Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/370/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108223151
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108223151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu L.. Z. G., N. N., C. XX, zast. M.. O. W.,
advokátom, Advokátska kancelária, N. N., Z. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej A. Č.-Z. A. F., V..Z..
G., B. X, L.: XX XXX XXX, zast M.. B. B., advokátom, Advokátska kancelária, G., N.. D. XX, o určenie,
že poistný vzťah trvá, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 20C/193/2008-222 zo 7.9.2011 Okresného
súdu Košice I.

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 937,22€ , na účet M.. O. W.,
advokáta , do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom návrh na prerušenie konania zamietol , určil, že poistný
vzťah medzi účastníkmi konania z poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX trvá a žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 802,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok rozsudku, ktorým návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol odôvodnil, vychádzajúc z Čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý Čl. 234 ZES ., jeho znenie citoval) tak, že prejudicionálna
otázkach, ktorú žalovaná navrhla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie , charakterizuje všetky
uvedené znaky neprípustnosti, že vyriešenie otázky právomoci Národnej banky SR v súvislosti s
dohľadom nad poisťovníctvom nevytvára právny základ pre rozhodnutie daného sporu, že cit. Čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie predpokladá povinnosť predloženia Súdnemu dvoru Európskej
únie súdom poslednej inštancie, ako to potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, že
túto skutočnosť potvrdzuje aj samotný návrh žalovanej na str. 2, kde uvádza, že ak sa táto otázka
položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom proti rozhodnutiu, ktorého nie je prípustný opravný
prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na súdny dvor .

Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania 2.2.1997 uzatvorili poistnú zmluvu UDP-K
č.XXXXXXXXXX pre životné poistenie so začiatkom poistenia 2.2.1997 a s koncom poistenia 2.2.2017,
že pre prípad smrti bola dojednaná poistná suma 150.000.- Sk a pre prípad dožitia poistná suma

260.229.- Sk, že mesačné poistné bolo určené na 663,- Sk, že žalobca si od jej uzavretia plnil
svoje povinnosti z nej vždy riadne a včas, pretože mal záujem na tom, aby účel jej uzavretia bol
zachovaný , až do jej riadneho skončenia , že žalovaná mu listom z 22.4.2008 o.i. oznámila, že vo
februári 2008 od Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) , ako právneho nástupcu Ministerstva
financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom obdŕžala list, ktorým jej uložila prepočítať produktUDP-K a tým zvýšiť jeho poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematický vzorec zachovať
pre jeho poistné sumy, že z uvedeného jej vyplynulo, že zvyšovanie poistného, resp. jeho spätné
prepočítanie nezapríčinila poisťovňa ale nesprávny postup štátnych orgánov a pôvodnú faktickú výšku

poistného môže poisťovňa zachovať interným poistno-matematickým prepočtom ňou určeným , za
využitia mechanizmu kompenzácie, k čomu je nevyhnutné potrebné jeho aktívne alebo pasívne
stanovisko ,vyjadrené v priloženej návratke, že súčasťou tohto listu bola návratka, kde boli žalobcovi
dané na výber možnosti (uvedené pod písm. a) až c)), že žalobca na tento list reagoval listom svojho
právneho zást. z 5.5.2008, v ktorom jej oznámil, že trvá na zachovaní platného poistného vzťahu s

výškou poistného a s výškou poistných súm tak, ako boli dojednané na začiatku poistenia, že nesúhlasí
sožiadnymizmenamipoistnéhovzťahu,sožiadnymizmenamivšeobecnýchpoistnýchpodmienok(ďalej
len VOP), s predčasným ukončením platnosti poistného vzťahu, so žiadnou alternatívou uvedenou v
prílohe žalovanej z 22.4.2008 a že nesúhlasí s rozhodcovskou doložkou, uvedenou v prílohe listu z
22.4.2008. Ďalej uviedol, že žalobca sa obrátil taktiež listom na NBS , ktorá reagovala odpoveďou z
21.5.2008 a v ktorej uviedla, že uvedené tvrdenia žalovanej sú nepravdivé a zavádzajúce, že žalovaná

sa 15.5.2008 listom opätovne obrátila na žalobcu, aby si vybral jednu z ponúknutých alternatív, ktoré by
v konečnom dôsledku podľa neho znamenali ním spôsobenú zmenu, alebo zánik poistného vzťahu, že
žalovaná v liste o. i. uviedla, že ak si žalobca do 15.6.2008 nezvolí ani jednu z uvedených alternatív,
po tomto dni bude nútená ukončiť poistenie žalobcu s výplatou odkúpnej hodnoty, ktorú mu poukáže.
Poukázal na to, že právnym základom ukončenia tohto poistného vzťahu podľa žalovanej malo byť ust.

§ 853 ods. 1 O.z. za analogického použitia § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 50a) ods. 3 O.z., že skutkovým
základom uvedeného konania žalovanej malo byť zistenie, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky
budúce plnenia z poistenia žalobcu a , že pokiaľ projektované poistné sumy vo výške inkasovaného
poistného nezodpovedajú, sú matematický nesprávne , od poisťovne nemožno spravodlivo požadovať,
aby v budúcom záväzku po dobe poistenia pokračovala a pokiaľ poistník nevyjadrí svoj názor podľa

alternatív podľa a),b) priloženého stanoviska, dôjde k ukončenia poistenia s úhradou odkúpnej hodnoty,
že v tomto liste ďalej uviedla, že zistením orgánu štátu bolo konštatované, že kalkulačné vzorce pre
výpočet poistného nezohľadňujú niektoré z budúcich záväzkov z poistenia, t.j. inkasované poistné bolo
a je vo vzťahu k projektovaným niektorým poistným nárokom nízke, že zotrvanie v poistnom vzťahu za
tejto situácie, by znamenalo nárok poistníka vo výške, ktoré nezodpovedá jeho príspevku do poistenia,

že zmluvný vzťah by sa tak stal nevyváženým a okolnosti, ktoré boli pri vzniku poistenia sa objektívne
a bez viny zmluvných strán natoľko zmenili, že v právnom vzťahu ohľadom budúcich záväzkov v
naprojektovanejvýškenemožnospravodlivozotrvať,želistomz23.6.2008žalovanáoznámilažalobcovi,
ženazákladetoho,ženemôžepokračovaťvpoistení,ktorébolonesprávnekalkulovanédošlo16.5.2008
o 00,00 hod k zániku poistenia podľa čl. 11 ods. 2 VOP pre životné poistenie a že poistné udalosti

po tomto termíne , už nie sú kryté touto poistnou zmluvou, že 59.344,- Sk - odkupná hodnota a
nespotrebované poistné mu bude následne vyplatená poštovou poukážkou. Ďalej poukázal na tvrdenie
žalobcu, že uvedeným postupom žalovanej a so zánikom poistnej zmluvy UDP-K č.XXXXXXXXXX
z 2.2.1997 nesúhlasí a považuje jej právny úkon - zrušenie uvedenej zmluvy za nezákonný a teda
neplatný, že so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu, ktorá záväzne a zásadne a nezmeniteľne určila práva

a povinnosti zmluvných strán, pričom výpočet poistného a poistných súm vypočítala, resp. do zmluvy
doplnila žalovaná, že pri uzatváraní poistnej zmluvy nemal k dispozícií poistno-matematické vzorce, z
ktorých vychádzala pri projektovaní výšky poistného a aj v tom prípade, ak by ich aj niekedy mal k
dispozícií ,ťažko by bol schopný zistiť, či je podľa nich výška poistného naprojektovaná správne, že
jedinou jeho povinnosťou ,vyplývajúcou z uvedenej zmluvy, ktorú aj rešpektoval , bola doba platenia

poistného, výška poistného a výška poistnej sumy na jeho výplatu a jednou povinnosťou, ktorá z tejto
zmluvy pre neho vyplývala, bolo riadne a včas plniť svoje záväzky zo zmluvy a túto povinnosť si riadne
plnil, že žalovaná nie je oprávnená jednostranne uvedenú zmluvu meniť ani spôsobiť jej zánik a nemôže
použiť pre jednostranné ukončenie platnosti uvedenej poistnej zmluvy § 853 ods. 1 O.z. za analogického
použitia § 3 ods.1 a § 50a) ods. 3 O.z.

