Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216971
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211216971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Sidónii Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1.) Q. L., bytom
O. - A. X., E. č. 8, X.) A. L., bytom O. - A. X., E. č. 8, X.) Q. L. ml., bytom O. - A. X., E. č. 8, X.) M. M., bytom
A., P. č. XX, X.) L. O., bytom A., U. XXX/XX, X.) U. O., bytom G., W. XXX/XX, X.) P. H., bytom X., W.
X. utca XX, P., všetci v konaní zastúpení U.. Líviou Kňažikovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Nám.
M. R. Štefánika č. 6 proti odporcom: 1.) M. L., bytom F., A., O. č. XXX/XX, v konaní zast. JUDr. Igorom
Gažíkom, advokátom, so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 7, 2.) W. F., naposledy bytom F., F., P. T. XXX/
X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom pre konanie F. F., odporcom v 3. rade,

X.) F. F., bytom F., F., P. T. XXX/X o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne
v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/293/2011-442 zo dňa 20.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti o trovách konania
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporcovia v 1. rade M. L., rod. F., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom F. 3, A., O. XXX/XX, v 2. rade W. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 2, F., P. T.
XXX/X a v 3. rade F. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. 2, F., P. T. XXX/X nie sú vlastníkmi

nehnuteľností ležiacich v k.ú. A. a Správou katastra O. vedené na LV č. XXXX, parcela registra C číslo
3201/21 ostatné plochy o výmere 666 m2 a parcela registra C číslo 3201/22 záhrady o výmere 506 m2.

Zároveň určil, že nehnuteľnosti ležiace v k.ú. A. a Správou katastra O. vedené na LV č. XXXX, parcela
registra C číslo 3201/21 ostatné plochy o výmere 666 m2 a parcela registra C číslo 3201/22 záhrady o
výmere 506 m2 v podiele 1 k celku patrí do dedičstva po neb. P. O., rod. L., predtým M., naposledy bytom
A., U. 37, nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a v podiele 1 k celku nehnuteľnosti patrí do dedičstva
po neb. U. M., naposledy bytom A., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Odporcov v 1. - 3. zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. - 7. rade náhradu trov konania titulom súdneho

poplatku v sume 136,10 € a titulom trov právneho zastupovania v sume 1.113,39 € k rukám JUDr. Lívie
Kňažikovej, advokátky, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika č. 6 do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 335 ods. 1,3 zákona č. 99/1963 Zb. ako aj zisteným
skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodne podaný.
Považoval za nesporné, že právni predchodcovia navrhovateľov P. O., rod. L. a jej prvý manžel U.
M. začali predmetnú nehnuteľnosť užívať na základe nájomnej zmluvy z 9.5.1959. Pretože nájomcami
nebolo riadne platné nájomné, odporkyňa v 1. rade a jej otec mali záujem na tom, aby nájomcovia

nehnuteľnosť opustili, čo však bolo možné iba po zabezpečení náhradného bytu. Potom, čo manželia
M. prejavili záujem nehnuteľnosť odkúpiť bola spísaná kúpna zmluva dňa 8.3.1962, ktorou odporkyňav 1. rade a jej otec U. F. odpredali nehnuteľnosť právnym predchodcom navrhovateľov za kúpnu cenu
20.000.-Kčs. Predmetom predaja boli nehnuteľnosti rodinný dom a dvor vedený vo vložke č. 6084 k.ú.
A. A.I.r.č. 1,2 parcela číslo 3201/21 dom, dvor o výmere 213 š. siah a parcela číslo 3201/22 záhrada o

výmere 113 š. siah, pričom sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré sú momentálne vedené na LV č. XXXX pre
k.ú. A.. Podľa bodu 3. kúpnej zmluvy k platnosti tejto zmluvy bol potrebný súhlas ONV v Komárne podľa
zák. číslo 65/51 Zb. ktorá podmienka bolo splnená, pretože kúpna zmluva bola bývalým ONV v Komárne
schválená dňa 19.10.1963 a bývalým Štátnym notárstvom v Komárne zaregistrovaná pod spisovou
značkou Pr 641/62. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že pred registrovaním zmluvy bol nesporne

zaplatený aj notársky poplatok z prevodu nehnuteľnosti v sume 1.700.-Kčs dňa 31.1.1963. Uviedol, že
na kúpnej zmluve síce je pečiatka bývalého Štátneho notárstva v Komárno zo dňa 23.10.1962 z ktorej
vyplýva, že kúpna zmluva ešte nebola zaregistrovaná, avšak na originály spisu na prvej strane sa
nachádza pečiatka, svedčiaca o tom, že registračný poplatok v sume 1.700.-Kčs bol zaplatený a ďalšia
pečiatka zo dňa 4.2.1963 s poznámkou, že došlo k registrácii. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa
považoval posudzovanú kúpnu zmluvu za riadne registrovanú štátnom notárstvom následne potom,

čo bol zaplatený notársky poplatok z prevodu nehnuteľností.

Vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny za nehnuteľnosť súd prvého stupňa uviedol, že kupujúci kúpnu cenu
nezaplatili riadne a včas, a preto bola je zaplatenie predmetom súdnych sporov. Poukázal na vyjadrenie
odporkyne v 1. rade, ktorá uznala, že na základe preddavku prevzala sumu 3.000.-Kčs, o čom bolo
spísané aj potvrdenie, zvyšok kúpnej ceny 7.000,- Sk jej zaplatený nebol, preto podala na súd žalobu,

ktorá bola vedená pod č. k. 6C 71/1963, kde došlo k pokonávke a suma 7.892.-Kčs mala byť odporkyni
v 1. rade uhradená najneskôr do 31.12.1963, pričom výkon rozhodnutia podala len na zvyšok tejto sumy
2.892.-Kčs (sp. zn. E 153/1964),preto iba na túto sumu bol nariadený výkon zrážkami zo mzdy U. M.. Na
základe týchto zistení súd prvého stupňa vyslovil predpoklad, že suma 5.000.-Kčs odporkyni v 1. rade
bola kupujúcimi dobrovoľne vyplatená. Čo sa týka zaplatenia kúpnej časti kúpnej ceny otcovi odporkyne

U. F. dospel súd prvého stupňa k záveru, že v suma 5.000 ,- Kčs mu bola uhradená povinným pri
výkonerozhodnutia(č.k.E147/1966-4zodňa18.6.1966)vkonanívedenompodsp.zn. Ro568/1963,
ktorú skutočnosť predávajúci potvrdil . V tejto súvislosti poukázal na to, že zápisy do pozemkovej knihy
mali do 1.1.1951 konštitutívny - právotvorný účinok, to znamená pozemkovoknižný poriadok z roku 1855
upravoval pozemkové knihy, do ktorých sa zapisovali nehnuteľnosti a právne vzťahy k nim, a to vo forme

vkladov, záznamov a poznámok. Vklady a záznamy mali okrem registračného významu aj konštitutívnu
povahu, čo v podstate znamená, že vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikali, menili sa a
zanikalinazákladevkladovazáznamov.ZpripojenéhooriginálnehospisubývaléhoŠtátnehonotárstvav
KomárnePr641/1962malsúdprvéhostupňajednoznačnezapreukázané,ževtomtospisesanachádza
originál kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.1962, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. Konštatoval,

že v spise sa tu aj originál rozhodnutia odboru výstavby ONV v Komárne zo dňa 19.10.1962, ktorým
bol udelený súhlas k prevodu predmetných nehnuteľností. Následne na kúpnej zmluve sa nachádza
pečiatka, že po udelení súhlasu bola kúpna zmluva predložená Štátnemu notárstvu 23.10.1962, pričom
na pečiatke je vyznačené, že doposiaľ nezaregistrované, pretože registračný poplatok bol vyrubený dňa
24.10.1962 v sume 1.700.-Kčs a až 31.1.1963 bol zaplatený. Za rozhodujúce považoval, že na prvopise

spisu je ďalšia pečiatka o tom, že registračný poplatok bol zaplatený a rukou je písané, že zmluva je
registrovaná 4.2.1963. Záverom uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané,
že právni predchodcovia navrhovateľov boli vlastníkmi nehnuteľností, na základe perfektného právneho
úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.1962. Takýto spôsob nadobúdania vlastníckeho práva platil až do
roku 1963 do nadobudnutia účinnosti Zák. č. 40/1964 Zb. - Obč. zákonník, kedy sa situácia sa zmenila,

