Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/318/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208135
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812208135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: Q. H., F.. XX.XX.XXXX, T. C. XX/XX, XXX XX J.,
zaplatenie sumy 6.316,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.465,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 4.465,94 od 24.09.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z časti zaplateného súdneho
poplatku vo výške 151,40 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 528,24 eur na účet právneho

zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa09.08.2012domáhalvočižalovanejzaplateniasumy
6.316,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.465,94 eur od 24.09.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 23.09.2009 medzi postupcom GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17
324 220 ( ďalej len „postupca“ ) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Postupca nadobudol uplatňované majetkové právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.4.2006 na základe

zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi predávajúci GE Money Multiservis, k.s., IČO: 35 783
214 ( ďalej len „pôvodný veriteľ“ ) a kupujúcim - postupcom. Ďalej uviedol, že postupca v zastúpení
obchodného zástupcu a žalovaná uzatvorili dňa 10.12.2007 Zmluvu o úvere č. 1104718433 ( ďalej len
„zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej
karty ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo
výške 4 979,09, pričom žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných
mesačných splátkach riadne a včas. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti

zmluvyoúverepodľa§497Obchodnéhozákonníka,tedajenesporné,žemedzipostupcomažalovanou
vznikol obchodnozáväzkový vzťah, na základe ktorého postupca poskytol žalovanej úver a jej vznikla z
tohto vzťahu povinnosť splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné podmienky dohodnuté v zmluve.
Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky bola 6.316,41 eur a pozostávala z istiny vo výške
4.465,95 eur, riadneho úroku vo výške 1.729,83 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 86,43 eur a poplatkov
vo výške 34,21 eur. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo kzosplatneniu úveru a to ku dňu, keď je v platobnej histórii uvedená položka ,, zrieknutie sa budúceho
poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená.
Úrok z omeškania predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v

omeškaní. Nakoľko žalovaná neplnila včas, čím porušila zmluvu, dostala sa v zmysle obchodných
podmienok do omeškania s tromi splátkami zároveň a postupca bol oprávnený požadovať okamžité
predčasnésplatenieceléhozostatkuposkytnutéhoúveru.Uplatnenázmluvnápokutauplatnenávnávrhu
vyplýva z bodu 6.1. a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle sadzobníka poplatkov je to 20 % z každej
omeškanej splátky, minimálne 3,32 eur. Žalovaná v Dohode o uznaní záväzku nárok žalobcu uznala.

Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradila priamo žalobcovi žiadnu sumu. Ďalej uviedol, že
v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo
dňa 24.9.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o

úvere zo dňa 10.12.2007, Zmluvou o spolupráci zo dňa 3.10.2007, Zmluvou o predaji podniku zo dňa
29.3.2006, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, Obchodnými podmienkami pre
úver a vydávanie a používanie platobnej karty, platobnou históriou žalovaného, sadzobníkom poplatkov,
pokusom o zmier zo dňa 20.07.2012, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 12.08.2011, vyjadrením žalobcu zo dňa 31.05.2013, odstúpením od zmluvy zo dňa 23.03.2009,

správami o pobyte žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:

Pôvodný veriteľ - postupca a žalovaná ako zákazník uzatvorili dňa 23.11.2007 zmluvu o úvere, ktorou
sa postupca zaviazal, že na požiadanie zákazníka a po splnení stanovených podmienok poskytne
v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaviazal takto poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. V ostatnom
určovali obsah zmluvy obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. Žalovanému v zmysle zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 4 979,09 eur (150 000,-
Sk), ktorý mal splatiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 108,05 eur ( 3.255,- Sk), pričom dátum
prvej splátky bol do 10.01.2008 s tým, že dátum každej ďalšej platby bol určený k 10. dňu v mesiaci.

