Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210236
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813210236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673 proti
žalovanému: U. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. F. XXX, E.. Q. A. S., t.č pobyt neznámy, zast. opatrovníčkou
B. E., F. E. X. Q.Y. A. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na podporu
práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42264979

o zaplatenie 936,99 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 424,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej sumy od 20.4.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 936,99 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.4.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A5658627 zo dňa 12.5.2011, zmluvu č.
A4587892 zo dňa 17.9.2009, zmluvu č. A5641468 zo dňa 3.5.2011 a dodatkom k tejto zmluve z toho
istéhodňa,zmluvuč.A5973049zodňa23.11.2011adodatokktejtozmluveztohoistéhodňaazmluvuč.
A2703246 zo dňa 3.12.2006 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 3.5.2011, ktorých neoddeliteľnou súčasťou

boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré mu umožňovali
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 498 eur s tým, že predmetné
ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za
odpredané mobilné telefóny a telekomunikačné zariadenie zn. Nokia 1616 vo výške 32 eur, zn. Nokia
C5 vo výške 155 eur a zn. Huawei MediaPad vo výške 311 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda

predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z.predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala

ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu
s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad,
keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech,
mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku

žalovaného.Žalovanýsibolvedomý,žetelekomunikačnézariadeniasú mupredávanézacenuuvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatkov, ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a
poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačných zariadení. Okrem škody za akciové telefóny, resp.
telekomunikačné zariadenie, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas

viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody,
ktorú žalovaný spôsobil je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene
33 eur v sume 32 eur, pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 59 eur a predajnej cene 370
eur v sume 311 eur a pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene 156
eur v sume 155 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 438,99 eur

vyfakturovaných v období december 2011 až február 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa
5.4.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné
telefóny a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote do 19.4.2012. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania
z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 20.4.2012. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal

okrem sumy za neuhradené služby vo výške 438,99 eur aj nárok na zaplatenie sumy 498 eur, ktorú si
žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd
vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu
za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu
výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručenom spolu s oznámením o vstupe do konania namietal
neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých si podľa jeho skúsenosti žalobca uplatňuje svoje nároky a to z
titulu zmluvnej pokuty dojednanej v dodatkoch k zmluvám o pripojení s odkazom na judikatúru Súdneho
dvora EÚ a navrhol, aby súd v rámci súdneho prieskumu pristúpil k posúdeniu tejto zmluvnej podmienky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením
vedľajšieho účastníka a zistil nasledujúci stav:

Zo zmluvy o pripojení č. A5658627 zo dňa 12.5.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Domáca linka Štart.

Zo zmluvy o pripojení č. A4587892 zo dňa 17.9.2009 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Majster paušál za 1 euro.

Zo zmluvy o pripojení č. A5641468 zo dňa 3.5.2011 a dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa
vyplýva že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu

za účelom poskytovania telekomunikačných služieb a odpredal mu mobilný telefón za akciovú cenu 1
euro. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Majster paušál za 2 eurá.Zo zmluvy o pripojení č. A5973049 zo dňa 23.11.2011 a dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa vyplýva
že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu za účelom
poskytovania telekomunikačných služieb a odpredal mu telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu

59 eur. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný Orange Internet Premium+.

Zo zmluvy o pripojení č. A2703246 zo dňa 3.12.2006 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 3.5.2011
vyplýva že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu
za účelom poskytovania telekomunikačných služieb a odpredal mu mobilný telefón za akciovú cenu 1
euro. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Volania všetkým 200+ Víkend -Nonstop zdarma.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ), pričom súd vychádzal zo znenia podmienok účinných odo dňa
1.1.2012, nakoľko v zmysle bodu 18.7 tieto podmienky v plnom rozsahu nahrádzajú doteraz platné a
účinné Všeobecné podmienky.

