Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/337/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4102899935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4102899935.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň Mgr.
Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. Z.. T. H., O..,
bytom M. J., W. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s. r. o. so sídlom v Nitre,
Štefánikova 49, IČO: 36 860 697, 2. Z.. H. S., bytom u R. XXX, Y., Česká republika, 3. G. H., bytom Q.,
J. R. X/X, 4. Z.. Z. D., bytom W., Q.. sv. G. XX, navrhovatelia v 2. až 4. rade zastúpení JUDr. Jánom
Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 25, proti odporcovi: Mesto Zlaté Moravce so
sídlom Zlaté Moravce, Ul. 1. mája 2, IČO: 00 308 676, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s. r.
o. so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
- U. F., bytom M. J., H. X. 4, zast. H.. J., bytom U. U., Q.. Y. 2, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. januára 2012 č. k. 8C/18/2002-345 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 13. júla 2012 č. k. 8C/18/2002-375, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že kúpna zmluva M 60/4, uzavretá dňa 23. 01.
1990 medzi navrhovateľmi v 1. až 3. rade ako predávajúcimi a medzi Československým štátom, zast.
Stavoinvesta, IIO Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. J. a
zapísané v LV č. XXX ako parc. č. 1679/1, parc. č. 1679/2, parc. č. 1680 vo výmere 1275 m2 je neplatná.

Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 10. mája 2006 č. k. 8C/18/2002-207
tak, že určil, že kúpna zmluva M 60/4, uzatvorená dňa 23. 01. 1990 medzi Z.. H. S., rod. H., nar. XX.
XX. XXXX, G. H., nar. XX. XX. XXXX a Z.. T. H. O.., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcimi
a Československým štátom, zast. Stavoinvestou IIO Bratislava ako kupujúcim, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na mene predávajúcich v LV č. XXX pre kat. úz. M. J. ako parc. č. 1679/1, 1679/2,
1680 vo výmere 1.275 m2 je neplatná. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom v 1., 2., a
3. rade trovy konania vo výške 21.448,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho
zástupcu JUDr. René Hudzoviča. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 3. októbra 2007 č. k. 5Co/314/2006-227 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti vedené na
Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX ako parcely registra "C", a
to parc. č. 1679/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parc. č. 1679/2 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 100 m2, parc. č. 1679/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parc. č.
1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parc. č. 1679/6 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 261 m2, parc. č. 1680 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2 a stavba súp. č. XXX
na parc. č. 1679/2 patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1. rade Z.. T. H. O.., rod. H.,
rod. č. XXXXXX/XXX v podiele 1/3-ina, navrhovateľky v 2. rade Z.. H. S., rod. H., rod. č. XXXXXX/XXX
v podiele 1/3-ina a do dedičstva po neb. G. H., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX v podiele 1/3-
ina. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo výške
33,19 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.448,71 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a
to na účet právneho zástupcu JUDr. René Hudzoviča sumu 879,88 eura a na účet právneho zástupcu
JUDr. Legerského sumu 602,02 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 46
ods. 1, 2, § 460, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 130 ods. 1, § 868, § 135a ods. 1, § 132a ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 vyhl. č. 82/1973 Zb. a § 80 písm. c) OSP a zistil, že dňa 23. 01. 1990
bola uzatvorená medzi predávajúcimi Z.. H. S., G. H. a Z.. T. H., CSc. a kupujúcim Československým
štátom, zastúpeným Stavoinvestou IIO Bratislava kúpna zmluva č. M 60/4. V bode I. tejto kúpnej zmluvy
je uvedený predmet predaja, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na mene predávajúcich v LV č. XXX pre
kat. úz. M. J. ako parc. č. 1679/1, 1679/2, 1680 vo výmere 1275 m2 - každý v 1/3-ine. V tomto bode bolo
tiež skonštatované, že nehnuteľnosti sú vyznačené v geometrickom pláne č. 243251-0297-87 zo dňa
05. 02. 1988, avšak geometrický plán netvoril súčasť kúpnej zmluvy a predložený bol zo strany odporcu
až na výzvu súdu v priebehu konania. V bode II. bola uvedená dohodnutá kúpna cena podľa odhadu zo
dňa 10. 07. 1989 na 480.215 Kčs, z ktorej pripadá na pozemok o výmere 1.275 m2 10.200 Kčs, dom -
obytná časť 426.843 Kčs, drobné stavby 3.651 Kčs, studňa 2.563 Kčs, oplotenie 759 Kčs, trvalé porasty
3.323 Kčs, garáž 18.266 Kčs a za vonkajšie úpravy 14.610 Kčs. Znalecký posudok odporca nepredložil,
hoci inak predložil kompletné listinné doklady z obdobia prebiehajúcich výkupov nehnuteľností
na tomto mieste v roku 1990, vrátane viacerých znaleckých posudkov, ktoré sa však netýkali tohto
konkrétneho prípadu. Zmluva bola účastníkmi konania podpísaná a podľa vyjadrenia účastníkov konania
kúpna cena bola riadne vyplatená a to každému predávajúcemu vo výške 1/3, t.j. 167.072 Kčs. Na
základe tejto kúpnej zmluvy prešlo vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam na Československý
štát a následne s poukazom na § 2 ods. 5 zák. č. 148/1991 Zb. o majetku obcí boli nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX pre kat. úz. M. J. ako
vlastníctvo Mesta Zlaté Moravce. V súčasnej dobe na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy, prebieha výstavba, avšak na základe predbežného opatrenia súdu č. k. 8C/18/2002-192 zo
dňa 10. 02. 2006 bola realizácia stavebných prác pozastavená až do právoplatného ukončenia tohto
konania. Súd po zistení, že je tu daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, keďže až do jeho vyriešenia je právne postavenie navrhovateľov neisté, nakoľko
až na základe rozhodnutia súdu by mohlo dôjsť k zmene vlastníctva v prospech predávajúcich, podrobil
súd kúpnu zmluvu M 60/4 skúmaniu a to z hľadiska splnenia všetkých podstatných náležitostí, ktoré
sa pre platný právny úkon vyžadujú. Súd zistil, že v kúpnej zmluve M 60/4 nie sú nehnuteľnosti, ktoré
majú byť predmetom prevodu označené v súlade so zákonnými požiadavkami. V bode I. je predmet
prevodu označený iba listom vlastníctva, parcelnými číslami nehnuteľností a súčtom ich celkovej výmery,
bez uvedenia stavieb, hoci tieto na liste vlastníctva v tom čase vyznačené boli. Zmluva síce obsahuje
aj odkaz na geometrický plán, avšak vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tento ku zmluve nebol
pripojený a účastníci konania ho dokonca vôbec neobdržali. Pochybnosti o predmete prevodu vyvoláva
aj ďalšia časť zmluvy (bod II.), ktorá rieši cenu predmetu prevodu, avšak evidentne nekorešponduje
s bodom I. zmluvy. Z tohto bodu by sa mohlo javiť, že predmetom prevodu sú aj stavby (dom, garáž,
drobné stavby), avšak ani tieto nie sú riadne špecifikované. Uvádza sa iba dom, bez označenia súp.
č., hoci podľa LV č. XXX sú na predmetných parcelách vyznačené dva domy - dom č. súp. XXX na
parc. č. 1679/1 a dom č. súp. XXX na parc. č. 1679/2. S ohľadom na to, že nehnuteľnosti uvedené
v predmete zmluvy nie sú dostatočne označené (chýba presná výmera jednotlivých parciel, kultúra) a
tieto nejasnosti nie je možné odstrániť ani prostredníctvom geometrického plánu, pretože tento nie je
ako súčasť zmluvy k nej pevne pripojený, ako aj na to, že predmetom ocenenia, a teda aj vyplatenej
kúpnej ceny, boli i ďalšie nehnuteľnosti, nezahrnuté do predmetu zmluvy (dom - obytná časť, drobné
stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž, vonkajšie úpravy) taktiež bez dostatočnej špecifikácie,
možno konštatovať, že ide o prejavy neurčité a nezrozumiteľné. Tento nedostatok má potom za následok
nejasnosti ohľadne predmetu predaja, čo vyplýva aj z výpovede navrhovateľov. Pokiaľ ide o
vyhodnotenie náležitostí kúpnej zmluvy v súvislosti s ponukovým listom zo dňa 10. 10. 1988, súd
skonštatoval, že ani ponukový list, ktorý bol zaslaný navrhovateľom 2 roky pred uzatvorením kúpnej
zmluvy, neobsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, preto nejasnosti
ohľadne toho, čo bolo odkúpené s ohľadom na obsah ponukového listu neboli odstránené. K uplatneniu

