Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204500
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419204500.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: T. F., U..
XX.XX.XXXX, R. H. E. XXX, zast.: JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, so sídlom Štefánikova 47,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ K. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. A. XXXX/XX, R., F..Č.. R. U. O. Č.. XXX,
H. Ú., 2/ K. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. M.Č. Ú. XXX/XXX, R., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. januára 2020 č.k. 19C
34/2019-50 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že
žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa domáhala zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie L. H., obec Bratislava, mestská časť Karlova

Ves, okres Bratislava IV- k pozemku, parcelné číslo XXX o výmere 79 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, - k pozemku, parc. č. XXX/X o výmere 435 m2, druh pozemku: záhrada, k pozemku,
parc. č. XXXX/X o výmere 140 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve
žalovanej 1/ v podiele 1 a vo vlastníctve žalovaného 2/ v podiele 1, v jej prospech, a to za účelom
zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 29.137 Eur s príslušenstvom z titulu jej nároku na náhradu trov
konania, ktoré jej voči žalovaným vznikli v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.

zn. 12C/207/2008 a v druhoinštančnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
4Co/75/2017; alebo alternatívne nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie L.
H., obec Bratislava, mestská časť Karlova Ves, okres Bratislava IV, k pozemku, parc. č. XXX o výmere
79 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku, parc. č. XXX/X o výmere 435 m2, druh
pozemku: záhrada, k pozemku, parc. č. XXXX/X o výmere 140 m2, druh pozemku -zastavaná plocha a

nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej 1/ v podiele 1 a vo vlastníctve žalovaného 2/ v podiele 1, v jej
prospech, a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 4.250,57 Eur s príslušenstvom z titulu
jej nároku na náhradu trov konania, ktoré jej voči žalovaným vznikli v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 12C/207/2008 a v druhoinštančnom konaní vedenom na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 4Co/75/2017. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa zdôvodnila tým, že Okresný
súd Bratislava IV uložil dňa 02.12.2019 uznesením č.k. 12C/207/2008-502 povinnosť žalovaným (vpôvodnom konaní žalobcov) zaplatiť žalobkyni (v pôvodnom konaní žalovanej) náhradu trov konania vo
výške 4.250,57 Eur. Zároveň žalobkyňa uviedla, že v tomto vyčíslení súd nesprávne posúdil predmet
sporu, a teda základnú sadzbu za jeden úkon určil nesprávne, čím značne znížil celkové vyčíslenie

trov. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa v zákonnej lehote podala sťažnosť s tým, že žiada riadnu
náhradu trov konania tak, ako má byť hradená podľa zákona, a ako bola vyčíslená právnou zástupkyňou,
teda uvedené uznesenie doposiaľ nie je právoplatné. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 16.12.2019 bola
telefonicky kontaktovaná právnym zástupcom žalovaných, ktorý jej oznámil, že žalovaní nemajú žiadny
majetok a žiadajú splácať trovy konania v minimálnych splátkach mesačne, s čím nesúhlasí. Žalovaní

nadobudli aj vďaka nej do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX OÚ Bratislava, Katastrálny
odbor, KÚ L. H., a teda nie je pravdivé ich tvrdenie o nemajetnosti. Podľa názoru žalobkyne je na základe
vyjadrení žalovaných na pojednávaní v konaní sp. zn. 12C/207/2008, ako aj z vyjadrenia ich právneho
zástupcu počas telefonického rozhovoru dňa 16.12.2019 zrejmé, že sa žalovaní snažia vyhnúť riadnemu
zaplateniutrovkonania.Spoukazomnasprávaniežalovanýchexistujepodľažalobkynedôvodnáobava,
že sa žalovaní pokúsia majetku zbaviť, aby nemuseli uhradiť trovy uvedeného 10-ročného súdneho

sporu.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 343 ods. 1, 2, § 343, § 326 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Konštatoval, že základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú návrh,
spôsobilý predmet záložného práva, peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia
exekúcie. Úlohou návrhu je osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky) a
nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Účelom predmetného zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť
možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, je preto povinnosťou

