Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Beata Bizoňová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/56/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110216415
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Bizoňová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110216415.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci
navrhovateľa: T. Q., A. 1, Q., proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava a.s., Olejkárska 1, Bratislava,
IČO: 00492736, o ochranu osobnosti, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.4.2010, doplneným dňa 29.3.2011, 30.6.2011 a
upresneným na pojednávaní dňa 21.9.2011, domáhal ochrany osobnosti. Žiadal, aby súd uložil
odporcovi zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 8.000,- EUR.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca počas súdnych konaní vedených na tunajšom
súde pod sp.zn. 20C 61/06, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a sp.zn.
18C 377/2004, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 9.943,- EUR, si zvolil takú taktiku, že vedome udával
informácie,ktorébolinepravdivé,boliumelovykonštruovanéscieľompoškodiťjehodobrémeno,povesť,
profesionalitu vodiča z povolania a takto dosiahnuť úspech v konaní. Za zásah do jeho osobnostných
práv označil nasledovné tvrdenia odporcu:
1. dňa 19.5.2006 prokurista odporcu, za prítomnosti hlavného dopravného majstra B. S., rozšíril o
ňom nepravdivé informácie týkajúceho sa jeho údajného zdravotného stavu v tom zmysle, že má zlý
zdravotný stav a nemôže vykonávať prácu vodiča trolejbusu, má morbídne zmeny na mozgu a znížené
ekvivalenty pre vedenie vozidla a má pochybnosti o jeho psychologickom stave,
2. dňa 27.11.2008 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 20C 61/2006 T.. F., splnomocnený
zástupca odporcu povedal: "V niektorých prípadoch je potrebné vykonať vyšetrenie aj v medziobdobí,
o čo sa jednalo aj v danom prípade a DP pri nariadení vyšetrenia plnil len pokyn ministerstva. V
medziobdobí môže dôjsť k nariadeniu lekárskeho alebo psychologického vyšetrenia v prípadoch, kde je
na vodiča mimoriadne veľa sťažností, porušuje pracovnú disciplínu a v tom, že zabudne napr. zastaviť
na zastávkach, prípadne dôjde k fyzickému napadnutiu cestujúceho,
3. dňa 7.5.2009 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 20C 61/2009 odporca uviedol
nepravdivé údaje o pošte súdnych sporov, ktoré s ním navrhovateľ vedie, uviedol, že je to 6 súdnych
sporov a spor o diskrimináciu a pracovný úraz a žalobu o 300.000, - Sk súd zamietol,4. v písomnom odvolaní vo veci sp.zn. 20C 61/2006 zo dňa 28.12.2009 uviedol, že odvolanie podáva aj
z toho dôvodu: "Konanie na súde malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a to tým, že na sudkyňu zo strany navrhovateľa bol vyvíjaný nátlak, bola zastrašovaná a jej
rozhodnutie nemožno považovať za slobodné."
Ďalej na strane 2 tvrdil, že: "sudkyňa OS BA I, T.. J. B., vec rozhodla pod hrozbou a nátlakom, ktorý na
ňu počas celého súdneho pojednávania vyvíjal navrhovateľ",
a na strane 3 tvrdil, že: "navrhovateľ získal rozsudok vďaka nepretržitému nátlaku, ktorý vyvíjal na
súde svojim hrubým a arogantným správaním, ako i nátlakom na prejednávajúcu sudkyňu, keď túto
zastrašoval písaním sťažnosti na jeho súdny spor, ňou prejednávaný."
5. v písomnom vyjadrení vo veci sp.zn. 18C 377/2004, zo dňa 7.9.2010, uviedol, že: "Nepretržitý
nátlak navrhovateľa na sudkyne, ich zastrašovanie, urážanie a vyhrážanie sa vo viacerých písomných
konaniach č.k. 18C 377/2004 a 20C 61/2006 napĺňa skutkovú podstatu trestného činu vydierania, podľa
§ 189, hrubého nátlaku podľa § 190 a nátlaku podľa § 192 Trestného zákona, zo strany páchateľa T. Q..