Podľa Článku 1., bod 1.1. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty
( ďalej len „Obchodné podmienky“ ), tieto vymedzujú vzťahy medzi pôvodným veriteľom ako veriteľom
a zákazníkom - fyzickou osobou ako dlžníkom, ktorý požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške uvedenej v zmluve o úvere. Tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Vzťahy zmluvami
výslovne neupravené sa riadia ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom

znení a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Zákazník je povinný platiť za služby poskytované GE Money Multiservis, k.s. úroky, poplatky a ostatné
náklady podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov - Sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere, obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby ( bod 2.3., Článok. 2. Obchodných podmienok ).

Podľa Článku 4., bod 4.2. Obchodných podmienok, zákazník uzavretím zmluvy o úvere prehlasuje v

súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE
Money Multiservis, k.s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne
táto doba plynúť. Takéto prehlásenie sa vzťahuje aj na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy o úvere.

Podľa Článku 5., bod 5.1. Obchodných podmienok, výška celkového zmluvného záväzku predstavuje
súčet celkovej výšky úveru uvedenej v zmluve o úvere, úrokov, poplatkov a ostatných nákladov

podľa zmluvy o úvere. Zákazník je povinný splácať túto čiastku v pravidelných mesačných splátkach,zahŕňajúcich splátku istiny a úrokov („splátka“) v stanovených termínoch a v dohodnutej výške tak, ako
je uvedené v zmluve o úvere.

V zmysle Článku 5., bod 5.8. Obchodných podmienok, platby klienta sa započítavajú voči pohľadávke

veriteľa bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na úrok z
úveru,napoplatky,napravidelnésplátkyistinyúveru,naúrokzomeškania,naúrokzpokútanazmluvné
pokuty.

Podľa Článku 7., bod 7.3. Obchodných podmienok, MTS je oprávnený požadovať okamžité predčasné
splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy o úvere v prípade, že nastane ktorákoľvek
z nasledujúcich skutočností: zákazník porušuje zmluvu o úvere, najmä ak bol v omeškaní s platením

viac ako troch splátok zároveň.

V zmysle Článku 7., bod 7.5. Obchodných podmienok, ukončenie platnosti zmluvy z akéhokoľvek
dôvodu nezbavuje zákazníka povinnosti uhradiť v súlade s ustanovením zmluvy o úvere všetky
nesplatené splátky za dobu, na ktorú bola zmluva o úvere uzatvorená, výdavky spojené s ukončením
zmluvy o úvere, zmluvné pokuty, náhradu škody a iné záväzky.

Podľa platobnej histórie predmetného úveru, úver bol zosplatnený. Z platobnej histórie vyplýva, že
žalovaná do zosplatnenia celkovo na úver uhradila suma 15.459,-Sk, t.j. 513,14 eur. Po zosplatnení
neuhradila nič.

Pôvodný veriteľ písomným prípisom zo dňa 23.03.2009 žalovanej oznámil, že z dôvodu neplnenia
zmluvných podmienok k uvedenému dňu je zmluva ukončená k tomuto dňu. Celkový dlh pozostáva zo

sumy 6.316,42 eur. Suma 6.195,77 eur sú dlžné splátky úveru, suma 25,91 eur sú neuhradené poplatky,
suma 94,73 eur je zmluvná pokuty.

Postupca listom zo dňa 23.09.2009, označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky, žalovanej
oznámil, že ako postupca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, na základe ktorej
bola pohľadávka voči nemu postúpená na žalobcu, ktorý sa stáva veriteľom uvedenej pohľadávky a

zároveň ho vyzval, aby vzhľadom k uvedeným skutočnostiam všetky svoje plnenia na úhradu dlhu od
dátumu doručenia tohto oznámenia platil na účet žalobcu a upozornil ho, že od doručenia oznámenia
jeho záväzky vyplývajúce z postúpenej pohľadávky budú považované za riadne a včas splnené iba ich
riadnym a včasným uhradením na uvedený účet žalobcu.