pretože rozhodovaciu právomoc vo veciach registrácie zmlúv o prevode nehnuteľností prináležalo
Štátnym notárstvam a vedenie evidencie nehnuteľností prináležalo orgánu geodézie a kartografie podľa
Zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Na základe vyššie uvedených záverov súd prvého stupňa
vychádzal z toho, že právni predchodcovia navrhovateľov sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností a
preto určil, že odporkyňa v 1. rade a právni nástupcovia U. odporcovia v 2. a 3. rade nie sú vlastníkmi

sporných nehnuteľností. Zároveň súd určil, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po 1 po neb.
P. O., rod. L., predtým M., zomr. XX.X.XXXX a neb. U. M., zomr. XX.X.XXXX. Vychádzal z toho, že
nehnuteľnosti nadobudli ako manželia, pričom zo spisu tunajšieho súdu súd zistil, že rozsudkom 4C
139/1974 - 10 zo dňa 1.4.1974 (právoplatnosť nadobudol dňa 13. 5. 1974). Práva k nehnuteľnostiam
riešené neboli a preto po troch rokoch po rozvode manželstva sa stali podielovými spoluvlastníkmi po

1 ici k celku. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého v
konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady za zaplatený
súdny poplatok za návrh na začatie konania a z náhrady trov právneho zastúpenia.Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala písomne v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa,
domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľov. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec má vrátil na nové konanie . V odôvodnení svojho

odvolania odporkyňa v 1. rade uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne
zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho názoru a dopustil sa procesných vád, ktoré mohli
mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že boli uzavreté viaceré kúpne
zmluvy ale k registrácii nedošlo z toho dôvodu, že nebola zaplatená celá kúpna cena. Ona sama kúpnou
zmluvou nedisponuje, a to isté tvrdili i navrhovatelia. V konaní síce bola predložená kúpna zmluva, ktorá

je však bez podpisov. Bránila sa tým, že nevedela posúdiť, či táto kúpna zmluva má byť zmluvou
platnou a tak isto nevedela posúdiť s odstupom rokov jej obsah. Podľa jej názoru je na navrhovateľoch,
aby preukázali tieto skutočnosti. Navrhovatelia prišli k záveru, že kúpna zmluva, ktorú majú k dispozícii,
neobstojí, preto sa domáhali nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pričom toto tvrdenie sa
preukazovalo celých 7 rokov. Až na poslednom pojednávaní dňa 20.12.2012 právna zástupkyňa
navrhovateľov bola po otvorení pojednávania vyzvaná k záverečnej reči a v tejto záverečnej reči na

prekvapenie odporkyne v 1. rade už neargumentovala vydržaním , ale argumentovala tým, že uvedenú
nehnuteľnosť získali na základe platnej a registrovanej kúpnej zmluve. Pritom oproti skutkovému stavu,
ktorý je známy prakticky už od začatia konania, resp. predloženia listiny do súdneho spisu, sa v dôkaznej
situácii nič nezmenilo. To znamená, že tú kúpnu zmluvu, ktorá sa má nachádzať v origináli v súdnom
spise, a ktorá mala byť zaregistrovaná štátnym notárstvom vtedy posúdili navrhovatelia ako zmluvu

neregistrovanú a domáhali sa vlastníckeho práva vydržaním. Keď sa vydržanie nepreukázalo, vrátili sa
k zmluve a už tvrdili, že táto je perfektná a registrovaná. Uviedla, že jej právny zástupca si vyžiadal
kópiu originálu kúpnej zmluvy, ktorá sa nachádzala v pripojenom spisu Štátneho notárstva Komárno
Pr 641/62 a zistil, že uvedená kúpna zmluva nie je originál minimálne v tom, že nie je podpísaná
ani predávajúcim ani kupujúcim. V prípade, ak by sa skutočne jednalo o originál ako tvrdí súd prvého

stupňa, tak sa nejedná o platne uzatvorenú kúpnu zmluvu, pretože na nej chýbajú podpisy, pričom k
platnosti zmluvy sú potrebné prejavy vôle jej účastníkov. V prípade písomnej zmluvy musia byť prejavy
vôle vyjadrené písomným spôsobom, to znamená podpisom. Pretože uvedená zmluva nie je podpísaná,
buď sa jedná o listinu, ktorá ani zmluvou nie je, lebo neobsahuje prejavy vôle alebo sa nejedná o originál
kúpnej zmluvy. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že podľa súdu prvého stupňa mal byť registračný