Týmito tvrdeniami odporcu došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
O tvrdení odporcu pod bodom 1. sa dozvedeli ostatní zamestnanci odporcu od neho a od hlavného
dopravného majstra B. S., pozerali sa na neho so súcitom, že je šikanovaný, iní s hnusom, opovrhovali
ním, bol predmetom výsmechu. Tvrdenie odporcu bolo dôvodom prečo s ním odporca okamžite skončil
pracovný pomer. V tvrdení pod bodom 3. ho odporca opísal ako človeka, ktorý sa nezmyselne súdi
a sudkyňa na neho pozerala ako na čudáka, čo usúdil z toho, ako sa sudkyňa tvárila a usmievala
sa na odporcu. V tvrdení pod bodom 4. ho odporca opísal ako arogantného človeka, ktorý sa neštíti
zastrašovať verejného činiteľa používaním nekalých praktík, vykresľuje ho ako kriminálnika. On je ale
človek, ktorý rešpektuje zákony a svojich práv sa domáha len súdnou cestou. Je pravdou, že podával
sťažnosť, ale len vo veci prieťahu v konaní, za čo mu dal za pravdu aj Ústavný súd SR, ktorý mu priznal
3.000,- EUR. O tvrdení odporcu pod bodom 5. sa dozvedela verejnosť na súdnom pojednávaní, povedal
o tom aj priateľom na pive, aj priateľke, ktorá sa z toho smiala a pohoršoval sa nad tým aj T.. F. jeho
právny zástupca v uvedených súdnych konaniach.
Odporca žiadal návrh zamietnuť ako bezdôvodný. Uviedol, že navrhovateľ bol s ním v pracovnom
pomere ako vodič trolejbusu. V súlade so zákona o dráhach musel pre výkon tejto práce spĺňať
podmienky: platné vodičské osvedčenie, psychologickú spôsobilosť a lekárske vyšetrenie. Navrhovateľ
lekárske prehliadky absolvoval pred nástupom výkonu prác vodiča trolejbusu a boli platné 5 rokov. V
medziobdobí 5 rokov bola vykonaná kontrola na dodržiavanie predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci inšpektorátom práce, a to aj dôvodu oznámení podaných navrhovateľom uvádzaných aj v
rozhodnutí Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA -78-45-2.2/R-E22-06 zo dňa 18.5.2006 bod 10. Keďže
odporca evidoval viacero nehôd vodičov trolejbusu, pripisoval dôležitosť rozhodnutiu Inšpektorátu práce
Bratislava č. IBA -78-45-2.2/R-E22-06 zo dňa 18.5.2006, ktorým mu nariadil zabezpečiť lekárske a
psychologické vyšetrenia navrhovateľa a na základe ktorého navrhovateľovi určil dátumy vyšetrení.
Navrhovateľ sa ich odmietol zúčastniť, preto sa konali sa pohovory s navrhovateľom za prítomnosti T..
T. (vedúci personálneho odd.) a I.. S.
12C 56/2010
(riaditeľa odporcu). Toto rozhodnutie nemalo odkladný účinok a nebolo preskúmateľné súdom. Ostatní
zamestnanci sa týmto lekárskym prehliadkam bez problémov podrobovali. Potom ako navrhovateľ
odmietol absolvovať lekárske prehliadky, bol s ním ukončený pracovný pomer okamžite. K jednotlivým
tvrdeniam, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa uviedol nasledovné:
1.Navrhovateľ a odporca boli účastníkmi správneho konania, dňa 19.5.2006 boli navrhovateľovi
prečítané dôvody rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA -78-45-2.2/R-E22-06 zo dňa
18.5.2006, nemal vedomosť o tom, že na uvedenom stretnutí odporca rozširoval o navrhovateľovi
nepravdivé informácie, ani iné informácie ako dôvody uvedené v odôvodnení predmetného rozhodnutia,2. odmietol, že dňa 27.11.2008 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 20C 61/2006 došlo
k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, tvrdenie označené navrhovateľom bolo jeho odpoveďou
na otázku súdu, v akých prípadoch sa vykonáva mimoriadne vyšetrenie zdravotného stavu, išlo o
všeobecne podanú informáciu,
3. nepoprel, že dňa 7.5.2009 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 20C 61/2009 uviedol
údajeopočtesúdnychsporov,ktorésnímnavrhovateľvedie,uviedol,žepritomvychádzalzkonkrétnych
údajov,
4. nepoprel, že v písomnom odvolaní vo veci sp.zn. 20C 61/2006 zo dňa 28.12.2009, uviedol tvrdenia
citované navrhovateľom, uviedol, že išlo o podanie účastníka súdneho konania, ktorý má právo voľby
a spôsobu, akým bude hájiť svoje právo,
5. nepoprel, že v písomnom vyjadrení vo veci sp.zn. 18C 377/2004, zo dňa 7.9.2010, uviedol tvrdenia
