Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/464/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709203574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1709203574.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Mesto Pezinok, Radničné
nám. č. 7, Pezinok, IČO: 00 305 022, proti žalovanému Development in Slovak Investments, s.r.o.,
Myslenická 2/C/4660, Pezinok, IČO: 34 109 099, práv. zast. SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16,
Bratislava, o 165.969,59 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k.
26Cb/164/2009-222 zo 14. mája 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/164/2009-222 zo 14. mája 2012
potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
165.969,59 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že priznaná
suma predstavuje zmluvnú pokutu dohodnutú účastníkmi v dohode o zmluvnej pokute zo dňa 29.9.2005
za oneskorené dodanie diela až dňa 30. júla 2007. Súd prvého stupňa konštatoval, že dohoda o zmluvnej
pokute zo dňa 29.9.2005 obsahovala dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v konštantnej
výške pre prípad porušenia povinnosti žalovaného vybudovať a dokončiť dielo včas, pričom dielo bolo
konkretizované odkazom na čl. II dohody o zmluvnej pokute. Ďalej konštatoval, že zmluvná pokuta
bola dohodnutá v zákonom vyžadovanej forme, pričom v zmysle § 544 ods. 2 Obch. zák. zavinenie
nesplnenia povinnosti žalovaným nie je potrebné skúmať, keď povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v
obchodnoprávnych vzťahoch je objektívna. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nebola dohodnutá
povinnosť vybudovať prepojenie, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaným, súd prvého
stupňa uviedol, že záväzok vybudovať prepojenie nebol dohodnutý v zmluve o spolupráci, bol však
dohodnutý v dodatku č. 1 k dohode o zmluvnej pokute z 13.7.2006, ktorý súd posúdil podľa § 516 ods.
2 Obč. zák. vo vzťahu k dohode o zmluvnej pokute. V čl. 3 dodatku č. 1 bola priamo dohodnutá aj
povinnosť žalovaného zhotoviť napojenie na ulicu SNP v Pezinku v zmysle urbanistickej štúdie, pričom
dohodu vzhľadom na odkaz na konkrétnu urbanistickú štúdiu považoval za dostatočne určitú, spĺňajúcu
všetky náležitosti dohody o zmene predmetu plnenia žalovaného a následne potom mohlo byť porušenie
takto dohodnutej povinnosti žalovaného sankcionované. V súvislosti s posudzovaním primeranosti
výšky zmluvnej pokuty, ako aj jej súladu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku,
skúmal vyváženosť záväzkového vzťahu účastníkov, a to zohľadňujúc práva a povinnosti účastníkov vo
vzájomnej súvislosti medzi nimi existujúceho komplexu záväzkových vzťahov vzniknutých v súvislosti
s realizáciou výstavby obytných domov, a preto konštatoval, že nie je možné posudzovať dohodu
o zmluvnej pokute vrátane jej dodatku č. 1 oddelene bez súvisu s ďalšími navzájom poskytnutými
plneniami, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v písomne uzatvorených zmluvách to nebolo uvedené.

Pri posudzovaní zmluvnej pokuty prihliadal na skutočnosť, že žalobca predal žalovanému pozemky
v cene po 150,- Sk/m2, pričom z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že táto suma je výrazne
neprimeraná trhovej hodnote pozemkov, a to napriek tomu, že sa uvedené nehnuteľnosti nachádzajú
v extraviláne mesta Pezinok. S prihliadnutím na kúpnu cenu pozemkov konštatoval, že jednostranne
dohodnutú zmluvnú pokutu v prejednávanej veci nemožno hodnotiť negatívne. Ďalej súd prvého stupňa
konštatoval, že neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobca si podmienky vynucoval silou, keď nebolo
preukázané fyzické násilie a ani psychický nátlak, dohoda o zmluvnej pokute, ako aj jej dodatok č. 1
boli výsledkom slobodnej vôle ich účastníkov, ktorí len po zvážení vzájomnej výhodnosti uzavreli zmluvu
o spolupráci a na to nadväzujúce zmluvy. Ďalej uviedol, že vzhľadom na existujúce zmluvné vzťahy
medzi žalobcom a žalovaným predchádzajúce samotným administratívnym konaniam a vzhľadom na
vecnú spojitosť záväzkových vzťahov medzi žalobcom a žalovaným s administratívnymi konaniami pred
žalobcom vykonávajúcim právomoc stavebného úradu, sa javia byť zamestnanci žalobcu pracujúci na
stavebnom úrade žalobcu vrátane samotného primátora predpojatými osobami, pričom o predpojatosti
je oprávnený rozhodnúť výlučne orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené v súlade s inštančným
postupom v administratívnom konaní (§ 12 ods. 1 Správneho poriadku). Poukázal však na to, že nebolo
tvrdené ani preukázané, že žalovaný takúto námietku vzniesol, alebo že by o nej bolo rozhodované.