reštitučných nárokov súd uviedol, že navrhovatelia si reštitučné nároky v zmysle zák. č. 87/1991 Zb.
nemohli uplatniť, pretože tento zákon sa vzťahoval na zmiernenie následkov niektorých majetkových a
iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktmi urobenými v
období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 18. 01. 1990.
O tom, že sa svojich práv však domáhali svedčia súdne spory, pričom tieto spory boli súdom zohľadnené
a vyhodnotené ako okolnosť, ktorá bránila navrhovateľovi nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam
vydržaním, pretože navrhovateľ, ktorý nehnuteľnosti užíval na základe neplatnej zmluvy, nemohol byť
dobromyseľný v tom, že mu patria, keďže v ich držbe bol od začiatku rušený. Súd na základe takto
vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že
kúpna zmluva vykazuje nedostatky v podstatných náležitostiach, nespĺňa požiadavky ustanovenia § 37
a 39 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatná. Na základe neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť
k prevodu nehnuteľností, preto považoval návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia vlastníctva
k tejto nehnuteľnosti za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešným navrhovateľom priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania
navrhovateľov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za konanie vo výške 1.000,- Sk (33,19
eura) a z trov právneho zastúpenia.

Uznesením zo dňa 13. júla 2012 č. k. 8C/18/2002-375 súd prvého stupňa napadnutý rozsudok opravil
tak, že pri špecifikácii nehnuteľnosti doplnil, že sa nachádzajú v obci M. J. v katastrálnom území M. J..

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v časti trov konania napadol právny zástupca navrhovateľa
v 1. rade a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a odporcu zaviazať
zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo výške 49,79 eura a trov právneho
zastúpenia vo výške 1.846,15 eura na účet JUDr. Reného Hudzoviča sumu 1.393,92 eura a na účet
JUDr. Legerského sumu 602,02 eura. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie
podáva v časti náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu na vydanie predbežného
opatrenia v sume 16,60 eura a napáda tiež to, že súd nesprávne vypočítal DPH a nesprávne sčítal
priznané sumy, ako aj nesprávne priznal náhradu trov za tzv. režijný paušál, keď ho priznal vždy len
za zastupovanie jedného klienta, hoci na začiatku zastupoval troch klientov a neskôr dvoch klientov.
Súd mu tiež nepriznal náhradu trov za úkon právnych služieb vykonaný 28. 11. 2007, a to vyhotovenie
oznámenia. Uviedol, že takto mu mala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.244,13
eura.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca, odôvodniac ho tým, že súd 1. stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, odôvodnenie rozsudku súdu 1. stupňa nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a
presvedčivosti súdnych rozhodnutí a súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré odporca v konaní preukázal
a ktoré vyplynuli z dokazovania a prednesov odporcu. Uviedol, že súd 1. stupňa sa v konaní nezaoberal
náležite predmetnou kúpnou zmluvou v súvislosti s ponukovým listom zo dňa 10. 10. 1988 tak, ako mu
to uložil v uznesení odvolací súd. Pokiaľ ide o vyhodnotenie náležitostí kúpnej zmluvy v súvislosti
s ponukovým listom, skonštatoval, že ani ponukový list, ktorý bol zaslaný navrhovateľom 2
roky pred uzavretím kúpnej zmluvy, neobsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom
prevodu, teda nejasnosti ohľadne toho, čo bolo kúpené s ohľadom na obsah ponukového listu neboli
odstránené. Ponukový list, ako aj kúpna zmluva obsahujú totožné parcelné čísla pozemkov, zhodne
označený list vlastníctva, na ktorom boli nehnuteľnosti vedené. Kúpna zmluva, ako aj ponukový list sú
vyplnené na základe štandardizovaného formuláru, ktorý sa bežne v praxi používal a o jeho správnosti
neboli žiadne pochybnosti. Bežnou praxou bolo, že v kúpnych zmluvách sa osobitne neuvádzali súpisné
čísla budov, najmä vtedy, ak sa prevádzali všetky nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na danom liste
vlastníctva. Ani príslušné správy katastra nemali pochybnosti pri takomto prevode nehnuteľnosti o
určitosti a jednoznačnosti týchto právnych úkonov. Navrhovatelia majú presnú vedomosť o tom, čo bolo
predmetom prevodu, ani navrhovateľ v 2. rade, ani navrhovateľ v 3. rade, ako vyplýva z ich výpovedí
neuviedli, že by nevedeli, čo malo byť predmetom prevodu. Jediným, ktorý uviedol, že nevedel, čo má
byť predmetom prevodu, bol navrhovateľ v 1. rade, ktorý bol iniciátorom tohto i iných súdnych sporov
súvisiacich s predmetnými nehnuteľnosťami, a teda je zrejmé, že jeho výpoveď bola v tomto
smere účelová. Navrhovateľka v 2. rade vedela, čo je predmetom prevodu a kúpnej zmluvy a navrhovateľ
v 3. rade uviedol, že predmetom bolo všetko. V takom prípade, ak sa prevádzali všetky nehnuteľnosti
z jedného LV, neboli pochybnosti o tom, aké stavby sú predmetom prevodu. Tvrdenie navrhovateľa v
1. rade, že nevedel, čo bolo predmetom prevodu, možno považovať za účelové, čo vyplýva z konaní

