Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010328
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711010328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna 2013, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Zuzany Levockej a PhDr. Daniely Slivkovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
H. D. K. A. D. Z. Á. F. , nar. XX. X. XXXX Y. J., trvalo bytom J., G.
č. XX, prechodne R. V., L. XXX,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora č. 2 Pv 142/10 zo dňa 20. 6. 2011, pre skutky, že

ad1/
dňa 24. 9. 2008 v čase okolo 20.30 hod. prišiel do zariadenia Pub Legenda, na ul. Uherovej v Poprade,

kde pri barovom pulte službukonajúcemu čašníkovi C. B., X.. X. X. XXXX, povedal: „Ty si mal sedieť a
tak poď von!“, čo C. B. odmietol, kde vo verbálnom útoku pokračoval slovami „ja s tebou dnes skončím,
zabijem ťa, počkaj desať minút a uvidíš!“, kde po týchto vyhrážkach zo zariadenia odišiel preč, čím u
poškodeného C. B., X.. X. X. XXXX, L. J., N.. Š. Č.. XXXX/X vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie,

ad2/
v období od začiatku januára 2010 do 10. 2. 2010 potom, čo sa E. D., X.. XX. X. XXXX, V. L. J., N.. Z.
Č.. XXXX/XX rozhodla s obvineným ukončiť vzťah, začal sa jej osobne, telefonicky a prostredníctvom

SMS správ vyhrážať, aby sa k nemu vrátila a to tak, že
jej hovoril, že keď sa k nemu nevráti, tak ostane na svete sama, že sa postará o to, že príde o svojho
syna a rodinu, pričom
- dňa 12. 1. 2010 jej poslal SMS správu s textom „ok opýtam sa ťa jednu vec máš rada svojho malého?
Asi nie ... Nikdy som neublížil decku čo už ...“
- potom, čo zistil, že E. D. má nového priateľa, tak jej dňa 15. 1. 2010 poslal SMS správu so znením,
že zabije ju aj jej priateľa, ale najskôr mu ešte vypáli dom aj s rodinou, pričom toho istého dňa okolo

23.00 hod. v J., X. N.. G., keď bola na diskotéke v Internet Café, jej odkázal, aby prišla von, lebo ináč
príde dnu a ju nasilu vytiahne von, na základe čoho E. D. vyšla na chodu, kde ju chytil rukou za pravé
rameno a proti jej vôli ju nasilu ťahal von z objektu strediska Výkrik, kde počas toho mu hovorila, že s
ním nechce ísť, aby ju pustil a neskôr aj kričala, aby jej dal pokoj a pustil ju, načo nereagoval a stále
ju nasilu ťahal k vchodu do bytovky, kde býva, pričom pri vchode, keď s ním nechcela ísť dnu, tak jej
dal tri facky dlaňou pravej ruky na ľavé líce a povedal jej, že ju dobrovoľne nepustí, v dôsledku čoho
mu povedala, že s ním domov pôjde,

- dňa 9. 2. 2010 okolo polnoci prišiel do kaviarne Tatra Time Café, ktorá sa nachádza Pod Lesom vo
Vysokých Tatrách, v ktorej v tom čase bola E. D. a povedal jej, aby si zobrala svoje veci, že ide s ním akeď mu povedala, že nikam nejde, povedal jej, či má vypáliť bar, následne ju chytil za bundu a ťahal z
kaviarne von aj napriek tomu, že sa tomu bránila a kričala, aby ju pustil, že s ním nechce ísť, nasilu ju
vyviedol von a ťahal ju k osobnému motorovému vozidlu zn. VW Passat bielej farby, ktoré viedol J. X.,

X.. XX. X. XXXX, V. L. J., Z.. R. Č.. XXXX/XX a pri aute sa jej opýtal, či si sadne dobrovoľne alebo ju
má do auta posadiť nasilu, pričom ju odviezli do Popradu k trvalému bydlisku obvineného na N.. G. Č..
XX, pričom počas jazdy sa jej vyhrážal, že keď s ním nepôjde pred bytovku, tak ju zabije a zakope na
Kvetnici, a po príchode pred bytovku na G. Č.. XX Y. J. ju obžalovaný násilím vytiahol z auta a držiac jej
pravú ruku pod ramenným kĺbom ju ťahal pred vchod do paneláku, kde býval a chcel, aby s ním šla do

bytu, pričom keď mu povedala, že nejde, udrel ju pravou rukou po líci,
- v období od 15. 1. 2010 do 9. 2. 2010 v presne nezistených dňoch sa obž. H. D. trikrát telefonicky
vyhrážal K. Č., X.. XX. X. XXXX, trvalo bytom R. L., N.. J. XX/XX, že ak neprestane chodiť s E. D. B.
J., tak ho zabije,

čím mal spáchať

ad1/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 140 písm. b/ Trestného zákona,

ad2/
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

pretože skutky nie sú trestnými činmi.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20. 6. 2011 bola na Okresný súd Poprad podaná obžaloba na obvineného H. D. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d/ a § 140 písm. b/ Trestného zákona a pre
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa
24. 9. 2008 v čase okolo 20.30 hod. prišiel do zariadenia Pub Legenda, na ul. Uherovej v Poprade, kde
pri barovom pulte službukonajúcemu čašníkovi C. B.H., X.. X. X. XXXX, povedal: „Ty si mal sedieť a

tak poď von!“, čo C. B. odmietol, kde vo verbálnom útoku pokračoval slovami „ja s tebou dnes skončím,
zabijem ťa, počkaj desať minút a uvidíš!“, kde po týchto vyhrážkach zo zariadenia odišiel preč, čím u
poškodeného C. B., X.. X. X. XXXX, L. J., N.. Š. Č.. XXXX/X vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie.

Pokračovací zločin vydierania mal spáchať tak, že v období od začiatku januára 2010 do 10. 2. 2010

potom, čo sa E. D., X.. XX. X. XXXX, V. L. J., N.. Z. Č.. XXXX/XX rozhodla s obvineným ukončiť vzťah,
začal sa jej osobne, telefonicky a prostredníctvom SMS správ vyhrážať, aby sa k nemu vrátila a to tak,
že jej hovoril, že keď sa k nemu nevráti, tak ostane na svete sama, že sa postará o to, že príde o svojho
syna a rodinu, pričom
- dňa 12. 1. 2010 jej poslal SMS správu s textom „ok opýtam sa ťa jednu vec máš rada svojho malého?

