Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/288/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211718
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211211718.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: S.. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., U. XXX/XX,
zast. KUTAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Laurinská 18, proti odporcom: 1/ C. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 2/ K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 3/ D. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J., S., 4/ H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 5/ O. N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J., S. XX/XX, 6/ S. N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., W. XX/XX, 7/ C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.,

S. XX/X a 8/ U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 14. 02. 2013 č. k. 7C/195/2011-311 v spojení s jeho
opravným uznesením zo dňa 08. 07. 2013 č. k. 7C/195/2011-399, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, v spojení s jeho opravným uznesením p o t
v r d z u j e.

Odporcom v 1. až 8. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením (opravený nesprávny dátum narodenia
odporcu v 1. rade v záhlaví uznesenia) súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal povolenia obnovy konania vo veci určenia vlastníckeho práva ku kancelárii na rohu ulíc S. XX
a N., ležiacej na parc. č. XXX/X, nachádzajúcej sa v kat. úz. J. o výmere 31 m2, vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 9C/64/2008. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom v 1. až 8. rade

náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 228 ods. 1 písm. a), b), § 232 ods. 1, 2, § 234 ods. 1, 2, §
135 ods. 1, 2 OSP a § 132 ods. 1, 2, § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka po zistení, že návrh na
obnovu konania nie je dôvodný. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na obnovu konania
odôvodňoval tým, že v pôvodnom konaní nemohol použiť nové dôkazy, a to vyjadrenie Mesta Komárno
zo dňa 19. 06. 2011 a zo dňa 09. 06. 2011, ktoré môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v pôvodnom konaní

bolo rozhodnuté vo veci samej rozsudkom zo dňa 24. 11. 2009 č. k. 9C/64/2008-246 tak, že návrh
navrhovateľa bol zamietnutý. Poukázal na odôvodnenie vyššie označeného rozhodnutia, z ktorého
vyplýva, že predmetný bytový dom sa nachádza na ul. S. v J., je dvojpodlažný a postavený v roku 1951,
pričom vlastnícky patril Mestu Komárno. Pod prvým poschodím bol voľný priestor a tvoril prejazd z S.
ulice na ulicu F.. Na prízemí bytového domu bol obchod a sporiteľňa. Do bytov bol vchod z S. ulice a
prejazd bol využívaný všetkými občanmi. Tento stav trval do roku 1970, kedy na susednom pozemku,

na parc. č. XXX, boli zbúrané stavby a prejazd medzi uvedenými dvoma ulicami bol vedený cez túto
parcelu. Navrhovateľ v roku 1991 požiadal o stavebné povolenie na výstavbu kancelárie na pozemku,
podľa navrhovateľa verejného priestranstva, pod časťou prvého poschodia domu. Podľa dodatočného
povolenia stavby zo dňa 10. 02. 1992 išlo o adaptáciu skladu na kanceláriu. Podľa navrhovateľa, tentopriestor sa využíval ako sklad, bez stavebných úprav. Mesto Komárno v roku 1998 pristúpilo k realizácii
prevodu bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v tomto dome do vlastníctva nájomcov. List
vlastníctva č. XXXX na predmetný dom bol založený v súvislosti s prvým prevodom uskutočneným v

tomto dome, a to prevodom nebytového priestoru predajne na prízemí domu do vlastníctva terajšieho
nájomcu. Spolu so zápisom tohto nebytového priestoru boli zapísané do LV ďalšie byty a nebytový
priestor „ Pelikán“ nachádzajúce sa v tomto dome, na základe technickej dokumentácie týkajúcej sa
predmetného obytného domu. Podľa pôvodného projektu stavby v roku 1947 prejazd je spoločnou
časťou domu a sklad bol vytvorený zamurovaním otvoru zo strany dvora. Zo strany ulice je zakreslená

brána v pôvodnom projekte. Zamurovanie otvoru je stavebná úprava alebo prestavba, nie je prístavba,
ani rekonštrukcia. Advokátska kancelária vznikla prestavbou podľa projektu, ktorý bol odsúhlasený pri
vydávaní dodatočného povolenia stavby. Zo záveru rozsudku vydaného v pôvodnom konaní vyplýva,
že priestor, ktorý bol navrhovateľom stavebne upravený na kancelárske priestory, nebol samostatnou
vecou a nestal sa ňou ani stavebnými opravami a úpravami vykonanými navrhovateľom. Predmetné
rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 10. 2010 č. k. 8Co/90/2010-314 ako

