Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219138
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117219138.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: T. F., O.. XX.XX.XXXX,

V. U. XXX, zastúpený Občianskym združením Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa č. 12,
082 71 Lipany, IČO: 50 951 947, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.126,24 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.126,24 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 7Csp/227/2017 - 162 zo dňa 12.03.2018 súd
žalobu žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd mal za preukázané, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu
premlčaný, keďže poslednú splátku úveru zaplatil žalovanému dňa 24.12.2014 a 24.11.2014. Dvojročná
premlčacia subjektívna lehota uplynula dňom 25.12.2016 a 25.11.2016, pričom žaloba bola na súd
doručená dňa 04.08.2017. Súd zároveň vyslovil, že nemožno súhlasiť s názorom zástupcu žalobcu,

že v tomto prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu. Dôkazné bremeno o úmysle
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bolo na žalobcovi. Priamy úmysel preukázať v
tomtoprípadenebolomožné,aonepriamyúmyselidevtedy,akžalovanýnechcelpriamosabezdôvodne
obohatiť, ale pre prípad že k tomu dôjde, je s ním uzrozumený.
3. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 12Co/25/2018 - 211 zo dňa 07.02.2019 bol
zrušený rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd nesúhlasil a nestotožnil
sa s tvrdením súdu prvej inštancie o potrebe začatia počítania dvojročnej subjektívnej premlčacej doby

od momentu úhrady poslednej splátky žalobcom. Odvolací súd poukázal na zjednocujúce stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.02.2018.
Zároveň uviedol, že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa mal žalobca podľa
svojho tvrdenia dozvedieť už pri prvej porade s právnym zástupcom. Krajský súd v Prešove uložil súdu
1. stupňa vec znovu prejednať, poskytnúť princípu ochrany slabšej zmluvnej strany ochranu, podrobiť
zmluvu z predmetu sporu súdnej kontrole a na základe toho ustáliť či, ak áno, potom v akej výške a
akou formou došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu a opätovne

v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnúť.
4. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie
vypočutím žalobcu a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 03.08.2017, Zmluvami o úvere čísloXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX R. XXXXXXXXXX, ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 30.05.2012 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva

o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo
výške 1.500 Eur. Žalovaný poskytol žalobcovi úver iba vo výške 1.132,51 Eur po odrátaní poplatku za
poskytnutie služby vo výške 367,49 Eur. Žalobca sa tento úver zaviazal splácať v štyridsiatich ôsmich
mesačných splátkach po 77,05 Eur. Z karty klienta k tejto zmluve číslo XXXXXXXXXX mal súd za
preukázané, že žalobca poslednú splátku zaplatil žalovanému dňa 24.12.2014 vo výške 33,14 Eur.

6. Dňa 18.06.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 480 Eur, ktorý mal splácať
v mesačných splátkach po 24,66 Eur. Z poskytnutého úveru žalovaný poskytol žalobcovi úver iba
vo výške 362,26 Eur. Z karty splátok k tejto zmluve číslo XXXXXXXXXX mal súd za preukázané, že
poslednú platbu zaplatil žalobca žalovanému dňa 24.11.2014 vo výške 23,44 Eur.
7. Dňa 20.09.2012 bola medzi žalobcom žalovaným uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere číslo

XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500 Eur.
Žalovaný však odrátal poplatok za poskytnutie služby vo výške 367,49 Eur a žalobcovi tak poskytol
skutočnú výšku úveru iba v sume 1.132,51 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 48 splátkach po
77,05 Eur. Z karty splátok k tejto zmluve mal súd za preukázané, že poslednú platbu vo výške 50,84
Eur, zaplatil žalobca žalovanému dňa 24.12.2014.

8. Dňa 20.09.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná Zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX, na základe ktorej zo strany žalovaného mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške
1.500 Eur. Žalovaný však odrátal sumu poplatku za poskytnutie služby vo výške 367,49 Eur a z tohto
dôvodu poskytol žalobcovi iba úver vo výške 1.132,51 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 48
mesačných splátkach po 77,05 Eur. Z karty splátok k tejto zmluve číslo XXXXXXXXXX mal súd za

preukázané, že poslednú splátku úveru zaplatil žalobca žalovanému dňa 24.11.2014 vo výške 63,14 Eur.
9. Súd vo veci vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že so žalovaným uzatvoril celkovo štyri zmluvy o
úvere, nakoľko si potreboval kúpiť chladničku s mrazákom ako aj finančné prostriedky chcel použiť na
refinancovanie úveru. Zmluvu so žalovaným uzatváral v Lipanoch. Pracovníčke žalovaného povedal, že
potrebuje približne sumu 5.000 Eur, pričom ona mu na podpísanie dala podpísať celkovo štyri zmluvy.