Asi nie ... Nikdy som neublížil decku čo už ...“
- potom, čo zistil, že E. D. má nového priateľa, tak jej dňa 15. 1. 2010 poslal SMS správu so znením, že
zabije ju aj jej priateľa, ale najskôr mu ešte vypáli dom aj s rodinou, pričom toho istého dňa okolo 23.00
hod. v Poprade, na ul. Dostojevského, keď bola na diskotéke v Internet Café, jej odkázal, aby prišla von,
lebo ináč príde dnu a ju nasilu vytiahne von, na základe čoho E. D. vyšla na chodu, kde ju chytil rukou za

pravé rameno a proti jej vôli ju nasilu ťahal von z objektu strediska Výkrik, kde počas toho mu hovorila,
že s ním nechce ísť, aby ju pustil a neskôr aj kričala, aby jej dal pokoj a pustil ju, načo nereagoval a
stále ju nasilu ťahal k vchodu do bytovky, kde býva, pričom pri vchode, keď s ním nechcela ísť dnu, tak
jej dal tri facky dlaňou pravej ruky na ľavé líce a povedal jej, že ju dobrovoľne nepustí, v dôsledku čoho
mu povedala, že s ním domov pôjde,

- dňa 9. 2. 2010 okolo polnoci prišiel do kaviarne Tatra Time Café, ktorá sa nachádza Pod Lesom vo
Vysokých Tatrách, v ktorej v tom čase bola E. D. a povedal jej, aby si zobrala svoje veci, že ide s ním a
keď mu povedala, že nikam nejde, povedal jej, či má vypáliť bar, následne ju chytil za bundu a ťahal z
kaviarne von aj napriek tomu, že sa tomu bránila a kričala, aby ju pustil, že s ním nechce ísť, nasilu ju
vyviedol von a ťahal ju k osobnému motorovému vozidlu zn. VW Passat bielej farby, ktoré viedol J. X.,

X.. XX. X. XXXX, V. L. J., Z.. R. Č.. XXXX/XX a pri aute sa jej opýtal, či si sadne dobrovoľne alebo ju mádo auta posadiť nasilu, pričom ju odviezli do J. k trvalému bydlisku obvineného na ul. G. Č.. XX, pričom
počas jazdy sa jej vyhrážal, že keď s ním nepôjde pred bytovku, tak ju zabije a zakope na Kvetnici, a po
príchode pred bytovku na G. Č.. XX Y. J. ju obžalovaný násilím vytiahol z auta a držiac jej pravú ruku

pod ramenným kĺbom ju ťahal pred vchod do paneláku, kde býval a chcel, aby s ním šla do bytu, pričom
keď mu povedala, že nejde, udrel ju pravou rukou po líci,

- v období od 15. 1. 2010 do 9. 2. 2010 v presne nezistených dňoch sa obž. H. D. trikrát telefonicky
vyhrážal K. Č., X.. XX. X. XXXX, V. L. R. L., N.. J. XX/XX, že ak neprestane chodiť s Janou Gálovou

z Popradu, tak ho zabije.

Zo skutkov mal byť usvedčený výpoveďami poškodených C. B., E. D. C. K. Č.. Usvedčovať ho mali
aj ďalší svedkovia prítomní pri skutkoch, alebo ďalší svedkovia, ktorí o skutkoch vypovedali nepriamo.
Znalecké dokazovanie a to psychiatrické a psychologické u obžalovaného aj u poškodenej E. D. mali
byť dôkazmi podporujúcimi dôvodnosť podania obžaloby.

Samosudca po určení termínu hlavného pojednávania na základe vyjadrenia prokurátora o úvahe
právnej kvalifikácie konania obžalovaného čiastkovým útokom z 9. 2. 2010 ako zločinu vydieračského
únosu podľa § 186 Trestného zákona, vec postúpil na prejednanie senátu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20. marca 2012 obžalovaný priznal stretnutie s poškodeným B. v bare
PUP Legenda na ul. Uherovej v Poprade, kde prišiel po predchádzajúcom požití alkoholu v záujme vypiť
pohárik alkoholu po stretnutí s vtedajšou priateľkou. Toto zariadenie je asi 500 metrov od miesta jeho
bydliska a keďže bližšie nie je iné zariadenie, vybral si práve toto, do ktorého počas letných mesiacov
občas išiel posedieť s kamarátmi. Vedel, že v zariadení je zamestnaný C. B., s ktorým mal v minulosti

konflikt a za ktorý bol odsúdený dňa 23. 9. 2008 na nepodmienečný trest odňatia slobody. Po príchode do
zariadenia poškodenému oznámil toto odsúdenie, no poškodený o tom už vedel. Poškodeného vyzval,
aby s nim išiel vonku porozprávať sa, čo tento odmietol. Ich rozhovor pri bare sledovala svedkyňa B.,
ktorá stála od nich vzdialenosť asi 5 metrov, v bare bolo dosť hostí a prostredie bolo hlučné. U B.P.
nezaregistroval strach z jeho prítomnosti a z výzvy ísť vonku. V bare sa zdržal asi 5 minút, alkohol si

nežiadal, poškodenému sa nevyhrážal a z baru dobrovoľne išiel preč. Následne ich vzťah prebiehal
normálne, pri náhodných stretnutiach sa pozdravili, no minulosť nerozoberali.

K skutku kvalifikovanému ako zločin vydierania uviedol, že E. D. spoznal 6. 12. 2009, ich vzťah bol
normálny, nikdy sa neskončil, dňa 7. 1. 2012 uzavreli manželstvo. Potvrdil, že poškodená niekedy mu

slovne oznámila, že končí s nim vzťah, no nevyjadrovala sa k tomu iným spôsobom. Tieto vyjadrenia boli
ešte pred uzavretím manželstva. Pokiaľ poškodená podala trestné oznámenia pre rôzne vyhrážky, tak
tieto on nikdy nepoužil a nemal záujem ublížiť poškodenej, ani jej dieťaťu. Počas ich vzťahu poškodená
nadviazala vzťah aj s K. Č. a keď to on zistil, tak si to chcel overiť u Č., keďže poškodená mu tvrdila, že s
Č.ničnemá.KzaslaniuSMSz12.1.2010sa priznal,ozasielaníSMSdňa15.1.2010ničnevie,aletoho

dňa v neskorých nočných hodinách asi o 23.00 hod. bol v internet cafe v Poprade za poškodenou, spolu
išli vonku, ona s nim išla dobrovoľne, bez použitia akéhokoľvek násilia, išla s nim do bytu, kde on býval
so svojou matkou a 9-ročnou sestrou a u nich aj prenocovala. K stretnutiu Tatra Time cafe Pod Lesom vo
VysokýchTatráchvnoci9.2.2010,tedavčase,keďmalimedzisebounarušenývzťahuviedol,žeonišiel
tam po predchádzajúcom telefonáte s poškodenou, keď zistil, že ona je v tomto zariadení s kamarátmi.