a súdnych spisov, ktoré boli pripojené k tomuto konaniu a ktoré boli vedené od roku 1990 a ktorými sa
navrhovateľ snažil domôcť svojho nároku. Uvedenými skutočnosťami sa súd náležite nezaoberal, preto
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal pritom na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 36/2010, podľa ktorého porušením práva na spravodlivý proces môže
byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní
najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. Pokiaľ
súd v odôvodnení uviedol, že ak predmet zmluvy je špecifikovaný v geometrickom pláne, je geometrický
plán súčasťou zmluvy a musí byť k nej pripojený tak, aby tvoril s kúpnou zmluvou jedinú listinu, tak súd
1. stupňa vec nesprávne právne posúdil, nakoľko z vyhlášky č. 82/1973 Zb. o overovaní geometrických
plánov a iných výsledkov geodetických prác nevyplýva povinnosť, aby geometrický plán tvoril s kúpnou
zmluvou jedinú listinu. Mal tiež za to, že súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu, keď nesprávne v odôvodnení citoval ustanovenia
§ 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa mal tiež zaoberať otázkou, či došlo k vydržaniu
vlastníckeho práva zo strany odporcu, pričom z rozhodnutia vyplýva, že sa zaoberal vydržaním
nehnuteľností zo strany navrhovateľa. K vydržaniu vlastníckeho práva zo strany odporcu uviedol,
že navrhovatelia sa určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam domáhali až zmenou
petitu v tomto konaní, ktorý bol súdom pripustený až 11. 01. 2012. Dovtedy sa navrhovateľ domáhal
iba určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, preto má za to, že odporca bol dobromyseľný pri
držbe predmetných nehnuteľností a boli splnené podmienky na vydržanie nehnuteľností, ktorých určenia
vlastníckeho práva sa navrhovatelia domáhali až zmenou petitu. Uviedol tiež, že v kúpnej zmluve nie
sú nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu označené v súlade so zákonnými
požiadavkami. Súd však bližšie neuviedol, aké sú tu zákonné požiadavky a ani neuviedol ustanovenie
žiadneho právneho predpisu, z ktorého by vyplývalo, ktoré konkrétne zákonné požiadavky predmetná
zmluva neobsahuje alebo s ktorými by bola v rozpore. Podľa jeho názoru, zmluva obsahovala všetky
zákonné požiadavky. Napadnutý rozsudok je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Poukázal
pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ÚS 36/2010. Mal tiež za to, že súd sa
náležite nevenoval skúmaniu naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľov, nakoľko jeho veľmi
stručné posúdenie nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zmenil a návrh navrhovateľov
zamietol alebo, aby ho zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za vecne správne, preto ho navrhuje potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Súd postupoval, ako mu to nariadil odvolací súd a predmetnú zmluvu posudzoval ako celok, pričom
sa vyporiadal aj s ponukovým listom. Pozornosti odvolateľa ušlo, že podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy, zmluvy o prevode nehnuteľností museli mať
písomnú formu a ak išlo o zmluvu o prevode nehnuteľností, museli byť prejavy účastníkov na tej istej
listine, a vzhľadom k tejto skutočnosti nie je možné prípadnú neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľností odstraňovať prejavmi jej účastníkov obsiahnutými v iných listinách
alebo dokonca absenciu jej podstatných náležitostí nahrádzať z iných listín. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že kúpna zmluva a aj ponukový list boli vyplnené na základe štandardizovaného formulára.
Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia rozdielnym spôsobom chápali rozsah predmetu
prevodu v zmysle kúpnej zmluvy, pričom nejasnosti a rozdielnosti v ponímaní predmetu prevodu u
jednotlivých účastníkov kúpnej zmluvy na strane predávajúcich boli spôsobené práve neurčitosťou a
nezrozumiteľnosťou prejavov obsiahnutých v písomnej kúpnej zmluve. Súd sa teda otázkami v súvislosti
s tým, čo bolo predmetom prevodu podľa uvedenej kúpnej zmluvy a o vedomosti jednotlivých jej
účastníkov zaoberal a zistil a vyvodil i správne závery. Tvrdenia odvolateľa, že navrhovatelia mali presnú
vedomosť o tom, čo je predmetom prevodu sú nesprávne a vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva o
prevode nehnuteľností je prísne formálnym právnym úkonom je právne irelevantné. Tvrdenie odvolateľa,
že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal uvedenými skutočnosťami a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neobstojí. K namietanému nesprávnemu právnemu
posúdeniu otázky neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že zákonná požiadavka, že prejavy vôle účastníkov
musia byť na tej istej listine, je vyjadrená v § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v prípade, ak
súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľností je nadväzujúci geometrický plán, je nutné, aby tieto listiny
tvorili technicky nedeliteľný celok, čo je vyjadrené v niekoľkých rozhodnutiach NS SR. Okrem toho,
geometrický plán č. 243-251-0297-87 zo dňa 05. 02. 1998 sa v štátnej dokumentácii Správy katastra
Zlaté Moravce nenachádza, teda k zápisu kúpnej zmluvy nebol predložený. K nesprávnemu použitiu
ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že za nesprávne právne posúdenie