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.5 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,

ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia
ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných
platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 5.4.2012 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 12/2011 - 2/2012 v sume
438,99 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške
498 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti

Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 19.4.2011, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená
dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. Na
pokonávku žalovaný nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry a to faktúru

č. 2138234327 zo dňa 10.1.2012 na sumu 54,82 eur, splatnou dňa 24.1.2012, faktúru č. 2141839007
zo dňa 9.2.2012 na sumu 3,98 eur, splatnú dňa 23.2.2012, faktúru č. 2135004539 zo dňa 9.12.2011
na sumu 34,66 eur, splatnú dňa 23.12.2011, faktúru č. 2134858908 zo dňa 9.12.2011 na sumu 57,55
eur, splatnú dňa 23.12.2011, faktúru č. 2138380250 zo dňa 10.1.2012 na sumu 105,95 eur, splatnú dňa
24.1.2012, faktúru č. 2138320909 zo dňa 10.1.2013 na sumu 1,33 eur, splatnú dňa 24.1.2012, faktúru č.

2134995655 zo dňa 9.12.2011 na sumu 2,57 eur, splatnú dňa 23.12.2011, faktúru č. 2141825823 zo dňa
9.2.2012 na sumu 3,98 eur, splatnú dna 23.2.2012, faktúru č. 2138247399 zo dňa 10.1.2012 na sumu
45,18 eur, splatnú dňa 24.1.2012, faktúru č. 2134871992 zo dňa 9.12.20111 na sumu 48,91 eur, splatnú
dňa 23.12.2011, faktúru č. 214183779 zo dňa 9.2.2012 na sumu 3,98 eur, splatnú dňa 23.2.2012, faktúru
č. 2141690159 zo dňa 9.2.2012 na sumu 61,81 eur, splatnú dňa 23.2.201, faktúru č. 2141702715 zo

dňa 9.2.2012 na sumu 12,24 eur, splatnú dňa 23.2.2012 a faktúru č. 2138371232 zo dňa 10.1.2012 na
sumu 2,03 eur, splatnú dňa 24.1.2012.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená
odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné

vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením

článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok
vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním
do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A5641468 predmetom tohto dodatku je dohoda
strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z
jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej
len „kúpna cena“ ) 1 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 33 eur.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A5973049 predmetom tohto dodatku je dohoda
strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z
jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej
len „kúpna cena“ ) 59 eur. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 370 eur.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A2703246 predmetom tohto dodatku je dohoda
strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z
jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej
len „kúpna cena“ ) 1 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 156 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného
zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluvám o pripojení uzavretým medzi žalobcom a žalovaným v prípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,

jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na
skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 128 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie

je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluvám o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové
telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku
koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetkypodmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade
s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluvám o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v
zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v

článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny
poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej

služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej

telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky inéustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), súd môže v rozsudku,

ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného

privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o pripojení
a dodatky k zmluvám, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento
sumy za tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 424,38 eur
je opodstatnený, preto žalobe v tejto časti vyhovel, teda jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo

nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a odpojenie, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu
poskytnutých služieb a ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 9 % ročne

dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v pokuse o pokonávku.

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 498 eur titulom
náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných koncových
telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak

ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa
ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je
porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy,

príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomaškodouazavinenietoho,ktoškodusvojímprotiprávnym
úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad
porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda
spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na

prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,

pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje
sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou
cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatkoch k zmluvám o pripojení ako aj

Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie

§ 588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už
vyššiecitovanévčl.2bod2.1opovinnostiúčastníkazaplatiťpodnikukúpnucenuvovýškeuvedenejvčl.

1bod1.2avčl.2.7povinnosťžalobcuakopodnikupredaťžalovanémuakoúčastníkovitelekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu
a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluvám kúpu telekomunikačného zariadenia
za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných

operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným.
Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného

vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdŕžal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na

zaplatenie náhrady škody v sume 498 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienku, ako
bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 2138320909, na ktorej faktúre bolo uvedené, že táto obsahuje
poplatok za vybranú službu, ktorá nie je účtovaná vo faktúrach za telekomunikačné služby s odkazom
na vybranú telekomunikačnú služby - upomienka za neevidovanie úhrad faktúr po dátume splatnosti. V

zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené uplynutím
troch pracovných dní od preukázateľného podania písomností na adresu trvalého bydliska účastníka,
ak sa vyžaduje písomná forma oznamovania, dňom doručenia upomienky na adresu trvalého bydliska
účastníka s tým, že ak sa upomienka zasiela v elektronickej podobe, dňom odoslania upomienky do
odkazovej schránky účastníka alebo ak sa zasiela vo forme SMS správy alebo MMS správy, dňom

