedkov účastníkov konania. V Kúpnej zmluve zo dňa 28.10.2005
je uvedené, že celková kúpna cena predstavuje sumu 500.000,-Sk a nehnuteľnosti v Kolároviciach
nadobúdajú účastníci konania do podielového spoluvlastníctva každý v polovici. Podiel na kúpnej cene

500.000,-Sk pre každého z účastníkov konania nie je v Kúpnej zmluve zo dňa 28.10.2005 uvedený. Z
potvrdenia predávajúcej S. O.j zo dňa 28.10.2005 vyplynulo, že kúpna cena jej bola zaplatená. Nie je
možné prisvedčiť tvrdeniu odporkyne, že peniaze použité na kúpu nehnuteľností v Kolároviciach tvorili
spoločný majetok bez určenia podielu na tomto spoločnom majetku pre každého účastníka konania
zvlášť, keďže účastníci konania neboli nikdy manželia, a preto nemohli vlastniť spoločný majetok. Aj

z Kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2005 vyplýva, že nehnuteľnosti v Kolároviciach kupovali účastníci do
podielového spoluvlastníctva a jednalo sa tak o delený záväzok účastníkov konania zaplatiť kúpnu cenu
predávajúcejVěreO..Pridelenýchzáväzkochnadlžníckejstranejekaždýdlžníkpovinnýsplniťveriteľovi
iba svoj diel a veriteľ nemá právo požadovať od neho viac. Občiansky zákonník prípad plnenia deleného
záväzku viacerých dlžníkov jednému veriteľovi výslovne neupravuje, možno však pre analogiam z § 511

ods. 2 Občianskeho zákonníka usudzovať, že ak nie je medzi jedným veriteľom a viacerými dlžníkmi
dohodnuté niečo iné, platí, že pohľadávka veriteľa sa delí medzi dlžníkov rovnakým dielom, resp. že
podiely viacerých dlžníkov na dlhu sú rovnaké. V prejednávanej veci to znamená, že ak nebol dohodnutý
pre každého účastníka konania zvlášť jeho podiel na kúpnej cene v sume 500.000,-Sk, bol povinný
každý z nich zaplatiť polovicu kúpnej ceny v sume 250.000,-Sk, čo zodpovedá aj výške nadobudnutého

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v Kolároviciach.

Ak podľa tvrdenia navrhovateľa tento zaplatil z kúpnej ceny v sume 500.000,-Sk sumu 410.000,-
Sk (odporkyňa mala zaplatiť z kúpnej ceny v sume 500.000,-Sk sumu 90.000,-Sk), ide tak o prípad
získania bezdôvodného obohatenia odporkyne na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ podľa jeho vlastného
vyjadrenia plnil predávajúcej S. O. viac ako mal, nakoľko jeho podiel na kúpnej cene predstavoval sumu

250.000,-Sk, teda plnil za odporkyňu jej časť kúpnej ceny v sume 160.000,-Sk, čo podľa práva mala plniť
ona sama. Nárok navrhovateľa voči odporkyni súd kvalifikoval bezdôvodným obohatením v zmysle §
454 Občianskeho zákonníka, keďže odporca plnil časť kúpnej ceny za odporkyňu, čo podľa práva mala
splniťonasama.Okamihomzaplateniačastikúpnejcenynavrhovateľomzaodporkyňuvzniklaodporkyni
povinnosť túto časť kúpnej ceny zaplatenú navrhovateľom predávajúcej S. O. vrátiť navrhovateľovi.

Odporkyňa sa tak bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa a získaním neoprávneného majetkového
prospechu odporkyňou na úkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi
odporkyňouanavrhovateľomzbezdôvodnéhoobohatenia,obsahomktoréhozodpovednostnéhovzťahu
je povinnosť odporkyne vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie navrhovateľa ako subjektu,
na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vkonaníodporkyňavznieslanámietkupremlčaniavovzťahukcelémuuplatnenémunárokuvychádzajúc
z dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorou vznesenou námietkou premlčania sa súd zaoberal bez
toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
právanámietkoupremlčania.Použitienámietkypremlčaniamázanásledokzániksúdnejvymáhateľnosti

práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním teda právo
samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej doby
s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom
súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné

splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,
či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol.
Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych
práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú

dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na

premlčanie aplikovať § 107 Občianskeho zákonníka. Pre premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa tvrdenia navrhovateľa tento zaplatil
z kúpnej ceny 500.000,-Sk časť v sume 410.000,-Sk, teda za odporkyňu by mal zaplatil jej podiel na

kúpnej cene v sume 160.000,-Sk (po prepočte konverzným kurzom na eurá 5.311 eur) a v uvedený
deň 28.10.2005 navrhovateľ aj získal vedomosť, že odporkyňa sa na jej úkor bezdôvodne obohatila a
aká konkrétna je výška jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť
navrhovateľovi dňa 28.10.2005, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre
začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Návrh na začatie konania podal

navrhovateľ na súd dňa 23.6.2011, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná
premlčacia doba uplynula navrhovateľovi dňa 28.10.2007.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.311
eur s príslušenstvom za premlčaný, keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí
dvojročnej premlčacej doby až dňa 23.6.2011. Námietku premlčania vznesenú odporkyňou považoval

za dôvodnú a úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynútiteľnosti
subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol, keďže uplatnený nárok na zaplatenie sumy
5.311 eur s príslušenstvom považoval za premlčaný a z hľadiska procesnej ekonómie ďalej neskúmal
opodstatnenosť tohto uplatneného nároku navrhovateľa.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci plne úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 1.130,71 eura, čo predstavuje
náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby á 180,91 eura (prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 13.10.2011, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 18.10.2011, účasť
na pojednávaní dňa 22.3.2012, dňa 17.5.2012, dňa 10.7.2012) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z. z., 2-krát režijný paušál á 7,41 eura a 3-krát režijný paušál á 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 188,45 eura (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijného
paušálu, t. j. 942,26 eura x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorú prisúdenú náhradu trov
konania je navrhovateľ povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu
zástupcovi odporkyne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.