Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412206870
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412206870.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému S. Z., bytom ul. Q. č. XXX/XX,
P., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 945,91 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/948/2012-23 zo dňa 5. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa

v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou
a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Súd prvého stupňa na základe skutkových okolností, ktoré mal za
preukázané vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku v
predmetnej exekučnej veci by bol v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, preto žiadosť

súdneho exekútora pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Mala za to, že súd
prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, pretože exekučný
súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný
súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázala na nesprávnu interpretáciu rozhodnutia
ASTURCOM, ktorá vychádza z nesprávneho prekladu tohto rozhodnutia publikovaného v Úradnom

vestníku Európskej únie. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „zákon o rozhodcovskom konaní“) a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) bola toho názoru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Ani zo slovenského ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu

vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Odkázala na čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň poukázala aj narozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal podané odvolanie bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Riadil sa pritom zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 212 ods. 1
a 3 O.s.p. Dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Nemožno súhlasiť s odvolateľkou, pokiaľ namietala oprávnenie exekučného súdu posudzovať splnenie
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Súdna prax je
jednotná v názore, že už v tomto štádiu, keď sa má rozhodnúť o poverení súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj
materiálnej.

Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie

exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní).

Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.
(Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného

súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.)

Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu
otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej doložky a po podaní žiadosti súdnym exekútorom
o udelenie poverenia skúmal, či došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Uvedený postup

exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval
k„zrušeniu“tohtorozhodnutia, exekučnýsúdsianineosvojovalpostavenieodvolaciehosúdu.Exekučný
súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, najmä
z toho pohľadu, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto
otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Aj v rámci daného

exekučného konania bol teda súd prvého stupňa, a teda aj odvolací súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).Ani odvolateľka v podanom odvolaní nerozporuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len do
obsahu Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. Nešlo

teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky. Preto možno súhlasiť so súdom prvého stupňa,
ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak nezakladajúcu
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

Už toto je dôvodom, pre ktorý nebolo možné žiadosti o udelenie poverenia vyhovieť.

K veci je však vzhľadom aj na vyššie uvedené potrebné dodať, že z listín ktoré sú obsahom spisu
nevyplýva, že by vyššie uvedené obchodné podmienky, na ktoré odkazuje zmluva, boli spotrebiteľom

podpísané. Nebola preto splnená ani podmienka písomnej formy dohody o rozhodcovi, či rozhodcovskej
doložky, tak ako je uvedené vyššie s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami oprávnenej.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnená nebola v odvolacom
konaní úspešná a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.