Vychádzajúc z § 853 ods. 1 O.z. (jeho znenie citoval) uviedol, že žalovaná nemôže použiť pre
jednostranné ukončenie platnosti poistnej zmluvy ust. § 575 ods. 1 OZ. Citujúc znenie § 575 ods.1,2
O.z. poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaná neponúka svojim klientom len poistný produkt UDP-
K, ale aj ďalšie produkty, ktoré jej zabezpečujú vytváranie zisku, že diverzifikácia rizika je jedným
zo základných pilierov jej fungovania . Zdôraznil, že plnenie nie je nemožné tak, ako to predpokladá

§ 575, že je možné, avšak s vyššími nákladmi na strane žalovanej, že žalovaná musí niesť aj
podnikateľské riziko. Citujúc znenie Čl. 7 VOP a § 800 ods. 3 O.z. dospel k záveru, že uvedené ust.
vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa podľa ods. 1 v poistení osôb, ktoré obsahujenielen rizikovú ale aj rezervotvornú povahu, že rizikové poistenie je poistné odvetvie poistenia osôb,
v ktorom platí podmienená návratnosť z finančných prostriedkov, daná vznikom poistnej udalosti, že v
tomto poistení sa nevie, či udalosť jednoznačne vznikne alebo nie, že ak udalosť počas trvania poistenia

nevznikne, poistiteľ neposkytne plnenie napr. v poistení pre prípad smrti , ku ktorej nedošlo počas
trvania poistenia, že rezervotvornú povahu má aj poistenie pre prípad dožitia alebo úmrtia a niekedy
aj dôchodkové pripoistenie, o ktorom pojednávajú vysvetlivky § 794, že na výplatu poistných plnení
splatných v budúcnosti sa zo zaplateného poistného vytvárajú technické rezervy podľa § 22 zák. č.
95/2002 Zb. o poisťovníctve, ktorým sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov,

rezerv v poisťovni, že vo výške poistného plateného za také poistenie je obsiahnutá rezervotvorná
zložka vytvárajúca sumu, ktorá narastá úmerne podľa doby trvania poistenia, že zákaz výpovede
týchto poistení zo strany poistiteľa zabezpečuje druhému účastníkovi istotu, že jednostranným úkonom
poistiteľa nepríde o dohodnuté plnenie. Vykonanie dôkazu -správnym spisom Ministerstva financií SR
č.j. 52/1024/1995 , zamietol, lebo skutkový stav pre rozhodnutie veci , mal za dostatočne zistený a
jeho vykonanie považoval za nehospodárne a neúčelné. Vychádzajúc z § 80 písm. c) O.s.p., § 788

ods. 1, 4, § 790 písm. b), § 798, § 800 ods. 1,3, § 801 ods. 1, 2 a 3, § 802 ods. 1a 2, § 37 ods. 1, 2
a 3, § 39, § 40a, § 49a, § 50a ods. 1 a 3, § 3 ods. 1, § 493, § 575 ods. 1a 2 O. z., § 35 ods.1, § 48
ods. 2,3 a4, § 67 ods. 1 zák. č. 8/2008 o poisťovníctve, § 6 , § 7 ods. 1a 4, § 8 ods. 1a 3, § 12 ods. 1,
§ 17 zák. č. 24/1991 o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy - 17.11.1999
(ich znenie citoval) uzavrel, že naliehavý právny záujem žalobcu je daný v tom, že týmto určením sa

odstráni stav jeho právnej neistoty ohľadne jeho právneho postavenia ,vyplývajúceho z tejto poistnej
zmluvy, že jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany žalovanej je v neistote, či v prípade
akejkoľvek poistnej udalosti môže z jej strany očakávať poistné plnenie, či jeho osoba je pred poistnými
udalosťami krytá alebo nie, že v opačnom prípade by musel uzatvoriť novú poistnú zmluvu, a, že splnil
základnú podmienku na podanie určovacej žaloby , že má naliehavý právny záujem na takomto určení.

Oboznámil sa o.i. s protokolom o vykonanom dohľade Úradu pre finančný trh z 28.5.2003 a uviedol,
že v ňom boli žalovanej vytknuté viaceré nedostatky a to , že netvorila technickú rezervu na poistné
ku koncu kalendárneho štvrťroka ale iba jednorázovo k 31.12. bežného roka, že tým porušila § 23 ods.
1 zák. o poisťovníctve. Z bodu 3 cit. protokolu zistil, že žalovaná má tzv. investičné životné poistenie
pre prípad smrti alebo dožitia za jednorazové poistné s technickou úrokovou mierou 16%, že v správe

aktuára o jej činnosti - poisťovne PČSP za r. 2001 z 28.3.2002, ktorá bola predložená úradu sa uvádza,
že toto poistenie bolo k 1.4.2002 zásadne zmenené, že technická úroková miera klesla na 4 %, že
Úrad v Protokole o vykonanom dohľade zároveň uvádzal, že poisťovňa poskytla úradu nepravdivé údaje
týkajúce sa skutočnej výšky technickej úrokovej miery, že táto bola znížená na 4 % , ale v skutočnosti
naďalej pokračovala v ponúkaní tohto produktu bez uvedenej zmeny. Mal za to, že poisťovňa aj naďalej

pokračovala vo vytváraní straty a tým prichádzala o časť zisku , z ktorého by bolo možné vytvárať
rezervy ,z ktorých by bolo možné v následnom období kryť straty z iných poistných produktov, že podľa
názoru Úradu pre finančný trh skupina dohľadu zistila ďalšie nedostatky preukazujúce nerentabilnosť a
nehospodárnosť poskytovaných úverov ,z ktorých by bolo možné opäť vykryť straty z iných poistných
produktov. Z listu NBS - skončenie dohľadu na mieste z 15.2.2008 zistil, že NBS žalovanej určila prijať a

splniť opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť jej o
tom písomne správy, do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie
anápravunedostatkovuvedenýchvProtokolezdohľaduvykonanéhovPrvejčesko-slovenskejpoisťovni
Rapid, a.s. , predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnej tvorby technických rezerv a v
tej istej lehote jej predložiť písomnú správu o prijatých opatreniach a do 31.3.2008 splniť opatrenia na

nápravu nedostatkov ,prijatých podľa predchádzajúceho ods., že z uvedeného listu nie je možné zistiť,
resp., že NBS nestanovila žiadne konkrétne formy nápravy , ako tieto nedostatky odstrániť, že tieto
spôsoby nápravy zistených nedostatkov si určila sama žalovaná. Poukázal na to, že odstraňovanie
nedostatkov mohlo byť zo strany žalovanej vykonané aj inými spôsobmi , ako napr. použitím rezerv, resp.
z vytvoreného zisku, ktorý vytvorila pri iných poistných produktoch. Konštatoval, že žalovaná vykonala

