Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511202154
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:8511202154.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci maloletej navrhovateľky L.

T. nar. XX.XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará
Ľubovňa, proti odporcom 1/ I. T. nar. XX.XX. XXXX, bytom G. I. XX, 2/ V. U. nar. XX.XX. XXXX, bytom
G. Z. X, o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Okresný súd v Rožňave návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletá navrhovateľka, zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa svojím návrhom žiadala o zapretie otcovstva. Svoj návrh

odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa 4P/276/2010 - 6 súd ustanovil Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa za opatrovníka v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva.
Rozsudkom tunajšieho súdu 12C/69/2010 - 39 zo dňa 05.01. 2011 súd určil, že konanie o zapretie
otcovstva na jej návrh proti odporcom v 1/ a 2/ rade je prípustné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
10.02. 2011. Súd dospel k záveru, že v danom prípade bude v jej záujme, aby bolo otcovstvo zistené bez
akýchkoľvek pochybností vzhľadom na jej vek, kedy prípadná zmena osobného stavu a to biologického
otcovstva nebude psychicky natoľko frustrujúca už aj vzhľadom k tomu, že nežije v spoločnej domácnosti
s odporcom v 1/ rade a nie sú vytvorené citové väzby. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni

4P/87/2011 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa za opatrovníka na podanie
návrhu o zapretie otcovstva a na jej zastupovanie v konaní. Matka uviedla, že s odporcom v 1/ rade sa
zoznámila v roku 2001 tým, že bola v podnájme v ich rodinnom dome. Bývala tam približne dva roky
a počas tohto obdobia nadviazala s odporcom v 1/ rade intímny vzťah, z ktorého sa ona narodila. Po
narodení odporca v 1/ rade dobrovoľne aj na matrike uznal otcovstvo a dohodli sa aj na jej priezvisku.
Trvala aj na tom, že pohlavný styk rozhodný pre jej počatie s iným mužom nemala a preto len odporca
v 1/ rade môže byť otcom. Po jej narodení aj žili v spoločnej domácnosti. Odporca v 1/ rade však má

vážne pochybnosti o tom, či je jej biologickým otcom, lebo sa dozvedel, že jej krvná skupina sa nezhodu
s jeho krvnou skupinou, ani s krvnou skupinou matky.

Odporca v 1/ rade s návrhom súhlasil a vo svojej výpovedi uviedol, že má pochybnosti o tom, či je otcom
maloletej navrhovateľky, lebo jeho krvná skupina sa nezhodu s krvnou skupinou maloletej a maloletá
nemá ani krvnú skupinu svojej matky. Sám návrh na zapretie otcovstva nepodával, lebo ho to nesúrilo,
ale v súčasnej dobe má na tom záujem, lebo vyživovaciu povinnosť si voči maloletej navrhovateľke
neplní a matka maloletej podala na neho trestné oznámenie kvôli výživnému. Keby vedel, že je otcommaloletej, platil by výživné. Ďalej uviedol, že dieťa pochádza z ich mimomanželského vzťahu, ale nikdy
nežili spolu ako druh a družka. Matka maloletej bývala v podnájme v rodinnom dome jeho matky. Bolo to
v rokoch 2001 až 2002 a v tom čase sa spolu aj intímne stýkali. Intímne sa stýkali od decembra 2000

asi do októbra 2001. Intímne styky mali skoro každý deň, alebo aspoň trikrát do týždňa. Pri intímnych
stykoch ochranné prostriedky nepoužívali. Matka maloletej mu povedala, že je tehotná, keď bola asi v II.
mesiaci. Ešte aj počas jej tehotenstva sa intímne stýkali. Neskôr sa však dozvedel, že navštevovala L.
U. , s ktorým potom bývala v spoločnej domácnosti v U. Ľ.. Otcovstvo voči maloletej uznal na matrike.
Po narodení dieťaťa žili spolu asi tri mesiace. So starostlivosťou o dieťa jej pomáhal. V decembri 2002

sa matka s maloletou odsťahovala do U. Ľ.. Od tej doby sa nestretávali a vyživovaciu povinnosť voči
maloletej si neplnil. Rozsudkom tunajšieho súdu bola maloletá zverená do starostlivosti matky a on bol
zaviazaný prispievať na jej výživu asi po 200,- Sk mesačne. Došlo aj k zvýšeniu výživného, ale on si
nikdy voči maloletej svoju vyživovaciu povinnosť neplnil.

Na pojednávaní dňa 15.11. 2012 odporca v 1/ rade uviedol, že znalecký posudok mu bol doručený, ale s
týmto posudkom nesúhlasí, lebo ani z posudku nevyplýva na 100 %, že je biologickým otcom maloletej

navrhovateľky.

