Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232196
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111232196.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: I. P., nar. X.X.lXXX, W. T. XX, C., zast. I.. O. Y.,

advokát, Y. XX, T., proti žalovanému: D. P. s.r.o., so sídlom S. č. 1, XXX XX T., IČO: XX XXX
XXX, zast. I.. C. T., advokátom, so sídlom kancelárie Y. č. XX, XXX XX T., v konaní o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
32Cbi/45/2011-71 zo dňa 17.7.2013 v spojení s uznesením č.k. 32Cbi/45/2011-85 zo dňa 15.10.2013
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 45,41 eur na účet

právneho zástupcu žalovaného do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 318,33 eur.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
reštrukturalizačnýplánžalovanéhovzneníprijatomschvaľovacouschôdzoudňa25.08.2011apotvrdený
uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/l8/2011 zo dňa 03.11.2011, je voči žalobcovi
neúčinný. Dôvodil, že uvedeným reštrukturalizačným plánom boli zo skupiny nezabezpečených

pohľadávok na účely hlasovania o prijatí plánu vytvorené dve skupiny z rozdielnym navrhovaným
rozsahom uspokojenia ich pohľadávok, pričom ide o nepomer, ktorý je v hrubom a zjavnom rozpore s
princípom pomerného uspokojenia pohľadávok jednotlivých veriteľov.

Podaním z 11.7.2013 vzal žalobca žalobu späť z dôvodu zmeny právnej úpravy, a preto žiadal konanie
zastaviť a trovy konania nepriznať s poukazom na ust. § 150 O.s.p.

Žalovaný súhlasil so zastavením konania a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa citujúc zákonné ustanovenia (§ 96 ods. 1, 2 O.s.p.) konanie zastavil.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a keďže vzal žalobca
žalobuspäť,atedazavinili,žekonaniesamuselozastaviť,zavinenievtomtoprípademožnoposudzovať
len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o

posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej.

Trovy konania súd priznal v celkovej výške 318,33 eur, pričom ide o trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu a to výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa priznal žalovanému titulom náhrady trov konania
odmenu za 4 úkony právnej pomoci a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, za vyjadrenie
k žalobe (15.3.2012), za účasť na pojednávaní konanom dňa 30.3.2012, na ktorom súd rozsudkom
rozhodol vo veci samej tak, že žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, keď určil že reštrukturalizačný plán
žalovaného je voči žalobcovi vo vzťahu k jeho prihlásenej pohľadávke č. XXX/X a pohľadávke XXX/

X neúčinný. Je teda zrejmé, že žalobca bol do tejto fázy konania úspešný a hoci súd rozsudkom z
30.3.2012nerozhodolotrováchkonanianároknaichnáhradudotejtofázykonaniavznikolžalobcoviako
úspešnému účastníkovi a nemohol vzniknúť žalovanému ako neúspešnému účastníkovi, Napriek tomu,
súd v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., napadnutým výrokom priznal náhradu trov prvostupňového
konania, v ktorom žalovaný nebol úspešný. Žalovaný bol úspešný až v odvolacom konaní, v ktorom

Krajský súd v Košiciach uznesením z 31.1.2012 sp.zn. 3CoKR/17/2012 rozsudok prvostupňového súdu
z 30.3.2012 zrušil a vrátil na nové konanie a vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania poukázal
na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. Žalovaný si v odvolaní proti rozsudku z 30.3.2012 uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania, avšak ich výšku nevyčíslil. Ak tak urobil na výzvu súdu vznikol mu podľa žalobcu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania za l úkon právnej služby. Z dôvodu, že žalobca po zrušení

rozsudku prvostupňového súdu späťvzatím doručeným súdu 11.7.2013 vzal návrh z dôvodov uvedených
vo späťvzatí v celom rozsahu späť na základe čoho súd konanie zastavil, žalovaný už po podanom
odvolaní nevykonal žiadny ďalší úkon právnej služby.