zvolené postupy odstraňovania nedostatkov , zistených pri výkone dohľadu podľa vlastného uváženia
a , že nie je možné jej obranu, že jej tieto opatrenia nariadila NBS , považovať za opatrenia, ktoré jej
nariadila NBS, že nebolo určené, aké formy nápravy nedostatkov má kontrolovaný subjekt vykonať.
Ďalej poukázal na znenie § 800 ods. 3 O., že poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb ,
s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Zdôraznil, že poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorú je

možné meniť iba so súhlasom jej účastníkov , resp. v odôvodnených prípadoch a, že tieto odôvodnené
prípady sú uvedené buď v O. z., resp. vo VOP. Z vykonaného dokazovania , oboznámením sa so VOP
žalovanej nezistil,žetietoobsahovalidôvody, nazákladektorýchzjej strany došlokzrušeniupoistného
vzťahu, teda k zrušeniu poistnej zmluvy. Uviedol, že v konaní nepreukázala , že došlo k dohode ozmene poistnej zmluvy , pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, ani že by bola naplnená niektorá
zo skutočností spôsobujúca jej neplatnosť , že v oznámení o zániku poistenia oznámila, že k zániku
poistenia došlo podľa Čl. 11 ods. 2 VOP pre životné poistenie, že podľa uvedeného ust. však mohol

poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ a, že uvedené jej oznámenie nemohlo spôsobiť deklarované
účinky zániku poistenia vzniknutého na základe predmetnej poistnej zmluvy. Poukázal na to, že v danom
prípade nemožno konštatovať, že by uzavretie poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v písaní a
počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný, že dojednaná výška poistných
súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovanou,

že taktiež nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo
ho obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi, že poisťovňa ako aj iní podnikatelia musí
rátaťsurčitýmrizikomzpodnikania,ženeboltožalobca,ktorýponúkolproduktUDP-Kaležalovanáaani
skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán
zmeniť zmluvu, že omyl konajúcej strany iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívnej neplatnosti, že
uvedené právo podľa prevažujúceho názoru podlieha premlčaniu v lehote 3 rokov, že nie každý omyl je

pritom dôvodom neplatnosti zmluvy, že zmluva by mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba
v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala, že okrem toho neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, že zmluvný partner spravidla nemá niesť následky omylu
konajúceho. Ďalej uviedol, že neobstojí ani tvrdenie žalovanej opierajúce sa o § 50a ods. 3 O. z., ktorý
sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu a citujúc znenie § 48 ods. 1 O. z. uzavrel, že poistná

zmluva č. XXXXXXXXXX vôbec neupravuje jej zrušenie alebo výpoveď , že VOP, ktoré sú jej súčasťou ,
uvádzajú v čl. 5 dôvody zániku poistenia a to v ods. 1 a podľa čl. 2, že v čl. 9 VOP sú uvedené dôsledky
neplatenia poisteného, že v O. z. je zánik poistenia upravený v § 800 - 802 a vychádzajúc z § 800 O. z. ,
že poistenie zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia, v tomto prípade takáto situácia nenastala,
že § 801 upravuje zánik poistenia pre neplatenie poistného, že v tomto prípade žalobca poistné plnil

riadne a včas, čo preukázal, že § 802 upravuje zánik poistenia z dôvodu, že ten, s kým je poistná
zmluva uzatvorená, musí odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa , týkajúce
sa dojednávaného poistenia, že ak by žalovaná zistila vedomé porušenie tejto povinnosti, má právo od
zmluvy odstúpiť , do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistila, inak jej právo zanikne, že v
tomto prípade sa ani takáto skutočnosť nezistila. Vychádzajúc z § 80 písm.c) O.s.p. (jeho znenie citoval)

a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o zániku poistenia a že poisťovňa
nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované , 16.5.2008 došlo k zániku poistenia
podľa Čl. 11 ods. 2 VOP pre životné poistenie, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, po
16.5.2008 , nie sú už touto poistnou zmluvou kryté a mal za to, že bez toho určenia je postavenie žalobcu
neisté v otázke existencie, či neexistencie krytia poistných udalostí, ako aj nárok na výplatu poistnej

sumy v prípade smrti 150.000.- Sk a v prípade dožitia 260.229.- Sk. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že úspešnému žalobcovi vznikli trovy konania 802,12 Eur a to za 4 právne
úkony + 4x režijný paušál +4x 19 % DPH á 65,38 Eur , za r. 2008, 1 právny úkon + 1x režijný paušál
+1x 20 % DPH á 77,29 Eur za r. 2011, spolu 338,81 Eur. Taktiež mu priznal hotové výdavky za cestovné
z Banskej Bystrice do Košíc, tam a späť za 438 km 156 Eur a náhradu za stratu času 7 hodín, t.j. 14

polhodín á 12,35, spolu 207,48 Eur, celkom trovy konania 802,12 Eur.

Proti rozsudku v celom jeho rozsahu a proti všetkým výrokom podala v zákonnej lehote odvolanie
žalovaná z dôvodov uvedených § 205 ods.2 písm.a) O.s.p. s poukazom na § 221 ods.1 písm.h) O.s.p.,
t.j. že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, § 205 ods.2 písm.c) O.s.p., t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods.2
písm.d) O.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a § 205 ods.2 písm.f) O.s.p., t.j. že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odôvodnení poukázala na to, že základnou spornou otázkou v tomto konaní bola otázka, či došlo
k zániku právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania poistnými zmluvami alebo nie, tzn.

určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. Uviedla, že v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku
právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu a v dôsledku nemožnosti
plnenia (dodatočnej, právnej a objektívnej nemožnosti plnenia), majúc svoj pôvod v zmene právneho
predpisu, zák.č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi
žalobcom a ňou, že zák.č. 186/2004 Z.z. bol novelizovaný zák.č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, do

ktorého bol s účinnosťou od 1.5.2004, v súvislosti so vstupom SR do EÚ, vložený úplne nový § 31a(jeho znenie citovala), t.j. § 35 ods.1 zák.č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Opakovala, že poistné v prípade
poistného produktu UDP-K u nej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak,
aby jeho výška zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných

technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia; že poistné bolo určené v nižšej výške ako správne
poistno-matematicky malo byť, že rovnako zák.č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných
ust. ZoP vložený nový § 70a (jeho znenie citovala), v dôsledku čoho v prípade poistného produktu
UDP-K u nej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, čo sa po 1.5.2004 dostalo
do priameho rozporu s § 31a ZoP a v súlade s cit.ust. musela postupovať a postupovala v súlade so

zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné), zosúladiť
svoje právne pomery s novými ustanoveniami ZoP, ktorú sa pokúsila vykonať dohodou s poistníkmi,
ktorých sa vzniknutý problém dotýkal. Ďalej opakovala ňou uvádzané a tvrdené skutočnosti pred súdom
prvého stupňa a poukázala na to, že v tomto prípade postupovala plne v súlade s § 70a ZoP a to v
smere k zosúladeniu svojich právnych pomerov s novými ust. ZoP, s čím však žalobca nesúhlasil a
obratiac sa žalobou na súd , vyjadril aj názor, že ak raz bola zmluva podpísaná s určitým obsahom,