Dňa 12.08.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej

len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako
osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol
na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 4.465 eur
a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 150,- eur. V Článku
3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť

o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalobca listom zo dňa 20.07.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 7.601,74 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 4.465,94
eur, neuhradeného zmluvného úroku vo výške 1135,33 eur, neuhradeného úroku z omeškania vo
výške 1729,83 eur, sankčných poplatkov vo výške 86,43 eur, poplatkov vo výške 34,21 eur a nákladov

inkasného konania v sume 150 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základezmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku

poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením
druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia
ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom
plynutia premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd

uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie
bolo preukázané oznámením o postúpení postupcom žalovanému, ktoré bolo vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto
má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsahobchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Ďalej súd zistil, že podľa Obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka a aj žalobca vo svojom návrhu uviedol, že medzi účastníkmi
konania vznikol obchodnozáväzkový vzťah. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona 258/2001
Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k
záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva,
je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu, v ktorej žalovaný prehlásil, že uznáva celú pohľadávku čo do dôvodu a výšky.
Predmetnú dohodu súd posúdil v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho

premlčaní. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda bola platne uzatvorená.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Súd mal v danej právnej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za preukázané, že pôvodný
veriteľ na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 4 979,09 eur.
Žalobca vyplatil uvedené finančné prostriedky žalovanej a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver
žalobcovi splatiť v 72 splátkach vo výške 108,05 eur mesačne. Žalobca následne z dôvodu neplnenia si
zmluvných povinností zo strany žalovanej a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, v zmysle

obchodných podmienok zosplatnil celý úver sa stal splatným ku dňu 23.03.2009. Dňom nasledujúcim
po tomto dni, teda dňom 23.04.2009, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia celej jeho pohľadávky.

Zpredloženýchlistinnýchdokladovmalsúdďalejzapreukázané,žežalovanávprospechžalobcuuhradil
finančné prostriedky vo výške 15.459 Sk, t.j. 513,14 eur.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru

za obdobie 72 mesiacov. Po prepočet súdom vyšiel v danom prípade úrok vo výške 8,39% ročne. Ide
o orientačný výpočet, kde súd nezohľadnil rôzne poplatky zahrnuté v splátke, výšku ktorých nemal za
preukázanú.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou na 5 rokov v období december 2007 činil úrok 8,85 p.a. Z toho je

zrejmé, že úrok , ktorý v danom prípade prichádza do úvahy je nižší ako úrok poskytovaný bankami a
preto súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok na úrok je primeraný.

Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal pôvodnému veriteľovi uhradiť celkovo dlžnú
sumu pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 4 979,09 eur a úroku z úveru za obdobie 72 mesiacov.Žalobca žiadal v žalobe sumu 4.465,94 eur. Ide o rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a súčtom
platieb započítaných na istinu, teda zvyšok istiny.

Z dokazovania vyplynulo že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 150.000,-Sk, žalovaná uhradila

sumu 15.459,-Sk, rozdiel je tak 134.541,-Sk, t.j. 4.465,94 eur. Preto v tejto časti považoval žalobný
návrh za plne dôvodný a vyhovel mu.

Zvyšok žalovanej sumy má pozostávať zo sumy 1.729,83 eur ide o úroky ( rozdiel medzi úrokmi a
platbamizapočítanýminaúroky)azosumy120,64eur,ktorá pozostávazozmluvnejpokuty apoplatkov,
pričom žalobca bližšie nešpecifikoval ani úroky, ktoré žiadal ich výpočet, výšku za aké obdobie ide,
ako k takémuto výpočtu dospel. Výpočty úrokov a poplatkov sú uvedené v platobnej histórii, no sú tam

uvedené len nejaké sumy bez ďalších špecifikácii. Žalobca taktiež nijakým nepreukázal podľa čoho si
uplatnil zmluvnú pokutu a poplatky, v akej výške je zmluvná pokuta a v akej poplatky, podľa čoho si ich
uplatnil ako ich presne vypočítal. Žalobca tieto sumy, tvrdené skutočnosti ničím, nijakým hodnoverným
dôkazom nepreukázal. Súd po preskúmaní žaloby v tejto často dospel k záveru, že nie možné posúdiť
ako žalobca k tejto 1.219,83 eur a sume 120,64 eur dospel. Súd má za to, že v tejto časti žalobca

neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného preto súd žalobu v tejto zvyšnej časti z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena zamietol.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré

vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Teda pokiaľ sa jedná o zvyšný uplatnený nárok na zaplatenie sumy 120, 64 eur pozostávajúcej zo
zmluvnej pokuty a z poplatkov súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok nie je dôvodný. Zo strany

žalobcu súd nemal za preukázané, za aké porušenie, resp. z akého titulu si voči žalovanému uplatňuje
nárok na zmluvnú pokutu a poplatky a podľa akých ustanovení zmluvy. Zo strany žalobcu v tomto
smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena a tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani vykonaným
dokazovaním.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo k
zosplatneniu celého úveru dňa 23.03.2009. Žalovaný sa teda dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. dňom
24.03.2009 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok

na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Žalobca žiadal úroky odo dňa 24.09.2009, Podľa zistenia súdu
výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k uvedenému dňu bola 1 % ročne
súd zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy, ktorú
mu 4.465,94 eur od 24.09.2009, tak ako to žalobca žiadal do zaplatenia a vo zvyšnej časti nárok žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže je nedôvodná suma z ktorej úroky z omeškania žiadal ako

nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 1.850,47 eur zamietol
a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 4.465,94 eur s príslušenstvom vyhovel.
V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného
nároku bol úspešný žalobca. Žalobca mal teda úspech v konaní vo výške 70 % a žalovaný vo výške
30 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (70% - 30%), žalobcovi vznikol nárok na

priznanie náhrady trov konania vo výške 40 % z jeho celkových priznaných trov konania.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 378,50 eur za zaplatený súdny poplatok a
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené
nižšie :

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 220,77 eur

- písomné podanie na súd.......................................................................................... 220,77 eur

-účasť na pojednávaní dňa 12.08.2013........................................................................220,77 eur

-účasť na pojednávaní dňa 11.11.2013........................................................................220,77 eur

Spolu...........................................................................................................................883,08 eur

DPH 20% ..................................................................................................................176,62 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2012 - 2 x 7,63 eur + 7x
po 7,81 eur, spolu, 30,88 eur. DPH zo sumy 30,88 je 6,18 eur.

Spolu je to 1.096,76 eur ( 883,08 eur + 176,62 eur +30,88 eur + 6,18 eur).

Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z cestovného za účasť na dvoch pojednávaniach na trase
Košice -Vranov n/T mot. vozidlom AUDI A6, ŠPZ KE684IN, a späť pri spotreba 5l/100km, 100km, dňa
12.08.2013 a 11.11.2013, ktoré je vyčíslené následovne:

Cestovné za deň 12.08.2013

Základná náhrada -100km x 0,183 eur, 18,30 eur. Cestovné je 6,95 eur ( 100 km x 5,0 l/100/km x cena

PHM 1,39 ). Cestovné spolu je 25,25 eur. DPH z toho je 5,05 eur.

Za deň 11.11.2013 je cestovné vyčíslené podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a
pozostáva z ceny cestovného lístka, ide o cenu cestovného lístka, 2x po 3,10 eur na trase Košice -
Vranov n/T a späť.

Cestovné spolu je 36,50 eur ( 25,25 eur + 5,05 eur + 6,20 eur ).

K trovám právneho zastúpenia patrí ďalej aj náhrada za stratu času je 2 x po 6 začatých polhodín, t.j.
6x 13,01 eur, 156,12 eur. DPH z toho je 31,22 eur. Spolu náhrada za stratu času je 187,34 eur.

Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Spolu trovy právneho zastúpenia sú tak spolu 1.320,60 eur (1.096,76 eur +25,25 eur +5,05 eur+ 6,20
eur +187,34 eur ).

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu
celkových trov konania vo výške 40 %, súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 151,40 eur ( 40 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 378,50 eur) a na

zaplatenie sumy 528,24 eur ( 40 % z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 1.320,60 eur).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.