Z uvedených dôvodov mohol podľa názoru žalobcu vzniknúť žalovanému nárok na náhradu iba l úkonu
právnej služby (odvolanie z 5.6.2012) za podmienky, že ho súdu vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý citujúc ust. § 146 ods. 2 a § 150 ods. 2 O.s.p. uviedol,
že platná právna úprava náhrady trov zastaveného konania v prvej vete ustanovenia § 146 ods. 2
O.s.p.vyjadrujezásaduzodpovednostiúčastníkasporovéhokonaniazazavinenienazastaveníkonania.
Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska. V prípade,
že žalobca vzal žalobu späť zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný

uhradiť jeho trovy. Je jednoznačne zrejmé, že konanie sa muselo zastaviť zavinením žalobcu, ktorý
zobral žalobu v celom rozsahu späť t.j. k zastaveniu konania nedošlo pre správanie žalovaného. Taktiež
už v čase podania samotnej žaloby bol zrejmý dôvod späťvzatia žaloby, nakoľko zák. č. 348/2011 Z.z.,
bol prijatý dňa 13.9.2011 (návrh zákona bol dokonca už pred prijatím zverejnený na stránke Ministerstva
spravodlivosti SR) a predmetná žaloba bola podaná na Okresný súd Košice I dňa 24.11.2011. Žalobca

bol zastúpený už počas samotnej reštrukturalizácie t.j. pred podaním samotnej žaloby, ako aj pri jej
podaní právnym zástupcom a právny zástupca bol osobou s právnickým vzdelaním - advokátom. Taktiež
za zmienku stojí aj skutočnosť, že zákon č. 348/2011 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvoláva, nadobudol
účinnosť 1.1.2012, avšak právny zástupca žalobcu zobral žalobu späť až 11.7.2013. Taktiež, uvedené
konanie je konaním sporovým, vyvolaným reštrukturalizáciou. Účastníci konania si preto musia byť

vedomí rizika možnej náhrady trov konania v prípade ich neúspechu. Zdôraznil, že predmetné súdnekonanie inicioval sám žalobca a to podaním žaloby aj napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu.
Trovy konania žalovaného resp. trovy právneho zastúpenia žalovaného v predmetnom súdnom spore
tak neboli ani nemohli byť vyvolané konaním žalovaného ani samotnou reštrukturalizáciou, ale vznikli

výlučne v dôsledku súdneho sporu, ktorý inicioval sám žalobca po vlastnom zvážení, bez možnosti
žalovaného podanie žaloby a jej následné späťvzatie zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom
ovplyvniť.

Tvrdenia žalobcu, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, žalovaný považuje za nepravdivé, účelové,
nezodpovedajúce skutkovému stavu a príslušným ustanoveniam O.s.p.. K tvrdeniu žalobcu, že
žalovanému nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi konania v

prvostupňovomkonanížalovanýpoukázalnaskutočnosť,ženapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňa
konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu
žalobcom.

V súvislosti s vyššie uvedenou reštrukturalizáciou žalovaného bolo podaných niekoľko desiatok žalôb
na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu zo strany bývalých zamestnancov žalovaného,

zastúpených tým istým právnym zástupcom. Jedná sa o obsahovo takmer totožné resp. identické súdne
spory s týmto súdnym sporom.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na niekoľko z uvedených rozhodnutí Okresného súdu Košice I a to:
uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/51/2011-32 zo dňa 18.12.2012, uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/60/2011-22 zo dňa 12.12.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp.

zn. 26Cbi/58/2011-34 zo dňa 12.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/59/2011-33
zo dňa 12.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/48/2011-32 zo dňa 12.11.2012,
uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/56/2011- 32 zo dňa 5.11.2012, uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/57/2011-32 zo dňa 5.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp.
zn. 26Cbi/47/2011-31 zo dňa 5.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/52/2011-23

zo dňa 6.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/50/2011-47 zo dňa 18.10.2012,
uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/60/2011-48 zo dňa 18.10.2012, uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 32Cbi/50/2011-21 zo dňa 15.5.2012, ktorými konajúci súd vo vyššie uvedených
identických súdnych sporoch s týmto súdnym sporom, žalovanému priznal náhradu trov konania.