nemôže sa bez jeho súhlasu a za žiadnych okolností, ani zmenou právnej úpravy, na tejto zmluve nič
meniť, príp. dôjsť k jej, čo i len čiastočnému zániku. Uviedla, že opakom tohto právneho názoru je
rozhodnutie NS SR 1Cdo/169/96 z 20.3.1997 (R 109/1998), podľa ktorého zmena zákona môže mať
za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stane nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia
má objektívny charakter spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku, že

v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah
medzi účastníkmi konania, že v tomto prípade osobitne poukázal na prípady tzv. nepravej retroaktivity,
kedy zákonodarca v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti
skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité zmeny práv (alebo povinnosti), ktoré vznikli na základe
týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj nové práva alebo povinnosti. Vychádzajúc

zo znenia § 67 ZoP (jeho znenie citovala) dnes § 91 zák.č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve uviedla, že v
prípade poistných zmlúv žalobcu bolo preukázané, nakoľko mu pred účinnosťou zákona č. 186/2004
Z.z., ktorým bol novelizovaný ZoP nevznikli žiadne nároky z poistno-právneho vzťahu, poistné zmluvy
žalobcuspadajúplnedorežimu§67zák.opoisťovníctve,tzn.,žepoistnézmluvyvzniklipredúčinnosťou
tohto zákona sa spravujú ust. tohto zákona a poistné musí byť aj v tejto poistnej zmluve od účinnosti

tohto zák. určené v súlade s § 31a ZoP, čo však v prípade poistných zmlúv žalobcu bolo preukázané,
že tak nie je a pokiaľ nedošlo k dohode o zmene obsahu zmluvy v tomto smere, že zakladá tento nový
právny stav u nej následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, tzn.
plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu.
Tvrdila, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Voči ďalším tvrdeniam a právnym záverom uvedených v rozsudku uviedla, že žalobca na
navrhovanom určení nemal naliehavý právny záujem , bez ktorého existencie súd nemôže rozhodovať
podľa § 80 písm.c) O.s.p. o žalobe na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Tvrdila,
že podanie určovacej žaloby v tomto prípade nebolo dôvodné, že bolo predčasné, že rozhodnutie súdu

sa právneho postavenia žalobcu nijako nedotklo a nepredišlo ani budúcemu možnému sporu. Dala do
pozornosti rozhodnutie NS SR zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 24/2005. Zastávala
názor, že otázku nemožnosti plnenia je potrebné posúdiť už v tomto konaní a to z dôvodu, že jej plnenie
nepredstavuje len výplata poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, ale jej plnenie predstavuje
poskytovanie poistnej ochrany v určitom rozsahu od momentu uzavretia poistnej zmluvy, že v prípade

poistných zmlúv žalobcu je od ich uzavretia isté, že poistná udalosť nastane (smrť alebo dožitie), a preto
je nepochybné, že u nej na základe poistnej zmluvy v budúcnosti vznikne povinnosť na výplatu poistného
plnenia a preto už dnes, vzhľadom na objasnený právny stav, je možné posúdiť, či dohodnuté plnenie je
možné alebo nie v zmysle, či je právne dovolené alebo nie, že k reálnemu vzniku naliehavého právneho
záujmu môže na strane žalobcu, resp. oprávnených osôb (v závislosti od poistnej udalosti, ktorá

nastane), dôjsť až v okamihu vzniku poistnej udalosti, či už smrti alebo dožitia sa stanoveného dátumu,
že až v tomto okamihu by bolo rozhodnutie súdu spôsobilé reálne zasiahnuť do právneho postavenia
žalobcu a až v tomto okamihu sa môže vôbec po prvý krát vyskytnúť naliehavý právny záujem, a to
nielen na strane dnešného žalobcu, ale v prípade jeho smrti na strane oprávnených osôb, resp. dedičov,
že tieto skutočnosti jednoznačne poukazujú na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení v

tejto právnej veci a súd mal z dôvodu jeho nedostatku túto žalobu zamietnuť. So zreteľom na odvolací
dôvod, t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci , predovšetkým súdu vytýkala , že sa
nedostatočne vysporiadal s tvrdenou a preukázanou dodatočnou právnou a objektívnou nemožnosťouplnenia na jej strane, ktorá spočívala v nemožnosti pre ňu zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah
je v priamom rozpore so zákonom o poisťovníctve a zotrvanie v ktorom bez jeho zmeny , by pre ňu
znamenalo vystaveniu sa riziku sankcií až v podobe odňatia oprávnenia na poisťovaciu činnosť, že táto

čiastočná nemožnosť plnenia sa pritom dotýka len poistného plnenia pre prípad dožitia sa v zmluve
stanoveného dátumu, že nemožnosť plnenia, prípadne čiastočná neplatnosť poistnej zmluvy sa teda
dotýka len tohto rozdielu medzi pôvodne nesprávne vypočítaným poistným plnením pre prípad dožitia
a novým správne prepočítaným poistným plnením, ktoré by bolo o niečo nižšie , ako bolo pôvodne
určené. Ďalej súdu vytýkala , že sa dostatočne nezaoberal § 575 O. z., že nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
a v súvislosti s tým poukázala na to, že listinnými dôkazmi bolo v akejkoľvek pochybnosti preukázané,
že výška poistného pri poistnom produkte UDP-K nebola určená v súlade s neskôr prijatým zákonným
ust. (§ 31a ZoP), čo v spojitosti s jej povinnosťou dať svoje právne pomery do súladu s novým právnym
stavom, zakotvenej v prechodných a záverečných ust. ZoP (§ 70a ZoP) a s podriadením aj doterajších
právnych vzťahov pod pravidlá nového zákona (§ 67), spôsobilo vznik následnej právnej a objektívnej

nemožnosti plnenia, v dôsledku čoho povinnosť dlžníka plniť v rozsahu nemožnosti plnenia zanikla, že
súd sa naviac v tejto veci vôbec a bez ďalšieho odôvodnenia nevysporiadal so závermi obsiahnutými
v priloženom rozsudku NS SR 1Cdo/169/96, v ktorom na rozdiel od názoru súdu, neskoršiu zmenu
právneho predpisu jednoznačne pripúšťa ako príčinu vzniku nemožnosti plnenia so všetkými z toho
vyplývajúcimi dôsledkami na súkromnoprávny vzťah, že súd napokon vôbec nevenoval pozornosti

argumentom ohľadom nemožnosti plnenia, na čo poukazovala od začiatku konania a podala opakovane
podrobnú analýzu. V tejto súvislosti sa jej javilo ako dôležité aj posúdenie otázky škody, jej vzniku a
pôvodcu, hoci v tejto konkrétnej veci nie je ústredným problémom vznik škody a jej náhrada, vychádzajúc
z toho, že napokon škoda v tomto okamihu ešte nevznikla, resp. nie je možné dnes určiť jej výšku,
nakoľko poistné plnenie zatiaľ vyplatené nebolo a ,že je potrebné predovšetkým uvažovať o tom, u koho

vlastne potencionálne môže škoda vzniknúť a zároveň, kto by bol za vznik danej škody zodpovedný a
pripomenula, že to, čo je problémom v tomto konaní, nie je otázka možnej škody, ale otázka posúdenia,
či môže byť nútená zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah sa dostal do rozporu so zákonom, a
to naviac bez jej zavinenia. V tejto súvislosti uviedla, že v prejednávanej veci sa obe poistné zmluvy
žalobcu dostali vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena ZoP) do