veci nemožno považovať, keď po zmene politických pomerov bola formulácia „záujmy spoločnosti“
nahradená „dobrými mravmi.“ Nesúhlasil tiež s názorom, že súd sa dostatočne nezaoberal otázkou, či zo
strany odporcu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Na
základe chyby v písaní nie je možné ustáliť, že by sa súd nezaoberal prípadným vydržaním nehnuteľností
zo strany navrhovateľa. Z obsahu všetkých súdnych konaní, ako aj z množstva listov adresovaných
odporcovi je zrejmé, že sa domáhal vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a že odporca
z toho titulu nemohol byť dobromyseľný, že mu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrí.
Nestotožnil sa s tým, že súd neuviedol zákonné požiadavky a ustanovenia právneho predpisu, z ktorého
by vyplývali zákonné požiadavky, pre ktoré by bola zmluva v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia
je zrejmé, že súd definoval zákonné požiadavky na označenie nehnuteľností v zmluvách o ich prevode
a uviedol i zákonné ustanovenia, z ktorých tieto požiadavky vyvodil. Súd tiež dostatočne odôvodnil aj
naliehavý právny záujem navrhovateľov na predmetnom určení.

Navrhovatelia v 2. až 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa
navrhujú ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovatelia v
2. až 4 rade považujú napadnuté rozhodnutie súdu v celom rozsahu za vecne správne a zákonné a
odvolacie námietky odporcu za celkom neopodstatnené a nesprávne. Námietka odporcu v súvislosti s
ponukovým listom a s tým súvisiacu vedomosť, či nevedomosť navrhovateľov o predmete prevodu podľa
tejto kúpnej zmluvy je celkom neopodstatnená. Súd sa správne vyporiadal aj so všetkými skutočnosťami
dôležitými pre právne posúdenie predmetnej kúpnej zmluvy z hľadiska toho, či spĺňala predpoklady
platného právneho úkonu podľa predpisov platných v čase jej vzniku. Súd, vzhľadom na skutočný
obsah posudzovanej kúpnej zmluvy, dospel k jedinému možnému záveru o absolútnej neplatnosti tohto
právneho úkonu jednak z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, a jednak z dôvodu jeho rozporu
so zákonom v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku tejto zmluvy.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením odporcu o neexistencii právneho predpisu, z ktorého by vyplývala
povinnosť, aby geometrický plán tvoril s kúpnou zmluvou jedinú listinu. Geometrický plán sa po overení
podľa § 8 zák. č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartografii stáva súčasťou listiny o právnych vzťahoch
k rozdeľovaným nehnuteľnostiam podľa predpisov o evidencii nehnuteľností. Pokiaľ ide o námietku
odporcu, týkajúcu sa vedomosti, či nevedomosti navrhovateľov o tom, čo bolo predmetom prevodu
podľa kúpnej zmluvy, táto nie je vôbec pre posúdenie veci významná a ide len o subjektívne tvrdenie a
hodnotenie odporcu. Posúdiť platnosť kúpnej zmluvy je možné objektívne len na základe jej obsahových
náležitostí, a nie vyjadrení jej účastníkov. Námietka týkajúca sa použitia nesprávnych ustanovení
právneho predpisu je bezpredmetná, keďže ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka v platnom
znení a v čase vzniku posudzovanej kúpnej zmluvy sú prakticky identické. Námietka odporcu, týkajúca sa
pochybenia súdu pri posúdení splnenia podmienok možného vydržania je bezpredmetná, keď je zrejmé,
že v príslušnej časti odôvodnenia došlo k zrejmej chybe v písaní. Za nepodstatnú považoval aj námietku
odporcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd sa vyporiadal so
všetkými skutočnosťami dôležitými pre posúdenie uplatneného nároku a rozhodnutie je v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a dostatočne odôvodnil aj naliehavý právny
záujem navrhovateľov na požadovanom určení.
Podaním zo dňa 30. 11. 2012, doručeným súdu dňa 04. 12. 2012, U. F. súdu oznámila, že s ňou ako
budúcou kupujúcou uzatvoril odporca kúpnu zmluvu o predaji predmetných nehnuteľností, preto má
záujem na výsledku tohto konania, a to ako vedľajší účastník na strane odporcu.