citovanénavrhovateľom,uviedol,žeišloopodanieúčastníkakonaniavsúdnomkonaníanapojednávaní
oboznamované čítaním nebolo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odvolaním odporcu voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 26C 61/2006 zo dňa 28.12.2009, zápisnicami z pojednávania Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 26C 61/2006 zo dňa 27.11.2008 a 7.5.2009, okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 27.6.2006, vyjadrením odporcu k písomnému podaniu navrhovateľa zo dňa 26.7.2010
doručeného súdu dňa 27.7.2010 na základe výzvy súdu zo dňa 7.9.2010 v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 18C 377/04, pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa
23.9.2003, osobným spisom navrhovateľa, oboznámením zamestnanca zo dňa 19.5.2006, oznámením
Inšpektorátu práce Bratislava o riešení opakovaných podnetov T. Q., adresovaných orgánom inšpekcie
práce z 10.12.2005, 16.5.2006, 27.6.2006 a 3.7.2006 podľa upozornenia Krajskej prokuratúry v
Bratislave, výsluchom svedkov T.. L. T. a B. S., rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA
-78-45-2.2/R-E22-06 zo dňa 18.5.2006, podnetom navrhovateľa na prešetrenie pracovných podmienok
vodičov trolejbusov Dopravného podniku Bratislava zo dňa 10.12.2005, preukazom navrhovateľa o
spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, úradným záznamom zo dňa 1.2.2012 o výpise zo spisu
Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 18C 377/04, pripojeným spisom Okresnom súde Bratislava I sp.zn.
26C 61/2006 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ bol v pracovnom pomere s odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.9.2003, od
1.10.2003 ako robotník v doprave, s miestom výkonu práce v priestoroch a objektoch DPB a.s. na území
Bratislavy podľa potreby zamestnávateľa. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
Zo záznamu o príjmacom postupe navrhovateľa zo dňa 18.9.2003 súd zistil, že navrhovateľ sa podrobil
lekárskej prehliadke, na základe ktorej bol uznaný za schopného práce vodiča T-BUSU a tiež sa podrobil
psychologickému vyšetreniu, na základe ktorého bol uznaný za spôsobilého viesť trolejbus.
Z preukazu navrhovateľa o spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, vydaného odporcom, súd
zistil, že navrhovateľ sa lekárskym prehliadkam na preukázanie schopnosti vykonávať predmetnú prácu
podrobil dňa 18.9.2003, 22.8.2005 a 27.11.2007. Záznamy o psychologických vyšetreniach preukaz
neobsahuje.
Dňa 10.12.2005 podal navrhovateľ podnet na Inšpektorát bezpečnosti práce Bratislava na prešetrenie
pracovných podmienok vodičov trolejbusov Dopravného podniku Bratislava.
Inšpektorát práce Bratislava rozhodnutím č.IBA-78-45-2.2/R-E22-06, zo dňa 18.5.2006, nariadil
odporcovi zabezpečiť lekárske a psychologické vyšetrenie na základe § 6 ods. 4 vyhl. Ministerstva
zdravotníctva SR u zamestnanca - vodiča trolejbusu T. Q., nar. X.XX.XXXX, do 3 dní od doručenia tohto
rozhodnutia. Rozhodnutie bolo doručené odporcovi dňa 18.5.2006.Dňa 19.5.2006 o 8,00 hod. odporca, zastúpený T.. L. T., riaditeľom ľudských zdrojov, v kancelárii
riaditeľa ľudských zdrojov, oboznámil navrhovateľa s tým, že dňa 18.5.2006 obdržal rozhodnutie
Inšpektorátu práce Bratislava č.IBA-78-45-2.2/R-E22-06, zo dňa 18.5.2006, ktorým mu bolo nariadené
zabezpečiť u neho lekárske a psychologické vyšetrenie do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia, s
tým, že toto rozhodnutie nemá odkladný účinok a nemožno ho preskúmať súdom. Odporca preto
uložil navrhovateľovi povinnosť absolvovať psychologické vyšetrenie v zariadení odporcu- oddelenie
dopravnej psychológie, objekt na A. dňa 22.5.2006 o 7,30 hod. a bez zbytočného odkladu absolvovať
aj lekárske vyšetrenie o spôsobilosti výkonu práce vodi4a mestskej hromadnej dopravy ako vodiča
z povolania u svojho zmluvného lekára. Odporca zároveň navrhovateľa poučil o tom, že výsledok
lekárskeho vyšetrenia je povinný predložiť zamestnávateľovi. Predmetné oboznámenie bolo spísané
písomne a navrhovateľom podpísané.