Následne mu prišla oveľa nižšia suma, ako bola v zmluvách. Pracovníčky žalovaného sa preto opýtal,
prečomuneprišlasuma,ktorábolauvedenávúverovýchzmluvách,načomupovedala,že stiahlinejaké
poplatky. Pravidelne žalovanému splácal tieto úvery, rovnako si v banke v Slovenskej sporiteľni zriadil
trvalý príkaz. Zmluvy o úvere čítal, nerozumel jej. Neskôr sa obrátil na spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., aby mu poskytli úver za účelom vyplatenia úveru žalovanému. Pani zo spoločnosti žalovaného

mu oznámila, že koľko je dlžný, takýto úver si zobral zo Slovenskej sporiteľne a žalovanému dlžnú
sumu zaplatil. Potom bol veľmi prekvapený, keď mu dňa 25.11.2014 prišiel rozhodcovský rozsudok.
NásledneOkresnýsúdPrešovdňa22.09.2016vydalexekútoroviL..P.poverenienavykonanieexekúcie.
Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 02.10.2017.
10. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12.03.2018 považoval námietku premlčania vznesenú

žalovaným v celom rozsahu za nedôvodnú, poukázal na to, že v tomto prípade je potrebné aplikovať
10 ročnú premlčaciu dobu. Zároveň uviedol, že úrok uvedený v úverovej zmluve je v rozpore s dobými
mravmi. To všetko spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmluva nemá náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Všeobecné obchodné podmienky žalovaného sú písané
veľmi malým drobným písmom, pre spotrebiteľa sú nezrozumiteľné.

11. Súd na pojednávaní dňa 22.05. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného ako aj jeho právneho
zástupu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 07.03.2018.
Súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ako aj jeho právneho
zástupcu.
12. Súd opätovne vypočul žalobcu na pojednávaní dňa 22.05.2019, ktorý na otázku súdu kedy sa

dozvedel, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, že úvery, ktoré mu poskytol žalovaný preplatil a
teda kedy zistil, že má nárok na vrátenie preplatených súm úveru z dôvodu, že zmluvy ktoré uzatvoril
so spoločnosťou Profi Credit neobsahujú obligatórne náležitosti, uviedol, že to bolo niekedy na prelome
rokov 2016 a 2017, keď pán L.. U.ák prišiel k nemu domov, predložil mu zmluvy o úvere, ktoré mal
uzatvorené so žalovaným. P.Á. L.. U. ich posúdil a povedal, že sú nesprávne, sú zlé a že má nárok

na vrátenie preplatených súm. Bolo to v roku 2017. Následne pánovi L.. U., združeniu udelil plnú moc
a podal v roku 2017 žalobu. Zároveň žalovaný mu zablokoval celý účet, má tam vysokú finančnú
hotovosť. Tento účet je zo strany Profi Creditu zablokovaný z dôvodu, že si myslia, že má nedoplatok na
týchto úveroch. Žalobca uviedol, že v prípade, ak chcete úver od spoločnosti Profi Credit a prídete napobočku k žalovanému, zaujíma ich, či ste zamestnaný, to je základná podmienka pre poskytnutie úveru.
Následne ľuďom dajú množstvo dokumentov na podpis, kde ukážu miesta kde, čo sa má podpísať.
Povedia, akú chcete výšku úveru a aká bude výška splátky. Pokiaľ ide o rozhodcovské zmluvy, obdobne

bol takýto postup kde, čo má byť podpísané. Žalobca ďalej uviedol, že nevie, aký je rozdiel medzi
Okresným súdom Prešov a arbitrážnym súdom. Pokiaľ ide o podpísané rozhodcovské zmluvy, žalobca
uviedol,žemuvysvetlenéničnebolo.Mallistinyibapodpísať.Nebolimuvysvetlenénásledkypodpísania
rozhodcovskej zmluvy, a ani to, že jeho vec v prípade nesplatenia úveru bude prejednávať arbitrážny
súd so sídlom v Bratislave.