Keďžeprichôdzipoužívalbarle,doviezolhotamautomkamarát,vzariadenívypiljedenpohárikalkoholu,
zdržal sa asi 10 minút a s poškodenou spolu odchádzali preč. Ona išla s nim dobrovoľne, auto ich
odviezlo pred činžiak, kde on býva, spolu išli do baru Admirál v Poprade, vypili čaj a po 15 minútach
odchádzali. Počas ich sedenia a rozhovoru napísala poškodená SMS pre Č. a telefonovala s nim, aby
pre ňu prišiel pred činžiak. Počas čakania prišiel Č. pred činžiak autom - taxi, ktoré riadil a spolu s

nim prišli aj dve policajné autá. Poškodená po nasadnutí k Č. išla preč, policajti skontrolovali občiansky
preukaz obžalovaného a poslali ho domov. V tento večer nepresviedčal poškodenú, aby nocovala u
nich. Poškodená používala na telefonovanie jeho telefón a on s Č. v tento večer nevolal. Použitie hrozby
násilia, násilia alebo vyhrážok v období od 15. 1. 2010 do 9. 2. 2010 poprel tak vo vzťahu ku D. ako
aj k Č.. Obdobie, v ktorom sa mal dopúšťať vydierania, podrobne popísal ako obdobie trvania vzťahu

s poškodenou, v ktorom boli momenty, keď poškodená viackrát u nich nocovala, spolu mali intímny
vzťah, poškodená ho dňa 18. 1. 2010 odviezla do nemocnice, kde bol objednaný na vyberanie skrutiek
po operačnom zákroku na oboch dolných končatinách, kedy pri chôdzi používal barle už viac než jeden
rok, hospitalizovaný bol do 20. 1. 2010 a po prepustení išiel na chatu do Tatranskej Štrby, kde večer zaním prišla poškodená, nocovala pri ňom, vyjadrovala mu lásku a nasledujúci deň podala na neho trestné
oznámenie, čo mu aj telefonicky oznámila. Po jeho vzatí do väzby pre skutky, ktoré sú predmetom tohto
trestného stíhania a následne po nastúpení vo výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, ho

poškodená navštevovala vo väzbe v Košiciach, udržiavala s nim písomný kontakt, vyznávala mu lásku a
uvádzala, že jej konanie ju mrzí, pretože ona to nemyslela vážne. Podľa jeho názoru podanie trestných
oznámení poškodenou bolo pod vplyvom Č. v záujme udržať si vzťah s poškodenou a zbaviť sa jeho.

Zo spisu vyplýva, že trestné oznámenie pre skutok z 24. 9. 2008 podal B. asi jednu hodinu potom, čo

mal byť v osobnom kontakte s obžalovaným. Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané až dňa
29. 10. 2008 a uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 24. 11. 2008 bolo obvinenému doručené až 1.
12. 2008.

Obvinený pri výsluchu dňa 20. 1. 2009 potvrdil konflikt s C. B. v minulosti a za tento incident bol odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Uviedol, že nasledujúci deň po odsúdení bol v bare

Legenda, vedel, že poškodený tam pracuje ako čašník, podišiel k pultu, kde stál poškodený, no vtedy
nemal vypité a v tejto výpovedi sa rozhodol viac nevypovedať s odôvodnením, že je mu zle. Po prerušení
výsluchu na polícii pokračoval vo výpovedi až 1. 2. 2010, kedy uviedol, že do uvedeného baru neprišiel
s nejakým záverom k osobe C. B., i keď v minulosti mali incident ohľadom bývalej priateľky. Opäť tvrdil,
že nebol pod vplyvom alkoholu, poškodenému sa nevyhrážal a z baru sa rozhodol dobrovoľne ísť preč.

Pokiaľ v bare došlo k rozhovoru medzi ním a B., tak k obsahu sa už nevedel vyjadriť.

Poškodený C. B. vypovedal dňa 23. 11. 2008, kedy potvrdil, že obžalovaný prišiel do baru pod vplyvom
alkoholu, pri bare mu vytýkal, že on ho dal sedieť a vyzval ho, aby išiel von, čo poškodený odmietol,
pretože konanie obžalovaného smerovalo k pomste a on mal strach. Vedel o incidentoch obžalovaného

s inými mužmi, sám mal s nim incident v roku 2007, kedy v inom bare obžalovaný po ňom hodil popolník,
no nezasiahol ho. Obžalovaný sa vtedy vyjadril, že večer si ho počká a s nim skončí. Keď obžalovaný
zazeral po popolníkoch, tak on za barom vystupoval vzhľadom na skúseností z minulosti z incidentu s
obžalovaným, no obžalovaný ho nenasledoval a z baru odišiel preč. Zo strachu zavolal políciu, podal
ústne oznámenie, následne bol spísať zápisnicu a na jeho požiadanie ho hliadka polície po ukončení

práce po 24.00 hod. odviezla až pred bytovku, kde býva. Pri konfrontácii dňa 3. 9. 2010 poškodený
uviedol, že na výzvu, aby išiel von, reagoval otázkou, či si to môžu vybaviť niekedy inokedy, keďže
momentálne je v práci. Poškodený si nespomínal, či mu obžalovaný ešte niečo hovoril a či sa mu
verbálne vyhrážal a nepamätal si to z dôvodu dĺžky času od skutku a taktiež aj z dôvodu, že vtedy v bare
bol hluk. Toto správanie obžalovaného u neho vzbudilo strach, no nemal obavu o život alebo zdravie.

Vo výpovedi dňa 11. 1. 2011 tvrdil, že mal strach z vyhrážok obžalovaného, že ho zabije, alebo mu
ublíži na zdraví. Po odchode obžalovaného už bol v pohode. Na hlavnom pojednávaní poškodený tvrdil,
že obžalovaný sa v bare zdržal asi 5 minút, alkohol tam nekonzumoval, nevie, či v čase príchodu do
baru mal obžalovaný požitý alkohol, určite niečo vykrikoval, no v bare bolo hlučno a on počul výzvu
obžalovaného, aby išiel vonku, že ho zbije. Z vykrikovania obžalovaného nemal veľký strach. Keď

odmietol ísť vonku, obžalovaný sa pousmial a odchádzal preč. Pokiaľ po odchode obžalovaného volal
políciu, tak to z dôvodu, že sa zľakol prítomnosti a kričania obžalovaného v bare, nebál sa o svoje
zdravie a pre istotu, aby po ceste domov, nebol niekde prítomný obžalovaný, tak požiadal políciu o
odvoz.Potvrdil,žeobžalovanýdobaruchodilobčasanepravidelne,prináhodnýchstretnutiachreagovali
na seba kývnutím hlavou a o skutku sa nerozprávali. Rozpory vo výpovediach najmä v tvrdeniach z

prípravného konania o použití vyhrážok so závažným fyzickým násilím, vysvetlil tak, že všetko v bare
nepočul, lebo bol hluk a zápisnicu v prípravnom konaní podpísal bez predchádzajúceho prečítania.