rozporu so zákonom, a to od 1.5.2004, že spolu s prijatou zmenou ZoP, zákon zároveň uložil jej
upraviť svoje právne pomery tak, aby boli v súlade s novou úpravou a ustanovil, že právne vzťahy
vzniknuté pred účinnosťou novej úpravy sa budú spravovať touto novou zákonnou úpravou, že pokiaľ
vo svetle v tomto odvolaní uvádzaných okolností začne predbežne uvažovať o náhrade možnej škody,
že môže dospieť k záveru, že v tejto konkrétne prejednávanej veci bude subjektom oprávneným žiadať

náhradu škody žalobca a nie ona a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (MF SR) a nie ona.
Zdôraznila, že následná zmena ZoP je objektívnou skutočnosťou, ktorú opäť nijako neovplyvnila a
ktorá v spojení s nesprávnym rozhodnutím MF SR z r. 1995 mala za následok nemožnosť poskytovať
žalobcovi poistnú ochranu v pôvodne dohodnutom rozsahu a žalobca túto poistnú ochranu požadovať
nemôže a nemôže sa dožadovať výplaty poistného plnenia pre prípad dožitia pôvodne dohodnutého v

zmluve, že zodpovedný za túto situáciu nie je ona, ale štát. Poukázala na to, že pokiaľ by MF SR jej
schválilo v produkte UDP-K poistno-matematicky správne vzorce, že poistné by bolo v týchto poistných
produktoch a aj v poistných zmluvách žalobcu určené poistno-matematicky správne, a tým ani zmena
ZoP v r. 2004 by nemala na tieto poistné zmluvy žiaden vplyv a opakovala skutočnosti, tvrdené pred
súdom prvého stupňa. Žalobca nemôže voči nej uplatňovať svoje práva tým spôsobom, že sa bude

dožadovať porušenia zákona žalovanou, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej
vyčítala súdu, že vec nesprávne právne posúdil, keď oznámenie o zániku poistenia, ktorým oznámila
vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktoré malo za následok zánik poistenia, prakticky považoval za
jej jednostranný právny úkon , ktorým malo byť neplatne ukončené poistenie žalobcu, že oznámenie
o zániku poistenia nebolo jej právnym úkonom , ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené

poistenie žalobcu, že toto oznámenie bolo iba oznámením právnej skutočnosti, nezávislej od jej vôle,
na základe ktorej došlo k zániku poistenia žalobcu. Zdôraznila, že otázka zániku, resp. spôsobu zániku
poistnej zmluvy, či už podľa ust. O. z. o poistných zmluvách alebo podľa jeho všeobecných ustanovení
o zániku záväzkov bola v tomto konaní rozhodujúca pre správne právne posúdenie veci a správne
rozhodnutie vo veci. Uviedla, že § 575 O. z. upravuje práve následnú nemožnosť plnenia, a to tak

objektívnu ako aj subjektívnu a tak faktickú (fyzickú) ako aj právnu, že súd nesprávne právne posúdil
tvrdenú a preukázanú dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia na jej strane, ktorá spočívala
v nemožnosti pre ňu zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah je bez jej zavinenia v priamom rozpore
so ZoP, čo bolo konštatované aj orgánom dohľadu a zotrvanie v ktorom , bez jeho zmeny , by pre ňuznamenalo postupovať v rozpore so zákonom a zároveň vystavenie sa riziku sankcií, o. i. aj v podobe
uloženia pokuty vo výške 20 mil. Sk, a to aj opakovane, že nesprávnym rozhodnutím MF SR, ktoré
v r. 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s

poistno-matematickými metódami, bola uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený
štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že ho môže ponúkať a až neskorším orgánom dohľadu
(NBS) bola upovedomená o tom, že tento produkt nemá správne určené poistné, čo je zároveň v rozpore
so zákonom a že je povinná prijať opatrenia na nápravu pod hrozbou závažných sankcií s možnosťou
ich opakovaného uloženia, že otázku náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom si

uplatňuje v samostatnom konaní voči SR a MF SR, že v prípade „živých“, ešte trvajúcich poistných zmlúv
UDP-K však bola nútená prijať opatrenia na nápravu nesprávne určeného poistného. Zdôraznila, že
otázka vytvárania zisku alebo jej straty nemá v tomto konaní žiadne opodstatnenie a vplyv na výsledok
konania, nakoľko sa jedná o spor určovací, t.j. určenie existencie právneho vzťahu, resp. posúdenie, či
došlo k jeho zániku alebo nie, že posúdenie hospodárskych výsledkov nemá svoju váhu ani vo vzťahu
k tvrdenej nemožnosti plnenia, nakoľko nejedná sa o hospodársku nemožnosť plnenia, ale o rýdzo

právnu nemožnosť spôsobenú zmenou zákona, že relevancia uvedených záverov je zrejmá aj z pohľadu
skutočností, že z 93% poistných zmlúv UDP-K už riadne plnila. V uvedenej súvislosti konštatovala, že
súd tento dôkaz nesprávne posúdil a vyhodnotil, tak čo do obsahu , ako aj čo do jeho relevancie, čoho
dôkazom je aj následné konštatovanie súdu, že „Úrad pre finančný trh zistil nedostatky preukazujúce
nerentabilnosť a nehospodárnosť poskytovaných úverov“, že ona je životnou poisťovňou, že úvery nikdy

neposkytovala a neposkytuje, že preto posudzovanie rentabilnosti úverov vo vzťahu k nej neprichádza
do úvahy. Ďalej vytýkala súdu, že sa v odôvodnení rozsudku zásadne oprel aj o list NBS a jej vyjadrenie,
ktoré poskytla súdu na základe jeho dožiadania, že z vyjadrenia NBS však nevyplývajú skutočnosti
relevantné pre toto konanie, nakoľko dáva odpovede na otázky, ktoré nie sú predmetom tohto konania
a zároveň osobitne poukázala na to, že žiadne vyjadrenie NBS nemôže nahrádzať rozhodovanie súdu,

resp. rozhodnúť spor namiesto neho, a to najmä v situácii, keď ona vedie spor o náhradu škody proti
NBS, a to práve v súvislosti s poistnými zmluvami UDP-K, že z tohto pohľadu vyjadrenie NBS vôbec
nemalo byť brané do úvahy, nakoľko existujú objektívne odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti NBS,
ktorá sa aj zásahom do tohto konania môže pokúšať ovplyvniť svoje postavenie ako účastníka konania
v konaní o náhradu škody, že napokon je nevyhnutné skonštatovať, že z vyjadrenia NBS nevyplýva

odpoveď na otázku, či môže zotrvať v poistno-právnom vzťahu, ktorý sa v dôsledku zmeny zákona dostal
do rozporu so zákonom, že nedostatok technických rezerv a vysporiadanie sa s týmto problém , nie
je predmetom tohto konania. Opakovala, že nie vlastnou vinou sa dostala do situácie, kedy je nútená
buď dodržať súkromnoprávny záväzok a porušiť tak ust. zákona o poisťovníctve alebo naopak napraviť
orgánom dohľadu vytýkaný nezákonný stav a porušiť tak súkromnoprávne dojednanie, že napraviť

alebo odstrániť problém nesprávne vypočítaného poistného je jednoznačne možné len jeho správnym
prepočítaním a z toho dôvodu opatrenie, ktoré prijala bolo jediným možným opatrením nevyhnutným
na nápravu vzniknutého stavu, čoho dôkazom je skutočnosť, že NBS ako orgán dohľadu jej prijatie
týchto opatrení do dnešného dňa nijakým spôsobom nevytkla. Ďalej vytýkala súdu, že s nárokom na
náhradu škody mal odkázať žalobcu a nie ju, že v skutočnosti totiž pri ešte neukončených zmluvách