V dôsledku námietky odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania odvolací súd uznesením
zo dňa 17. decembra 2013 č. k. 9Co/337/2012-452 rozhodol o tejto námietke tak, že vstup vedľajšieho
účastníka - U. F., bytom M. J., H. X. 4, zast. H.. H. J., bytom U. U., Q.. Y. 2, do konania na strane odporcu
pripustil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a po doplnení
dokazovania vyžiadaním správy z Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor a poučení
účastníkov podľa § 213 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že kúpna zmluva M 60/4, uzavretá dňa 23. 01.
1990 medzi navrhovateľmi v 1. až 3. rade ako predávajúcimi a medzi Československým štátom, zast.
Stavoinvesta, IIO Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. J. a

zapísané v LV č. XXX ako parc. č. 1679/1, parc. č. 1679/2, parc. č. 1680 vo výmere 1.275 m2, je neplatná.
V priebehu konania návrh zmenili a domáhali sa určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci M.
J., a katastrálnom území Zlaté Moravce a vedené na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Zlaté
Moravce na LV č. XXXX ako parcely registra „C“, a to parc. č. 1679/1 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 248 m2, parc. č. 1679/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, parc. č. 1679/4 -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 21 m2, parc. č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
389 m2, parc. č. 1679/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 261 m2, parc. č. 1680 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 256 m2 a stavba súp. č. XXX na parc. č. 1679/2 patria do podielového
spoluvlastníctva Z.. T. H., O.., rod. H., rod. č. XXXXXX/XXX v podiele 1/3-ina, Z.. H. S., rod. H., rod. č.
XXXXXX/XXX v podiele 1/3-ina a do dedičstva po poručiteľovi G. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX, v podiele 1/3-ina. Súd uznesením zmenu návrhu pripustil.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd prvého stupňa sa v konaní správne v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovatelia majú na
požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorého existenciu naliehavého právneho záujmu musí v
konaní preukázať žalobca a ktorý musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa s vecou v jej merite. Vo
všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo, kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že navrhovatelia na požadovanom
určení majú naliehavý právny záujem, pretože určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v
konaní ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie navrhovateľov voči odporcovi a len takýmto určovacím
petitom môže dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 01. 01. 1992 sa však posudzujú podľa doterajším predpisov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Keďže kúpna zmluva M 60/4 bola uzavretá dňa 23. 01. 1990, vznik právnych vzťahov z tejto zmluvy je
potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia tejto zmluvy. Ak potom
súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka účinného
od 01. 01. 1992, vec nesprávne právne posúdil.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy právny úkon je prejav vôle
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy právny úkon musí sa
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom
spoločnosti.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy písomnú formu
musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v evidencii nehnuteľností sa vyznačujú
všetky nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov (kultúr), výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke
vzťahy, správa národného majetku, právo trvalého užívania národného majetku, právo osobného
užívania pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné
pre národné hospodárstvo.

Podľa § 6 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností údaje evidencie nehnuteľností sú záväzné pre
plánovanie a riadenie poľnohospodárskej výroby, pre výkazníctvo a štatistiku o poľnohospodárskom
pôdnom fonde a lesnom fonde, pre prehľady nehnuteľností vedené socialistickými organizáciami a sú
aj podkladom pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach.

Podľa § 6 ods. 2 vyhl. Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zák.
č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností všetky nehnuteľnosti musia byť uvedené v listine podľa obcí a
katastrálnych území a parcelných čísel vedených v evidencii nehnuteľností. Ak je listinou prevádzaná
reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj geometrický plán, na ktorom je vyznačené
oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera. Ak sa listinou zriaďuje vecné bremeno, ktoré sa vzťahuje
len na časť pozemku, táto časť sa vyznačí na geometrickom pláne alebo na kópii z pozemkovej mapy;
geometrický plán alebo kópia z pozemkovej mapy sa pripoja k listine.