Odporca dňa 27.6.2006 s navrhovateľom ukončil pracovný pomer okamžite v zmysle § 68 ods. 1,
písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré označil jeho
odmietnutie podrobiť sa psychologickému a lekárskemu vyšetreniu tak ako to uložil Inšpektorátu práce
Bratislava. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 28.6.2006.
Navrhovateľ sa v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 20C 61/2006 domáhal určenia neplatnosti
tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zo zápisnice z pojednávania sp.zn. 20C 61/2006 zo dňa 27.11.2008 súd zistil, že odporcu pred súdom
zastupoval T.. D. F., ktorý uviedol, že Dopravný podnik je prevádzkovateľom trolejbusovej dopravy podľa
zákona o dráhach, ktorú môže vykonávať len osobami odborne a psychologicky spôsobilými osobami.
Uviedol, že psychologické vyšetrenie navrhovateľovi nariadil na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce
Bratislava, ale navrhovateľ ho odmietol podstúpiť, pričom dôvody odmietnutia neuviedol. Uviedol tiež,
že "v niektorých prípadoch je potrebné vykonať vyšetrenie aj v medziobdobí, o čo sa jednalo aj v danom
prípade a Dopravný podnik pri nariadení vyšetrenia plnil len pokyn ministerstva. V medziobdobí môže
dôjsť k nariadeniu lekárskeho alebo psychologického vyšetrenia
12C 56/2010
vprípadoch,kdejenavodičamimoriadneveľasťažností,porušujepracovnúdisciplínuvtom,žezabudne
napr. zastaviť na zastávkach, prípadne dôjde k fyzickému napadnutiu cestujúceho.
Zo zápisnice z pojednávania sp.zn. 20C 61/2006 zo dňa 7.5.2009, súd zistil, že odporcu pred
súdom zastupoval T.. D. F., ktorý uviedol, že navrhovateľ vedie na tunajšom súde viacero súdnych
sporov, pričom uviedol 6 súdnych sporov: 1. poškodzovanie práv zamestnanca formou diskriminácie,
2. určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a náhrady mzdy, 3. porušovanie zásad
rovnakého zaobchádzania, 4. zodpovednosť za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, 5. uplatňovanie
nemajetkovej ujmy 300.000,- Sk, 6. uplatňovanie majetkovej ujmy 21.000,- Sk, pričom vo veci sporov o
diskriminácii a pracovný úraz a žalobu o 300.000, - Sk súd zamietol.
Po vydaní rozsudku v konaní sp.zn. 20C 61/2006, podal odporca dňa 28.12.2009 voči nemu odvolanie,
v ktorom uviedol, že odvolanie podáva z týchto dôvodov:
I. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
II. Konanie na súde malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
to tým, že na sudkyňu zo strany navrhovateľa bol vyvíjaný nátlak, bola zastrašovaná a jej rozhodnutie
nemožno považovať za slobodné.
V predmetnom odvolaní, na strane 2, pod bodom II, odporca tiež uviedol, že "sudkyňa Okresného
súdu Bratislava I, T.. J. B., vec rozhodla pod hrozbou a nátlakom, ktorý na ňu počas celého súdneho
pojednávania vyvíjal navrhovateľ",a na strane 3 uviedol, že: "navrhovateľ získal rozsudok vďaka nepretržitému nátlaku, ktorý vyvíjal na
súde svojim hrubým a arogantným správaním, ako i nátlakom na prejednávajúcu sudkyňu, keď túto
zastrašoval písaním sťažnosti na jeho súdny spor, ňou prejednávaný."
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že odporca poškodil moje dobré meno, povesť, česť,
profesionalitu počas jeho pracovnej činnosti v Dopravnom podniku a počas súdnych konaní vedených
na tunajšom súde pod sp. zn. 20C 61/2006 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a sp.zn. 18C 377/2004 o zaplatenie nemajetkovej ujmy 9.943,- EUR a to s cieľom ho poškodiť,
zbaviť ho zamestnania a dosiahnuť úspech v týchto konaniach.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C 377/04 súd zistil, že navrhovateľ sa v uvedenom konaní domáha
od odporcu ochrany poškodzovania práv zamestnanca formou diskriminácie. Na č.l. 415 tohto spisu sa
nachádza vyjadrenie odporcu zo dňa 7.9.2010, k písomnému podaniu navrhovateľa zo dňa 26.7.2010
doručeného súdu dňa 27.7.2010 na základe výzvy súdu, v ktorom odporca uvádza že "Nepretržitý nátlak
zostranynavrhovateľanasudkyne,ichzastrašovanie,urážanieavyhrážaniesavoviacerýchpísomných
konaniach č.k. 18C 377/2004 a 20C 61/2006 napĺňa skutkovú podstatu trestného činu vydierania, podľa
§ 189, hrubého nátlaku podľa § 190 a nátlaku podľa § 192 Trestného zákona zo strany páchateľa T. Q..