13. Z prehľadu splátok mal súd jednoznačne za preukázané, že zo Zmluvy číslo XXXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 30.05.2012 bol zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver po odrátaní poplatku
vo výške 367,49 Eur iba v sume 1.132,51 Eur, z ktorej žalobca poukázal žalovanému sumu vo výške
2.267,59 Eur.

14. Zo zmluvy číslo XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 18.06.2012 poskytol žalovaný žalobcovi úver iba vo

výške362,26Eur,keďžeodrátalsumupoplatku117,74Euraztohtoúverupoukázalžalobcažalovanému
platby vo výške 713,62 Eur.

15. Zo zmluvy uzatvorenej dňa 20.09.2012 číslo XXXXXXXXXX poskytol žalovaný žalobcovi úver iba
vo výške 1.132,51 Eur po odrátaní poplatku 367,49 Eur, z ktorej žalobca poukázal žalovanému sumu

2.069,53 Eur. Poslednú štvrtú zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 20.09.2012 číslo
XXXXXXXXXX, poukázal žalovaný žalobcovi sumu 1.132,51 Eur, z toho čo odrátal z výšky úveru sumu
poplatku 367,49 Eur. Titulom tohto úveru zaplatil žalobca v prospech účtu žalovaného sumu 1.835,29
Eur.

16. Dňa 31.05.2012 uzatvoril žalobca a žalovaný Rozhodcovskú zmluvu číslo 8500012471, dňa
18.06.2012 Rozhodcovskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, dňa 20.09.2012 Rozhodcovskú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX a dňa 20.09.2012 Rozhodcovskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktoré boli predložené
na samostatnej listine, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca a žalovaný potvrdzujú a súhlasia s
uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Na základe článku 5 týchto rozhodcovských zmlúv, akékoľvek

spory, nezrovnalosti alebo nároky mal prejednať Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration
court, s.r.o. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach poukázal a vzniesol námietku veci právoplatne
rozhodnutej res iudicata na základe toho, že dňa 04.12.2015 bol Slovenským arbitrážnym súdom vydaný
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 602/06/15, právoplatný a vykonateľný dňa 14.06.2016, kde žalobca
bol zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1.644,26 Eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom,

rozhodcovský rozsudok číslo 603/06/15 zo dňa 04.12.2015 právoplatný a vykonateľný dňa 14.06.2016,
ktorým žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1.709,01 Eur spolu so zmluvnou pokutou
a úrokom z omeškania, rozhodcovský rozsudok dňa 09.12.2015 číslo 663/06/15 právoplatný a
vykonateľný dňa 14.06.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1.430,81 Eur
spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi s omeškania a rovnako dňa 09.12.2015 bol vydaný rozsudok

číslo 664/06/15 vykonateľný dňa 14.06.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu
469,76 Eur, zmluvnú pokutu ako aj úroky z omeškania. Žalovaný mal za to, že sa jedná o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej res iudicata.

17. Súd doplnil dokazovanie vypočutím žalobcu na pojednávaní dňa 22.05.2019, ktorý k rozhodcovským

rozsudkom, ako aj uzatvoreným rozhodcovským zmluvám, ktoré uzatvoril so žalovaným uviedol, že
vôbec mu zo strany žalovaného nebolo vysvetlené, čo je predmetom rozhodcovskej zmluvy, akú
listinu podpisuje, aké sú dôsledky jej podpísania. Zároveň túto rozhodcovskú zmluvu nemal možnosť
odmietnuť, ak chcel získať úver. Na otázku súdu na žalobcu, či vie, aký je rozdiel medzi všeobecným
súdom a arbitrážnym súdom žalobca odpovedal nie. Dopodrobna súdu popísal spôsob uzatvárania

zmlúv so spoločnosťou Profi Credit, keď spotrebiteľom sa predkladajú zmluvy, kde zo strany obchodných
zástupcov žalovaného je ukázané, kde čo majú podpísať. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či je
klient zamestnaný a potom sa automaticky po uvedení výšky úveru a mesačnej splátky predkladajú
spotrebiteľom na podpis.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za

použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§455ods.1,2Občianskehozákonníka,zabezdôvodnéobohateniesanepovažuje,akboloprijaté
plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné
obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie
peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)

opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobnýchprostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)

úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,

u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)

právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a
príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)

názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a)

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b)
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu
dôvodným. Súd v tomto prípade bol viazaný právnym názorom vyplývajúcim z Uznesenia Krajského
súdu v Prešove číslo konania 12Co/25/2018-211 zo dňa 07.02.2019, v ktorom odvolací súd poukázalna stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa
20.02.2018, podľa ktorého za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre
uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvie o tom, že na jeho
úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná, nielen predpokladaná
vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie a ktoré sú
predpokladom uplatnenia práva na súde. Čas, kedy spotrebiteľ plní je významný na účely objektívnej
premlčacej doby a nemožno ho bez ďalšieho spájať so začiatkom subjektívnej premlčacej doby len s

poukazom na povinnosť poznať právo. Každý a teda aj spotrebiteľ je povinný poznať právo, no žiadny
spotrebiteľ nemá povinnosť vedieť právo aj aplikovať. Tvrdenie spotrebiteľa o skutočnosti, na základe
ktorej sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia však aj spotrebiteľ musí preukázať a súd v
súvislosti s tým umožní dodávateľovi použiť jeho procesné prostriedky. Krajský súd v bode 20 svojho
zrušujúceho uznesenia uviedol, že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa mal
žalobca podľa svojho tvrdenia dozvedieť pri prvej porade s právnym zástupcom.

20. Súd poukazuje na záver týkajúci sa začiatku plynutia premlčacej doby vyplývajúci napríklad z
Uznesenie Krajského súdu v Prešove číslo konania 2Co/30/2018-104 zo dňa 17.10.2018, podľa ktorého
subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto

sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V súvislosti s posudzovaním plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným ako
subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v dobre viere, že žalovaným
predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky zákonné náležitosti. Za rozhodujúci
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia je potrebné považovať okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že
oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

21. Obdobný záver vyplýva z Uznesenia Krajského súdu v Prešove 21Co/129/2018 - 156 zo dňa

11.12.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že relevanciu má pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby to, odkedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie, že plnila. Zákon pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom
obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, odkedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala
poznať právo. Právny poriadok slovom vedieť mal a mohol pritom obsahuje v iných prípadoch, no na

účely začiatku premlčacej doby ich neustanovil.

22. Doplnením dokazovania, vypočutím žalobcu na pojednávaní dňa 22.05.2019, ten jednoznačne súdu
uviedol, že s poukazom na to, že žalovaný mu zablokoval účet a nemohol a nemôže sa dostať k svojim
finančným prostriedkom, exekúcia vedená vo vzťahu k nemu zo strany oprávneného spoločnosti Profi

Credit, s.r.o. bola súdom vyhlásená za neprípustnú, pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o
zastavení exekúcie, na prelome rokov 2016 a začiatkom roka 2017 dal žalobca preskúmať predmetnú
zmluvu občianskemu združeniu, kde predseda občianskeho združenia ho informoval o skutočnosti,
že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, že štyri úvery preplatil, a teda mu vznikol nárok na
bezdôvodné obohatenie. Všetko sa to stalo v roku 2017. Súd konštatuje, že žaloba bola na súd podaná

dňom 04.08.2017. Súd má tak za to, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia bola
podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

23. Po preskúmaní predmetných zmlúv, ktoré uzatvoril žalobca ako dlžník s veriteľom žalovaným, na
základe ktorých bol žalobcovi poskytnutý úver, súd konštatuje, že tie podľa jeho názoru neobsahujú

obligatórne náležitosti. Súd poukazuje na to, že tieto zmluvy neobsahujú platnú Dohodu strán o výške
RPMN s poukazom na bod 5 a 6 údajov o požadovanom a schválenom revolvingovom úvere, keď údaje
o RPMN sú tam rôzne.