poplatok v sume 1.700,- Kč zaplatený 31.01.1963, čo má byť preukázané originálom listiny. Na druhej
strane však zároveň uviedol, že v tom istom odseku, že registračný poplatok bol zaplatený 24.10.1962.
Poukázala na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom , že súd prvého stupňa správne uviedol,
že na kúpnej zmluve je pečiatka Štátneho notárstva v Komárne 23.10.1962, že kúpna zmluva nebola
registrovaná. Z pečiatky na origináli spisu na prvej strane zo dňa 04.02.1963 s poznámkou, že došlo

k registrácii nevyplýva (nie je jasná), či zmluva bola registrovaná, alebo je to len podpis. Tak isto
nie je jasné, či príslušná pečiatka svedčí k uvedenému zápisu. V každom prípade však žiaden zápis
urobený,čoajnaoriginály spisunepotvrdzujeskutočnosťregistrácievzmyslezákona,preto súdprvého
stupňa nesprávne aplikovať príslušné právne predpisy. Pokiaľ aj spis Štátneho notárstva v Komárne
Pr 641/1962 je originálny, nie je možné podľa názoru odporkyne považovať v ňom založenú zmluvu

za originál kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.1962, predmetom ktorej mali byť sporné nehnuteľnosti. Takáto
zmluva sa v spise nenachádzala. Ďalej uviedla, že v spise sa má podľa tvrdenia súdu nachádzať i
originál rozhodnutia odboru výstavby ONV v Komárne zo dňa 19.10.1962, ktorým bol udelený súhlas
k prevodu predmetných nehnuteľností. K tomuto uviedla, že uvedený súhlas bol udelený zrejme nie
oprávnenouosobou,pretožezpriloženéhopotvrdenianiejezrejmé,ktouvedenúlistinupodpísal. Jetam

nečitateľná šifra, bez označenia mena, funkcie. Za príslušný orgán konajú osoby zmocnené zákonom.
Osoby, ktoré sú oprávnené podľa príslušných predpisov podpisovať za štátne orgány sa podpisujú
svojím menom a vyznačia na listine meno, funkciu, titul a oprávnenie predpisu. To na uvedenej listine
chýba. Odporkyňa je toho názoru, že je potrebné, aby príslušná kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti
na ňu kladené. V prípade odporkyne nie je jasné i overenie podpisov na listine, na ktorej sa vlastne

žiadne podpisy nenachádzajú. Na overení podpisov manželov M. nie je uvedené, v ktorý deň boli
overené a pri jej overení podpisu nie je vôbec uvedené, či uvedenú zmluvu odporkyňa podpísala alebo
nie. Uviedla, že vykonanie registrácie v muselo byť vyznačené výlučne na origináli listiny o prevode
majetku, pričom v spise sa originál kúpnej zmluvy nenahrádza a na odpise je vyslovene uvedené, že
uvedená listina registrovaná nebola o čom svedčí otlačok pečiatky kde je výslovne uvedené, že právny

úkon nenadobudne platnosť dokiaľ nie je registrovaný, čo jednoznačne osvedčuje, že k registrácii tejto
zmluvy nedošlo. V prípade, že niekto omylom vyznačil nejakú skutočnosť na obale, to nemá vplyv na
platnosť právneho úkonu, lebo označenie nebolo vykonané riadnym spôsobom a nie je možné právev zmysle ustanovenia poslednej veci § 18 ustáliť obsah listiny, ktorá bola registrovaná. Namietala, že
registrácia nebola vykonaná, lebo takýmto spôsobom sa registrovať listiny nemohli, teda registrácia ani
neprebehla. V odvolaní poukázala aj ne nesprávnosť rozhodnutia v časti trov konania. V tomto smere

uviedla, že časti trov konania sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že okrem
posledného pojednávania sa celých sedem rokov konalo o vydržanie nehnuteľnosti a tieto skutočnosti
sa preukazovali. Teda aj keď prišiel k inému a nesprávnemu záveru v merite veci, nemal priznať trovy
konania navrhovateľom s použitím § 150 OSP nielen zo sociálnych dôvodov, ale tiež z toho dôvodu, že
trovy spôsobili navrhovatelia ich nesprávnym postupom v spore.