Svedkovia B. C. K. pracovali v uvedený večer v bare ako čašníci a z ich výpovedí vyplýva, že
obžalovaný počas krátkej prítomnosti v bare vykrikoval B., že ho zbije, alkohol nekonzumoval, celé

konanie obžalovaného nesledovali, pretože pracovali v obsluhe a o predchádzajúcom nedorozumení s
obžalovaným ich informoval B. až po odchode obžalovaného z baru. Hliadku polície svedkovia nevideli
a K. uviedol, že nebol dôvod na prítomnosť polície.

Výpovede týchto svedkov v prípravnom konaní sú nepresvedčivé, boli vykonané dva mesiace po skutku

a pred vznesením obvinenia boli iba formálnymi úkonmi povereného príslušníka PZ, tvorí ich súhrn
nesúvislých informácií, ktoré svedkovia získali od B. až po dobe, kedy malo dôjsť ku skutku, obsah
týchto úkonov je pre dokazovanie nepoužiteľný pre ich povrchnosť a rozpory popisovania priebehu týchmomentov, ktoré sú podstatné pre dokazovanie skutku. Súdu sa nepodarilo rozpory vo výpovediach
týchto svedkov odstrániť.

Z výpovede svedka H. B. - brata poškodeného, ktorý bol vypočutý až 11. 1. 2011 vyplýva, že sediac
v bare s kamarátmi videl, no nepočul rozhovor medzi obžalovaným a poškodeným. Až po odchode
obžalovaného ho poškodený informoval, že obžalovaný sa mu znova vyhráža, že ho zbije. Svedok bol
zrejmé informovaný o incidente z minulosti a na požiadanie poškodeného išiel pozrieť pred bar, no
obžalovaný tam nebol. Na poškodenom bolo vidieť, že je prestrašený.

Trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania bolo začaté a obvinenie vznesené H. D.
dňa 10. 2. 2010 potom, čo bol zadržaný dňa 10. 2. 2010 po podaní trestných oznámení D.Á. a Č. v dňoch
23. 1. 2010, 9. 2. 2010 a 10. 2. 2010. Kým E. D. podala tri trestné oznámenia, žiadna z týchto zápisníc
neobsahuje podstatný, podrobný a súvislý popis konania obžalovaného, ktoré z pohľadu poškodenej by
bolo v dielčich konaniach vnímané ako vydieranie, či iná trestná činnosť. Pri spísaní zápisnice o trestnom

oznámení dňa 23. 1. 2010 vôbec neuvádzala dielčie konanie zo dňa 15. 1. 2010, dňa 9. 2. 2010 o 01.25
hod. popisovala iba násilné konanie, ktoré malo byť na nej spáchané bezprostredne pred vyhotovením
tejto zápisnice a až pri doplnení zápisnice dňa 9. 2. 2010 o 17.35 hod. popísala celé obdobie od 6.
12. 2009 do 9. 2. 2010, kedy udržiavala vzťah s obžalovaným. Jej vyjadrenia svojim obsahom nie sú
podrobným popisom prežitých udalostí, ale zvýrazňovaním negatívnych vlastností obžalovaného, ktoré

nielen sama zistila, ale získala ich najmä z informácií od iných ľudí. Jej vyjadrenia nie sú spontánne,
ale prejavujú sa v nich prvky potvrdzujúce ovplyvňovanie výpovedí obžalovaným, čo aj opakovanej
vo výpovediach uviedla, ale i možného pôsobenia na jej výpovede inými osobami. O tom svedčia aj
výpovede obvineného D. pri výsluchu na súde v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na jeho vzatie do
väzby dňa 12. 2. 2010 a taktiež aj výpoveď z 10. 2. 2010 po obmedzení osobnej slobody obvineného.

Poškodená E. D. vo výpovedi z 10. 3. 2010, keď obvinený už bol vo väzbe, požiadala na polícii o spísanie
zápisnice svedka, kde svoje tvrdenia z trestných oznámení aj z výpovede dňa 10. 2. 2010 poprela a
zmenu výpovede odôvodnila tým, že ďalej nechce klamať. Poprela akýkoľvek strach, nátlak, násilie, či
vyhrážky zo strany obvineného pri jednotlivých situáciách, pred výsluchom bola riadne poučená aj v

zmysle § 127, § 131 Trestného poriadku a § 345 a § 346 Trestného zákona. Z jej výpovede vyplýva, že
udržiavalavzťahsobvinenýmiČ.,nevedelasasamarozhodnúť,každýznichsijuchceludržať,obvinený
to robil prostredníctvom telefonátov a SMS, kým Č. negatívnym a strach vyvolávajúcim hodnotením
osoby obvineného. Ovplyvňovanie Č. vo výpovediach proti obvinenému potvrdila i dňa 7. 6. 2010 pri ich
konfrontácii, vo výpovedi z 24. 8. 2010, ale i na hlavnom pojednávaní dňa 17. 7. 2012, kedy opakovane

zdôraznila, že z D. nemala strach.

Trestné oznámenie podané K. Č. dňa 10. 2. 2010 o 10.00 hod. je iba formálnym úkonom na posilnenie
presvedčivosti tvrdení E. D. o popisovaných konaniach obvineného. Napriek závažnosti situácie, v ktorej
sa mala v nočnej dobe 9. 2. 2010 ocitnúť poškodená D. v prítomnosti D. a v ktorej o pomoc mala

požiadať telefónom práve Č., ktorý požiadal o asistenciu hliadku polície, tak v zápisnici o trestnom
oznámení o tejto situácii nie je uvedené ani slovo a zápisnica obsahuje iba všeobecné, nekonkrétne
výrazy - vyhrážky zabitia, ak nebude s D. chodiť a tieto mali byť iba sprostredkované tomuto svedkovi a
následné telefonáty a vyhrážky svedkovi, pokiaľ neprestane chodiť s D., sú bez konkretizácie obsahu,
bez uvedenia času, dátumu a bez zachytenia ich obsahu. To isté vyplýva z výpovede svedka Č. zo dňa

10. 2. 2010, ktorý nemal obavy z vyjadrení obvineného, no mal obavu o E. D.. Svedok nič presvedčivé
neuviedol pri výsluchu ani dňa 7. 6. 2010 a taktiež ani pri konfrontácii. Hodnovernosť výpovede Č. z
prípravného konania bola ešte viac oslabená jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď tvrdil, že o
vyhrážkach zo strany obžalovaného vedel iba z reči D. a pokiaľ v nočnej dobe 9. 2. 2010 požiadal hliadku
polície o príchod na sídlisko Výkrik v Poprade na základe predchádzajúceho telefonátu buď D. alebo D.,

tak nepoznal situáciu, vedel, že sa tam niečo deje a po príchode videl dovtedy neznámeho muž a D.
na vzdialenosť asi 30 metrov, tento muž potreboval oporu buď z dôvodu zdravotných problémov alebo
opilosti. Nepotvrdil, či tento muž držal D. za rameno. Po nastúpení D. do auta k nemu spolu odchádzali
a policajti ostali v kontakte s D..