(na rozdiel od zmlúv ukončených), škoda vznikla na strane žalobcu a ten je aktívne legitimovaný na
jeho uplatnenie voči pôvodcovi škody, ktorým je orgán, ktorý nesprávne nakalkulované poistné schválil
a zaviazal ju takýto produkt na trhu ponúkať, že ona túto zodpovednosť v žiadnom prípade neprenáša
na poistníkov, že spomínanú náhradu škody si neuplatňuje voči bývalým klientom, ale voči štátu.
Zdôraznila, že nesprávnym rozhodnutím MF SR, ktoré v r. 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri

produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola uvedená
do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a
že ho môže ponúkať. Ďalej uviedla, že súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz -pripojenie si správneho
spisu obsahujúci rozhodnutie MF SR č.j. 52/1024/1995 z 30.5.1995 a, že z tohto dôkazu vyplýva, že
skutočne zo strany MF SR došlo v r. 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov , na základe ktorých

bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v r. 2004 dostalo do rozporu so
zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na jej strane, že pokiaľ by bol tento dôkaz vykonaný, súd
by dospel k záveru o zodpovednosti MF SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného
a za povolenie produktu s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným predávať. Rozsudok jej
autoritatívne ukladá , aby konala niečo, čo zákon zakazuje, keď ju núti zotrvať bez zmien v právnom

vzťahu, ktorého obsah je v rozpore so zákonom, pričom tento rozpor je aj sankcionovaný zo strany
orgánu dohľadu, že takáto požiadavka kladená na ňu súdom prostredníctvom rozsudku, proti ktorému
toto odvolanie smeruje, je v priamom a hrubom rozpore s Ústavou SR, citujúc znenie Čl. 1 ods.1, 2
a 3 Ústavy SR a Čl. 2 ods.3 Listiny základných práv a slobôd a, že rozsudkom, ktorým bolo žalobev tomto konaní vyhovené, došlo k nastoleniu právneho stavu, kedy je súdom nútená konať niečo, čo
zákon zakazuje a v dôsledku čoho je priamo ohrozená samotná jej existencia, že takýto právny stav
je však v demokratickom a právnom štáte, akým SR bezpochyby je, absolútne neprípustný. Napokon

súdu vytýkala, že sa vôbec nezaoberal jej ďalšou právnou argumentáciou, s ktorou sa nevysporiadal
a nijako sa ani nevyjadril k predloženým listinným dôkazom, ktoré naviac bez náležitého odôvodnenia
ani nevykonal, že by vykonaním navrhnutých dôkazov zároveň mohol dospieť aj k záveru o čiastočnej
neplatnosti poistnej zmluvy UDP-K č. 0525000009, v tej jej časti, ktorá bola dohodnutá v rozpore
s povinnosťou vypočítať poistné poistno-matematicky správne, že napokon nevypočul ani svedka -

zamestnanca žalovanej a to aj napriek tomu, že tento sa výpovede domáhal, že súd tak neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
na základe (ne)vykonaných dôkazov, tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň sa jeho
postupom odňala účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Navrhla podľa § 220 O.s.p. rozsudok
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania alebo podľa §
221 ods.1, 2 O.s.p. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej uvedenými v odvolaní, že
musela poistný vzťah na základe poistnej zmluvy, ktorá určila obojstranne a záväzne práva a povinnosti
zmluvných strán s ním ukončiť, nakoľko nemala inú možnosť ako dodržať § 70a zák.č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.3.2008, že sa v poistnej
zmluve zaviazala, že v prípade, ak si bude plniť svoje povinnosti riadne a včas, bude mu po uplynutí

dohodnutej doby , alebo v prípade jeho smrti , ním určeným osobám, vyplatená dohodnutá poistná
suma. Poukázal na to, že ak žalovaná v priebehu poistenia zistila, že v konkrétnom prípade vypočítala
výšku poistného na základe nesprávnych poistno-matematických metód vo výške, ktorá jej nezabezpečí
splnenie zmluvných povinností, že mala možnosť sa s ním dohodnúť na zmene poistnej zmluvy, avšak
len , ak by nebol so zmenou poistnej zmluvy súhlasil ( § 800 ods.3 O. z.), že žalovaná nebola oprávnená

ani na základe zmluvy a ani na základe zákona z tohto dôvodu jednostranne zmluvný vzťah s ním
ukončiť. Ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s tvrdením žalovanej, že „okolnosti, ktoré boli pri vzniku poistenia
sa objektívne a bez viny zmluvných strán natoľko zmenili, že v právnom vzťahu ohľadom budúcich
záväzkov v projektovanej výške nemožno spravodlivo zotrvať“, nakoľko je zrejmé, že okolnosti, ktoré
boli pri uzatváraní zmluvy sa nezmenili. Poukázal na vyjadrenie NBS z 15.2.2008, ktoré bolo predložené

súdu a uviedol, že žalovaná síce bola zo strany NBS zaviazaná prijať a splniť opatrenia na odstránenie
a nápravu nedostatkov v zmysle § 70a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom do 31.3.2008, zistených pri dohľade na mieste, avšak NBS jej
nikdy nestanovila žiadne konkrétne formy nápravy, že tie si žalovaná určila následne sama, že podľa
názoru NBS, žalovaná mala mnoho ďalších možností, ako mohla vzniknutú situáciu riešiť, a to tak , aby

nedošlo k porušeniu zákona, ale zároveň ani k porušeniu jeho práv , vyplývajúcich mu z predmetnej
poistnej zmluvy, že NBS nebola povinná vykonať dohľad nad spôsobom, resp. formou ako žalovaná plní
povinnosti, ktoré jej uložila na základe dohľadu na mieste, nakoľko v zmysle § 48 ods.4 zák. č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.3.2008, predmetom
dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných

poisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú
príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov. Súhlasil s právnym názorom obsiahnutom
v odôvodnení rozsudku a to, že poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorú je možné meniť iba
so súhlasom účastníkov tejto zmluvy, resp. v odôvodnených prípadoch, ktoré sú uvedené v O. z. alebo
VOP, že preštudovaním predmetných dokumentov súd nezistil, že by dané dokumenty obsahovali

dôvody, na základe ktorých by mohlo zo strany žalovanej dôjsť k zrušeniu poistného vzťahu, a teda k
zrušeniu poistnej zmluvy, že na základe uvedených skutočností nesúhlasí s jej tvrdením , že nemala inú
možnosť , ako riešiť situáciu, podľa jej tvrdenia vzniknutú na základe rozhodnutia MF z r. 1995, ktorým
bolo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, nakoľko tento stav nebol ním spôsobený a žalovaná
nemala právo poistnú zmluvu jednostranne vypovedať len z dôvodu, že nesúhlasil s alternatívnymi

riešeniami, ktoré mu žalovaná navrhla v liste z 22.4.2008. Ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovanej,
že naliehavý právny záujem vznikne až v okamihu vzniku poistnej udalosti, že až vtedy môže dôjsť k
zmene jeho právneho postavenia, ktoré sa stane, v prípade neposkytnutia plnenia zo strany žalovanej,
neistým a založí tak dôvodnosť na podanie žaloby na súd pre osobu aktívne legitimovanú. Súhlasil s
právnym názorom súdu ,obsiahnutom v odôvodnení rozsudku, že existencia jeho naliehavého právneho