24. Rovnako je súd toho názoru, že úroková sadzba, ktorá je uvedená v zmluvách vo výške 80,99

% je v rozpore s dobrými mravmi. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú
odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na
ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania. Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičkedojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od
dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a právnych pravidiel správania, ktoré je v súlade so všeobecne uznávanými
vzťahmimedziľuďmiamravnýmiprincípmispoločenskéhozriadeniaaktorývhistorickomvývojiosvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnostiamajúpovahuzákladnýchnoriem.Jenepochybné,ženeprimeranevysokéúrokydojednané

pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované sa odporujúce uznávaným pravidlom správania a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s
dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať
i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre
rozpor so zákonom alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5CdO 26/2011). Podľa citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
tenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrokbezohľadunato,žedlžníkuzatvárazmluvuopôžičkevsituácii
pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke v situácií
pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje ľubovoľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke

a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie.
Zodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval
veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je
taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám

uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

25. Zmluvné úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvu
ospotrebiteľskomúverealeboinúspotrebiteľskúzmluvu,podliehajúsúdnejkontrolevosvetleimperatívu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd porovnal úroky v uvedenej zmluve s úrokmi, ktoré

v danom čase požadovali banky na území Slovenskej republiky za obdobné úvery. Súd zistil, že úroky
dohodnuté v zmluve presahujú úroky, za ktoré v tom čase poskytovali peňažné ústavy obdobné úvery a
to 3x. A aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru
oproti bankám, a to najmä z dôvodu tvrdeného žalobcom, že sa poskytujú aj menej bonitným klientom,
musia však počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak viac ako trojnásobné navýšenie úrokov

je podľa názoru súdu mimo rozumnej mienky a súd takémuto dojednaniu v zmluve o pôžičke nemôže
poskytnúť ochranu. Zmluvne dohodnuté úroky za spotrebiteľský úver dojednané v zmluve o pôžičke sú
neprimerané, v rozpore s dobrými mravmi a žalovaná tak nemá povinnosť tieto žalobcovi zaplatiť.

26. Uvedené zmluvy neobsahujú náležitosť podľa § 9 ods. 2, písm. f), a to termín konečnej splatnosti

úveru, ako aj celkovú výšku a menu poskytnutého úveru. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že
konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok. Inak by zákonodarca neuviedol
ako ďalšiu povinnú náležitosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok, istiny, úrokov
a iných poplatkov. Súd je toho názoru, že spotrebiteľ má mať presnú vedomosť a má mu byť presne
určené dokedy má predmetný úver splácať. Ponechať to na počítaní splátok nie je naplnením dikcie

§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu splátok, termín konečnej splatnosti úveru je potrebné podľa názoru súdu
určiť dátumovo. splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, termín konečnej splatnosti
úveru je potrebné podľa názoru súdu určiť dátumovo. To spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1
písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., že poskytnutý úver sa považuje za úver

bez úrokov a bez poplatkov.

27. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy § 451 a nasledujúceho zákona, je
konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým na úkor koho saniektoobohatil.Bezdôvodnéobohateniejevzmyslecitovanejúpravykonštruovanéakopredmetplnenia,
ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo bezdôvodné obohatenie sa vydalo
tomu, na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý ma právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon vyslovene neustanovuje.

28. Zákon upravuje viacero foriem bezdôvodného obohatenia, pričom jedným z nich je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod
na plnenie. Znamená to, že sa plnilo hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej
sa spravidla plní. Takáto situácia môže nastať vtedy, keď sa účastník domnieva, že uzavrel zmluvu, hoci
ju neuzavrel, ale k plneniu došlo. Majetkový prospech môže vzniknúť aj plnením z neplatného právneho
úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.

29. Zmluvyuzatvorenémedzižalobcomažalovanýmtakpodľanázorusúduneobsahujúvyššieuvedené
obligatórne náležitosti. Z tohto dôvodu sa poskytnutý úver zo strany žalovaného žalobcovi považuje za
úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že
z úverovej zmluvy zo dňa 30.05.2012 číslo XXXXXXXXXX bol žalobcovi poskytnutý úver iba vo výške