Uvedené podanie odporcu bolo súdu doručené 9.9.2009. Žiadne pojednávanie vo veci sa po doručení
tohto podania nekonalo, boli vydané len procesné rozhodnutia. T.č. je konanie uznesením č.k. 18C
377/2004-448 zo dňa 25.8.2011, prerušené do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci vedenej na
tunajšom súde sp.zn. 18C 136/2005. Rozhodnutie nie je právoplatné.
Svedok T.. L. T., riaditeľ ľudských zdrojov a prokurista odporcu do 30.6.2011, vo svojej výpovedi
uviedol, že raz, presný dátum si nepamätal, odporcu navštívil inšpektor bezpečnosti práce a
doručil mu rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava, ktorým bolo odporcovi nariadené zabezpečiť
lekárske a psychologické vyšetrenie navrhovateľa do 3 dní odo dňa jeho doručenia. Pri doručovaní
tohto rozhodnutia osobne prítomný nebol. On bol o doručení predmetného rozhodnutia informovaný
štatutárnym zástupcom odporcu, ktorý mu uložil povinnosť zabezpečiť realizáciu tohto rozhodnutia. On
do svojej kancelárie zavolal T.. B., vedúceho odboru personalistiky a vzdelávania, T.. F. - vedúceho
právneho odd. a B. S. - vedúceho prevádzky a navrhovateľa. Predmetom tohto stretnutia bol len problém
zabezpečenia dvoch prehliadok navrhovateľa, iné skutočnosti predmetom stretnutia neboli. Pri tomto
jednaní všetci zúčastnení vystupovali korektne, o zdravotnom stave navrhovateľa sa na tomto stretnutí
nehovorilo. Poprel, že by na tomto stretnutí on alebo niektorý zo zúčastnených uviedol, že navrhovateľ
má zlý zdravotný stav, nemôže vykonávať prácu vodiča trolejbusu, má morbídne zmeny na mozgu a
znížené ekvivalenty pre vedenie vozidla a má pochybnosti o jeho psychologickom stave. Poprel, že
prikázal hlavnému dopravnému majstrovi, že navrhovateľ nemôže vykonávať prácu vodiča a poslal
ho vykonávať prácu na W. ulicu, zbierať nečistoty a špaky, nebolo to v jeho kompetencii. Pamätal si,
že uvedené stretnutie sa konalo v piatok a vedúci personálneho zabezpečil navrhovateľovi termín na
uvedené psychologické vyšetrenie, ktoré sa malo konať vo vlastnom certifikovanom psychologickom
pracovisku odporcu. Nasledujúci pracovný deň, v pondelok, však navrhovateľ doručil doklad o svojej
práceneschopnosti.
Svedok B. S., majster dopravy odporcu do 31.12.2011 a nadriadený navrhovateľa, vo svojej výpovedi
uviedol, že stretnutie dňa 19.5.2006 u prokuristu odporcu a za prítomnosti navrhovateľa si presne
nepamätá, z dôvodu, že mal na starosti veľký počet ľudí. Uviedol, že sa nezúčastnil žiadneho stretnutia
na ktorom by sa hovorilo o zdravotnom stave navrhovateľa. Uviedol, že sa zúčastnil stretnutia, na ktorom
sa hovorilo o odbornej spôsobilosti navrhovateľa a o preventívnej lekárskej prehliadke. Po oboznámení
súdu s tvrdením navrhovateľa pod bodom č. 1, ktorým malo dôjisť k zásahu do jeho osobnostných práv,
uviedol, že takéto tvrdenie na uvedenom stretnutí určite nezaznelo, pamätal by si to. Hovorilo sa len
o odbornej spôsobilosti a preventívnej prehliadke navrhovateľa, išlo o tému opakovania preventívnej
prehliadky, keď krajský inšpektor bezpečnosti práce dal organizácii odporučenie na takéto vyšetrenie.