odoslania upomienky v tejto forme na telefónne číslo účastníka.V danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená

s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normyhmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na

základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšky pohľadávky, ktorú si
uplatňuje,pretosúdvtejtočastižalobuzamietol. Ajvprípadežebysatakstalo,keďžejenepochybné,že
žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala

predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky. Ako už bolo uvedené vyššie, upomienka bola
žalovanému s najväčšou pravdepodobnosťou doručená SMS správou, keďže z iných konaní je súdu
známe, že od 14.4.2009 pristúpil žalobca k zmene formy zasielania upomienky, keď pôvodná papierová
forma bola nahradená SMS správou s tým, že upomienka je spoplatnená nezmenenou sumou 1,33 eur
( podľa platného cenníka služieb ). Žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie
SMS a podľa Cenníka je cena SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si

však účtoval sumu 1,33 eur, teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom
na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v
spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatky za odpojenie, ktorý

si žalobca uplatňoval v sume 3,32 eur bez DPH a to vo faktúre č. 2141839007, č. 2141825823, č.
2141837779ač.2141702715.Tusúdpoukazujenato,žemedzižalobcomažalovanýmboldojednanýaj
poplatok za aktiváciu a to v dodatkoch k zmluvám o pripojení pod bodom 1.5, podľa ktorého predmetom
dodatku bola dohoda strán, že účastník je povinný uhradiť podniku poplatok za aktiváciu SIM karty.
V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je aktivácia SIM karty je

technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup
k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM
karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým
sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že odpojenie znamená opak
aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v

ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol
povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať služby, dokonca akoby sa
jednaloosankciuzato,žepreposkytovateľaužvrámcijehoobchodnejstratégieniejezaujímavýapreto
je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať a to keď berieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť,
že poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi poskytovateľom a účastníkom a platil sa

len raz, pričom zmluvy boli v zmysle čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok uzavreté na dobu neurčitú. V
zmyslebodu1.8Všeobecnýchobchodnýchpodmienokslužbajeelektronickákomunikačnáslužba,ktorá
spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie
alebo iných foriem komunikácie, najmä ale nielen dátovej komunikácie, služby poskytuje spoločnosť
Orange Slovensko účastníkom v rozsahu a za podmienok upravených v zmluve, Cenníku a v týchto

Všeobecných podmienkach. Zaplatením poplatku za odpojenie žalovanému ako spotrebiteľovi nebola
poskytovaná žiadna služba, práve naopak deaktiváciou mu bol znemožnený prístup k službám, preto
má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich
predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatky za odpojenie

v celom rozsahu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 424,38 eur
predstavujúcej rozdiel medzi sumou predstavujúcou podľa žaloby sumu za neuhradené služby 438,99
eur a sumou 14,61 eur predstavujúcej súčet poplatku za upomienku a poplatkov za odpojenie spolu s
úrokom z omeškania ako uviedol vyššie.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení namietal žalobcom uplatňovanú
zmluvnú pokutu, ktorú navrhol s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ, ako aj s odkazom na
judikatúru Súdneho dvora EÚ zamietnuť. Ako však bolo uvedené vyššie a vyplýva to aj zo samotného
žalobného návrhu, ktorý bol vedľajšiemu účastníkovi doručený, žalobca si v tomto konaní neuplatňovalnárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď sám uviedol, že ustanovenie o dojednaní zmluvnej pokuty bolo
označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak
ako dodávateľ služby povinný zdržať sa jej používania, preto sa súd v ďalšom nezaoberal posúdením

zmluvy a konkrétne dojednania o zmluvnej pokute z pohľadu neprijateľných podmienok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal v konaní úspech 45% a žalovaný 55%,
preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov

konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, pričom
súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a teda ani vedľajšiemu
účastníkovibytakýtonároknevznikol.Súdvšakvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznal,
nakoľko tento si jednak náhradu trov konania neuplatnil a taktiež bral zreteľ na to, že mimo vyjadrenia
vo veci doručeného spolu s oznámením o vstupe nevykonal vo veci žiadne iné úkony, nevyjadril sa k

veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda možno konštatovať, že
mu ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.