žalobkyne poskytnúť také dôkazy, ktoré tento legitímny cieľ jednoznačne osvedčia. Zabezpečovacie
opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú
pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva
dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky

skutočnosti,ktorésúpredpokladomprejehonariadenie.Ohrozenieexekúciesavzťahujenavykonateľné
súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v
čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou
úspešnosti návrhu a súd môže zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa poskytnúť žalobcovi ochranu z uvedeného dôvodu aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie

má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania, ako je tomu aj v
danom prípade.
Pri absencii exekučného titulu však musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či žalobca ako navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť chráneného nároku. Tento zákonný
predpoklad žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že súd v konaní sp. zn. 12C/207/2008 vydal uznesenie

č.k. 12C/207/2008-502, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo
výške 4.250,57 Eur, pričom uvedené uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Samotný dlh však
nemôžebezďalšiehobyťdôvodomnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Medziskutočnosti,ktoré
osvedčujú, že exekúcia je ohrozená, patrí predovšetkým také konanie žalovaných, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou

mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery.

5. Uviedol, že vo všeobecnosti súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených
sporovou stranou, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným

výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti skutočností obsiahnutých v návrhu.

6. Žalobkyňa ako navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia musí tak tvrdiť a osvedčiť objektívny
stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi žalovaných, v dôsledku ktorých dochádza
k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám ich majetkovej podstaty vyvolávajúcimi

odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený alebo sťažený.
Obava z ohrozenia je taký objektívny stav, ktorý oprávnenú núti, aby žiadala o zabezpečenie budúcej
exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Oprávnená musí tvrdiť a osvedčiť, že povinní konajú
(robia právne alebo faktické úkony) tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiualebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ohrozenie sa musí týkať
majetku povinných, ktorý podlieha exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Žalobkyňa však
podľa názoru súdu neosvedčila také úkony žalovaných, ktoré by postihovali ich exekvovateľný majetok,

ani také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto marí, sťaží alebo
znemožní exekúcia.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s
doloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie skutočnosti tvrdené žalobkyňou vyhodnotil tak, že

v danom prípade obava z ohrozenia exekúcie nie je odôvodnená, keďže len z uvedených tvrdení
nemožno dospieť k záveru, že by žalovaní realizovali také faktické alebo právne úkony, ktoré by
smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že sa žalovaní
zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej
hodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobkyňou a žalovanými. Žalobkyňa síce v návrhu podrobne opísala skutkový stav a osvedčila

existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovaným, avšak žiadnym spôsobom v zmysle vyššie
uvedeného neosvedčila dôvodnosť zriadenia záložného práva na majetok žalovaných, ako ani obavu,
že by exekúcia mohla byť ohrozená. Tvrdenia žalobkyne, že skutkové okolnosti spočívajúce v údajných
opakovaných ústnych vyjadreniach žalovaných o ich nemajetnosti vyústili do obavy, že postavenie
žalobkyne ako veriteľky sa relevantne zoslabilo, súd vyhodnotil ako nepresvedčivé. Žalobkyňa v návrhu

žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaní fakticky vyvíjajú takú činnosť, ktorou by zmenšovali
svoj majetok a ohrozovali jej postavenie ako veriteľky. Nemal za osvedčené, že by žalovaní reálne
vyvinuli činnosť smerujúcu k zmenšeniu majetku spočívajúcu v predaji uvedenej nehnuteľnosti. Samotné
údajné vyjadrenia žalovaných nemožno podľa neho považovať za konanie spôsobilé vzbudzovať obavu
ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobkyňa je povinná dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti

ňou navrhovaného návrhu a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo však vzhľadom na uvedené
v tomto konaní splnené nebolo. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobkyne tak,
že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia. Žalobkyňa popísaným skutkovým stavom neosvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená,
teda podaným návrhom neosvedčila základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

spočívajúce v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Po vyhodnotení opísaných rozhodujúcich
skutočností a predložených dôkazov, odôvodňujúcich podľa žalobkyne obavu, že exekúcia bude
ohrozená vyhodnotil jej návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodný a tento zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s

odôvodnením, že nakoľko žalobkyňa bola v konaní neúspešná, skúmal, či žalovaným vznikli trovy
konania a keďže z obsahu spisu mu vyplynulo, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, žiadnej zo
strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9.Protitomutouzneseniupodalavzákonnejlehoteprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneodvolanie

žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (zrejme mal na mysli
zmeniť) a zriadiť k ňou označeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných záložné právo v jej
prospech, a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 29 137 Eur s príslušenstvom alebo
za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 4 250,57 Eur. Nestotožnila sa s názorom súdu
prvej inštancie, že musí osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi

žalovaných, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám ich
majetkovej podstaty, ktorý názor považovala za v rozpore s platnou judikatúrou, ktorá je podľa nej
práve opačného názoru, hovoriac síce o neodkladných opatreniach, ale vzťahujúca sa rovnako aj na
zabezpečovacieopatrenia.Podľatejtojudikatúryvydanierozhodnutiaozabezpečovacomopatrenínieje
možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu

žalovaných vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Uviedla, že vyčkávaním na
prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom by
už ochrana vo vzťahu k žalobkyni bola znížená, ktorý názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 3Co 337/2009. Mala za to, že postup súdu nemôže nevydaním zabezpečovacieho
opatrenia žiadnym spôsobom poškodiť žalovaných, pokiaľ nechcú nehnuteľnosť scudziť. Takýto postup

ju však absolútne poškodzuje, keď v prípade scudzenia nehnuteľnosti nebude mať z čoho uspokojiť
svoj nárok. Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.
5Co 278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 44/2015. Uviedla, že úmysel žalovaných ako
ich bezprostredný vnútorný vzťah k istému právnemu následku je pre ňu v tomto prípade osvedčiteľnýlen s nepomernými ťažkosťami a požiadavka dôsledného preukázania úmyslu žalovaných by mohla
v tomto prípade viesť k nemožnosti dosiahnutia zabezpečovacieho opatrenia a zriadenia záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam v jej prospech. Z praktického hľadiska považovala v niektorých

prípadochúmyselkonajúcejosobyzarozpoznateľnýažvštádiu,keďužtomutoúkonunemožnozabrániť
z dôvodu, že jeho právne účinky už nastali alebo v najbližšej dobe ešte len nastanú, čo môže viesť k
zhoršeniu jej právneho postavenia. Aj napriek tomu, že je pre ňu takmer nemožné dôsledne preukázať
úmysel žalovaných, ich správanie sa a ich predchádzajúce úkony osvedčujú, že vykonali všetky kroky,
aby mohli okamžite scudziť nehnuteľnosť a môže dôjsť k reálnemu ohrozeniu exekúcie. Mala za to,

že úmysel žalovaných disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami osvedčujú aj ich faktické a právne
úkony vedúce k odstráneniu práva doživotného užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
okres Bratislava IV, k.ú. L. H. v prospech M. T., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, no vecné bremeno v
podobe práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností bola na LV č. XXXX, zapísané ešte
ďalších 9 rokov po jeho smrti. Poukázala na to, že žalovaní až v roku 2018 vykonali kroky na vymazanie
tohto bremena, čo nepochybne svedčí o tom, že sa pripravujú na manipuláciu, resp. prevod vlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam, keďže dovtedy im to 9 rokov neprekážalo a nezaoberali sa touto
otázkou. Takýmto spôsobom žalovaní odstránili jedinú prekážku, ktorá bránila vykonať fakticky prevod
nehnuteľností, a teda v zmysle požiadavky súdu sa toto dá považovať za faktický krok smerujúci k
scudzeniu nehnuteľností. Žalobkyňa mala za to, že keď už nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres
BratislavaIV,L.H.niesúzaťaženéžiadnymvecnýmbremenom,žalovanýmužničnebránivdisponovaní

s nimi jediným úkonom, čo by mohlo viesť k ohrozeniu, sťaženiu, dokonca až k zmareniu prípadnej
exekúcie. K odvolaniu žalobkyňa doložila LV č. XXXX.

10. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia označili za nepravdivé, vymyslené, resp. účelovo vytrhnuté z kontextu.
Uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by sa boli vyjadrili, že by mali byť nemajetní. Napriek tomu, že
sú presvedčení o tom, že žalobkyňa oklamala ich strýka M. T. a privlastnila si jeho majetok, čo strýko
sám ako pôvodný žalobca napadol v súdnom konaní, do ktorého dodatočne vstúpili ako jeho dedičia,
rešpektujú rozhodnutie súdu a rovnako sú si vedomí povinnosti znášať trovy predmetného konania

po tom, ako budú právoplatne priznané. Snahu žalobkyne zabezpečovacím opatrením zablokovať
ich nehnuteľný majetok v hodnote niekoľko stotisíc eur na neopodstatnené zabezpečenie nepomerne
rádovo nižšej pohľadávky z titulu okresným súdom priznaných trov vo výške 4 250,57 Eur vnímajú ako
pomstu žalobkyne. Uviedli tiež, že v súčasnosti majú dostatok aj hnuteľného majetku, ako aj peňažných
prostriedkov postačujúcich na prípadné splatenie ich záväzkov po tom, ako budú splatné. Nesúhlasili s

názorom žalobkyne, podľa ktorého zablokovanie majetku kvôli nepomerne nižšej budúcej pohľadávke
je „bez právneho významu, ak nemajú úmysel tieto nehnuteľnosti scudzovať“. Akékoľvek nedôvodné
zaťažovanie ich majetku podľa nich zasahuje do ich základných ústavných práv ako vlastníkov.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379,

§ 380 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

15. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči

dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť aexistenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude
zmarená.

16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva

garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3
CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

17. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže

vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento
peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

18. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Zabezpečovacím opatrením môže
súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobkyňou
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovaným. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové

pomery.

20. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila, že bez
nariadenia ňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči
žalovaným ohrozená a že táto hrozba reálne a bezprostredne hrozí, teda neboli splnené podmienky

pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v dôsledku reálne existujúcej alebo hroziacej jej ujmy, ani
ohrozenia prípadnej exekúcie a v celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie
(§ 387 ods. 2 CSP) s tým, že ani existenciu právoplatne ustálenej výšky pohľadávky žalobkyňa
neosvedčila. Sama žalobkyňa totiž v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako svoju
peňažnú pohľadávku voči žalovaným uviedla pohľadávku z titulu jej nároku na náhradu trov konania vo

výške 4 250,57 Eur vzniknutý jej na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2.12.2019
č.k. 12C 207/2008-502 s tým, že toto uznesenie nie je právoplatné, nakoľko podala voči nemu sťažnosť,
keďže má za to, že tieto trovy by jej mali byť priznané vo výške 29 137 Eur, z ktorého dôvodu, ani výška
nároku voči žalovaným ako peňažná pohľadávka žalobkyne voči nim nie je zatiaľ ustálená a doposiaľ
priznaná suma by bola navyše aj v zjavnom nepomere k ňou navrhovanému zabezpečovaciemu

opatreniu, pričom pohľadávku voči dlžníkovi možno uspokojiť výkonom tohto záložného práva až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.21. Preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. V časti nároku na náhradu trov konania odvolací súd uznesenie súdi prvej inštancie ako vo výroku
nesprávne podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 255 ods. 1
CSP, avšak v rozpore s ním vecne výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil a keďže žalovaní
1/ a 2/ boli v prvoinštančnom konaní plne úspešní, avšak žiadne trovy im nevznikli, nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania im nepriznal.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).