1.132,51 Eur, z ktorého poukázal žalovanému platby vo výške 2.267,59 Eur. Úver tak preplatil o sumu
1.135,08 Eur. Zo zmluvy zo dňa 18.06.2012 číslo 8500012473 bol žalobcovi poukázaný úver vo výške
362,26 Eur, z ktorého zaplatil žalovanému sumu 713,62 Eur. Úver tak preplatil o sumu 351,36 Eur. Zo
zmluvy zo dňa 20.09.2012 číslo XXXXXXXXXX bol žalobcovi poskytnutý úver 1.132,51 Eur, z ktorého
zaplatil žalovanému sumu 2.069,53 Eur, bezdôvodné obohatenie tak predstavuje sumu 937,02 Eur. Na

základe zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.09.2012 bol žalobcovi poskytnutý úver 1.132,51 Eur, z
ktorého zaplatil sumu 1.835,29 Eur. Úver tak preplatil o sumu 702,78 Eur. Z dôvodu, že súd konštatoval,
že uzatvorené zmluvy o úvere, ktoré uzatvoril žalobca v pozícii dlžníka so žalovaným ako veriteľom
neobsahujú obligatórne náležitosti, platby ktoré preplatil titulom nad poskytnutú istinu súd vyhodnotil
ako platby bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v celkovej

výške 3.126,24 Eur (1.135,08 + 351,36 + 937,02 + 702,78 Eur). Toto bezdôvodné obohatenie tak súd
zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť.

30. V tomto spore sa bolo potrebné zaoberať aj vznesenou námietkou žalovaného veci právoplatne
rozhodnutej res iudicata s poukazom na uzatvorené rozhodcovské zmluvy a následne vydané štyri

rozhodcovské rozsudky. Súd má za to, že sa v tomto prípade nejedná o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej.

31. Žalobca súdu uviedol, že vôbec nemal vedomosť o tom, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu, nemal
možnosť ju odmietnuť. Zo strany obchodnej zástupkyne žalovaného nebol poučený o rozhodcovskom

konaní. Súdu popísal spôsob akým žalovaný ako veriteľ predkladá spotrebiteľom zmluvy na podpis,
vrátane rozhodcovských zmlúv.

32. Súd poukazuje na právny názor vyplývajúci z Uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa
31.05.2012 sp. zn. 10Coe/308/2011, v ktorom odvolací súd konštatoval, že nulitný rozhodcovský

rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň súd poukazuje na právny záver
vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012,
podľa ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie, ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Obdobne tiež poukazuje súd na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Mcdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013, podľa ktorého v prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánov verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho
vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, nulitné, paakt.

Teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať pokiaľ to právna úprava nevylučuje.
Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva s poukazom na výpoveďžalobcu nebola individuálne vyjednanou zmluvnou podmienkou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je zo zákona neplatnou zmluvnou podmienkou. Súd je toho názoru, že rozhodnutie
rozhodcovskéhosúdumátaknulitnýprávnycharakter. Taktoneplatneuzatvorenározhodcovskázmluva

nemôže podľa názoru súdu založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydané rozhodcovské
rozsudky nepredstavujú prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí 3Cdo/27/2011 uviedol a dospel k názoru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť
niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske
súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento

právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská doložka
alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je potrebné poukázať aj na judikát Najvyššieho súdu
R46/2012, kde Najvyšší súd konštatoval, že oprávnenie súdu skúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzatvorenej rozhodcovskej doložky nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný
rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský
rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu,
môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy
nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, či vydaná rozhodcovská doložka či zmluva je

absolútne neplatná. Treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo
zo zákona, v dôsledku čoho sa na takúto zmluvu hľadí tak, ako keby nikdy nebola urobená. Na dôvod
zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. V
danom prípade bola síce uzatvorená samostatná zmluva, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené
stálym rozhodcovským súdom avšak súd má za to, že absentovala v tomto prípade vôľa žalobcu ako

spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzatvoriť túto rozhodcovskú zmluvu. Z tohto dôvodu
súd vyhodnotil túto rozhodcovskú zmluvu ako absolútne neplatnú, ktorá nemohla založiť právomoc
arbitrážneho súdu vec prejednať a rozhodnúť. Súd má tak za to, že nebola v tomto spore daná prekážka
veci právoplatne rozhodnutej res iudicata.

33.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§255ods.1CSP.Žalobcabolvtomtosporevcelom
rozsahu úspešný, keď súd jeho žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu
vyhovel. Náhradu trov konania však nežiadal priznať, z tohto dôvodu súd vyslovil, keďže žalovaný bol
neúspešný, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.