Nepamätal si, že by mu T.. T. prikázal, že navrhovateľ nemôže vykonávať prácu vodiča a poslal ho
vykonávať prácu na W., kde sú garáže trolejbusov a prikázal, aby tam zbieral nečistoty a špaky. Uviedol,
že T.. T.mu prikázal, že navrhovateľovi nesmie prideľovať prácu vodiča trolejbusu a má mu dať náhradnú prácu.
Žiadne zberanie nečistôt a špakov sa nekonalo, navrhovateľ vykonával prácu kuriéra, nosil poštu medzi
vozovňou na W. a podnikom na G., ak práca nebola, sedel a čítal. Nepamätal si, že by o obsahu tohto
stretnutia hovoril s ostatnými pracovníkmi odporcu. Nevedel, či o obsahu tohto stretnutia s ostatnými
pracovníkmi odporcu, hovoril navrhovateľ, on sa venoval svojej práci, ďalej to neriešil. Nezbadal, že by
sa po tomto stretnutí, resp. po neprideľovaní práce vodiča trolejbusu navrhovateľovi zmenilo správanie
a vzťah kolegov k navrhovateľovi, žiadnu zmenu nezbadal, nevie o tom.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
12C 56/2010
Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, a aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby bolo dané primerané zadosť učinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.
Podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných
ustanovení je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka. Pritom obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie
je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, vedome alebo nevedome.
Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí ak neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie
alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby.
Podľa názoru súdu v danom prípade k neoprávnenému zásahu nedošlo. Podľa právnej teórie a súdnej
praxe vyjadrenia v súdnom konaní vylučujú neoprávnenosť zásahu, pretože odporca ako účastník
konania vykonáva svoje právo pred povolaným orgánom s rozhodovacou právomocou a je jeho
legitímnym právom zvoliť si spôsob akým bude hájiť svoje právo, pretože každá zo sporových strán
sa snaží využiť všetky spôsoby na dosiahnutie úspechu v konaní. Navrhovateľ za zásah do jeho
osobnostných práv označil 5 tvrdení odporcu, z ktorých 4 mali vzniknúť v súdnych konaniach vedených
na tunajšom súde, 3 v súdnom konaní sp.zn. 20C 61/2006, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného mu odporcom dňa 27.6.2006, a to na pojednávaní dňa 27.11.2008, dňa
7.5.2009 a tiež v odvolaní voči rozsudku zo dňa 28.12.2009, kde mal odporca uviesť nepravdivé
informácie, 1 v súdnom konaní sp.zn. 18C 377/04, o ochranu poškodzovania práv zamestnanca
formou diskriminácie, a to v písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2010, kde mal odporca uviesť nepravdivé
informácie. Pretože v danom prípade nie je splnená podmienka, že došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa, súd návrh na ochranu osobnosti v uvedených dôvodoch pod bodmi
2. - 5. zamietol. Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti z dôvodu pod bodom 1. že
odporca o ňom dňa 19.5.2006 prostredníctvom prokuristu, za prítomnosti hlavného dopravného majstra
B. S., rozširoval nepravdivé informácie týkajúceho sa jeho údajného zdravotného stavu v tom zmysle,
že má zlý zdravotný stav a nemôže vykonávať prácu vodiča trolejbusu, má morbídne zmeny na mozgu a
znížené ekvivalenty pre vedenie vozidla a má pochybnosti o jeho psychologickom stave, súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani v tomto prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu.
Vypočutí svedkovia T.. L. T., riaditeľ ľudských zdrojov a prokurista odporcu a B. S., majster dopravyodporcu a nadriadený navrhovateľa, tvrdenie navrhovateľa nepotvrdili, popreli, že by dňa 19.5.2006
prokurista odporcu rozširoval informácie týkajúceho sa údajného zdravotného stavu navrhovateľa.
Preto súd návrh na ochranu osobnosti aj vo zvyšku zamietol.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal za porušenie svojich osobnostných práv, nemajetkovej ujmy 8.000,-
EUR, podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre priznanie nemajetkovej ujmy na osobnosti
fyzickej osoby sa okrem uvedených dvoch podmienok (že došlo k neoprávnenému zásahu a že
tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka), vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby,
predstavujúcej zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi
neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu a ním
spôsobenú ujmu iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá má podľa zákona prednosť. Túto skutočnosť
je povinný preukázať navrhovateľ. Navrhovateľ v konaní zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v značnej
miere nepreukázal. V danom prípade však podľa názoru súdu k neoprávnenému zásahu nedošlo a preto
súd nemohol priznať navrhovateľovi ani nemajetkovú ujmu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspešnosti a odporcovi, ktorý
bola v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.