Podľa § 8 citovanej vyhlášky záväznými údajmi evidencie nehnuteľností sú parcelné čísla nehnuteľností,
výmery a druhy pozemkov (kultúry), výmery pôdohospodárkach závodov (sektorov), výmery územných
správnych jednotiek (obcí, okresov, krajov, štátu) a hospodárske plochy obcí, okresov a krajov.

V citovanom ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré
musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť
právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny
úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa (nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle alebo o
vadu prejavu), právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide
o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň
stanovená vo verejnom záujme priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez
ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a
občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Účinky právneho
úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len
zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.

Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma (tak je tomu u
zmlúv o prevodoch nehnuteľností), musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je
tento prejav vôle zaznamenaný ... pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností je významný
iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme a nie je podstatné, že účastníkom právneho
vzťahu je zrejmé, čo je predmetom právneho úkonu, ak to nemôžu objektívne zistiť z jeho písomného
vyjadrenia i osoby, ktoré účastníkmi tohto právneho vzťahu nie sú. Ak je písomná zmluva o prevode
nehnuteľností objektívne neurčitá, je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka i v prípade,
ak účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu ... (rozsudok NS ČR sp. zn.
33Cdo 1126/2006).

Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po
jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý zostáva jeho vecný obsah, pričom
neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti
písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom
je prejav vôle zaznamenaný (rozhodnutie NS SR 4Cdo 119/2011).

Podľa konštantnej judikatúry pre oblasť právnych úkonov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam
prevažuje všeobecný záujem na určitosti vlastníckych práv, ktoré pôsobia absolútne („proti všetkým“),

nad záujmom účastníkov právneho úkonu na rešpektovaní ich vôle. Preto musí byť individualizácia
nehnuteľností v obligatórne písomnom právnom úkone týkajúcom sa jeho prevodu vykonaná natoľko
určitým spôsobom, aby bolo i tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom
právneho úkonu (viď napr. rozsudok zo dňa 16. novembra 2001 sp. zn. 22 Cdo 1236/2001, Soubor
civilních rozhodnutí Nejvyššího soudu č. C 837). Aj pri takomto prístupe, ktorý uprednostňuje výklad
pripúšťajúci platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a snaží sa viazať na skutočnú vôľu
účastníkov zamýšľané právne dôsledky, je treba brať do úvahy „absolútne pôsobenie vlastníckeho
práva, vyjadrené tiež v požiadavke na určitosť právnych úkonov, týkajúcich sa vecných práv. Preto
je v týchto prípadoch kladený dôraz na to, že právne významná je len tá vôľa, ktorá mohla byť tretím
osobám z písomnej zmluvy poznateľná. V takom prípade nie je významná tá vôľa, ktorú by bolo možné
zistiť až objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený a nevyplývajú priamo z
písomnej zmluvy (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 555/2008).

Odvolací súd, po preskúmaní veci na nariadenom odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že aj
keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne citoval ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka, jeho záver o neplatnosti predmetnej zmluvy M 60/4 z dôvodu jej neurčitosti je správny,
pretože nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu, nie sú označené v súlade s požiadavkami §
2 ods. 1 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností a § 6 ods. 2 vyhl. Ústrednej správy geodézie a
kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Označenie
nehnuteľností v zmluve je nejednoznačné, pričom, keďže ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod
sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu
listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný. Aj keď neurčitosť obsahu možno za určitých podmienok
preklenúť s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), právne významná je
len tá vôľa, ktorá mohla byť tretím osobám z písomnej zmluvy poznateľná. V danej veci je však predmet
prevodu označený iba listom vlastníctva, parcelnými číslami nehnuteľností a súčtom ich celkovej výmery
bez uvedenia stavieb, hoci tieto na liste vlastníctva v tom čase vyznačené boli. Cena predmetu prevodu
nekorešponduje s bodom I. zmluvy, keď z tohto bodu by sa mohlo javiť, že predmetom prevodu sú aj
stavby (dom, garáž, drobné stavby), avšak ani tieto nie sú riadne špecifikované. Uvedený je len dom,
bez označenia súp. č., hoci podľa LV č. XXX sú na predmetných parcelách vyznačené dva domy - dom č.
súp. XXX na parc. č. 1679/1 a dom č. súp. XXX na parc. č. 1679/2. Z uvedených dôvodov teda nemožno
z predmetnej listiny zistiť vôľu zmluvných strán ohľadne predmetu zmluvy, pričom, aj keď odvolací súd
považuje z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodní navrhovatelia v 1. až 3. rade o tom, čo je
predmetom zmluvy vedeli, ich skutočná vôľa nemôže byť pre neurčitosť predmetu zmluvy tretím osobám
z písomnej zmluvy poznateľná, preto je táto zmluva z dôvodu jej neurčitosti neplatná. Zmluva obsahuje
odkaz aj na geometrický plán, avšak keďže na základe neho nedošlo k zmene parciel, skutočnosť, že
k zmluve nebol pripojený, neplatnosť zmluvy ešte aj z tohto dôvodu nespôsobuje. Súd prvého stupňa
sa správne vysporiadal aj s náležitosťami kúpnej zmluvy v súvislosti s ponukovým listom zo dňa 10.
10. 1988, keď správne uviedol, že nejasnosti ohľadne predmetu kúpnej zmluvy neboli ani v súvislosti s
týmto ponukovým listom odstránené.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sa následne zaoberal možným nadobudnutím
vlastníckeho práva odporcu k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a
ods. 1 ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a
ods. 2 ).

Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vyžaduje, aby
išlo o spôsobilý predmet vydržania, aby bola držba oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je
nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento
právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho
orgánu, a preto rozhodnutie vydané na základe určovacej žaloby vydržiteľa o tom, že tento nadobudol
vlastnícke právo vydržaním má povahu deklaratórneho rozhodnutia. Vydržať vlastnícke právo môže

len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak dôjde k sporu, nestačí preto
zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu
vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

V konaniach, v ktorých sa posudzuje splnenie podmienok vydržania, majú spravidla osobitný význam
skutkové zistenia súdu v otázke dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho
vôľou nakladať s vecou ako so svojou, vyjadruje totiž vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe
nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že
si neprisvojuje cudziu vec, sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už je spôsobilým
predmetom dokazovania. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti treba v týchto prípadoch vyriešiť
otázku, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Keďže dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, musí byť aj skutkový záver o nedostatku
dobrej viery vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami.

Súd prvého stupňa sa v konaní po zistení, že kúpna zmluva zo dňa 23. 01. 1990 je neplatná, správne
zaoberal možnosťou vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany odporcu
a urobil tiež správny záver o tom, že vzhľadom k súdnym sporom, prebiehajúcim medzi účastníkmi
konania, vydržanie zo strany odporcu neprichádza do úvahy (súd prvého stupňa nesprávne v rozhodnutí
uviedol, že navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo vydržaním, avšak z kontextu tohto rozhodnutia
je zrejmé, že ide len o zrejmú nesprávnosť, pričom sa zaoberal vydržaním odporcu). Na Okresom
súde Nitra pod sp. zn. 8C 64/1992 prebiehalo konanie medzi navrhovateľmi - Z.. H. S., G. H. a Z.. T.
H., O.. a odporcom - Stavoinvesta IIO Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorom ako
vedľajší účastník na strane odporcu vystupovalo Mesto Zlaté Moravce, o vstupe ktorého do konania
bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11. 11. 1992 a ktorému bolo rozhodnutie v tejto veci aj doručované
(rozsudok Okresného súdu Nitra doručený dňa 17. 05. 1993 a rozsudok Krajského súdu v Nitre doručený
dňa 10. 03. 1994). Ak by teda aj odporca vstúpil od uzavretia kúpnej zmluvy do dobromyseľnej držby
predmetných nehnuteľností, týmto konaním došlo k jej pretrhnutiu, a teda odporca nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Odvolací súd po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov
vyhovel, je jeho rozhodnutie vo veci samej správne, pričom sa vyporiadal aj so skutočnosťami uvedenými
v zrušovacom uznesení odvolacieho súdu a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, preto ho odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť

rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto
musí byť preskúmateľné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v časti trov konania zistil, že súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie v tejto časti nedostatočne odôvodnil a z toho dôvodu je nepreskúmateľné, preto ho
v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou
súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania bude vyporiadať sa a riadne odôvodniť, prečo
nepriznal navrhovateľovi v 1. rade aj zaplatený súdny poplatok za vydanie predbežného opatrenia,
na základe čoho účtoval ku každému úkonu len jeden režijný paušál v čase, keď právny zástupca
navrhovateľa v 1. rade zastupoval viac osôb a uviesť, ako vypočítal DPH, pričom pri výpočte zohľadní
aj obdobia, kedy sa DPH účtovalo len z odmeny a kedy už aj z náhrad, a tiež to, dokedy bola DPH 19%
a odkedy 20% a to tak, aby jeho výpočet bol preskúmateľný odvolacím súdom. V novom rozhodnutí súd
prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.