Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/272/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111120378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111120378.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne Y.Á. B. J. a.s., L., H. XX, IČO: 35 937 874, proti žalovanej
F. L., nar. X.X.XXXX, bytom F., L. X, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej C. - R. J., a.s.,
L., G. K. X, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.198,35 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 11C
97/2011-53 z 15.5.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu
1.196,95 € (36.059,32 €) s 9 % úrokmi z omeškania z dlžnej sumy ročne od 28.10.2012 do zaplatenia,
z titulu náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia jej poistenca

E. J., spôsobeného protiprávnym konaním žalovanej, podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004
Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o
úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Súd prvého stupňa vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou, vec právne posudzoval
podľa § 100 ods. 1, § 106 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že zákon č. 577/2004
Z.z. neupravuje osobitne premlčanie nároku zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na úhradu nákladov

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preto vzhľadom na nedostatok osobitnej úpravy je potrebné
vychádzať z povahy tohto nároku (práva), ktorý - aj keď je osobitným nárokom poisťovne, svojou
povahou je obdobný nároku na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, a preto aj premlčanie
tohto práva treba posudzovať ako pri nároku na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ, podľa ktorého
právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. V posudzovanej veci vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná

sa dopustila protiprávneho konania a spôsobila dňa 17.3.2008 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k
ublíženiu na zdraví poistenky žalobkyne E. J. a spôsobila jej zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske
ošetrenie, že žalobkyňa sa o tom, že došlo ku škode dozvedela 17.3.2008 a o osobe zodpovednej za
škodu sa dozvedela z uznesenia Okresnej prokuratúry F. I sp. zn. XPv XXX/XXXX zo dňa 30.9.2008,
preto právoplatnosťou tohto rozhodnutia jej začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula
30.9.2010. Námietku premlčania uplatnenú žalovanou preto považoval za opodstatnenú, a na ňu

prihliadol, a keďže premlčaný nárok nemohol priznať (§ 100 ods. 1 OZ), z tohto dôvodu žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí mali
vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďže im v konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, lebo bola toho názoru, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že za škodu sa dozvedela dňom

nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresnej prokuratúry F. I sp. zn. X J. XXX/XXXX z 30.9.2008,
pričom súd neakceptoval fakt, že uznesenie jej bolo doručené dňa 6.12.2010 (v rozhodnutí sa uvádza
nesprávny dátum 22.11.2010). Uviedla, že subjektívna premlčacia doba podľa § 106 OZ je dvojročná
a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho:
a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti), b) vedomosti o tom, kto

za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte, pričom pri posudzovaní otázky kedy
sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich), a len
vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Nesúhlasila preto s tvrdením, že
o vzniku škody sa dozvedela dňa 17.3.2008, ktorý je dňom dopravnej nehody a v tento deň sa
žalobkyňa v žiadnom prípade nemohla dozvedieť o tom, že jej vznikla škoda. O tom, že kto za

škodu zodpovedá, sa dozvedela až dňom doručenia uznesenia Okresnej prokuratúry z 30.9.2008, t.j.
6.12.2010 (v rozhodnutí sa uvádza nesprávny deň 22.11.2010). Poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 343/2009 z 30.6.2010, v ktorom je uvedené, že právo postihu
(tzv. regresné právo) voči tretej osobe na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je
hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto

škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom
upraveným v osobitných zákonoch, a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Majetková ujma, ktorú požaduje nahradiť, sú náklady vyplatené za liečenie poškodenej E. J.
podľa osobitných právnych predpisov. Toto plnenie je jej zákonnou povinnosťou a samotná skutočnosť,
že na základe zákonnej povinnosti vyplatila dávky, neznamená vznik škody. Z uvedeného vyplýva, že

žalobkyňa nemá proti žalovanej nárok na náhradu škody, ale tzv. postihové právo na plnenie, aj to len za
predpokladu, že došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby, teda k takej skutočnosti, ktorá
zakladánárokpoisťovnenaplnenieatentonárok,podľacit.uzneseniaNajvyššiehosúduSR,nepodlieha
premlčaniu podľa § 106 OZ. Dĺžka všeobecnej premlčacej lehoty je upravená v § 101 OZ, ktorá platí
všade tam, kde zákon nepočíta s osobitnou premlčacou lehotou. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty

podľa ust. § 101 OZ je preto rozhodujúce, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a týmto dňom je
zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Citovala ust. §
42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z., podľa ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť nárok
na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu
zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Tvrdila, že o zavinenom protiprávnom

konaní žalovanej bolo rozhodnuté uznesením Okresnej prokuratúry F. A., ktoré nadobudlo právoplatnosť
30.9.2008, a týmto dňom podľa jej názoru začala plynúť premlčacia lehota podľa § 101 OZ. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 1.196,95 €
s 9 % úrokmi z omeškania z dlžnej sumy ročne od 28.12.2010 do zaplatenia, ako aj náklady poštovného
1,40 €.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny, pričom
sa pridržiavala vyjadrení vedľajšej účastníčky C. - R. J., a.s., L., podaných v písomnej, ako aj ústnej
podobe v doterajšom konaní.

Vedľajšia účastníka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny, lebo podľa
jej názoru súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré následne v logických

nadväznostiach správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné, preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 3 O.s.p. a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav inak nesprávne aplikoval alebo ak z dostatočne preukázaných

skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie otázky premlčania
uplatneného nároku súdom prvého stupňa. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne z
hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu je opodstatnené, a stotožňuje sa s dôvodmi odvolania, na
ktoré v celom rozsahu odkazuje. V preskúmavanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
urobiť záver, že nárok žalobkyne je premlčaný. Žalobkyňa v odvolaní náležite argumentuje poukázaním

na právny názor ustálený v súdnej praxi, podľa ktorého právo postihu voči tretej osobe na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (tzv. regresné právo) je hmotnoprávnym nárokom
zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, ktorú (zdravotnú starostlivosť) musela
zdravotná poisťovňa uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch, a nie je preto právom na
náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu sa ani premlčanie tohto práva

(nároku) neriadi úpravou premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu. Nárok zdravotnej poisťovne sa
premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a v danej veci je preto
rozhodujúce, kedy žalobkyňa mohla svoje právo (nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť) voči žalovanej vykonať po prvý raz (k uvedenému porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 Cdo 343/2009 z 30.6.2010).

So zreteľom na uvedené, je právne posúdenie veci (otázky premlčania nároku) súdom prvého stupňa
nesprávne,lebosúdneaplikovalnavecust.§101OZ,apretoaninevykonalžiadnedôkazynaposúdenie
dôvodnosti nároku podľa relevantných ustanovení právnych predpisov, a jeho výšky.

Z uvedených dôvodov musel byť rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové
konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vec právne posúdiť podľa relevantných ustanovení právnych

predpisov, vykonať potrebné dokazovanie aj na zistenie výšky nároku, a po vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. opätovne vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.