Ďalší svedkovia a to H. S., J. X., ani Ľ. D. nepotvrdili žiadne násilie, vyhrážky, strach poškodenej
z obžalovaného. Všetci vypovedali ku skutku, ktorým sa mal podľa obžaloby obžalovaný dopustiť
závažného násilného konania proti poškodenej v noci 9. 2. 2010.H. S. bol spolumajiteľom zariadenia, kde k skutku malo dôjsť, potvrdil príchod poškodenej do baru vo
večerných hodinách dňa 8. 2. 2010 s iným mužom, následne do baru prišiel obžalovaný, ktorý rozprával
s poškodenou a z ich rozhovoru bolo možné vycítiť narušený vzťah, no asi po 10 minútach obaja

odchádzali spolu, nebolo vidieť žiadne násilie a poškodená sa odchodu nebránila.

J. X. odviezol obžalovaného do baru v Dolnom Smokovci, kde išiel za kamarátmi a pri chôdzi používal
barle. Po odchode svedka z Tatier mu volal obžalovaný, aby sa pre neho vrátil a keď pred týmto barom
ešte čakal asi 5 minút, prišiel z baru obžalovaný aj so ženou, ktorú svedok poznal už z minulosti,

keď ju viezol na chatu do Tatranskej Štrby k obžalovanému. Oboch odviezol pred činžiak, kde býva
obžalovaný. Ich rozhovoru počas jazdy nevenoval pozornosť, i keď počul, že obžalovanému sa nepáčilo,
že poškodená bola v tomto zariadení.

Ľ. D. vedel o vzťahu svojho brata s poškodenou, ktorá mu dňa 10. 2. 2010 telefonovala a posielala SMS,
plakala a tvrdila, že udania urobené na polícii na jeho brata sú vymyslené, nepravdivé, no obsah týchto

oznámenísvedoknepoznalakeďžeobžalovanýužbolvtomtočasezadržaný,poškodenáchcela,abyjej
svedok poradil, čo má robiť, mala strach, no nie z jeho brata, ale z inej nekonkretizovanej osoby. O týchto
telefonátoch a SMS svedok informoval policajta vykonávajúceho úkonu a poskytol mu obsah SMS.

Svedkov R. D. a G. F. súd nemohol vypočuť na hlavnom pojednávaní, pretože F. sa dlhodobo zdržiava v

cudzine a D. sa zdržiava na neznámom mieste a ich predvolania opakovane boli neúspešné. Výpovede
týchto svedkov z prípravného konania súd prečítal. Opakované výsluchy svedka D. neobsahovali
žiadne presvedčivé tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné konanie obžalovaného považovať za
trestný čin. Svedok potvrdil, že žiadne vyhrážky neboli použité obžalovaným, no časti jeho konania mali
násilné prvky. Kým svedok tvrdil, že obžalovaný z baru v Dolnom Smokovci ťahal poškodenú za ruku

smerom k dverám, tak že išla po podlahe šmykom a v prípade jej odporu sa vyhrážal podpálením baru,
takéto konanie, ani vyhrážky nepotvrdila nikdy poškodená, obžalovaný, ani svedok S. ako spolumajiteľ
uvedeného baru. V ďalších výpovediach svedok D. už vyhrážky podpálením baru zovšeobecňoval,
nevedel, či tieto sa vzťahujú na bar, v ktorom sedeli a tvrdil, že z dôvodu hlasitej hudby neregistroval
celý rozhovor obžalovaného a poškodenej. Tvrdenie o násilnom ťahaní poškodenej z baru v ďalších

výpovediach zjednodušoval tým, že poškodená nechcela ísť s obžalovaným vonku a keď ju on pustil, pri
prechádzaní cez miestnosť, tak ona sa vrátila späť k pultu, zobrala si kabelku a odišla. I takéto tvrdenie
svedka bolo vyvrátené ostatnými vyššie uvádzanými výpoveďami prítomných.

Svedkyňa G. F. bola najlepšou kamarátkou poškodenej, vedela o telefonátoch a SMS obžalovaného

iba z rozprávania poškodenej a tvrdila, že obžalovaný raz zaslal aj jej SMS výhražného typu. Ona
tieto SMS nebrala vážne, nevzbudzovali u nej pocit ohrozenia a telefonáty i SMS nebrala vážne
ani poškodená, nevyjadrovala pocit ohrozenia, no Č. ju presviedčal, aby podala trestné oznámenie
vzhľadom na agresívnu povahu obžalovaného, čomu poškodená podľahla a na základe presviedčaní
Č. podala trestné oznámenie. Táto svedkyňa vedela, že obžalovaný je žiarlivý, má prchkú povahu, v

uvedenom období mal poškodenú veľmi rád, poškodená mala veľa kamarátov a stretávala sa s nimi aj
v prítomnosti obžalovaného. Vedela, že R. D. bol zaľúbený do poškodenej a zakúpil jej vecné dary. O
zmene výpovede poškodenej pred vyšetrovateľom svedkyňa vedela od poškodenej bezprostredne po
zmene výpovede. Táto svedkyňa už v prvej výpovedi dňa 24. 8. 2010, kde vyššie uvedené skutočnosti
spomínala, vyslovila aj názor, že poškodená je ľahko ovplyvniteľná, do veľkej miery bola ovplyvnená Č.,

ktorý ju stále prehováral, tomuto tlaku podľahla a reči Č. u nej vyvolali strach z obžalovaného, čo bolo
dôvodom na podávanie trestných oznámení. K zmene výpovede sa poškodená rozhodla v čase, keď
už nebola pod tlakom Č., tento sa pred ňou schovával, vypol si mobil, prestali sa stretávať a vtedy si
uvedomila, čo urobila. Podľa názoru tejto svedkyne mala z obžalovaného strach Č. a prostredníctvom
poškodenej, ktorú ovplyvnil, sa chcel zbaviť obžalovaného ako konkurenta vo vzťahu k poškodenej.

Pokiaľ obžalovaný používal vo vzťahu k poškodenej vyhrážky, tak asi chcel nimi docieliť, aby mal
poškodenú iba pre seba. Táto svedkyňa vyvrátila tvrdenia poškodenej i Č. z prípravného konania o
používaní násilia obžalovaného proti poškodenej.