záujmu je daná najmä vtedy, ak by takéto jeho právne postavenie bolo bez určenia súdom ohrozené,
alebo neisté, resp. sa rozhodnutím súdu môže niečo v právnom postavení neistoty a jeho ohrozeniazmeniť alebo sa tým pre toto postavenie dosiahnuť, že naliehavý právny záujem je podľa jeho názoru
daný tiež podľa ustálenej judikatúry NS SR a to najmä rozhodnutia publikovaného ako R17/1972 (jeho
znenie citoval). Z uvedeného mu vyplynulo, že naliehavý právny záujem na určení, že zrušenie poistnej

zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O. z., v tomto prípade
vznikol a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná mu 16.5.2008 doručila oznámenia o zániku poistenia
podľa Čl. 11 ods.2 VOP pre životné poistenie a jeho postavenie je neisté v otázke, či nárok na krytie
poistných udalostí po 16.5.2008 o 00.00 hod., ako aj jeho nárok na výplatu poistnej sumy - v prípade
smrti 150.000,-Sk (4.979 €) a v prípade dožitia 260.229,-Sk (8.638 €) existuje, resp. neexistuje. Ďalej

nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že zmena zákona v spojení s nesprávnym rozhodnutím MF SR z r.
1995 môže mať za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stane nemožným, pričom táto
nemožnosť plnenia má objektívny charakter ,spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po
vzniku záväzku, a teda nemožnosť poskytovať mu poistnú ochranu v pôvodne dohodnutom rozsahu.
Mal za to, že v prípade poistného produktu UDP-K nejde o plnenie nemožné podľa § 575 ods.1 O. z.,
ale o plnenie s väčšími nákladmi podľa § 575 ods. 2 O. z., a teda plnenie možné, že v prípade, že

žalovanej vznikne z dodržania vyššie uvedeného záväzku škoda, za ktorú je zodpovedný buď subjekt,
ktorý bol zodpovedný za tvorbu poistného produktu alebo orgán štátneho dozoru, že nie je oprávnená si
túto škodu nahradiť formou nevyplatenia mu celej dohodnutej sumy poistného , tak ako bola dohodnutá
v poistnej zmluve UDP-K č. XXXXXXXXXX. Právny úkon žalovanej - zrušenie poistnej zmluvy UDP-K
č. XXXXXXXXXX považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O.z.(jeho znenie citoval).

Navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a žalovanej uložiť povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho
konania na účet jeho zást.

Žalovaná v odvolacom konaní písomne doplnila odvolanie podaním - doplnenie právnej argumentácie
k odvolaniu z 20.8.2012 (č.l. 282-296) a podaním - doplnenie odvolania z 24.8.2012 (č.l. 298-299), ku
ktorým sa žalobca vyjadril podaním zo 4.10.2012 (č.l. 301-304).

K uvedeným podaniam nemohol odvolací súd prihliadať a brať ich do úvahy, lebo išlo o dodatočné
dôvody odvolania a vyjadrenie k nim ,urobené po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 205 ods.3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil
podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne aj
právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací sa s ním v
celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani
skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.a) O.s.p., t.j. že v konaní došlo
k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) , t.j., že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred ním a
písm.h)O.s.p.,t.j.žesúdnesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávneho
predpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,§205ods.2písm.c)O.s.p.,t.j.žesúdneúplnezistilskutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205

ods.2písm.d)O.s.p.,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam
a § 205 ods.2 písm.f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uvádzaných odvolacích dôvodov nie je daný.

V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods.1 O.s.p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné
rozsudokzrušiť,keďžerozsudoksplnilnáležitostiriadneapresvedčivéhoodôvodneniarozsudku,pričom

nebolo zistené, aby žalovanej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, t.j. že procesný postup
súdualebojehorozhodnutiebybolitaké,ževichdôsledkubyžalovanánemohlauplatniťsvojekonkrétne
procesné práva priznané jej Občianskym súdnym poriadkom.Žalovaná vytýkala súdu, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe (ne)vykonaných dôkazov tak dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že sa jej tak zároveň odňala ako účastníkovi konania možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký jeho postup, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. priznáva a ktoré sa
prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

K nevykonaniu dokazovania -nepripojeniu správneho spisu, obsahujúceho rozhodnutie MF SR č.j.
52/1024/1995 z 30.5.1995 a nevypočutie svedka - zamestnanca žalovanej, ktorého výsluchu sa

žalovaná domáhala, je potrebné uviesť, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (§ 120 ods.1 O.s.p.), a nie
účastníka konania. Aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie
určitého dôkazu ,môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa
§ 221 ods.1 písm.f) a h) O.s.p. a , že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy

alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti
konať pred súdom. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je procesnou vadou
konania podľa § 221 ods.1 písm.f) O.s.p., t.j. v súvislosti s posudzovaním odňatia možnosti účastníka
konať pred súdom. Súd môže výnimočne vykonať aj nenavrhnutý dôkaz, ale len pre prípad potreby
zistenia skutkového stavu.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z

povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je

nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

K výhradám žalovanej, že súd ňou navrhnutý dôkaz - pripojenie si správneho spisu obsahujúceho
rozhodnutie MF SR č.j. 52/1024/1995 z 30.5.1990 nevykonal, pričom z tohto dôkazu malo vyplývať, že
zo strany MF SR došlo v r. 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne
v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v r. 2004 dostalo do rozporu so zákonom a

spôsobilo nemožnosť plnenia na jej strane, je potrebné uviesť, že vykonanie tohto dôkazu , by bolo
nadbytočné, pretože nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v tomto konaní preukazovať a
ktorá by vo vzťahu k žalovanej poisťovni v prejednávanej veci , so zreteľom na určovací charakter žaloby
prejednávanej veci , mala právny význam , lebo predmetom tohto konania nie je nárok žalovanej na
náhradu škody voči štátu zast. MF SR. Rovnako nevypočutie svedka - zamestnanca žalovanej , by

vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie , ktoré postačovalo pre správne rozhodnutie súdu, by bolo
nadbytočné a pre právne posúdenie prejednávanej veci by nebolo právne významné . O. i. žalovaná na
pojednávaní 7.9.2011 (zápisnica na č.l. 213) , nemala ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a súd
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkovézistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-

§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p., preto ani tento odvolací dôvod
nie je daný.

Žalovanávytýkalasúdu,žesanedostatočnevysporiadalstvrdenouapreukázanoudodatočnou právnou
a objektívnosťou nemožnosťou plnenia na jej strane, ktorá spočívala v nemožnosti pre ňu zotrvať v

právnom vzťahu, ktorého obsah je priamo v rozpore so zák. o poisťovníctve. K uvedenému tvrdeniu
je potrebné uviesť, že súd sa v odôvodnení rozsudku s touto skutočnosťou riadne a presvedčivo
vysporiadal. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol , že plnenie nie je nemožné tak, ako to predpokladá §
575 O. z. ale, že uvedené plnenie je možné, avšak s vyššími nákladmi na strane žalovanej, že žalovaná
musí niesť aj podnikateľské riziko. Rovnako je správny a opodstatnený jeho záver, týkajúci sa dôsledkov

vyplývajúcich z vykonaného dohľadu zo strany NBS, ktorá zistila nedostatky činnosti žalovanej , ktorej
bolo uložené napraviť zistené nedostatky, že žalovanej neboli NBS určené formy ich nápravy , aké
mal kontrolovaný subjekt vykonať , v dôsledku čoho neuznal obranu žalovanej o ich určenosti NBS a
nemožnosti podľa § 800 ods.3 O. z. poistiteľa - žalovanej podľa ods.1 vypovedať poistenie osôb, s
výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadom naliehavosti právneho
záujmu na určovacej žalobe na strane žalobcu (§ 80 písm.c) O. s. p.).

Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v tomto
prípade vznikne až v okamihu poistnej udalosti, že až vtedy môže dôjsť k zmene právneho postavenia
žalobcu, ktoré sa stane v prípade neposkytnutia plnenia z jej strany neistým a ,že tak založí dôvodnosť

na podanie žaloby na súd pre osobu aktívne legitimovanú, lebo žalovaná žalobcovi 16.5.2008 doručila
oznámenie o zániku poistenia podľa Čl. 11 ods.2 VOP pre životné poistenie, a preto postavenie žalobcu
je neisté v otázke, či nárok na krytie poistných udalostí a to po 16.5.2008 a na výplatu poistnej sumy v
prípade smrti vo výške 4.979 € a v prípade dožitia vo výške 8.638 € existuje, resp. neexistuje.

K namietanej dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, majúcej svoj pôvod v zmene právnej

predpisu zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medziúčastníkmi konania v súvislosti s § 31a zák.č. 186/2004 Z.z. v súčasnej dobe § 35 ods.1 zák.č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, je potrebné uviesť, že znenie §575 O.z. rozlišuje nemožnosť plnenia a to v dobe
vzniku záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá

má za následok zánik záväzku.

Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť,
záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav
záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné . Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre
dlžníka, záväzok nezaniká.

Podľa § 575 ods.2 O.z. plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok , s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V prejednávanej veci u žalovanej neide o plnenie nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za
sťažených podmienok , s väčšími nákladmi, s akými v čase uzavretia poistnej zmluvy počítala a s
ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk . Nesprávnosť výpočtu výšky
poistného-nesprávna kalkulácia , ktorý výpočet bol a je plne v kompetencii poisťovne-žalobkyne , berúc

do úvahy činnosť NBS , vo vzťahu k správnosti jeho výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného
zmluvného vzťahu medzi poisťovňou -žalovanou a poistencom-žalobcom, bez súhlasu poisteného a
v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu. Žalobcu totiž nemožno nútiť , aby súhlasil s inou
výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníkmi konania v čase uzavretia poistnej zmluvy ,
len pre chybu pri jej výpočte, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu . Odhliadnúc od

uvedeného je potrebné vziať na zreteľ, že žalovaná má podľa §23 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. vytvárať
v súlade s vymedzeným predmetom podnikania technické rezervy ( uvedené pod písm. a)-h), ktoré
sa podľa ods.2 cit.ust. vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená
schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a
záväzky poisťovne vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a ,

že podľa § 34 ods.2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce
z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná vytvoriť a
nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.

Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák.č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení
poistných zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák.č. 186/2004 Z.z., do ktorého bolo s účinnosťou od

1.5.2004 vložené znenie § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
určiťvýškupoistnéhonazákladepoistno-matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich
umiestnenia (§ 33 ods.1 zák.č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia
na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do

úvahy aj uvádzané povinnosti poisťovne na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky
vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti , vytvoriť a nepretržite dodržiavať
skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické
rezervy.

Je potrebné pritom vziať do úvahy, že predmetná poistná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej

je podľa § 52 ods.1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a , že podľa § 54 ods.1
O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy- poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte
výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného
ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných
podmienok. Žalobcu-spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpil k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by
si v konečnom dôsledku zhoršil svoje zmluvné postavenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil

rozsudok podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä o. i. odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods.5 prvá veta cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa

tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods.1 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 14 ods.1 písm. c),d) vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné
podanie na súd týkajúce sa veci samej a za konanie pred súdom, a to za každé začaté dve hodiny bez
ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,

Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na cestovné

a telekomunikačné výdavky.

Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.

Podľa § 17 ods.1 vyhl. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta,

za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods.3 vyhl. (v znení účinnom od 1.6.2009) ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný
platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 7 ods.1 zák.č.283/02 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov ak sa
zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové
vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km
jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky.

Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre

osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie
sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa ods.4 cit. ust. náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných
látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných
látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla takto: a)

ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnejslovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného
motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40%, b) ak
je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej

normy aj predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu
EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije
spotreba určená na jazdu v meste, c) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla
uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému
cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES,

odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla a d) ak je v technickom
preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije
spotreba určená na rýchlostný režim jazdy cestného motorového vozidla zodpovedajúci prevažujúcim
podmienkam pracovnej cesty.

Podľa ods.7 cit. ust. výsledná suma základnej náhrady a výsledná suma náhrady za spotrebované
pohonné látky sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Podľa § 1 písm. b) OPATRENIA č.260/04 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných
motorových vozidiel pri pracovných cestách suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné
cestné motorové vozidlá je 0,20 €.

Žalobca mal aj v odvolacom konaní úspech, preto mu bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho
konania, a to za 3 úkony právnej služby , vyjadrenie k odvolaniu zo 7.11.2011 á 57 € a konanie pred

odvolacím súdom 9.10.2012 á 58,69 € a konanie pred odvolacím súdom 20.3.2012 (bez prejednania
veci samej) vo výške 1/4-iny z 58,69 €., t.j. 14,67€ , spolu 130,36 €, režijný paušál 1x7,41 €, a 2x
7,63 , spolu 153,03 € a 20% DPH z uvedenej sumy 30,60€ €, spolu 183,63€ . Za úkon - vyjadrenie
k dodatočným dôvodom odvolania a k právnej argumentácii žalovanej , náhradu trov nebolo možné
priznať, nakoľko ich nemožno považovať za účelne vynaložené, lebo ide o vyjadrenie k skutočnostiam

uvedených žalovanou, po 15 dňovej zákonnej lehote. V súvislosti s konaním odvolacieho súdu bola
priznaná aj náhrada za stratu času a náhrada hotových výdavkov - cestovné výdavky právneho zast.
žalobcu vynaložené na cestu z B. Bystrice do Košíc a späť 20.3.2012 a 9.10.2012 nasledovne:

V súvislosti s účasťou na pojednávaní odvolacieho súdu 20.3.2012 z Banskej Bystrice do Košíc a späť,
použitím motorového vozidla AUDI A6 celkom 214 km x (1,479 € liter pohonné hmoty x 8,61 na 100km

priem.spotreba podľa TP)/100+0,183)=66,38€ x2=132,76., cesta Košice-mesto 10km ,t.j. 3,10€., spolu
135,86 +20%DPH 27,17€., spolu 163,03 €., náhrada za stratu času (3hod. 30 min x 2) , t.j. (7 x12,71
€)x2= 177,94€

+20%DPH 35,59€, spolu 213,53€ a s účasťou na odvolacom pojednávaní 9.10.2012 z Banskej bystrice
do Košíc a späť cestovné výdavky 163,50€ ., náhradu za stratu času 213,53€., náhradu hotových

výdavkov a za stratu času spolu je 753,59€., náhrada trov odvolacieho konania predstavuje celkom
937,22€.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.