Navrhovatelia sa k podanému odvolanie písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214
ods. 1 písm. a/ OSP) a po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je treba vo veci samej ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

V prejednávanej veci predmetom odvolacieho konania je v poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa,

pretože prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10. septembra 2007 č. k. 9C/189/2005-110 odvolací
súd uznesením zo dňa 23. júna 2011 č. k. 7Co/55/2010-308 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odvolací súd po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav a správne vec aj právne posúdil aj keď súd prvého stupňa nesprávne označil

posudzovanú kúpnu zmluvu zo dňa 8. marca 1962 založenú v spise Štátneho notárstva v Komárne
vedenom pod sp. zn. Pr 0641/62 ako originál kúpnej zmluvy. Je treba dať za pravdu odporkyni, že zo
zmluvy založenej v spise Štátneho notárstva v Komárne vedenom pod sp. zn. Pr 0641/62 jednoznačne
vyplýva, že ide o odpis. Táto skutočnosť je zrejmá z pečiatky, ktorou notárska tajomníčka potvrdila
dňa 23. 10. 1962, že odpis doslovne súhlasí s pôvodinou. Originálom táto zmluva nemôže byť aj preto,

že na nej absentujú podpisy účastníkov zmluvy, pričom skutočnosť , že zmluvu účastníci vlastnoručne
podpísali preukazuje opis overovacích prehlásení.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu Štátneho
notárstva v Komárne sp. zn. Pr 0641/62, oboznámením odpis kúpnej zmluvy zo dňa 8. 3. 1962,
rozhodnutia ONV v Komárne zo dňa 19. 10.1962 č. Vyst. 6324/62, záznamu o zložení zo dňa 31.1.1963,

výzvou na zaplatenie notárskeho poplatku 1.700,- Kčs a obalu spisu a po takto vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že aj napriek nesprávnemu tvrdeniu súdu prvého stupňa , ktorý odpis kúpnej
zmluvy označil za originál je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne. Odvolací súd považuje za
potrebné sa vysporiadať s tým, či je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že právni predchodcovia
navrhovateľov sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností na základe perfektného právneho úkonu -

kúpnej zmluvy zo dňa 8. 3. 1962. Výsledky vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu
umožňujú prijať záver, že U. F./ F./ a M. L. rod. F. ako predávajúci a U. M. a manž. P. r. L. uzatvorili
dňa 8. marca 1962 riadnu kúpnu zmluvu ohľadne sporných nehnuteľností . Aj keď sa originál zmluvy
nezachoval, v spise Štátneho notárstva v Komárne vedenom pod sp. zn. Pr 0641/62 je založený jej
odpis, na ktorom notárska tajomníčka potvrdila, že tento odpis doslovne súhlasí s pôvodinou. Z obsahu

odpisu zmluvy vyplýva, že odpis zmluvy bol vyhotovený na hlavičkovom papieri Advokátskej poradne
Komárno pod značkou Ko 236/62, pričom Štátne notárstvo v Komárne dňa 23. 10. 1962 potvrdilo, že
odpis doslovne súhlasí s pôvodinou a toto potvrdenie a j opatrilo okrúhlou pečiatkou Štátneho notárstva
v Komárne. Podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje žiadne dôvod nevyhodnotiť túto listinu ako
hodnovernú, ktorá nad všetky pochybnosti preukazuje uzatvorenie riadnej písomnej kúpnej zmluvy a jej

obsah. Niet ani pochybností o tom, že kúpna zmluva bola účastníkmi zmluvy aj vlastnoručne podpísaná,
pretože súčasťou odpisu zmluvy je aj opis overovacích prehlásení preukazujúcich, kedy a pred akým
orgánom účastníci zmluvu podpísali. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel
k záveru, že odpis Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8. marca 1962 založený v spise Štátneho notárstva v
Komárnevedenompodsp.zn. Pr641/62jednoznačnepreukazuje uzatvorenie písomnejKúpnejzmluvyzo dňa 8. marca 1962. V tomto smere považoval odvolací súd tvrdenia spochybňujúce hodnovernosť
odpisu kúpnej zmluvy uvedené odporkyňou v podanom odvolaní za nedôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súd v ostatných častiach je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny

a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. S ohľadom na dôvody uvádzané odporkyňou
v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že je treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa v tom,
že k písomná kúpna zmluvy zo dňa 8. marca 1962 mohla nadobudnúť platnosť až jej registráciou a k
registrácii bolo potrebné nielen zaplatiť poplatok z prevodu nehnuteľnosti ale na prevod majetku bol
potrebný aj súhlas (schválenie) iného orgánu. Správne sa súd prvého stupňa zaoberal tým, či Kúpna