ProtiobvinenémuD.bolivedenédvesamostatnétrestnéstíhaniaapredspojenímtýchtovecíbolipribratí

znalci na vypracovanie znaleckých posudkov. Znalci, ktorí vykonávali znalecké vyšetrenie obvineného
vo vzťahu k prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona v závere posudku uviedli,
že obžalovaný netrpel žiadnou duševnou chorobou. Osobnosť je emočne nestabilná, nezdržanlivá,
so sklonom konať impulzívne a bez zváženia možných následkov pri nedostatočnej sebakontrole. Odmarca 2009 sa lieči na psychiatrickej ambulancii pre depresívnu poruchu a užíva doporučené lieky, po
ktorých je jeho psychický stav zlepšený. V čase skutku dňa 24. 9. 2008 mohol v plnej miere rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania, nedopustil sa ho pod vplyvom duševnej choroby. Ovládacia schopnosť

v čase skutku bola zmenšená v nepodstatnej miere pod vplyvom alkoholu a emočne nestabilnej
osobnosti. U obvineného v rámci depresívnej dekompenzácie znalci nevylúčili ani suicidálne sklony.
Podľa znalcov je schopný v plnej miere vnímať zmysel trestného konania a pobyt na slobode môže byť
pre spoločnosť potenciálne nebezpečný. V tejto súvislosti znalci doporučili u neho nariadiť ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Iní znalci posudzovali obvineného z hľadiska psychiatrického i psychologického vo vzťahu k
zločinu vydierania. U obžalovaného zistili anomálne štrukturovanú osobnosť s disociálnymi rysmi,
so znakmi impulzivity a nezdržanlivosti. Prítomnosť duševnej choroby nebola zistená. Zmiešaná
porucha osobnosti sa prejavuje neschopnosťou prispôsobiť sa pravidlám, sťaženou kontrolou emócii,
tendenciou ku konfliktom sklonom k výbuchom hnevu, sťaženou schopnosťou kontrolovať explozívne

správanie, nestálou náladou, neschopnosťou poučiť sa z predchádzajúcej negatívnej skúseností,
nezodpovednosťou a nerešpektovaním sociálnych noriem a obvineného aj snahou pútať na seba
pozornosť, egocentrizmus a afektívnu labilitu. Obvinený chápe základné spoločenské normy a dobre sa
orientuje v sociálnych situáciách. Na zmenšenej schopnosti ovládať konanie obvineného sa podieľali
anomálne charakterové vlastnosti vyššie uvedené a rozpoznávacia schopnosť nebola znížená. Napriek

zistenému viacročnému užívaniu alkoholu neboli zistené známky závislosti na alkohole, požitie alkoholu
u neho potencuje anomálne charakterové črty, pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska znalci
nepovažujú za nebezpečný, no navrhujú mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantné z
dôvodu prítomnosti sťaženej kontroly emócií, tendencie ku konfliktom, sklonov k výbuchom hnevu,
neschopnosťou kontrolovať explozívne správanie s predpokladom, že tieto charakteristické vlastnosti

budú pretrvávať a môže sa dopúšťať trestnej činnosti a tým byť potenciálne nebezpečný pre spoločnosť.

Znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie zistili u poškodenej E. D., teraz D. - manželky obžalovaného,
zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je nestabilná s hystriónskymi rysmi a prejavuje sa sťaženou

kontrolou emócií, zameranosťou na seba, snahou pútať na seba pozornosť, zvýšenou sugestibilitou
a ovplyvniteľnosťou, náchylnosťou k angažovaniu sa v neustálych vzťahoch, sklonom k robeniu scén,
nadmernou snahou vyhnúť sa opustenosti a nejasnou predstavou o svojich cieľoch a vnútorných
preferenciách. Poškodená má tendencie k skresľovaniu detailov, k zveličovaniu a je pravdepodobné, že
jej výpovede môžu byť ovplyvnené nahováraním iných osôb. I v čase vyšetrenia znalcami mala záujem

o obvineného, snažila sa obnoviť s nim vzťah, jej výpovede mohli byť ovplyvnené Č., tieto si doplňovala
detailami, aby boli presvedčivejšie a až keď bol obvinený zadržaný, uvedomila si závažnosť následku,
súvisiaceho s jej výpoveďami. Z uvedeného vyplýva, že poškodená neočakávala a ani nechcela takýto
následok, snažila sa bagatelizovať závažnosť konania obžalovaného a nepoprela, že by udalosti, ktoré
uviedla v prvej výpovedi, sa nestali. Poruchu vnímania poškodenej znalci nezistili.

Na základe príkazu Okresného súdu Prešov č. 0Tp/702/2010 z 19. 3. 2010 na zistenie a poskytnutie
údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti za obdobie od 1. 1. 2010 do 12. 2. 2010 bolo zistené,
že telefónne číslo XXXX XXX XXX bolo vedené na obžalovaného, telefónne číslo 0949 847 217 bolo
vedené na R. D., čísla XXXX XXX XXX C. XXXX XXX XXX boli vedené na K. Č., čísla XXXX XXX XXX,

XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX boli vedené na E. D., číslo XXXX XXX XXX bolo vedené na Ľ. D.
(matku E. D.) a číslo XXXX XXX XXX používal K. Č..

Z údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti v uvedenom období vyplýva, že účastníci uvedené
čísla používali medzi sebou veľmi často, niektorí z nich touto formou komunikovali aj viac než 10-krát

denne a medzi nimi v uvedenom období boli takéto množstva rozhovorov každý deň a to nielen počas
dennej doby, ale aj v nočných hodinách.

Z uvedeného rozsiahleho záznamu je možné vyvodiť, že najčastejšie boli používané telefónne čísla
vedené na Ľ.N. D. a na obžalovaného, pričom z dôkazov je preukázané, že telefónne číslo pridelené Ľ.

D. používala jej dcéra E. D., čo aj sama uviedla pri výsluchu. Táto komunikácia prebiehala medzi E. D.
nielen s obžalovaným, ale aj s Č. C. D.. Zo zabezpečených informácií a ďalších dôkazov, najmä výpovedi
obžalovaného, D., Č. C. D. je možné vysloviť záver, že D. súbežne udržiavala viac než priateľský
kontakt s každým z nich, pričom veľa takýchto telefonických rozhovorov mala aj s ďalšími nezistenýmiúčastníkmi. Nie je teda vylúčené, že v danom čase sa ocitla v situácii, kde bola pod rôznymi vplyvmi
zo strany účastníkov rozhovorov a konala nerozvážne, pričom sa dopúšťala konaní, ktoré si následne
uvedomila, keďže zistila, že záujem o jej osobu má súbežne viac osôb. Tento záznam neobsahuje

žiadne konkrétne dôkazy, potvrdzujúce situácie a konania, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých dielčích
skutkoch a ktoré by preukázali akékoľvek násilie, jeho hrozbu, či inú ťažkú ujmu.