Ďalej konštatoval, že nebolo tvrdené ani preukázané, že by v samotných administratívnych konaniach
žalovaný vykonal úkony smerujúce k odstráneniu ním tvrdených prieťahov v konaní, čoho následkom
by malo byť oneskorené vydanie stavebného povolenia. Navyše vyslovil názor, že lehoty, v ktorých
boli vydané jednotlivé rozhodnutia, sú lehotami v stavebnom konaní bežnými. V súvislosti s žalovaným
tvrdenou reálnosťou termínov zhotovenia diela konštatoval, že tieto boli výsledkom dohody účastníkov,
teda slobodného prejavu vôle zmluvných strán, žalovaný s nimi nemusel súhlasiť. Poukázal na to, že
žalobca zmenil termín plnenia žalovaného, čím vyhovel jeho návrhu na predĺženie termínu zhotovenia
diela, pričom následné prejavenie sa nedostatočnej lehoty či už v dôsledku objektívnych skutočností
alebo v dôsledku subjektívnych dôvodov na strane žalovaného ako osoby odborne zdatnej, nemôže
byť na ťarchu žalobcu. Námietku žalovaného, ktorý namietal, že dohoda o zmluvnej pokute odporuje
zásadám poctivého obchodného styku označil za nedôvodnú, pretože účelom hrozby sankciou zmluvnej
pokuty bolo motivovať žalovaného zhotoviť čo najskôr prepojenie vzhľadom na potrebu funkčného
prepojenia časti mesta s hlavnou komunikáciou a z toho vyplývajúcich podmienok kvality života
obyvateľov mesta s hlavnou komunikáciou, zníženie hlučnosti a smogu ako dôsledku funkčného
dopravného spojenia, ako aj zníženia rizika dopravných kolízií v dôsledku obmedzenej plynulosti cestnej
premávky. Práve so zreteľom na uvedený význam zabezpečenia povinnosti žalovaného, rozhodujúcom
dopade diela žalovaného a zlepšení kvality bývania obyvateľov mesta, považoval súd prvého stupňa
výšku dohodnutej zmluvnej pokuty za primeranú, a preto nevyhovel návrhu žalovaného na zníženie
zmluvnej pokuty a nevyužil moderačné oprávnenie podľa § 301 Obch. zák..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť. V
odvolaní namietal, že neboli splnené zákonné podmienky pre vznik práva na zmluvnú pokutu, nakoľko
nebola ním porušená zmluva o spolupráci, keďže povinnosť definovaná v čl. II písm. C nezahrňuje v
sebe povinnosť vybudovať tzv. prepojenie na ul. SNP. Ustanovenie bodu 3.3 dodatku č. 1 k dohode
o zmluvnej pokute, odkazujúce na uznesenie MsZ v Pezinku označil za právne irelevantné, nakoľko
nejde o právne úkony smerujúce voči žalovanému, ale len o individuálny právny akt v rámci tvorby
vôle žalovaného, ktoré nebolo formulované v dodatku č. 1 k dohode o zmluvnej pokute ako záväzok
žalovaného. Namietal, že zmluvná podmienka pre vznik nároku na zmluvnú pokutu zostala nezmenená,
a to v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute za porušenie povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o spolupráci“, a to len pre prípad povinností uvedených v zmluve o spolupráci a nie dodatku č. 1
k dohode o zmluvnej pokute. Poukázal na to, že zberná komunikácia spolu s odbočovacím pruhom boli
žalovaným riadne a včas zrealizované a skolaudované, a to dňa 13.10.2006 v zmysle kolaudačného
rozhodnutia mesta Pezinok zn. 5/81-Kol/6099-26025/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.10.2006.