Odporkyňa v 2/ rade s návrhom nesúhlasila a vo svojej výpovedi uviedla, že je stopercentne
presvedčená, že odporca v 1/ rade je biologickým otcom maloletej dcéry. Okolnosti, ktoré uviedol si
vymyslel iba z dôvodu, aby si nemusel plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Jeho matka
pracovala ako zdravotná sestra na gynekológii a dostala sa k jej údajom. Tak ako vyplýva z výpovede

odporcu v 1/ rade, asi od novembra 2000 bývala v podnájme v rodinnom dome jeho matky a zoznámila
sa s ním a začali spolu chodiť. Asi po troch mesiacoch sa ich známosť stala intímnou a intímne sa stýkali
dva až trikrát do týždňa. Antikoncepciu neužívala. So žiadnym iným mužom intímne styky v tom čase
nemala. Keď mu oznámila, že je tehotná tešil sa a žili spolu ako druh a družka. Maloletú dcéru porodila v
42. týždni zdravú s pôrodnou váhou 2700 gramov a s dĺžkou 49 cm. Odporca v 1./ rade ju odprevadil do

nemocnice, kde ju aj navštevoval a otcovstvo voči maloletej uznal. Nikdy nespochybňoval, že je otcom
maloletej. Žili spolu asi rok a rozišli sa z dôvodu, že začal požívať alkoholické nápoje a bol agresívny.
S L. U. sa poznala, ale v tom čase s ním intímne styky nemala. V roku 2007 sa k nemu presťahovala
a žili spolu tri roky.

Na pojednávaní dňa 15.11. 2012 odporkyňa v 2/ rade uviedla, že so závermi znaleckého posudku

súhlasí, nikdy nemala pochybnosti o tom, že odporca v 1/ rade je otcom maloletej navrhovateľky.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa 4P/276/2010 súd má za preukázané, že uznesením zo dňa
30.09. 2010 bol ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni za opatrovníka pre
maloletú na podanie návrhu a zastupovanie v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva voči maloletej.

Zo spisu tunajšieho súdu 12C/69/2010 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 05.01. 2011 súd určil, že

konanie o zapretie otcovstva na návrh maloletej navrhovateľky proti odporcom v 1/ a 2/ rade je prípustné.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.02. 2011.

Podľa správy od Mestského úradu Rožňava, odporca v 1/ rade je slobodný a býva na uvedenej adrese.
Odporkyňa v 2/ rade býva v G. na adrese Z. X a stará sa o maloletú navrhovateľku.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika odvetvie analýza DNA súdnou znalkyňou

Prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou PhD. Zo znaleckého posudku súd zistil, že na základe porovnania
DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu v 1/ rade. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná
na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W - 99,9999
%. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 38 910 259,42. Otcovstvo odporcu v 1/ rade
k maloletej navrhovateľke narodenej matke - odporkyni v 2/ rade možno preto pokladať za prakticky

dokázané. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa matky a pravdepodobného otca bola zistená zhoda
vo všetkých 15 - tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej potvrdené.V zmysle ustanovenia § 96 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a
ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa
rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym

opatrovníkom.

Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa ods. 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na
zapretie otcovstva.

Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi, ak
nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Z prevedeného dokazovania vyplýva, že právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu bolo určené, že
konanie o zapretie otcovstva na návrh maloletej navrhovateľky proti odporcom v 1/ a 2/ rade je prípustné.
Na základe toho maloletá navrhovateľka, zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom
podala na tunajší súd návrh na zapretie otcovstva voči odporcom v 1/ a 2/ rade. Súd vo veci vykonal
dokazovanievýsluchomúčastníkovkonaniaavzáujmečonajobjektívnejšiehozisteniaskutkovéhostavu

veci nariadil aj znalecké dokazovanie z odboru genetiky. Z prevedeného dokazovania súd zistil, že
návrh maloletej navrhovateľky nie je dôvodný, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
odporca v 1/ rade nebol biologickým otcom maloletej navrhovateľky. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z
výpovedeodporkynev2/radeanajmäzoznaleckéhoposudkuzodborugenetiky,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že otcovstvo odporcu v 1/ rade je dokázané a potvrdené. Na základe týchto skutočností preto

súd návrh maloletej navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

V zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo
na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u niektorého účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.

V danom prípade je preukázané, že súd konal na návrh maloletej navrhovateľky, ktorá v konaní
nemala úspech. Je však preukázané aj to, že maloletá navrhovateľka nemá majetok a zo zákona
vyplýva, že by mohlo dôjsť u nej k oslobodeniu od súdnych poplatkov. Trovy konania vo veci vznikli
nariadením znaleckého dokazovania z odboru genetiky, keď znalec náklady znaleckého dokazovania za
podaný znalecký posudok vyúčtoval dňa 25.10. 2012 sumou 414,80 Eur. Na základe vyššie uvedených

skutočností súd nezaviazal maloletú navrhovateľku k zaplateniu uvedených trov konania, ale rozhodol
tak, že tieto trovy konania bude znášať štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené / § 250a /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /