Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/396/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112234951
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112234951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o.,Bratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,právnezastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍRs.r.o.,Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovaným: 1./ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, I.. T., 2./ I.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, I.. T., zast. v konaní K. T., bytom N. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov v konaní zastúpené
JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom Prešove, Hlavná 29 o zaplatenie 616,26 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

konanie vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade z a s t a v u j e ,

žalobou vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade z a m i e t a ,

žalovaným v 1/ a v 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.10.2012 sa žalobca proti žalovaným v 1/ a 2/ rade domáhal
zaplatenia sumy 616,26 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 504,68 eur od 24.09.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2013 žalobca zobral, podľa ustanovenia § 96 ods. 1
O.s.p. návrh na začatie konania bol vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade späť.

Žalovaná v 1/ rade sa k žalobe a k čiastočnému späťvzatiu žaloby vyjadrila a uviedla, že s čiastočným
späťvzatím nesúhlasí a žiada, aby žalobca zobral celý návrh späť, nakoľko tento nárok je premlčaný a
vzniesla námietku premlčania.

Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2013 sa vyjadrila, že súhlasí s tým, aby v konaní vystupoval na

strane žalovaných vedľajší účastník.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a prostredníctvom právneho zástupcu sa vo vecipodaním doručeným súdu dňa 30.04.2013 vyjadril, že v danej veci je potrebné poukázať na neprijateľné
zmluvné podmienky. Ďalej uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná dňa 04.03.2004,
výška úverového rámca bola 20.000,- Sk, mesačná splátka vo výške 1.000,- Sk vždy k 15. dňu v mesiaci,

tým pádom od 15.03.2004 bola posledná splátka splatná dňa 15.10.2005. Žalobca podal návrh na
začatie konania dňa 25.10.2012, a teda celý nárok žalobcu je preto premlčaný. Čo sa týka žalobcom
predloženej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uviedol, že ide o formulár,
ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá možnosť
sa ňou vopred oboznámiť. Takáto predformulovaná dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou
uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Je zjavné, že dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok
dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty, o čom svedčí skutočnosť, že v dohode o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.02.2011, nie je zapísaná výška splátky, ktorá mala byť takto
dohodnutá. Poukázal nato, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovanej v 1/ rade, listinnými dôkazmi : návrhom,

zmluvou o predaji podniku, zmluvou o revolvingovom úvere, obchodnými podmienkami, platobnou
históriou, sadzobníkom poplatkov, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom,
pokusom o zmier, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, oznámením o vstupe
vedľajšiehoúčastníka,vyjadrenímvedľajšiehoúčastníka,späťvzatímnávrhu,aostatnýmobsahomspisu
pričom zistil tento skutkový stav veci :

Na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX medzi pôvodným veriteľom a
žalovanou v 1/ rade, pôvodný veriteľ poskytol žalovanej, ako dlžníčke spotrebiteľský úver vo výške
20.000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných anuitných splátkach po 1.000,- Sk, vždy
k 15. dňu v mesiaci. Dohodnutá bola mesačná úroková sadzba vo výške 1,89 % z vyčerpanej čiastky,
čo predstavuje ročne 22,68 %.

Podľa bodu 6. 1 obchodných podmienok pre revolvingový úver žalovaná bola povinná platiť pravidelné
mesačné splátky, zahrňujúce splátku istiny a úroku v stanovených termínoch a dohodnutej výške, tak
ako bolo uvedené zmluve o revolvingovom úvere a v obchodných podmienkach.

Žalobca vo svojom návrhu špecifikoval istinu uplatňovanú v konaní sumou 616,26 eur, ktorá má
pozostávať z istiny 504,68 eur, riadneho úroku 11,63 eur a zmluvnej pokuty 75,05 eur.

Úroky z omeškania si žalobca uplatnil od 24.09.2009 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

Čo sa týka žalovaného v 2/ rade, tu žalobca odvodil uplatňovaný nárok vo vzťahu k nemu, tým, že
žalovaný v 2/ rade uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím pristúpil k záväzku
podľa § 533 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

právnych predpisov (ďalej len OZ).

Žalovaná v 1/ rade vo veci bola vypočutá a uviedla, že so žalobou nesúhlasí, vzniesla námietku
premlčania. Čo sa týka žalovaného v 2/ rade, ako zástupkyňa poukázala na to, že manžel je onkologicky
chorým pacientom približne 5 rokov, v čase keď mal podpísať predmetnú dohodu, sama nebola doma,
pričom v krátkom čase spätne pred dňom podpisu tejto dohody bol podrobený operačnému zákroku,

jeho zdravotný stav bol teda zlý. Na jej dotaz, čo podpísal, nevedel uviesť bližšie informácie. Rovnopis
dohody mu ponechaný nebol.

Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.
z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do
účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§
43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia
spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §
6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy.Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že medzi pôvodným
veriteľom a žalovanou 1/ rade bola dňa 16.2.2004 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom o revolvingovom

úvere, pričom pôvodný veriteľ poskytol k žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský revolvingový úver vo
výške 20000 ,-Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach, vždy do 20. dňa toho,
ktorého mesiaca.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je
absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka a spravuje sa

ust. § 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust.
§ 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca špecifikoval istinu uplatňovanú v konaní sumou 616,26 eur, ktorá má pozostávať z istiny 504,68
eur, riadneho úroku 11,63 eur a zmluvnej pokuty 75,05 eur.

Žalobca vo vzťahu ku žalovanej 1/ rade žalobu zobral späť a naďalej trval na podanom návrhu vo vzťahu

k žalovanému v 2/ rade, nakoľko tento mal uznať záväzok žalovanej v 1/ rade ako osoba pristupujúca k
záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a poukazoval na uzatvorenú dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku.

Vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade súd podľa § 96 O.s.p. konanie zastavil, aj keď žalovaná s tým
nesúhlasila, nakoľko uvedený procesný úkon bol vykonaný pred začatím konania vo veci samej.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Súd skúmal aj predmetnú dohodu uzatvorenú so žalovaným v 2/ rade v súvislosti s ochranou
spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existoval medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade je
právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd má za to, že tieto ustanovenia je treba
aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na

právny úkon pristúpenia k záväzku.

V danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu má súd za to, že
došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa.V danej právnej veci žalovaný v 2/ rade nebol účastníkom úverového vzťahu. Na základe vyjadrenia
žalovanej v 1/ rade mal súd zistené, že žalovaný v 2/ rade, bol v danom čase po operačnom zákroku,
zástupca žalovaného využil neprítomnosť žalovanej v 1/ rade a predložil k podpisu uvedenú dohodu

žalovanému v 2/ rade, pričom následne mu neponechal ani rovnopis tejto dohody. Z postupu, akým
žalobca pristupuje v ponuke pri uzatváraní predmetných dohôd k spotrebiteľom, mal súd za to, že
žalovaný v 2/ nebol schopný posúdiť, že týmto pristúpil k záväzku konal v omyle, do ktorého bol uvedený
zo strany povereného pracovníka žalobcu.

Umiestnenie textu len s uvedením čísla príslušného ustanovenia pre priemerného spotrebiteľa

vzbudzuje pochybnosti o vedomosti, že by si uvedomil, čo je predmetom tejto dohody. Zo strany
žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska súd preto nepovažoval túto dohodu o pristúpení
k záväzku za platnú hodnotiac ju ako nekalú obchodnú praktiku. A z týchto dôvodov žalobu vo vzťahu

ku žalovanému v 2/ rade súd zamietol.

O trovách konania vo vzťahu žalovanej v 1/ rade a žalobcu súd rozhodol s poukazom na § 146 ods.
2 O.s.p. veta prvá, keď žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Žalovaná v 1/ rade si však náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy
nevyplývajú, preto bolo dôvodné žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania nepriznať.

O trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď žalovaný v 2/ rade mal úspech v plnom rozsahu, vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi, žalovaný v 2/ rade si však náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu
ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania nepriznať.

Čo sa týka trov konania vedľajšieho účastníka tu, by podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá,

v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov
konania.

Podľa ust. § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patrilo; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí súd vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie
cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný

posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka spolu s
oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie
konania a jeho príloh. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a
len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,

že vedľajší účastník si v podaní zo dňa 30.04.2013 označenom ako vyjadrenie vedľajšieho účastníkauplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie
a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 30.04.2013 spolu vo výške 114,12 eur. Súdu však nie je jasné
ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší

účastník nevedel, do akého konania vstupuje.

Podľa súdu len na základe skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti
o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na
zastupovanie v tej ktorej veci. V prejednávanej veci vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa
30.04.2013 taktiež vzniesol námietku premlčania. Nemožno však dospieť k záveru, že žalobca vzal

návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko späťvzatie návrhu vo vzťahu k
žalovanej v 1/ rade bolo dispozičným právom žalobcu, keď v predmetnej veci ku späťvzatiu návrhu došlo
bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, preto ich súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.