Ďalej namietal, že žalobca konal nepoctivo a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že si žalobca
až dodatočne a bez protiplnenia vynucoval zabezpečenie povinnosti realizovať prepojenia na ul. SNP
zmluvnou pokutou nad rámec zmluvy o spolupráci, ktorá určuje povinnosti žalovaného vo vzťahu k
zmluvnej pokute. Poukázal ďalej na jeho nerovné postavenie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v celom
procese vystupoval ako predávajúci predmetných pozemkov pod zbernou komunikáciou, prenajímateľ
pozemkov pod stavbou prepojenia na ul. SNP, územný a stavebný orgán a súčasne oprávnená zmluvná
strana z dohody o zmluvnej pokute, čím bol daný konflikt záujmov na strane žalobcu. Je zrejmé, že ak by
žalovaný nemal vedomosť o skutočnosti, že žalobca disponuje právomocou územného, stavebného a

kolaudačného rozhodnutia, ktoré mu môže prekaziť realizáciu jeho projektu, nebol by sa nikdy zaviazal k
novému záväzku zabezpečenému vysokou zmluvnou pokutou bez protiplnenia druhej zmluvnej strany.
Ďalej tvrdil, že žalobca ako stavebný orgán nebol riadne súčinný pri realizácii danej stavby - prepojenia
na ul. SNP, čím si súčasne vytvoril podmienky pre tvrdený vznik nároku na zmluvnú pokutu. Taktiež
namietal, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká k hodnote zabezpečovanej povinnosti, ktorá je
vyčíslená sumou 386.572,- Sk, vychádzajúc z faktúry č. 0801070014 od spoločnosti Cesty Nitra a.s.,
takže ide o zabezpečenie 1300 % zabezpečovacej povinnosti. Ďalej namietal, že kúpa pozemkov nemala
žiaden vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu, nakoľko táto súvisela s povinnosťou zrealizovať stavbu
komunikácie a nie k plneniu povinnosti kúpiť či predať pozemky uvedené v rozsudku. Závery súdu k
určeniu hodnoty a výšky zabezpečovacej povinnosti žalovaného sú neurčité, subjektívneho charakteru.
Poukázal na to, že hodnota zabezpečovacej povinnosti, ako ju špecifikuje súd prvého stupňa, nie je
hodnotou vo vzťahu k osobe žalobcu, ale má charakter verejného prospechu. Je pravdou, že pre časť
obyvateľov, ktorí nebývajú v novej zástavbe, má síce možnosť krátkej trasy tranzitu, ale pre obyvateľov
novej zástavby má negatívny dopad vo zvýšenom množstve exhalátov a hlučnosti. Napokon poukázal
na to, že význam realizácie prepojenia na ul. SNP je v porovnaní s hodnotou a významom zrealizovania
zbernej komunikácie a odbočovacieho pruhu nízky a druhoradý, nakoľko pre sprístupnenie novej
domovej výstavby v priestore Sahara bola podstatná a postačujúca realizácia zbernej komunikácie.