vecne správne potvrdené. Vyjadrenie Mesta Komárno, ktoré navrhovateľ priložil k návrhu na obnovu
konania nepovažoval za relevantné rozhodnutie príslušného orgánu pre ustálenie, čí navrhovateľom
vytvorený nebytový priestor bol alebo nebol súčasťou obytného domu a či bol alebo nebol vytvorený zo
spoločných častí a zariadení domu. Túto otázku bol totiž súd oprávnený riešiť sám, túto i riešil, pričom
dospel k správnym záverom. V tejto súvislosti zdôraznil, že predložené vyjadrenie Mesta Komárno len

deklaruje právny názor, ktorým súd nie je viazaný. Naviac s argumentáciou Mesta Komárno v jeho
písomnom vyjadrení zo dňa 19. 06. 2001 sa vo svojom rozhodnutí č. VO 5/01 k V-244/2000 zo dňa
03. 12. 2001 zaoberal Krajský úrad v Nitre, katastrálny odbor, ktorý odvolanie Mesta Komárno zamietol
a rozhodnutie Okresného úradu v Komárne, katastrálneho odboru č. V-224/2000 zo dňa 17. 04. 2001
potvrdil. Odvolací správny orgán nesúhlasil s názorom mesta Komárno a dôvodil, že pri odpredaji

predmetnéhonebytovéhopriestorumámestopostupovaťvzmysleust.§16ods.4zák.č.182/1993Z.z.,
pričom predmetný nebytový priestor (vchod, provizórny sklad) bol vytvorený zo spoločných častí domu
na základe dodatočného povolenia stavby zo dňa 10. 02. 1992, ktorým sa zároveň povolila adaptácia
skladu na kanceláriu ako prestavba, t. j. v zmysle § 85 Stavebného zákona zmena v užívaní stavby, a
preto nebytový priestor prechádza do podielového spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov v dome.

Uviedol, že znalecký posudok č. 43/2010, vypracovaný znalcom X.. arch. W. J. a stanovisko X.. arch.
K. W. boli navrhovateľom predložené v pôvodnom konaní, kde súd mal možnosť sa s týmito listinami
oboznámiť a vyhodnotiť ich. Rovnako boli predložené listinné dôkazy ako rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby Obvodného úradu životného prostredia v Komárne zo dňa 10. 02. 1992, kolaudačné
rozhodnutie zo dňa 18. 03. 1992, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. J., oznámenie Správy

katastra Komárno zo dňa 08. 04. 2008, zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome zo dňa 26. 03. 2002,
uzatvorená medzi mestom Komárno a O. N. R., stanovisko Okresného úradu zo dňa 30. 01. 2001.
Predložený znalecký posudok č. 67/2011 znalca X.. arch. W. J. nepovažoval za dôkaz, ktorý navrhovateľ
bez svojej viny nemohol použiť a ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní. Navrhovateľ bol
totiž na pojednávaní dňa 24. 11. 2009 pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie

za skončené riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP, pričom sám uviedol, že nemá žiadne
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Tiež poukázal na znalecký posudok č. 67/2011 vypracovaný
znalcom z odboru stavebníctva, ktorý bol predložený v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/117/2004 o
vypratanie nebytového priestoru. V tomto konaní súd uložil S.. C. Q. a K.. K. Q. povinnosť vypratať
predmetný nebytový priestor do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Nitre rozsudkom

zo dňa 28. 03. 2012 vyššie označený rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že spoluvlastníkom nebytového priestoru vzniklo
právo domáhať sa jeho ochrany proti neoprávnenému zásahu. Ich spoluvlastnícke právo preukazuje
LV č. XXXX kat. úz. J., keď v zmysle ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa

nepreukáže opak. Za konania nevyšiel najavo žiadny dôkaz spochybňujúci platnosť zmlúv o prevode
vlastníctva bytu v dome, ktorých súčasťou bol i prevod sporom dotknutého nebytového priestoru alebo
následných zmlúv o prevode, ktorými navrhovatelia nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k nemu.
Uzavrel, že ani výsluch X.. E. I., ktorá bola ako svedkyňa vypočutá v konaní vedenom pod sp. zn.
8C/125/2005 dňa 24. 04. 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 11T/73/2010 dňa 06. 08. 2012 nezakladá

dôvod na obnovu konania. Ani z ďalších navrhovateľom predložených listinných dôkazov nezistil vecný
dôvod, ktorý by zakladal dôvod na povolenie obnovy konania. Navrhovateľ totiž súdu nepredložil žiadne
relevantné skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rovnako nepreukázal, že jemožné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pričom ani jeden z predložených
dôkazov hodnoverne nepreukazuje nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k predmetnému nebytovému
priestoru. Návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom pracovníkov z katastra nehnuteľností, znalca