Taktiež žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3CoKR/19/2012-36 zo dňa

27.11.2012, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného
súdu Košice I č.k. 32Cbi/50/2011-21 z 15.5.2012 tak, že potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti, t.j. v časti v ktorej bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania. Žalobca v predmetnom odvolaní namietal okrem iného aj „nedokonalosť právnej úpravy.“ Z
predmetného uznesenia Krajského súdu v Košiciach: „Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,

vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia ....“ „Zavinenie v tomto prípade
možnoposudzovaťlenzprocesnéhohľadiska.Nemožnohoposudzovaťpodľahmotnéhopráva,pretože
by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej. Preto ak vzal žalobca žalobu späť z
procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p), že zavinil, že

konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.“ Taktiež žalovaný poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3CoKR/20/2012-36 z 18.3.2013, ktorým súd potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 32Cbi/52/2011-21 z 15.5.2012. Obdobne Krajský súd v Košiciach
rozhodol aj v ďalších identických súdnych sporoch (č.k. 3CoKR/7/2013-47, č.k. 2CoKR/6/2013-53, č.k.
2CoKR/7/2013-53 z 25.3.2013).Ktvrdeniužalobcu,žežalovanémunemoholvzniknúťnároknanáhradutrovkonania,keďžeichžalovaný
v odvolacom konaní nevyčísli, žalovaný uviedol, že v predmetnej veci súd prvého stupňa rozsudkom
č.k. 32Cbi/45/2011-29 z 30.2012 rozhodol tak, že určil, že reštrukturalizačný plán žalovaného v znení

prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.8.2011 a potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 3.11.2011 sp.zn. 3CoKR/18/2011 je voči žalobcovi vo vzťahu k pohľadávke č. XXX/X. v zistenej
výške 1.487,01 eur a vo vzťahu k pohľadávke č. XXX/X . v zistenej výške 619,59 eur neúčinný (výrok
I). Zároveň v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II) a v časti výroku III rozhodol tak, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na ust. §

151 ods. 3 O.s.p.

Citujúc ust. § 151 ods. 1, 2, 3 O.s.p. žalovaný poukázal na skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia
vyčíslil podaním dátovaným dňom 15.7.2013, doručeným súdu prvého stupňa 17.7.2013 t.j. v ten istý
deň, ktorým je dátované napadnuté uznesenie t.j. v deň vyhlásenia predmetného uznania (17.7.2013),
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, t.j. dostatočne včas, nakoľko lehota troch pracovných dní, v ktorej
bol žalovaný povinný najneskôr vyčísliť trovy konania začala plynúť až od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní žalobcom
napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvého stupňa, konania ktoré mu predchádzalo, dôvodov
odvolaniarozhodolpodľaust.§219O.s.p.anapadnutéuzneseniepotvrdilažalovanémupriznalnáhradu
trov odvolacieho konania vo výške 45,41 eur.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 164 O.s.p. vydal uznesenie č.k. 32Cbi/45/2011-85 z 15.10.2013, ktorým
bez návrhu opravil chybu v písaní, keď nesprávne uviedol dátum vydania napadnutého uznesenia (17.
júla 2012), ktorý správne znie: „17. júla 2013.“

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa a k odvolacím
dôvodom, odvolací súd uvádza nasledovné:

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť.

Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať
podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej.

Preto ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad § 146 ods. 2

druhávetaO.sp.), žezavinil,žekonaniemuselobyťzastavenéajepretopovinnýnahradiťtrovykonania.Odvolací súd nezistil, aby tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto neprichádza do úvahy
použitie ust. § 150 O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

v jeho napadnutej časti ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal za 1 úkon právnej služby
podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb a to za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 30,03 eur + režijný paušál 7,81
eur spolu 37,84 eur a 20% DPH vo výške 7,57 eur, čo spolu činí 45,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.