Žiadal, aby dovolací súd v prípade, že potvrdí prvostupňový rozsudok, pripustil proti nemu dovolanie.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na
to, že návrh všetkých zmlúv a dohôd prerokovávalo MsZ v Pezinku, ktoré jediné môže v konečnom
dôsledku rozhodnúť o nakladaní s majetkom mesta, preto sa každý návrh dohody schvaľoval MsZ,
ale následne prišlo k dvojstrannej akceptácii a podpisu všetkých zmlúv a dohôd. Poukázal na to, že
sa mesto Pezinok v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zaviazalo zaplatiť 8 % zmluvnú pokutu z ceny
predmetu plnenia v prípade, že by pozemky riadne a včas nepreviedlo. So zreteľom na uvedené
položil otázku, kde je vyváženosť tejto zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že sa jednalo o 269.471 m2
pozemkov za cenu 150,- Sk/m2. Poukázal tiež na nadštandardne rýchly postup žalobcu a stavebného
orgánu s uvedením dátumov vydania jednotlivých rozhodnutí. V súvislosti s hodnotením zabezpečovanej
povinnosti poukázal na to, že pre žalovaného bolo prvoradé sprístupniť novú domovú výstavbu na
Sahare zrealizovaním prístupovej komunikácie a prepojenie na ul. SNP je pre neho druhoradé, pre
žalobcu bolo prvoradým vybudovanie miestnej komunikácie od štátnej cesty 502/II po napojenie sa
na miestnu komunikáciu ul. SNP. Vyslovil názor, že použitie moderačného oprávnenia by malo byť
výnimočné, pretože predstavuje zásah do zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci,
správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôkazy.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku a z toho dôvodu ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V dodatku č. 1 z 13.7.2006 k dohode o zmluvnej pokute z 29.9.2005 sa zmluvné strany dohodli na
zmluvnej pokute za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci v znení osobitných
podmienok stanovených uznesením MsZ v Pezinku č. 1-164/2005 zo dňa 22.9.2005 a uznesením MsZ
v Pezinku č. 1-100/2006 zo dňa 30.6.2006. Podmienka schválenia MsZ v Pezinku
sa tak stala súčasťou dohody účastníkov, ktorá bola určitá, spĺňala všetky náležitosti a účastníci ju na
znak súhlasu potvrdili svojimi podpismi. Keďže k splneniu takto vymedzenej povinnosti žalovaného ani
k neskôr dohodnutému termínu 15.10.2006 nedošlo, žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty po práve. V súvislosti s námietkou žalovaného, týkajúcou sa zabezpečenia záväzku žalovaného
zmluvnou pokutou bez protiplnenia druhej zmluvnej strany sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že v danom prípade nemožno posudzovať ustanovenie o zmluvnej pokute izolovane,

ale je treba prihliadať na celý určitým spôsobom prepojený komplex viacerých záväzkových vzťahov
týkajúcich sa predmetnej výstavby a ich obsah, so zreteľom na ktorý ani odvolací súd nepovažoval
zmluvnú pokutu za odporujúcu dobrým mravom a poctivému obchodnému styku, hoci v dohode
o zmluvnej pokute a jej dodatku č. 1 bolo ňou sankcionované iba porušenie povinnosti zo strany
žalovaného. Je pravdou, že v danom prípade má žalobca aj postavenie stavebného úradu, odvolací
súd sa však stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca svoje
postavenie zneužíval a vynucoval zavedenie zmluvnej pokuty do príslušných zmluvných dokumentov
pod hrozbou neudelenia kolaudačného rozhodnutia na zrealizovanie diela prípadne iným spôsobom.
Aj keby pokuta bola neprimerane vysoká, z ustanovenia § 301 Obch. zák. vyplýva oprávnenie, nie
povinnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu. Žalobca ako mesto má určitý špecifický charakter odlišujúci
sa od iných podnikateľských subjektov, pričom aj s prihliadnutím na charakter diela zmluvná pokuta
nesledovala výlučne zmiernenie dopadu omeškania plnenia zo strany žalovaného na jeho výlučne
podnikateľskú činnosť, ale aj život mesta a jeho obyvateľov, aj ktorých záujmy je povinný presadzovať,
a to či už v súvislosti s pozitívnym vplyvom dokončeného diela na ich život, ako aj negatívnym dopadom
počas jeho výstavby, s čím nepochybne pokutou sankcionovaná povinnosť súvisela.

Odvolací súd nevyhovel názoru žalovaného na pripustenie dovolania, pretože nedospel k záveru, že v
prejednávanej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu jeho trov. Nakoľko podľa § 151 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o trovách, iba na návrh a
žalovaný návrh nepodal, odvolací súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.