X.. W. J., zástupcov Mesta Komárno, zástupcov spoločného stavebného úradu Komárno, projektanta
X.. arch. K. W. zamietol, keďže tieto považoval za nadbytočné a nemajúce význam pre rozhodnutie
vo veci. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa na obnovu konania ako nedôvodný
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 232 ods. 2 OSP tak, že v konaní
úspešným odporcom v 1.-8. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovia si náhradu trov

konania neuplatnili.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
povolenia obnovy konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil,
keď zamietol návrh na obnovu konania. Uviedol, že súd prvého stupňa v konaní o určenie vlastníckeho
práva vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/64/2008 pri svojom rozhodovaní o
charaktere stavby nebytového priestoru na S. ulici č. XX v J., ktorý bol skolaudovaný dňa 18. 03. 1992

vychádzal najmä z rozhodnutia Krajského úradu v Nitre, katastrálny odbor č. VO 5/01 zo dňa 03. 12.
2000, pričom druhostupňový súd v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na Krajskom súde
v Nitre pod sp. zn. 8Co/90/2010 sa vôbec nezaoberal charakterom nebytového priestoru, pričom len
skonštatoval, že sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu. Mal za to, že vyjadrenie
Mesta Komárno k odvolaniu zo dňa 19. 06. 2001 a vyjadrenie Mesta Komárno zo dňa 09. 06. 2011

sú právne relevantnými rozhodnutiami. Rozhodnutie Krajského úradu v Nitre č. VO 5/01, katastrálny
odbor, o ktoré sa opierajú, súd nepovažoval za relevantné rozhodnutie príslušného orgánu z dôvodu,
že posudzovanie charakteru častí bytového domu a jeho stavebných prvkov nepatrí do právomoci
štátneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností, ale vlastníka stavby, t. j. Mesta Komárno, resp.
znalca v odbore stavebníctvo. Skutočnosť, že nebytový priestor nevznikol zo spoločných častí, resp.

spoločných zariadení domu, vyplýva aj z iných listinných dôkazov, ktoré predložil v tomto konaní a
ktoré získal až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Tiež uviedol, že súd prvého
stupňa mal v pôvodnom konaní rozhodnúť v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžr/110/2011. Uznesenie súdu prvého stupňa označil za nepreskúmateľné. Záverom vytkol
súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho vyjadrením k vykonanému dokazovaniu a právnej stránke

veci zo dňa 08. 02. 2013, z obsahu ktorého je zrejmé, že zápis nebytového priestoru do vlastníctva
Mesta Komárno bol vykonaný Správou katastra Komárno bez platného právneho titulu, bez návrhu na
vklad, resp. bez akýchkoľvek iných právne relevantných dokumentov. Zápis nebytového priestoru do
vlastníctva mesta Komárno je tak nesprávny, nezákonný, zmätočný a priečiaci sa nielen nesúhlasnému
stanovisku Mesta Komárno, ale i dobrým mravom. V tejto súvislosti zdôraznil, že jediným platným

právnym titulom, a to kolaudačným rozhodnutím č. ÚRaŠSS 146/92-Sa disponuje on, a teda práve on
je výlučným vlastníkom predmetného nebytového priestoru. Rovnako sa súd prvého stupňa nezaoberal
svedeckou výpoveďou X.. E. I. a listinnými dôkazmi, priloženými k návrhu. Z obsahu Návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra zo dňa 28. 08. 1998, ako i z obsahu Kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi
Mestom Komárno a A. J. - DARKO totiž jednoznačne vyplýva, že išlo len o zápis vlastníckeho práva k

nebytovému priestoru v nájme A. J., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a na prislúchajúcich pozemkoch, a nie aj o zápis ďalšieho nebytového priestoru.
Poukázal tiež na fotodokumentáciu nebytových priestorov, ktoré boli vytvorené z bývalých prejazdov a
ktoré boli následne prevedené do vlastníctva osôb, ktoré ich postavili a na dva odlišné právne režimy
posudzovania charakteru nebytových priestorov. Uzavrel, že v danom konaní ním predložené dôkazy

sú spôsobilým dôvodom povolenia obnovy konania.