O aktívnych krokoch Č. smerujúcich k udržaniu si vzťahu s D. a o nerozhodnosti D. svedčí aj záznam
hliadky OO PZ Poprad zo dňa 9. 2. 2009, podľa ktorého v čase o 00.45 hod. hliadku zastavil Č., oznámil

jej ťažkú situáciu, v ktorej sa práve nachádza jeho priateľka, informácie o tejto situácii mal však mať
iba z telefonického rozhovoru a po príchode na miesto D. bola v prítomnosti obžalovaného a podávala
informácieoakomsinásilnomkonanízostranyprítomnéhomuža,ktorýjunásilímdržal,nechceljupostiť,
vyhrážal sa jej, pričom podľa nej nestalo sa to prvýkrát a v danej situácii obžalovaný sa správal k hliadke
OO PZ drzo a arogantne, no vyriešenie tejto situácie na mieste vo vzťahu k obžalovanému zo záznamu
nevyplýva. D. podala ďalšie trestné oznámenie, ktoré následne sama negovala.

Z obsahu správ, ktoré mali byť zasielané cez mobilný telefón obžalovaného pre E. D., je možné zistiť,
že v ich obsahu použil výraz „rozkopem“ určený pre Č. a jeho matku, no nič konkrétne nie je uvedené,
čo by nasvedčovalo vnútornému presvedčeniu použiť násilie, či spôsobiť ťažkú ujmu. Ďalšie SMS podľa
ich obsahu adresované D. nemožno jednoznačne povýšiť na hrozbu, násilie, či inú ťažkú ujmu, najmä,

keď je z iných dôkazov preukázané, že o udržanie vzťahu s obžalovaným mala záujem nielen D., ale
aj obžalovaný. Z ďalších SMS, ktoré mali byť zasielané D., i keď z iného telefónu pre Ľ. D. vyplýva, že
po zadržaní obžalovaného hľadala D.Y. pomoc a rady na riešenie vzniknutej situácie, v ktorej sa ocitla
nielen ona, ale i obžalovaný.

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný bol dňa 24. 9. 2008 vo večerných hodinách
v zariadení PUB Legenda na ulici Uherovej v Poprade, mal tam rozhovor s C. B. a obsah ich rozhovoru
s použitím výhražných slov adresovaných B. uvádzal iba tento svedok. Jeho opakované výpovede v
prípravnom konaní a najmä na hlavnom pojednávaní neboli presvedčivým dôkazom o obsahu vyhrážok
a najmä ich závažnosti a spôsobilosti vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie. Je pravdou, že takéto

vyjadrenie obžalovaného mohlo byť vyvolané vyhlásením odsudzujúceho rozsudku v inej trestnej veci a
to iba predchádzajúceho dňa, kde bol B. v postavení svedka a obžalovanému bol za výtržníctvo uložený
nepodmienečný trest. Nemožno však hovoriť o pomste zo strany obžalovaného, keďže z uvedeného
spisu vyplýva, že B. nevyvolal konanie obžalovaného dňa 1. 8. 2007, za ktoré bol obžalovaný odsúdený.
Vnímanie týchto vyjadrení poškodeným vzhľadom na jeho rozporné tvrdenia, ktoré sa súdu nepodarilo

odstrániť, nie je možné považovať za vážne mienené vyhrážky a najmä ich pochopenie poškodeným
ako dôvodných pre vyvolanie obáv o život a zdravie poškodeného.

Výpovede svedkov K. C. B. nie sú presvedčivé. Z týchto výpovedí vyplýva, že situáciou v hlučnom
zariadení, ich pracovným vyťažením v obsluhe a činnosťou čiastočne aj za barovým pultom bolo

ovplyvnené ich vnímanie situácie okolo jedného hosťa, ktorý komunikoval z ich kolegom B.. O tomto
hosťovisauvedenísvedkoviadozvedeliažnásledneodB.aprvkycharakterovýchvlastnostítohtohosťa,
ktoré získali iba od B. a nie z vlastného poznania, sa prejavili v následných výpovediach týchto svedkov
v prípravnom konaní.

Obdobné, hlučné, arogantné a agresívne správanie sa hostí v takýchto zariadeniach podľa názoru súdu
nie je ničím výnimočným a personál v pracovnej činnosti s týmto žije denne na pracovisku. Pokiaľ by
B. mal strach z konania obžalovaného, tak mal možnosť sa obrátiť minimálne na svojho brata, ktorý v
zariadení sedel s kamarátmi.

Poškodený po odchode obžalovaného zavolal na políciu, následne už v tento večer po skutku podal
trestné oznámenie a po ukončení práce ho policajti odviezli až k činžiaku. V nasledujúcom období
obžalovaný nevyhľadával príležitosť na kontakt s poškodeným, i keď nemusel vedieť o informovaní
policajtov o obsahu ich kontaktu pri bare a ani o asistencii polície pri odvoze B., pretože trestné stíhanie
pre tento skutok bolo začaté až 29. 10. 2008 a aj obvinenie bolo vznesené v tento deň a uznesenie bolo

obvinenému doručené až 1. 12. 2008.

Z dôkazov vyplýva, že poškodený mohol nesprávne vyhodnotiť vzniknutú situáciu, výrazy použité
obžalovaným vnímal zveličene a toto vyvolalo u neho prehnaný a možno aj bezdôvodný strach. Ktomu určite prispeli i jeho zážitky z konania obžalovaného v minulosti. Rozpory v tvrdeniach svedkov
i poškodeného o konkrétnych vyhrážkach, či vulgárnych výrazoch, pousmiatie sa obžalovaného pred
dobrovoľným odchodom zo zariadenia, čo potvrdil práve poškodený, oslabujú intenzitu a spôsobilosť

výrazov vzbudiť dôvodnú obavu poškodeného a vážnosť vyslovených výrazov. I svedok K. uviedol na
hlavnom pojednávaní, že situácia v bare si nevyžadovala prítomnosť polície.

Podľa názoru súdu nie je možné jednoznačne vysloviť záver, že obžalovaným použité výrazy
mali pôsobiť ako vyhrážky a že obžalovaný nimi sledoval svoje povýšenie nad iných prítomných

a týmto správaním chcel na seba upútať pozornosť, čo sú vlastnosti jeho osobnosti, ktoré sú
preukázané psychiatrickým i psychologickým vyšetrením, výpoveďami svedkov i obsahom spisov o
predchádzajúcich odsúdeniach, či priestupkových rozhodnutí.

Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie má súd za to, že v konaní obžalovaného, ktoré je
kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d/ Trestného zákona

chýba subjektívna stránka prečinu. Popísané konanie obžalovaného by bolo možné kvalifikovať ako
priestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49Zákonaopriestupkoch,noodspáchaniaskutku
už prešla doba viac ako päť rokov a priestupok je premlčaný.

Konanie kvalifikované ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal

dopúšťať dielčími konaniami od 12. 1. 2010 do 9. 2. 2010, bolo rozsiahlym dokazovaním, najmä na
hlavnom pojednávaní vyvrátené. Z dôkazov vyplýva, že počas trvania mileneckého vzťahu od začiatku
decembra 2009 nežila poškodená D.Á. s obžalovaným iba v harmonickom, ale aj narušenom vzťahu. Na
tento vzťah, ktorý trval iba krátku dobu, mali vplyv aj ďalšie vzťahy a udržiavanie kontaktov poškodenou
aj s ďalšími osobami, pričom nešlo iba o bežné, kamarátske vzťahy.

Pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov vyššie uvedených, ale aj v ich vzájomných súvislostiach bolo
preukázané, že viacstranné vzťahy sa stali pre poškodenú neriešiteľné, keďže každá osoba zaujímajúca
sa o udržanie vzťahu s poškodenou, riešila ochranu tohto vzťahu iným spôsobom a na tieto spôsoby
súd poukázal už vyššie. Kým obžalovaný pôsobil na poškodenú častým záujmom byť s ňou v osobnom

kontakte čo najčastejšie a tieto kontakty dopĺňal telefonátmi a SMS, ktoré mohli obsahovať aj vulgarizmy,
tak Č. to riešil ovplyvňovaním poškodenej využívaním informácií o negatívnych charakterových
vlastnostiach obžalovaného a o konaniach, ktorých sa dopúšťal v rôznych spoločenských zariadeniach
a ktoré boli riešené ako priestupky, trestné činy alebo neboli vôbec riešené. Práve tieto ovplyvňovania
Č. vyvolali u D. strach z obžalovaného i keď predtým ich poškodená vnímala ako neškodné texty SMS,

či správania sa obžalovaného v osobných kontaktoch alebo pri telefonických rozhovoroch. Svedčia o
tom zmenené výpovede D., ale i Č., D., F. a taktiež aj čas od spáchania jednotlivých konaní po podanie
trestných oznámení a to najmä k SMS z 12. 1. 2010, ktorá mala byť dielčím skutkom zločinu vydierania
a o tomto podala D. trestné oznámenie až 23. 1. 2010. K skutku z 15. 1. 2010 podala trestné oznámenie
až 9. 2. 2010 a to až potom, čo podala trestné oznámenie za konanie obžalovaného v nočnej dobe z 8.

2. na 9. 2. 2010, no i to pod vplyvom ďalších osôb.

Vyššie uvedené potvrdzuje, že Č. podal trestné oznámenie dňa 10. 2. 2010 za konanie, ktorého sa mal
proti nemu dopúšťať obžalovaný už v čase od 15. 1. 2010 do 9. 2. 2010, no okrem jednej SMS s textom
„K. M. heh prv za nim idem mamu mu rozkopem a potom jeho heh smrad vo vagonke robi“ súd nemal

preukázané žiadnymi dôkazmi, že obžalovaný sa dopúšťal vydierania vo vzťahu k K. Č..

Oproti výpovediam, ktorými D. usvedčovala obžalovaného zo spáchania vydierania a to pri podaní
trestných oznámení a následných výpovedí, boli už v prípravnom konaní jej tieto výpovede vyvrátené
následnými výpoveďami, konfrontáciami a výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Dôvody zmeny

výpovede vyplývajú nielen z výpovede poškodenej, ale i z výpovede svedka Ľ. D.Á., svedkyne F.. Týmito
dôvodmi bolo uvedomenie si vzniknutých následkov a to trestného stíhania, zadržania a vzatia do väzby
D. na základe jej výpovedí a trestných oznámení podaných spolu s Č..

Spôsoby vydierania uvedené v jednotlivých dielčich skutkoch neboli preukázané žiadnym dôkazom.

Text SMS z 12. 1. 2010 nemá jednoznačne charakter hrozby násilia, či inej ťažkej ujmy, pokiaľ nie sú
preukázané ďalšie súvislosti s napísaním tejto správy. Text SMS z 15. 1. 2010 nie je nikde zachytený,
vyplýva iba z výpovedí a násilné konanie obžalovaného dňa 15. 1. 2010 v Internet Café v Poprade
vyvrátila nielen D., ale i svedkyňa F., ktorá bola s ňou prítomná v tomto zariadení a konanie dňa 9. 2.2010 v Tatra Time Café vo Vysokých Tatrách nebolo preukázané tak ako to uvádza obžaloba, konania
obžalovaného uvedené v obžalobe neobsahujú konkrétne znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania.
Vo vzťahu ku konaniu z 9. 2. 2010, ktoré podľa následného vyjadreného názoru prokurátora by malo

byť kvalifikované ako zločin vydieračského únosu podľa § 186 Trestného zákona, je potrebné uviesť, že
po právnej, ani po skutkovej stránke znaky tohto zločinu neboli preukázané v žiadnom štádiu trestného
stíhania, neboli potvrdené žiadnym dôkazom a jedine výpoveď plná rozporov, ktorú uviedol svedok D.
v prípravnom konaní obsahovala prvky násilného konania, ktoré zadaných podmienok, aké boli známe
v uvedenom čase v tomto zariadení nebolo ani reálne, pričom výpoveď tohto svedka bola vyvrátená

samotnou D. a ďalšími prítomnými svedkami a obžalovaným, na čo súd poukazuje v predchádzajúcich
vyhodnotených dôkazoch.

U skutku kvalifikovaného v obžalobe ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona neboli
preukázané subjektívna, ani objektívna stránka. Nevhodné správanie sa obžalovaného u D., či obsah
SMS jej zaslanej, kde spomína jej maloleté dieťa, či vzťah s Č. by bolo možné kvalifikovať ako priestupok

proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 Zákona o priestupkoch, pokiaľ by neuplynula premlčacia
doba.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný pre trestnú
činnosť s použitím fyzickej sily. Z dôkazov vyplýva, že obžalovaný má prchkú povahu, má sklony k

agresívnemu správaniu,čoho výsledkom boli ikonania, ktoré boli prejednávané v priestupkovom konaní.

Negatívne vlastnosti obžalovaného, odsúdenia a priestupkové konania nemôžu byť samé o sebe
dôvodom na uznanie viny zo skutkov, ktoré boli uvedené v obžalobe, pokiaľ neboli naplnené znaky
skutkových podstát týchto trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.