zmluva zo dňa 8. marca 1962 je z tohto pohľadu platným právnym úkonom, a či boli splnené podmienky
uvedené v ust. § 18 ods. 1 zák. č. 26/1957 Zb. Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd je
tohto názoru, že posudzovaná kúpna zmluva bola riadne registrovaná a nadobudla platnosť dňom jej
registrácie t.j. 4. 2. 1963. O registrácii zmluvy svedčí pečiatka na obale spisu Štátneho notárstva v
Komárnesp.zn.Pr641/62,zktorejvyplýva,že poplatokzprevodunehnuteľnostibolzaplatenýaručneje
na zmluve na obale zmluvy dopísané „registrované 4. 2. 1963“. Dátum zápisu do poplatkového registra

bod deň 4. 2. 1963 a tento deň treba považovať za deň registrácie právneho úkonu -kúpnej zmluvy. K
jej registrácii teda došlo po zaplatení poplatku z prevodu nehnuteľnosti, ktorý bol zaplatený 30. 1. 1963.
K platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 8. marca 1962 sa vyžalovalo aj privolenie iného orgánu -Rozhodnutie
odboru výstavby Okresného národného výboru v Komárne zo dňa 19. 10. 1962 ktoré je súčasťou spisu
Štátneho notárstva v Komárne sp. zn. Pr 641/62 . Toto rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom v

rámci jeho právomoci, bolo podpísané a opatrené pečiatkou , preto súd je takýto rozhodnutím viazaný a
nemôže v tomto konaní mimo rámca správneho súdnictva posudzovať správnosť rozhodnutia vydaného
správnym orgánom. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nemôže súd nechať bez
povšimnutia, a z týchto zistení je potrebné vyvodiť závery týkajúce sa hodnovernosti posudzovaného
odpisu kúpnej zmluvy. Odvolací súd po vykonaní dokazovania rovnako ako súd prvého stupňa prijal

záver, že právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo v súlade s ust. § 111 ods.
1 zák. č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník) na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 8. marca 1962, ktorú
treba považovať za platný právny úkon, existenciu ktorého hodnoverne preukazuje odpis tejto zmluvy,
pričom doslovný súhlas s pôvodinou potvrdilo Štátne notárstvo v Komárne dňa 23. 10. 1962. O tom, že
sporná kúpna zmluva bola medzi účastníkmi zmluvy riadne uzatvorená a následne registrovaná resp.

bola predložená na registráciu svedčia aj písomné výzvy Advokátskej poradne pobočka Prievidza zo
dňa 16. 5. 1963 a Advokátskej podradne Komárno zo dňa 25. 10. 1962 adresované kupujúcim (č. l. 7,
8 spisu) ako aj obsah žaloby zo dňa 10. 7. 1963 vedenej Na OS Komárno pod spisovou zn. 6C/71/63
(č. l. 12spisu), preto neobstojí tvrdenie odporkyne, že nedala pre nezaplatenie kúpnej ceny k registrácii
zmluvy nikdy súhlas.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.

V časti týkajúce sa trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/
a f/ OSP ako vecne nesprávny zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie o trovách konania
odvolací súd považoval za nesprávne z toho dôvodu, že súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. až 3.
rade zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne, pričom sa nevyporiadal s postojom odporcov v 2.a

3. rade k tomuto konaniu. Odporcovia v 2. a 3. rade sa pojednávaní nezúčastnili, písomne svoju neúčasť
ospravedlniliaopakovaneuvádzali,ženatomtosúdnomkonanínemajúžiadnyzáujem,keďžeichsestra
odporkyňa predaj rodičovského domu zatajila. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď sa nezaoberal
tým, či odporcovia v 1. a 2. rade dali svojim správaním príčinu na podanie návrhu na začatie konania a
hodnotilpovinnosťnahradiťtrovykonaniaibazpohľaduúspechunavrhovateľov.Vďalšomkonanísasúd

prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania bude vecou zaoberať aj z vyššie uvedeného hľadiska,
pričom sa vyporiada aj s argumentmi, ktoré vo vzťahu k trovám konania uviedla odporkyňa v odvolaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.