Odporcovia v 1.-8. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolanie nie je dôvodné.

Predmetomtohtokonaniajenávrhnavrhovateľanapovolenieobnovykonaniavoveci,ktorábolavedená
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/64/2008. Dôvod obnovy konania navrhovateľ vyvodzovalz ust. § 228 ods. 1 písm. a), b) OSP, keď v pôvodnom konaní nemal možnosť bez svojej viny použiť a
predložiť dôkazy a to: vyjadrenie Mesta Komárno č. 295/2001-MPO zo dňa 19. 06. 2001 adresované
Krajskému úradu, odboru katastrálnemu Nitra, vyjadrenie Mesta Komárno č. 06/920 12739 zo dňa 09.

06. 2011, uznesenie Mestského zastupiteľstva zo dňa 11. 06. 1998 a zo dňa 21. 02. 2002, odpoveď
spoločného stavebného úradu v Komárne č. 45653/SÚ/2011-BR zo dňa 04. 04. 2011, informácia z
Katastrálneho úradu v Nitre č. 2011/00086-2/EA6 zo dňa 13. 05. 2011, ktoré dôkazy potvrdzujú jeho
vlastnícke právo k nebytovému priestoru- kancelárie a preukazujú skutočnosť, že priestor prejazdu
netvoril spoločnú časť obytného domu, nemal vplyv na jeho podstatu a základy a ani na bezpečnosť

stavby. Tieto dôkazy mal možnosť získať až nástupom nezávislých pracovníkov mestského úradu, ktorí
neboli zainteresovaní vo veci, neskresľovali údaje a postupovali v súlade so zákonom o poskytovaní
informácii. Za dôkazy, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, označil výsluch
svedkov, a to pracovníkov z katastra nehnuteľností, znalca X.. W. J., zástupcov Mesta Komárno,
zástupcov Spoločného stavebného úradu Komárno a projektanta X.. arch. K. W..

Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník konania napadnúť návrhom na obnovu

konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (písm. a/) a ak možno
vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci (písm. b/).

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v

zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť

obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP.

Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna
lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na
podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná, začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len
v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 OSP. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými
a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či je obnova konania procesne
prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza

predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti
návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medzi iným existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania bez svojej viny nemohol
použiťvpôvodnomkonaní(§221ods.1písm.a/OSP)aďalejmožnosťvykonaťdôkazy,ktorésanemohli
vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ OSP). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť

tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania,
nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť,
rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich
existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej

povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 OSP, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ OSP sa uplatňuje v tých prípadoch,
keď účastník konania nemohol bez svojej viny tvrdiť určitú skutočnosť alebo navrhnúť vykonanie
určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť

vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, dôkazyalebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Takisto platí, že pokiaľ účastník zo
svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj
s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (porovnaj napr. R 72/1954). Uvedené ustanovenie

má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným
konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania
vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne nesplnil si povinnosť
tvrdenia alebo povinnosť dôkaznú.

O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm.

b/ OSP) ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.
Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa
rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť
označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Ust. §
228 ods. 1 písm. b/ OSP sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu

v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom, ktorý
vykonáva dokazovanie vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora popísanej platnej právnej úpravy a hľadísk
v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa
pre neexistenciu dôvodov požadovanej obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ OSP. V tomto

smere súd prvého stupňa opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede i na námietky
navrhovateľa vznesené v jeho odvolaní, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne opakovať nebude. Na zdôraznenie

ich správnosti len podčiarkuje, že dôkazy a skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu na obnovu
konania sčasti nie sú nielen „novými“ skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ OSP,
ale zároveň nie sú ani dôkazmi a skutočnosťami, ktoré nemohol v pôvodnom konaní bez svojej viny
použiť v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ OSP. Obsah spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 9C/64/2008,
kde bolo vedené konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k označenej

kanceláriiaobnovyktoréhosadomáhavtomtokonaní,totižpreukazuje,žeznaleckýposudokč.43/2010
znalca X.. W. J., fotodokumentácia, ako i vyjadrenie projektanta X.. arch. K. W. boli dôkazmi (okrem
iných), z ktorých súd vychádzal už pri svojom rozhodovaní a teda nejde o dôkazy nové. Odvolateľom
navrhované výsluchy svedkov (X.. W. J., X.. arch. K. W., X.. E. I., ako i bližšie neoznačených pracovníkov
a zástupcov katastra nehnuteľností, Mesta Komárno, Spoločného stavebného úradu Komárno) ako

dôkaz v pôvodnom konaní navrhovateľ neuplatnil a ani nepoužil, hoci mu boli tieto skutočnosti známe
a nebránila mu v tom ani žiadna objektívna prekážka. Znamená to potom, že na strane navrhovateľa
pri týchto dôkazoch nejde o prípad, že ich vykonanie nemohol navrhnúť bez svojej viny. Rovnako tak
je to i pokiaľ ide o navrhovateľom označené rozhodnutia Správy katastra Komárno č. 2008/000876 zo
dňa 08. 04. 2008 a Katastrálneho úradu v Nitre č. 2008/00113-2/Zv zo dňa 13. 05. 2008, ktoré mu boli

doručené a teda v dobe pôvodného konania známe a tiež o výpisy z uznesenia Mestského zastupiteľstva
v Komárne zo dňa 22. 06. 1998 a zo dňa 21. 02. 2002, ktoré mohol označiť za dôkazný materiál, a teda
už v pôvodnom konaní mal tak procesnú možnosť navrhnúť vykonanie dokazovania i týmito listinnými
dôkazmi. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že návrhom navrhovateľa na obnovu konania bol
napadnutý rozsudok vydaný v sporovom konaní. Ide o druh civilného procesu, v ktorom zodpovednosť

za výsledok konania spočíva predovšetkým na účastníkoch konania. Z tejto zásady označovanej ako
„vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti. Atribút „novosti“ z pohľadu ust. §
228 ods. 1 písm. a/ OSP, ktorý bez svojej viny navrhovateľ nemohol použiť v pôvodnom konaní, by
takto dopadal len na navrhovateľom uvádzané listinné dôkazy a to: vyjadrenie Mesta Komárno zo dňa

19. 06. 2001 a 09. 06. 2011, odpoveď Mesta Komárno, Spoločný stavebný úrad zo dňa 04. 04. 2011
a vyjadrenie Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 13. 05. 2011. Za situácie, že dve posledne menované
listiny len konštatujú, že do ich kompetencie nespadá posudzovanie charakteru stavby a najmä, že
otázka vlastníctva navrhovateľa ku kancelárii bola z právneho hľadiska riešená súdom, ako jediným
orgánom s touto právomocou, žiaden z týchto dôkazov by pre navrhovateľa nemohol privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.V neposlednom rade za nenáležitý je potrebné považovať i poukaz navrhovateľa na nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí
byť totiž totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí

spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP), pričom
účastníkovikonaniamusídaťodpoveďnapodstatné(zásadné)otázkyauviesťpresvedčivéadostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj Ústavný

súd SR vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ Všeobecný súd tak
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Posudzujúc

preskúmavané rozhodnutie súdu prvého stupňa z uvedených hľadísk, toto nemožno považovať za
svojvoľné a zjavne neodôvodnené, keďže prvostupňový súd pri výklade a aplikácii zákonných predpisov
na vec sa vzťahujúcich sa neodchýlil od znenia príslušných zákonných ustanovení a nepoprel ich účel
a význam, podajúc postačujúcu odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany v tejto právnej veci. Na tomto závere nič nemení to, že navrhovateľ je s

takouto odpoveďou nespokojný, snaží sa ju spochybniť a to i nastolením otázok (napr. zápis nebytového
priestoru do vlastníctva Mesta Komárno bez platného právneho titulu), ktoré vo vzťahu k požadovanej
obnove konania sú bez právneho významu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď neboli naplnené podmienky obnovy konania v zmysle § 228 ods.

1 písm. a/ a b/ OSP.

V odvolacom konaní procesne úspešným odporcom v 1.-8. rade vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 232 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP).
Odporcovia v 1. až 8. rade v odvolacom konaní návrh na priznanie náhrady trov konania nepodali, preto
im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.